Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/101/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Sládečkovou v právnej veci navrhovateľov v 1. rade: X.. V. E., bytom v O., Y. XXX, v 2. rade: B. E., bytom v O., Y. XXX, zastúpení AK Šimko Legal, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave, Pečnianska 3, proti odporkyni: Z. D., bytom v O., G. XX, zastúpená JUDr. Ondrejom Škodlerom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Námestie SNP 16, o zrušenie vecného bremena, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovatelia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť odporkyni trovy konania vo výške 426,55 Eur, na účet Advokátskej kancelárie ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o. vedený v I. O. a.s., č.ú. : XXXXXXXXXX/XXXX, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.07.2011 sa navrhovatelia v 1. a 2. rade domáhali voči odporkyni zrušenia vecného bremena zaťažujúce ich nehnuteľnosti v k. ú. B. - stavbu rodinného domu súp. č. 9398, na parc. č. 1125/16 a parc. č. reg. „C" číslo 1125/16, zast. plochy a nádvoria, o výmere 151 m2, zodpovedajúce právu odporkyne doživotného bývania a užívania nehnuteľností, zapísané Katastrálnym úradom v Bratislave, na základe vkladu č. RV 233/92, ako i náhrady trov konania.

Návrh odôvodnili tým, že oni ako vlastníci nehnuteľnosti sa v dojednanom rozsahu zdržiavajú užívania nehnuteľností a to bez akejkoľvek kompenzácie a odporkyňa si svoj záväzok z dojednaného vecného bremena dlhodobo neplní. Naviac odporkyňa svoje oprávnenia z vecného bremena dlhodobo nevyužíva a neprejavuje ani o jeho využitie záujem.

Odporkyňa sa k návrhu písomne vyjadrila tak, že žalobu voči nej podali jej dcéra s manželom. Ako dôvod na zrušenie vecného bremena uvádzali, že ona nevyužíva toto právo a neužíva určenú miestnosť rodinného domu - na Y. XXX, B.. Pritom dôvodom na odsťahovanie sa z rodinného domu boli dlhodobé nezhody medzi jej dcérou a jej manželom a ňou a jej manželom, ktorý v tom čase ešte žil. Podmienky, v ktorých žili im nevyhovovali a preto sa presťahovali naspäť do svojho bytu na G. ulici. Spornú miestnosť užíval jej manžel krátkodobo, na podnikateľské účely. Navrhovatelia v 1. a 2. rade sa k nim správali neadekvátne, ignorovali ich a neustále konflikty vyústili do toho, že im predložili Návrh zmluvy o nájme, dňa 21.5.1992. S týmto oni nesúhlasili a manžel ukončil podnikanie na Y. ulici. V tom čase im bol zamedzený prístup do domu, dcéra s manželom vymenili zámky a kľúče im nedali. Opakovane sa pokúšali dostať do domu, videli, že sa v dome, aj v iných miestnostiach svietilo a v ich miestnosti sa pohybovali cudzie osoby, ale nebol im umožnený prístup do domu. Ako teda mohli využívať vecné bremeno? Nepredstavovala si, že jej takto „ spríjemní“ starobu vlastná dcéra, ktorej s láskou pomáhala pri starostlivosti o jej tri deti. Návrh preto žiadala v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa so Zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 18.5.1992, LV č. XXX, Dohodou zo dňa 31.5.1992, jej dodatkom, Návrhom zmluvy o nájme zo dňa 21.5.1992, Zmluvou o nájme priestorov zo dňa 21.5.1992, Uznesením Okresného súdu Bratislava I., č. k. v spojení s Uznesením č. k. -123, vyúčtovaním a faktúrami za plyn a inými dokladmi v spise založenými a zistil nasledovný skutkový stav :

Navrhovatelia v 1. a 2. rade sú vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX a to rodinného domu, súp. č. 9398 na parc. č. 1125/16 a parc. č. reg. „C" číslo 1125/16, zast. plochy a nádvoria, o výmere 151 m2.

Navrhovatelia v 1. a 2. rade a odporkyňa a jej v čase súdneho konania už zomrelý manžel, J. D., uzatvorili dňa 18.5.1992 Zmluvu o zriadení vecného bremena, registrovanú Štátnym notárstvom pod por. č. V. 233/92 dňa 16.6.1992.

