Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Co-116-2012.pdf
PDF · 98.76 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/116/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Dagmar Podhorcovej, v právnej veci navrhovateľa : Ing. R. F., bydlisko: W., T. 5, pôvodne zastúpený : JUDr. Stanislav Sobotovič, Nitra, Hollého 12, proti odporkyniam: 1/ M. V., bydlisko: W., A. 4, 2/ Vladimíra I., bydlisko: W., J. XX, obe zastúpené: Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., so sídlom Nitra, Štefánikova 7, IČO: 36 868 876, o zaplatenie 9.349,90 eura s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra z 3. mája 2012 pod č. k. 9C/118/2006-408 a o odvolaní odporkýň v l. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Nitra z 23. marca 2011 pod č. k. 9C/118/2006-360 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa zloženia preddavku na trovy spojené so znaleckým dokazovaním vo vzťahu k odporkyniam v l. a 2. rade z r u š u j e .
V ostatnej časti odvolanie odporkýň v l. a 2. rade o d m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia sumy 281.675,- Sk pôvodne voči trom odporkyniam tak, že žiadal, aby odporkyňa v l. rade bola zaviazaná na zaplatenie sumy 162.593,95,- Sk, odporkyňa v 2. rade 106.443,80,- Sk a pôvodná odporkyňa v 3. rade Y. H. na sumu 12.637,20,- Sk z titulu vzniknutého schodku na zverených hodnotách zisteného pri inventarizácii vykonanej 31.12.2005. V priebehu konania navrhovateľ zmenil návrh v tom zmysle, že sa domáhal zaplatenia schodku v celkovej výške 9.349,90 eura, ktorý podľa pomeru hrubých zárobkov požadoval zaplatiť od odporkyne vo výške 5.669,80 eura a odporkyne v 2. rade vo výške 3.680,10 eura. Z vykonaného dokazovania mal za preukázanú existenciu pracovnoprávneho vzťahu medzi účastníkmi, pretože odporkyne mali uzavreté platné pracovné zmluvy ako aj dohody o hmotnej zodpovednosti. V danom prípade nešlo o spoločnú hmotnú zodpovednosť odporkýň, pretože v dohodách o hmotnej zodpovednosti nebola doložka o spoločnej hmotnej zodpovednosti, a tomuto nezodpovedá údaj, že prípadný schodok hradí zamestnanec v plnej výške rozpočítaný rovnakým dielom na všetkých pracovníkov predajne. Takéto dojednanie je v rozpore s ustanoveniami Zákonníka práce o náhrade schodku pri spoločnej hmotnej zodpovednosti v zmysle ust. § 189 a nasl. ZP. Navrhovateľ sa v predmetnej veci domáhal náhrady škody z titulu vzniknutého schodku, za ktorý zodpovednosť nesú odporkyne v l. a 2. rade. Schodok sa zisťuje porovnávaním stavu hodnôt zverených na vyúčtovanie vedených v účtovnej evidencii a ich fyzického stavu, ktorá činnosť sa nazýva inventarizácia. Inventarizácia je upravená zák. č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a to konkrétne v ust. § 29 - 30. Z týchto ustanovení jednoznačne vyplýva, ktoré hodnoty podliehajú inventarizácii, aké náležitosti musí obsahovať
inventúrny súpis, ktorý zabezpečuje preukázateľnosť účtovníctva, kedy je potrebné vykonať fyzickú inventúru zásob. Z každej vykonanej inventúry, či komplexnej inventarizácie musí účtovná jednotka vyhotoviť inventúrny súpis, ktorý musí obsahovať predpísané náležitosti a v ktorom prehľadne a úplne zhodnotí vykonanú inventúru jednotlivých druhov majetku a v jej závere vyčísli buď manko (schodok) alebo prebytok. Až na základe takto riadne vykonanej inventarizácie je možné prehlásiť, že účtovnej jednotke vznikol schodok a kto je zaň zodpovedný v zmysle ust. § 182 a nasl. ZP. V danej veci navrhovateľ nevykonal inventarizáciu majetku v súlade so zákonom o účtovníctve, nepredložil súdu prvého stupňa inventúrny súpis, z ktorého by jednoznačne vyplývala existencia schodku. Iba fyzický súpis tovaru, ktorý nebol porovnaný s účtovným stavom nezodpovedá riadne vykonanej inventúre zásob tovaru, navyše tento súpis