Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Saz/2/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Tomášom Kurucom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Marocké kráľovstvo, bez dokladu totožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov C., D. XX, XXX XX C., právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, so sídlom Murgašova 3, 040 41 Košice, proti žalovanému: Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava, Regrútska 4, 812 72 Bratislava, o správnej žalobe o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA5-100-023/2024-AV zo dňa 27.06.2024, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA5-100-023/2024-AV zo dňa 27.06.2024 týkajúce sa žalobcu - A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Marocké kráľovstvo, bez dokladu totožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov C..

II. N a r i a ď u j e žalovanému bezodkladne prepustiť žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Marocké kráľovstvo, bez dokladu totožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov C., D. XX, C., zo zaistenia.

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. Administratívne konanie

1. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA5-100-023/2024-AV zo dňa 27.06.2024 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) rozhodol podľa o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom a účinnom znení (ďalej aj „“) o predlžení lehoty zaistenia žalobcu na účel výkonu administratívneho vyhostenia, pričom stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 27.09.2024.

2. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil na tom skutkovom základe, že vo veci žalobcovej žiadosti o azyl bolo vydané právoplatné rozhodnutie o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany. Žiadateľ o azyl by bol stále oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky podávaním správnej žaloby alebo kasačnej sťažnosti, čím by dosiahol svoje prepustenie zo zaistenia po lehote 6 mesiacov, a tak by v konečnom dôsledku bol vážne ohrozený výkon už právoplatného a vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Výkon administratívneho vyhostenia nebude vykonaný aj do času kedy nebude rozhodnutie migračného úradu o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany vykonateľné. Správny orgán však nepredpokladá podanie správnej žaloby vo veci neudelenia azylu, nakoľko žalobca sa vyjadril, že sa chce dobrovoľne vrátiť domov a požiadať o asistovaný dobrovoľný návrat. Dňa 02.05.2024 bola so žalobcom spísaná zápisnica o vyjadrenie účastníka konania, ktorej sa žalobca vyjadril, že dôvod prečo opustil svoju domovskú krajinu ekonomický a že plánoval odísť

až do Nemecka, kde by chcel ostať žiť. Žalobca nedisponuje platným cestovným dokladom, nemá udelený pobyt na území Slovenskej republiky ani na území iného členského štátu a v rozhodnutí o administratívnom vyhostení ju bol uložený zákaz vstupu na 3 roky. Žalovaný považuje zaistenie žalobcu za odôvodnené aj z dôvodu, že účastník konania v minulosti požiadal na území Slovenskej republiky o azyl, čím sa snažil o zmarenie výkonu administratívneho vyhostenia zo dňa 15.07.2023. Pri prvotnom zadržaní účastník konania o sebe uviedol nepravdivé priezvisko „B.“ ktoré po umiestnení v ÚPZC A. zmenil a uviedol, že jeho skutočné priezvisko je „B.“. Úmyselné zavádzanie žalovaného zo strany žalobcu vytvára predpoklad rizika úteku v prípade ponechania na slobode. Neopodstatnená žiadosť o udelenie azylu, ktorá bola právoplatne ukončená predĺžila proces núteného návratu. Žalovaný predpokladal, že v prípade ponechania na slobode, by žalobca ušiel alebo sa skrýval, čo by zmarilo účel výkonu administratívneho vyhostenia. Žalovaný stanovil dĺžku doby zaistenia na nevyhnutne potrebný čas, najviac do 27.09.2024 počas tejto doby bude zabezpečovať vystavenie náhradného cestovného dokladu. Následne sa bude čakať na rozhodnutie príslušného súdu o správnej žalobe voči rozhodnutiu migračného úradu. Do rozhodnutia súdu žalovaný nepristúpi k výkonu administratívneho vyhostenia. V stanovenej dĺžke doby zaistenia správny orgán zohľadnil zákonnú 90 dňovú lehotu rozhodnutia súdu vo veci azylu. V danom prípade je zrejmé, vychádzajúc zo zápisníc o výsluchu žalobcu, že žalobca nemá zabezpečené žiadne ubytovanie na území Slovenskej republiky a ani nemá dostatočné finančné prostriedky, ani si ich nevie zabezpečiť, a tak preto žalovaný nemohol využiť inú alternatívu voči zaisteniu žalobcu. Po preskúmaní všetkých skutočností a dôkazov žalovaný konštatoval, že zaistenie žalobcu je v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru. II. Správna žaloba

3. Žalobca sa správnou žalobou z 09.07.2024 domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa zákona o pobyte a to podľa rozhodol o predĺžení lehoty zaistenia žalobcu na účel výkonu administratívneho vyhostenia s tým, že stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do 27.09.2024. Žalobca zároveň žiadal, aby správny súd nariadil žalovanému, aby bol bezodkladne prepustený zo zaistenia a bola mu priznaná náhrada trov konania.

4. Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci a na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec nesprávne právne posúdil. Žalovaný je v rámci rozhodovania o zaistení povinný skúmať, či zaistením osoby je naplnený účel vyplývajúci z príslušných zákonných ustanovení a či rozhodnutím o zaistení nedošlo k neprimeranému zásahu do práv účastníka, chránený aj inými právnymi predpismi. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tiež uviedol, že nepredpokladá podanie správnej žaloby vo veci neudelenia azylu, nakoľko sa mal žalovaný vyjadriť, že sa chce dobrovoľne vrátiť domov a požiadať o asistovaný dobrovoľný návrat. Toto odôvodnenie považoval žalobca za zmätočné, keďže aj sám žalovaný predošlom texte uviedol, že žalobca už správnu žalobu vo veci azylu podal a o tejto nebolo doposiaľ rozhodnuté. Ak by mal žalobca úmysel vrátiť sa dobrovoľne do krajiny pôvodu, nežiadal by o azyl a nepodával by správnu žalobu vo veci neudelenia azylu. Záver žalovaného, že žalobca by v prípade ponechania na slobode ušiel alebo sa skrýval, nemá opodstatnenie a jeho správnej úvahe chýba logickosť. Obidve uvedené verzie priezviska žalobcu znejú foneticky takmer totožne a ak žalobca po istom čase opravil prepis svojho priezviska, nemožno hovoriť o úmyselnom zavádzaní správneho orgánu. Skutočnosť, že žalobca požiadal o azyl a že počas azylového konania žalovaný nevykonával úkony smerujúce k realizácii administratívneho vyhostenia nedáva žiaden predpoklad úteku alebo skrývania sa žalobcu v prípade jeho ponechania na slobode. Predpoklad rizika úteku žalobcu nie je v napadnutom rozhodnutí žalovaného odôvodnený a nemá oporu v uvedenom skutkovom stave.

5. Migračný úrad rozhodnutím zo dňa 15.04.2024 rozhodol o neudelení azylu a o neposkytnutí doplnkovej ochrany žalobcovi, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.04.2024. Žalovaný teda nesprávne posúdil zánik účelu zaistenia podľa a pristúpil k zaisteniu žalobcu za účelom jeho administratívneho vyhostenia v čase plynutia lehoty na podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu migračného úradu. Žalobca dňa 22.05.2024 podal správu žalobu proti rozhodnutiu migračného úradu a súdne konanie je aktuálne vedené na správnom súde v Bratislave. V zmysle zákona č. o azyle v spojení s správnosť súdneho poriadku má podanie správnej žaloby voči rozhodnutiu o neudelení azylu odkladný účinok. Po dobu súdneho konania teda nie je prípustné vyhostenie žalobcu z územia Slovenskej republiky a žalobca je oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky. Žalobca mal za to, že jeho zaistenie je neúčelné a v rozpore

s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, pretože v danom prípade nemôžu prebiehať úkony smerujúce k jeho vyhosteniu a ani nie je predpoklad, že v stanovenej dobe zaistenia dôjde k zrealizovanie účelu zaistenia.

6. Žalobca mal za to, že v prejednávanej veci bolo možné účinne uplatniť menej závažný prostriedok voči zaisteniu žalobcu spočívajúci v jeho umiestnení v zariadení pre žiadateľov o azyl a preto nie je zaistenie žalobcu nevyhnutné. V prípade žiadateľov o azyl platí základný princíp, a to prezumpcia proti zaisteniu cudzinca - žiadateľa o azyl. Pokiaľ sú k dispozícii v systéme také alternatívy, akými sú napríklad špecializované ubytovacie centrá a zariadenia pre žiadateľov o azyl, potom treba tieto opatrenia uplatní ako prvé. V záujme presvedčivosti napadnutého rozhodnutia žalovaného nemala by v jeho odôvodnení absentovať zmienka o vyššie uvedených dôležitých skutočnostiach, ktoré preukazujú, že po dobu niekoľkých mesiacov nedôjde k naplneniu účelu zaistenia žalobcu, preto z tohto pohľadu je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

III. Vyjadrenie žalovaného

7. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 18.07.2024, s tým, že po opätovnom preskúmaní rozhodnutia a opravného prostriedku žalobcu so zaistením žalobcu súhlasia a považujú ďalšie zaistenie žalobcu za účelné, navrhli aby správny súd správnu žalobu rozsudkom zamietol ako nedôvodnú.