Podľa čl. II. tejto zmluvy bolo dohodnuté, že navrhovatelia v 1. a 2. rade si svoje vlastníctvo zapísané na LV č. XXX, v. k. B., ako dom na parc. č. 1125/16, súp. č. 9398 obmedzujú zriadením vecného bremena v prospech odporkyne a jej zosnulého manžela, ktorým poskytnú právo doživotného bývania, dochovania a pochovania, ako aj výlučného bývania v izbe, do ktorej je vchod z predsiene na prízemí vpravo, ako aj spoločného bývania v ostatnom príslušenstve domu na prízemí.

Podľa čl. III. tejto zmluvy navrhovatelia v 1. a 2. rade zriaďujú toto vecné bremeno bezodplatne v prospech odporkyne a jej manžela.

Podľa čl. VI. tejto zmluvy účastníci sa dohodli, že všetky náklady na zachovanie a opravy domu ponesú navrhovatelia v 1.a 2. rade, ako vlastníci nehnuteľnosti.

Podľa čl. VII. tejto zmluvy vecné bremeno je neprenosné a zaniká najneskoršie smrťou oprávnených. Môže byť zrušené zmluvou medzi účastníkmi, ale k jej platnosti sa vyžaduje registrácia.

Následne dňa 31.5.1992 uzatvorili tí istí účastníci vyššie cit. zmluvy Dohodu, v ktorej si o. i dohodli, že D. budú platiť 2/7 za spotrebovanú elektrinu, 2/7 za plyn, 2/7 za žumpu, 2/7 za odvoz smeti, vrátane vyúčtovania. Od 1. 7.1992 každý z účastníkov platí 1 z dane z podnikania. Podlžnosti D. sa neplatia v hotovosti, ale sa budú odratúvať od dlhu. K tejto dohode uzatvorili doplnok, bez uvedenia dátumu, v ktorom sa dohodli, že daň z podnikania platí ten, kto v dome podniká a D., i v čase, keď v dome nebývajú, platia spotrebovanú 2/7 plynu.

Z výpovede navrhovateľky v 2. rade pred súdom bolo zistené, že k dohode o zriadení vecného bremena medzi účastníkmi došlo preto, že dostali od rodičov, t. j. od odporkyne a jej zomrelého manžela dar vo výške 350.000,- Sk a to v roku 1990. Peniaze mali slúžiť na to, že s navrhovateľom v 1. rade si kúpia rodinný dom a jej i rodičia budú bývať s nimi. Kúpili si sporný dom vo B. a nasťahovali sa v septembri 1990, zatiaľ bez odporkyne a jej manžela. Manžel odporkyne si k nim preniesol stroj - zlatičku, čo je stroj na razenie diárov a kalendárov, pretože odporkyňa a jej manžel v tom čase bývali na 3 posch. na G. ul. v O., aby to nemusel tak vysoko vynášať. Otec chodil k nim robiť, dom oni prerábali, pretože odporkyňa sa odmietla do neho nasťahovať. Rodičia sa k nim následne presťahovali v novembri 1990. Po 2 rokoch rodičia povedali, že sa od nich odsťahujú, ak im nezriadia v dome doživotné právo bezplatného užívania, nakoľko im dali dar vo výške 350.000,- Sk, na zakúpenie domu. Dom kúpili za sumu cca 750.000,- Sk, vo zvyšku si zobrali s manželom pôžičku. Zmluvu podpísali 18.05.1992, túto dali zavkladovať. Neskôr dňa 31.05.1992 spísali ďalšiu dohodu, ako doplnok zmluvy o vecnom bremene, ktorú si však nedali zaregistrovať, dôvod nevedela. Dôvodom tejto dohody bolo to, že hoci odporkyňa a jej manžel sa z B. vysťahovali, chceli sa zabezpečiť tým, že sa budú môcť hoci kedy do B. vrátiť. Z B. sa odsťahovali niekedy v máji - apríli 1992. Odvtedy sa do B. odporkyňa nikdy nevrátila, dohodnuté priestory na užívanie nikdy neužívala. Neskôr s odporkyňou uzatvorili doplnok k dohode, bez uvedenia dátumu. Zmyslom tohto doplnku bolo to, aby sa dohodli, odkedy budú s manželom splácať rodičom pôžičku vo výške 164.010,- Kčs. Túto sumu si požičali od rodičov na rekonštrukciu domu pred nasťahovaním odporkyne. O tejto pôžičke nespísali žiadnu zmluvu, bola uzatvorená ústne. V poslednom odseku doplnku k dohode z čl. 32 je uvedené , že my budeme splácať po 1.500,- Sk rodičom pôžičku 164.010,- Sk, pričom sa začne splácať od 01.01.1993. V tomto doplnku boli dohodnuté podmienky odsťahovania rodičov z B. a trvania vecného bremena. Ich právnik napísal, že rodičia hoci tam nebývajú, budú platiť spotrebovaných 2/7 plynu, zrejme vychádzal z toho, že je v prospech nich zriadené vecné bremeno.