nebol vyhotovený v zmysle ust. § 30 zákona o účtovníctve a nie je ho možné považovať za inventúrny súpis. Taktiež v konaní nepredložil žiadne relevantné dôkazy ohľadne svojich tvrdení, že dochádzalo k predaju mimo pokladne, a tým ku kráteniu tržieb, že vznikol schodok a za aké obdobie. S poukazom na závery znalcov vyjadrené v znaleckom posudku Ing. Y. Z. č. 13/2011 a č. 4/2010 znalca Doc. Ing. R. F. Phd. vyplýva, že na prevádzke navrhovateľa nevznikol k 31.12.2005 schodok finančných prostriedkov a cenín, navyše nebola vykonaná riadna inventarizácia tovaru v súlade so zák. č. 431/2002 Z. z. v účtovníctve, nie je možné dostatočne preukázateľne doložiť existenciu schodku a následne jeho výšku. Tento záver súdu nemení ani skutočnosť a to zistenie manka na tovare podľa zistenia znalca Ing. Y. Z., pretože tento pojem nie je totožný s termínom schodok aj vzhľadom na ďalšie dôkazy nie je daná zodpovednosť odporkýň za schodok, pretože ako bolo uvedené, schodok nevznikol. Navrhovateľ neviedol potrebnú evidenciu tovaru v knihe zásob, preto nebolo možné priamo zistiť účtovný stav tovaru k 31.12.2005. O trovách konania a o trovách štátu rozhodol podľa § 151 ods. 3 OSP tak, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa z 23.03.2011 ustanovil znalca Ing. Y. Z., C., W., znalca z odboru ekonómie a manažmentu, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo v konaní na podanie znaleckého posudku a zároveň uložil navrhovateľovi a odporkyniam, aby do 10 dní od doručenia uznesenia zložili preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého posudku každý po 150 eur.
Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ a domáhal sa jeho zmeny tak, že odporkyňa v 1. rade bude zaviazaná zaplatiť sumu 5.173,32 eura, odporkyňa v 2. rade sumu 3.399,36 eura a zároveň mu bude priznaná náhradu trov konania. Svoje odvolanie odôvodnil postupom podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ OSP z dôvodu, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a taktiež vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nemôže súhlasiť so záverom súdu, že vykonaným dokazovaním nebolo možné dostatočne preukázateľne doložiť existenciu schodku - jeho výšky. Existencia aj výška schodku bola nepochybne preukázaná. Ide najmä o závery znaleckého posudku, ktoré vypracoval Doc. F.. Po zrušení pôvodného rozsudku súd nariadil dokazovanie ďalším znaleckým posudkom, ktorý vypracoval znalec Ing. Z., ktorý ustálil, že znaleckým skúmaním bolo zistené manko na tovare vo výške 282.556,60- Sk, preto tieto skutočnosti oprávňujú konštatovať, že na prevádzkovej jednotke schodok vznikol. To, že schodok vznikol potvrdili obidve odporkyne v kancelárii právneho zástupcu 04.05.2006 a boli ochotné túto sumu splácať po 500,- Sk mesačne. Tiež je nesprávny názor súdu, že uzavreté dohody o hmotnej zodpovednosti nemožno považovať za dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Zo znenia dohôd o hmotnej zodpovednosti nie je možné vyvodiť iný záver než ten, že každá z odporkýň bola uzrozumená s tým, že za schodok zodpovedá spoločne s ďalšími pracovníkmi tejto prevádzkovej jednotky. Preto údaj v dohode, že schodok sa rozpočíta rovnakým dielom na jednotlivých pracovníkom predajne nespôsobuje neplatnosť takto uzavretej dohody. Súd tvrdí, že nebola vykonaná riadna inventúra zásob tovaru, pritom on predložil hodnoverné a prehľadne vyhotovené zápisy inventúrnych stavov na uvedenej prevádzke za roky 2004 a 2005. Všetky požadované náležitosti sú v inventarizácii prehľadne zaevidované. Svedčí o tom i skutočnosť, že všetky znalecké posudky nevzniesli pripomienky k obsahu inventúry a nenašli žiadne matematické nepresnosti alebo nejasnosti. Preto je presvedčený o tom, že bola jednoznačne preukázaná existencia schodku i jeho výška.