8. K námietke žalobcu že zaistenie žalobcu je neúčelné a v rozpore s článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru nakoľko v danom prípade nemohli prebiehať úkony smerujúce k jeho vyhosteniu ani nie je predpoklad, že v stanovenej dobe zaistenia dôjde k zrealizovaniu účelu zaistenia, čím žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu Košiciach, sp. zn. a uviedol že k vydaniu napadnutého rozhodnutia pristúpil najmä z dôvodu, že vo veci žalobcovej žiadosti o azyl bolo vydané právoplatné rozhodnutie o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany. Žalovaný si je plne vedomý skutočnosti, že žalobca je oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky počas lehoty na podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu o udelení neudelení azylu. Avšak do vykonateľnosti rozhodnutia migračného úradu, môžu pracovníci ÚPZC vykonávať úkony k príprave výkonu administratívneho vyhostenia žalobcu, inak by dochádzalo k vážnym ohrozenia výkonu už právoplatných a vykonateľných rozhodnutí o administratívnom vyhostení. Žalovaný vyjadril názor, že po právoplatnosti rozhodnutia o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany, môže žalovaných zaistiť účastníka konania na účel výkonu administratívneho vyhostenia a súčasne realizovať potrebné úkony za účelom prípravy administratívneho vyhostenia. Pričom prípadný výkon administratívneho vyhostenia by bol realizovaný až po vykonateľnosti rozhodnutia o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany. V prípade žalobcu považuje žalovaný jeho zaistenie za účelné a efektívne, najmä preto, že predchádzajúce konanie žalobcu, a teda jeho žiadosť o azyl vyhodnotil aj Správny súd v Bratislave za účelovú. Žalobca rozhodnutie požiadať o azyl na území Slovenskej republiky učinil až v momente, kedy začalo byť zrejmé, že existuje vysoká pravdepodobnosť úspešnej realizácii administratívneho vyhostenia. Na základe všetkých skutočností, ktoré boli žalovanému 2 v, a teda vydanie rozhodnutia o administratívnom vyhostení, vydanie rozhodnutia o zaistení na účel administratívneho vyhostenia, následnom pre zaistenie žalobcu, ako žiadateľa o azyl, rozhodnutie migračného úradu o neudelení azylu a doplnkovej ochrany, pristúpil žalovaný k prezaisteniu žalobcu na pôvodný účel zaistenia na výkon administratívneho vyhostenia, ktoré podľa žalobcu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

9. Žalovaný preskúmal existenciu prekážok administratívneho vyhostenia pričom nezistil prekážky administratívneho vyhostenia z dôvodu, že účastník konania má trvalý pobyt na území marockého kráľovstva, do ktorej je vyhostení, ktorá je jeho domovskou krajinou. Z uvedených skutočností vyplýva, že neexistujú prekážky administratívneho vyhostenia účastníka konania z územia Slovenskej republiky. Žalobca sa viackrát vyjadril, že mu domovskej krajine nehrozí žiadne prenasledovania z rasových, národnostných a iných obdobných dôvodov, domovskú krajinu opustil z ekonomických dôvodov, nakoľko tam má nízky príjem. Žalovaný mal za to, že existuje zjavné podozrenie, že žiadosť o azyl zo strany žalobcu bola podaná účelovo, a v prípade jeho ubytovanie v špecializovanom ubytovacom centre a zariadení pre žiadateľov o azyl by mohlo dôjsť k úteku alebo opusteniu územie Slovenskej republiky a tým aj k zmareniu administratívneho vyhostenia. Uvedené zaistenie žalobcu považuje žalovaný za účelné a efektívne aj preto, že dňa 19.02.2024 telefonicky kontaktoval pracovníka ÚPZC, ktorý uviedol, že zastupiteľský úrad marockého kráľovstva v súčasnosti aktívne spolupracuje vo veci vydania

náhradných cestovných dokladov pre občanov marockého kráľovstva, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území Slovenskej republiky. Taktiež bol zabezpečený cez marocké veľvyslanectvo dokument, ktorý potvrdzuje, že žalobca jej štátnym príslušníkom marockého kráľovstva. Z dôvodu účelovo v marenia administratívneho vyhostenia zo strany žalobcu za úkony vo veci vyhostenie predĺžili, a zároveň niektoré úkony boli aj úplne zastavené.