Rodičia nikdy po odsťahovaní 2/7 spotrebovaného plynu neplatili, pretože dohoda bola taká, že táto čiastka bude odrátavaná z pôžičky 164.010,- Sk. Takto to bolo vyrovnané do roku 1997, potom boli povinní platiť za plyn, čo nerobili, ich podiel vo výške 2/7 činní za obdobie od marca 1992 do júna 2012 sumu 3.745.80 Eur, avšak keďže odporcovia mali túto podlžnosť vyrovnanú do augusta 1997, dlh treba rátať od 01.09.1997 doposiaľ. V roku 1992 sa vzťahy medzi účastníkmi konania narušili, príčina bola zrejme na oboch stranách. Vzťahy boli narušené cca 6-7 rokov. Ona k nim začala chodiť na návštevu, na G., pretože to boli moji rodičia, deti im telefonovali k sviatkom, ich navštevovali, otec oslavoval 80- ku boli sme na návšteve a pod., okrem môjho manžela. Až do smrti môjho otca, čo bolo v auguste 2007, boli vzťahu v poriadku. Narušili sa až pri dedičskom konaní, pretože jej v ňom bola započítaná 1 daru, t.j. 175.000,- Sk. Žiadala preto mamu, že keď jej bola započítaná 1 daru, aby mama zrušila vecné bremeno, čo nechcela.

Z výpovede odporkyne pred súdom bolo zistené, že Zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 18.05.1992 bola uzatvorená preto, že navrhovateľ v 1. rade a navrhovateľka v 2. rade nemali peniaze, bývali v Petržalke , v paneláku, chceli si kúpiť dom, ale peniaze nemali. Ona s manželom v tom čase bývali v byte na G. ul. Napokon sa predávajúci dohodli s navrhovateľom v 1. rade a navrhovateľkou v 2. rade, že pôjdu do ich bytu v Petržalke a navrhovateľ v 1. rade a navrhovateľka v 2. rade im doplatia kúpnu cenu, cca 700.000,- Sk. Jej manžel v tom čase podnikal na G. ulici, robil zlatotlač na kalendáre a darčekové predmety, keďže sme bývali na 3 posch. Musel to znášať a vynášať, čo bolo pre neho ťažké, tak jej manžel povedal, že on by bol za to, aby navrhovateľ v 1. rade a navrhovateľka v 2. rade dom vo B. kúpili, že on im dá peniaze. Preto predali záhradu, niečo si požičali, niečo sme mali našetrené, a tak im dali 600.000,- Sk. Navrhovateľ v 1. rade a navrhovateľka v 2. rade si na zvyšok zobrali pôžičku vo výške 120.000,- Sk. Potom mi muž povedal, aby sme sa tam nasťahovali. Ona tam nechcela ísť, povedala mu, aby tam chodil sám podnikať. Po presťahovaní bolo vo B. treba vymaľovať, bolo treba prestavať WC a kúpeľňu. Medzi tým, keďže mali navrhovateľ v 1. rade a navrhovateľka 2. rade školopovinné deti, ona ich každé ráno vodila zo G. do školy do B., čo trvalo celý september 1990. Koncom septembra 1990 sa tam do jednej izby nasťahovali. Izba bola na prízemí, vpravo, plus užívali spoločné priestory, čo bola kuchyňa a malá miestnosť, kde pracoval manžel. Táto manželova miestnosť bola hneď vedľa vchodu. Potom im ich advokát, JUDr. Jozef Holíč poradil, aby sme s navrhovateľom v 1. rade a navrhovateľkou v 2. rade spísali dohodu, čo bolo dňa 31.05.1992, aby ich títo raz z domu nevyhodili, a nedali nás do starobinca. Manžel tam ostal robiť, a preto sa dohodlo, že budeme platiť 2/7 za plyn, za elektrinu, za žumpu, za odvoz smetí. Ja som tam nechcela byť, pretože navrhovateľ v 1. rade sa k nám začal správať, ako keby sme boli jeho majetok, muselo sa robiť iba to čo on chcel, a tak ja som sa odtiaľ odsťahovala v roku 1992, koncom februára, odvtedy som tam nebola. Koncom februára 1992 sa situácia medzi nami natoľko vyhrotila, že z domu sa odsťahoval aj manžel. Nechal tam iba stroj lisovací, písmo, a materiál na robotu, čo bolo v tej malej miestnosti vedľa vchodu o rozmere 2 x 2,5 m. Miestnosť na prízemí vpravo vysťahovali, nič sme tam nenechali. Nato nám navrhovateľ v 1. rade a navrhovateľka v 2. rade napísali, 21.05.1992, aby sme buď uzatvorili zmluvu o nájme priestorov, a ak nesúhlasíme, aby sme priestory označené v zmluve najneskôr do 30.08.1992 vypratali, išlo o malú miestnosť, kde mal manžel uložené stroje, ako aj priestor v predsieni o výmere 5 m. Oni so zmluvou nesúhlasili, túto nepodpísali. Preto koncom mája 1992 všetky stroje a materiál odsťahovali, miestnosti vypratali. Navrhovateľ v 1. rade a navrhovateľka v 2. rade nás nikdy nevyzývali pred podaním tejto žaloby, že sme im niečo dlžní. Ona tomu nerozumie, veď oni boli dlžní im. Ona nerozumie, prečo navrhovatelia od nej chcú zaplatiť za elektriku, plyn, žumpu a smeti. Však oni keď tam boli, živili celú rodinu, pretože oni nemali peniaze, navrhovateľ v 1. rade v tom čase nepracoval, pretože sa zrušil jeho zamestnávateľ. Keď sme odchádzali, v máji 1992, manžel im dal 35.000,- Sk v hotovosti, na podporu podnikania navrhovateľky v 2. rade.