K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrili odporkyne v l. a 2. rade, ktoré navrhli rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať im náhradu trov konania. Vo svojom vyjadrení uviedli, že navrhovateľ sám svojim vlastným konaním prejavil vôľu v tom smere, že sa jedná o individuálnu delenú zodpovednosť zamestnankýň tým, že uzatváral osobitnú dohodu s každou odporkyňou zvlášť.
Jeho snahy o opačnú právnu kvalifikáciu neskôr predovšetkým v odvolaní sú tendenčné a účelové. Čo sa týka konkrétnej žalovanej výšky, navrhovateľ nepostupoval v zmysle ust. § 134 ZP, teda jeho výpočet je nesprávny. Z pracovným zmlúv odporkýň je jednoznačne preukázané, že neboli vedúcim zamestnancom a teda ani z toho dôvodu neprichádza do úvahy postup podľa § 189 ZP. Nemôžu súhlasiť s tvrdením navrhovateľa, že predajňa bola zabezpečená zvonku aj z vnútra, v tomto smere poukázali na výpoveď svedkyne H., ako aj na svoje výpovede. Práve naopak sú toho názoru, že nemali reálnu možnosť výlučnej dispozície so zverenými hodnotami, v dôsledku čoho sa nemohli o ne starať a kontrovať ich. K tvrdenie navrhovateľa, že tovar bolo možné odcudziť priamo fyzicky, pretože sa jednalo približne o tovar v hodnote 1.000,- Sk denne, uvádzajú len toľko, že doposiaľ tieto skutočnosti nepodložil relevantnými dôkazmi. Jeho tvrdenie sa nezakladá na pravde a nie je hodnoverne doložené vykonaným dokazovaním. Navrhovateľ sa odvoláva na znalecký posudok Ing. U., tento však uznesením Krajského súdu v Nitre 6Co/203/2009-287 bol označený za nepreskúmateľný a nehodnoverný. Podmienka jednoznačnej preukázateľnosti schodku nie je splnená. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že znalci mohli použiť len ekvivalentné spôsoby zistenia schodku, keďže podklady, z ktorých vychádzali nespĺňali zákonné predpoklady v zmysle zák. č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Ani jeden navyše nezohľadnil viaceré prevádzky navrhovateľa, medzi ktorými boli možné presuny ako ani znehodnotený tovar, tovar po skaze atď. Sú toho názoru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam, preto žiadajú rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.
Uznesenie súdu prvého stupňa napadli v zákonnej lehote odvolaním odporkyne v l. a 2. rade. V dôvodoch svojho odvolania uviedli, že súd nariadil znalecké dokazovanie de facto na žiadosť navrhovateľa, pretože druhý znalec v poradí jasne uviedol, že z dostupných dokladov sa nároky navrhovateľa nedajú jednoznačne zistiť, preto ostáva otázka, v koho záujme je tretí znalecký posudok. Súd nenariadil kontrolný znalecký posudok, ale nový. Vzhľadom k týmto skutočnostiam navrhli, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v časti, v ktorej boli zaviazané zaplatiť preddavok, ktorý v celkovej výške 450 eur zaviaže zaplatiť navrhovateľa, alternatívne navrhli uznesenie ako nezákonné zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázali na ust. § 127 ods. 1 OSP a uznesenie, ktorým súd ustanovil do konania znalca nie je uznesením podľa § 202 ods. 3 písm. a/ OSP, pretože podľa údajov z Ministerstva spravodlivosti SR znalec Ing. Y. Z., C. XX, W. neexistuje. Uznesenie je nepreskúmateľné, nemožno ho považovať ani za uznesenie o vedení konania, preto je povinnosťou odvolacieho súdu o odvolaní rozhodnúť. Navrhli, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým súd ustanovil znalca Ing. Y. Z. do konania a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Navrhovateľ sa k odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP, prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania n(§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť.
V danej veci sa navrhovateľ domáhal náhrady schodku, za ktorý majú zodpovednosť niesť odporkyne v l. a 2. rade. Schodkom sa rozumie rozdiel medzi skutočným stavom hodnôt zverených na vyúčtovanie a údajmi v účtovnej evidencii, o ktoré je skutočný stav nižší, než stav účtovný. Za schodok nemožno považovať škodu, ktorá bola zistená následne po riadnom a bezschodkovom vyúčtovaní zverených hodnôt. Schodok sa zisťuje za určité obdobie začínajúce prevzatím zverených hodnôt a končiace vyúčtovaním, počas ktorého obdobia zverené hodnoty podliehajú zmenám, ktoré sa musia premietnuť do konečného vyúčtovania. Hmotne zodpovedný zamestnanec musí mať počas tohto obdobia vo svojej dispozícii t. j. vo svojom zverení tieto hodnoty, musí zachovať bilančnú rovnováhu jemu zverených hodnôt.
Zodpovednosť zamestnanca za škodu na zverených hodnotách, ceninách, tovare, zásobách materiálu alebo iných hodnotách, určených na obeh alebo obrat, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, je upravená ustanoveniami § 182 až § 184 Zákonníka práce ako osobitný druh zodpovednosti zamestnanca. Táto zodpovednosť je založená na princípe zavinenia zamestnanca, ktorý ak sa chce zbaviť zodpovednosti, je povinný preukázať, že škodu nezavinil, pričom jeho zavinenie sa predpokladá. Predpokladom zodpovednosti zamestnanca za schodok je existencia pracovnoprávneho
vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom, písomne uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti, existencia škody vo forme schodku na zverených hodnotách určených na obeh alebo obrat a zavinenie zamestnanca, ktoré sa predpokladá. Základným predpokladom zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať, je predovšetkým uzavretie platnej dohody o hmotnej zodpovednosti, ktorej uzavretie si vyžaduje písomnú formu. Skutočnosť, že zamestnanec a zamestnávateľ uzavreli platnú dohodu o hmotnej zodpovednosti, sama o sebe neznamená, že zamestnanec bude vždy zodpovedať podľa § 182 Zákonníka práce. Táto zodpovednosť totiž prichádza do úvahy len vtedy, ak dôjde ku škode vo forme schodku, t.j. na hodnotách určených na obeh alebo obrat, ktoré zamestnanec prevzal. Určiť výšku schodku býva v niektorých prípadoch náročné. Preto je dôležité dbať na správnosť vykonania inventúry. V prípade pochybnosti o jej správnosti treba zisťovať okolnosti, za ktorých došlo k prevzatiu hodnôt na vyúčtovanie a či sa inventarizácia vykonala spôsobom zodpovedajúcim zákonu o účtovníctve. Zavinenie zamestnanca pri zodpovednosti za schodok je ďalším nevyhnutným predpokladom jeho zodpovednosti. Na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti zamestnanca, pri zodpovednosti za schodok existenciu zavinenia zamestnávateľ nemusí preukazovať. Naopak, je to zamestnanec, ktorý v prípade, keď sa chce zbaviť zodpovednosti, musí preukázať, že vznik schodku nezavinil. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti aj vtedy, ak preukáže, že škoda vznikla zavinením iných osôb. Inými osobami pritom môžu byť ďalší spoločne hmotne zodpovední zamestnanci alebo tretie osoby. Taktiež sa zamestnanec zbaví zodpovednosti úplne alebo sčasti aj vtedy, ak preukáže, že mu zamestnávateľ nevytvoril vhodné podmienky na hospodárenie so zverenými hodnotami. V tomto prípade zodpovednosť za vzniknutú škodu alebo jej časť nesie zamestnávateľ. Zamestnávateľ však musí preukázať existenciu schodku a overiteľným spôsobom aj jeho výšku.