Právny zástupca navrhovateľov na poslednom pojednávaní vo veci napokon ustálil, že podľa neho je v zmluve o zriadení vecného bremena v bode III. čl. 7 stanovené, že toto je zriadené bezodplatne. Avšak účel a podmienky zriadenia vecného bremena sa zmenili, najmä s prihliadnutím na deklarovaný nezáujem o ďalšie využívanie oprávnení z vecného bremena. Rovnako tak na neochotu plniť dohodnuté podmienky zo strany odporkyne, čím vzniká na strane navrhovateľa v 1. rade a navrhovateľku v 2. rade neprimerané zaťaženie vo vzťahu k obmedzeniu ich užívania ich vlastníctvo.

Právny zástupca odporkyne uviedol, že k žiadnej zmene pomerov nedošlo, a skutočnosť, že odporkyňa nevyužíva toto vecné bremeno, nie je dôvodom na jeho zrušenie, nakoľko je to jej oprávnenie a nie povinnosť. Zároveň mal za to, že v konaní nebol preukázaný ani hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou navrhovateľov v 1. a 2. rade, nakoľko neplatenie nákladov na plyn, na ktoré

odporkyňa nikdy nebola vyzývaná, nikdy jej nebolo predložené vyúčtovanie, nemôže byť posudzované, ako neoprávnená výhoda, a táto prekračuje rámec vecného bremena. Vzťah, ktorý vzniká z dôvodu hradenia nákladov je upravený n) a má za to, že je osobitný, odlišný od užívania vecného bremena.

Podľa ust. , ods. 1, veta prvá vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.

Podľa ust. , ods. 3, veta prvá ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje.

Podľa ust. , ods. 4 ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom.

Podľa Rč. 19/2002: Ak zmluva o zriadení vecného bremena neobsahuje žiadny údaj o odplatnosti tohto práva, potom platí, že vecné bremeno bolo dojednané bezodplatne; povinnosť oprávneného z vecného bremena niesť primerané náklady na zachovanie a opravu nehnuteľnosti, ktorú užíva, tým nie je dotknutá (§ 151n ods. 3 Obč. zák. v znení účinnom do 31.12.2000).

Priestory, ktoré oprávnená osoba užíva z titulu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, nemôžu byť za trvania vecného bremena vlastníkom, ktorého vecné bremeno obmedzuje, platne (znova) prenechané do užívania nájomnou zmluvou, hoci by išlo o zmluvu uzatvorenú s nositeľom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktoré zaťažuje nehnuteľnosť, privatívnou nováciou (§ 570 Obč. zák.) je nevyhnutný vklad takejto dohody do katastra nehnuteľnosti.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľov dôvodný nie je. Z predloženej zmluvy o zriadení vecného bremena jednoznačne vyplýva, že účastníci sa dohodli na zriadení vecného bremena bezodplatne, čo napokon na poslednom pojednávaní vo veci uviedol i samotný právny zástupca navrhovateľov.

Pokiaľ mali účastníci tejto zmluvy iný zámysel, a vecné bremeno nemalo byť odporkyni poskytnuté bezodplatne, mali si jeho podmienky stanoviť v tejto zmluve, čo však oni neurobili, a medzi účastníkmi konania ani nebolo sporné, že ďalšie platné, teda registrované, dodatky k tejto zmluve neuzatvorili, preto na predložené dohody a doplnky, súd ako na nesúvisiace s vecou neprihliadol. Preto neobstojí tvrdenie navrhovateľov, že odporkyňa im bola povinná prispievať na základe iných, súdu predložených dohôd, napr. o nájme v podiele 2/7 na plyn a pod. Tieto dohody nesúvisia so zmluvou o zriadení vecného bremena, ale podľa svojho obsahu sa týkajú skôr podnikateľskej činnosti, zosnulého manžela odporkyne, pričom odporkyňa podnikateľkou nie je.

Preto súd v zhode s vyššie cit. judikatúrou konštatuje, že priestory, ktoré odporkyňa užívala z titulu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, nemôžu byť za trvania vecného bremena navrhovateľmi v 1. a 2. rade platne následne prenechané do užívania nájomnou zmluvou odporkyni.

Súd sa v konaní zaoberal predovšetkým zmenou pomerov, t. j. či vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Súd hrubý nepomer medzi vecným bremenom navrhovateľov a výhodou odporkyne nevzhliadol. Práve naopak, odporkyňa, ako oprávnená z vecného bremena, toto užívať nemôže, navrhovatelia žiadnym spôsobom pred súdom nevyvrátili jej tvrdenie vyjadrené k návrhu na začatie konania, že v máji 1992 jej a jej manželovi bol zo strany oboch navrhovateľov zamedzený prístup do domu, že títo vymenili zámky a kľúče im nedali, opakovane sa pokúšali dostať do domu, videli, že sa v dome, aj v iných miestnostiach svietilo a v ich miestnosti sa pohybovali cudzie osoby, ale nebol im umožnený prístup do domu. Odporkyňa, ako osoba podľa zmluvy o zriadení vecného bremena oprávnená a dnes už vo vysokom veku, má voči navrhovateľom právo dochovania a pochovania, ako i doživotného bývania v izbe, do ktorej je vchod z predsiene na prízemí vpravo, ako aj spoločného bývania v ostatnom príslušenstve domu na prízemí, čo jej navrhovatelia od mája 1992 vôbec neposkytujú, ale od nej bezdôvodne, na základe dohôd, s vecným bremenom nesúvisiacim, od nej vyžadujú plnenia za plyn vo výške cca 3750,- Eur. Podobne i účasť na opravách domu, čo je v rozpore s čl. VI. zmluvy, kde sa účastníci dohodli, že všetky náklady na zachovanie a opravy domu ponesú navrhovatelia v 1.a 2. rade,

ako vlastníci nehnuteľnosti. Navrhovatelia naviac priestory, na užívanie ktorých má odporkyňa podľa zmluvy nárok, samy užívajú, čiže žiadnu ujmu netrpia. Navrhovatelia tiež dlhodobo odporkyni v starobe náležitú pomoc neposkytujú, zvlášť po tom, ako sa k nim obetavo zachovala, dopomohla im ku kúpe či oprave domu, nehovoriac o jej láske a pomoci i voči deťom navrhovateľov. Navrhovatelia teda samy podmienky zmluvy o vecnom bremene voči odporkyni nedodržujú, ale od tejto ich dodržiavanie vyžadujú.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a v konaní úspešnej odporkyni priznal ich náhradu. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 426,55 Eur z toho 4x právny úkon á 58,69 eura, 1x právny úkon á 14,67 eura, 1x právny úkon á 60,07 eura (prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na odročenom pojednávaní dňa16.05.2012, účasť na pojednávaní dňa 12.09.2012, dňa 09.11.2012, 23.01.2013, písomné podanie na súd zo dňa 04.12.2012), 5x režijný paušál á 7,63 eura, 1x režijný paušál á 7,81 eura + 20 % DPH - 71,09 eura. Trovy právneho zastúpenia boli priznané podľa , , , , , vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci. Súd nepriznal právnemu zástupcovi odporkyne odmenu v uplatnenom rozsahu za účasť na pojednávaní dňa 16.05.2012, za tento úkon súd priznal odmenu vo výške 1 základnej tarifnej sadzby podľa ust. citovanej vyhlášky, keďže išlo obhajobu odporkyne na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, v dvoch rovnopisoch na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( a nasl. ).