V danom prípade súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa s poukazom na závery znalcov vyjadrené v znaleckom posudku znalca Ing. Y. Z. č. 13/2011 a znalca Doc. Ing. R. F. Phd. č. 4/2010, z ktorých vyplýva, že na prevádzke nevznikol k 31.12.2005 schodok finančných prostriedkov a cenín. Odvolací súd sa s takto zisteným skutkovým stavom a následne jeho právnym posúdením plne stotožňuje a ako na vecne správne už len ďalej poukazuje bez toho, aby opakoval výsledky vykonaného dokazovania.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Len na zdôraznenie správnosti odvolací súd poznamenáva, že znalec ako tretí v poradí Ing. Y. Z. vo svojom znaleckom posudku jednoznačne konštatoval, že nebol predložený inventarizačný zápis k 31.12.2005, v predložených dokladoch sa nenachádzala účtovná evidencia, z ktorej by sa dal zistiť účtovný stav finančných prostriedkov a cenín z 31.12.2005. Na základe týchto skutočností skonštatoval, že na prevádzke navrhovateľa k 31.12.2005 nevznikol schodok finančných prostriedkov a cenín. Preto záver súdu prvého stupňa, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie schodku je správny. Navrhovateľ neviedol potrebnú evidenciu tovaru v knihe zásob preto nebolo možné zistiť účtovný stav tovaru k 31.12.2005. Inventarizácia majetku nebola vykonaná v súlade so zákonom o účtovníctve č. 431/2002 Z. z. Keďže schodok nevznikol, nebol naplnený základný predpoklad zodpovednosti odporkýň v l. a 2. rade, preto nebolo ďalej potrebné zaoberať sa ďalšími zákonnými predpokladmi zodpovednosti zamestnanca za schodok tak, ako to predpokladá ust. § 182 ZP.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie odporkýň nie je dôvodné.
Odporkyne vo svojom odvolaní namietajú, že znalec tak, ako bol ustanovený do konania Ing. Y. Z., C. XX, W., podľa údajov z Ministerstva spravodlivosti SR neexistuje. Toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, pretože znalec Ing. Y. Z. je ako znalec zapísaný v zozname znalcov , tlmočníkov a prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR pod poradovým číslom 911298 z 21.11.2005 pred odbor ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo ev. č. znalca 911, čo jednoznačne vyplýva aj zo samotného podaného znaleckého posudku a jeho znaleckej doložky. Preto námietky odporkýň v
tomto smere sú irelevantné. Keďže uznesenie, ktorým bol do konania ustanovený znalec je uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania tak, ako má na mysli ust. § 202 ods. 3 písm. a/ OSP. Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Odvolací súd preto odvolanie odporkýň v časti, ktorou napadli uznesenie súdu prvého stupňa v tom smere, že bol do konania ustanovený znalec odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. c/ OSP, pretože odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
Odporkyne mohli napadnúť uznesenie súdu prvého stupňa len v časti týkajúcej sa zloženia preddavku tak, ako aj vo svojom odvolaní urobili. Odvolací súd preto preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa i v tejto časti a dospel k záveru, že uznesenie je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. i/ OSP zrušiť. Súd prvého stupňa ustanovil do konania znalca a zároveň rozhodol o zložení preddavku. Uznesením zo 07.10.011 č. k. 9C/118/2006-386 súd priznal znalcovi znalečné v sume 537,84 eura, ktorá suma bola vyplatená 150 eur z položky denníka D 14-21/11 a zvyšok z rozpočtových prostriedkov súdu.
Podľa § 154 ods. 1 OSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Keďže v čase vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu už bolo znalcovi znalečné priznané, dôvody, pre ktoré boli odporkyne zaviazané zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania pominuli, preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil. O trovách štátu, ktoré vznikli vyplatením znalečného z rozpočtových prostriedkov súdu bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej tak, ako si vymienil rozhodnúť súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí.
Odvolací súd len záverom poznamenáva, že v záhlaví rozhodnutia uviedol právneho zástupcu navrhovateľa - JUDr. Stanislava Sobotoviča, advokáta so sídlom v Nitre, Hollého 12 ako pôvodne zastúpeného, pretože dňom 30.06.2012 bol právny zástupca navrhovateľa vyradený zo zákona zo zoznamu advokátov a až do rozhodnutia odvolacieho súdu nepredložil plnomocenstvo na zastupovanie prípadne ako fyzickej osoby.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.