10. Vyjadrenie žalovaného bolo zaslané žalobcovi na vyjadrenie v deň doručenia správnej žaloby na súd, pričom do vyhlásenia rozsudku sa k vyjadreniu žalovaného žalobca nevyjadril. IV. Konanie pred správnym súdom

11. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd preskúmal dôvodnosť zaistenia na základe rozhodnutia žalovaného a na nariadenom pojednávaní dňa 06.08.2024 podľa a nasledujúce (ďalej len ) v spojení s postupujúc a zisťujúc neformálne všetko potrebné pre preskúmanie zákonnosti zaistenia žalobcu na základe rozhodnutia žalovaného a dospel k záveru, že argumentácia žalobcu v správnej žalobe je dôvodná a je namieste podľa zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného a podľa , aby žalobca bol bezodkladne prepustený zo zaistenia, keďže obmedzenie jeho osobnej slobody nie je zákonné.

12. Žalobca a jeho zástupca sa pojednávania nezúčastnili. Títo svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili včas a riadne.

V. Relevantná právna úprava

13. Podľa , zraniteľnou osobou je najmä maloletá osoba, osoba so zdravotným postihnutím, obeť obchodovania s ľuďmi, osoba staršia ako 65 rokov, tehotná žena, slobodný rodič s maloletým dieťaťom a osoba, ktorá bola vystavená mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia; v odôvodnených prípadoch možno za staršiu osobu považovať aj osobu mladšiu ako 65 rokov.

14. Podľa administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie podľa .

15. Podľa , policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.

16. Podľa , policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

17. Podľa prvá veta , štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov.

18. Podľa , ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na maloletú osobu, ktorá nemá zákonného zástupcu. Iné zraniteľné osoby možno zaistiť len v nevyhnutnom prípade a na čo najkratší čas.

19. Podľa , policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

20. Podľa o azyle (ďalej aj „“) na účely tohto zákona sa rozumie žiadateľom cudzinec, ktorý na útvare Policajného zboru4) (ďalej len „policajný útvar") podľa vyhlási, že žiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, alebo iná osoba, o ktorej to ustanovuje tento zákon; žiadateľom je aj cudzinec počas lehoty na podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva vydanému v konaní o udelenie azylu okrem rozhodnutia o zastavení konania o udelenie azylu a počas konania o tejto správnej žalobe a počas lehoty na podanie kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu správneho súdu, ktoré sa týkalo správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva vydanému v konaní o udelenie azylu okrem rozhodnutia o zastavení konania o udelenie azylu a počas konania o tejto kasačnej sťažnosti.

21. Podľa až h) , žiadateľ je do rozhodnutia o žiadosti o udelenie azylu oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky, ak tento zákon alebo osobitný predpis11a) neustanovuje inak. Žiadateľ nie je oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky, ak ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu a ministerstvo už v minulosti zamietlo žiadosť o udelenie azylu podľa alebo podľa a ani v prípade, ak ministerstvo zamietlo žiadosť o udelenie azylu podľa a rozhodlo, že žiadosť o udelenie azylu bola podaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky. Žiadateľ je tiež oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky, ak tento zákon alebo osobitný predpis11a) neustanovuje inak, aj počas lehoty na podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu vydanému v konaní o udelenie azylu, ak podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, aj vtedy, ak podá spolu so správnou žalobou podľa písmena a) na správny súd aj návrh na priznanie odkladného účinku, a to do rozhodnutia súdu o takom návrhu, aj počas lehoty na podanie kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu správneho súdu, ktoré sa týka správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva vydanému v konaní o udelenie azylu a aj vtedy, ak podá spolu s kasačnou sťažnosťou podľa písmena c) aj návrh na priznanie odkladného účinku, a to do rozhodnutia kasačného súdu o takom návrhu.

22. Podľa čl. 3 Dohovoru č. o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „“), nikoho nemožno mučiť alebo podrobiť neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

23. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

24. Podľa bodu 16 Preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej „Návratová smernica“), využitie zaistenia na účely odsunu by malo byť s ohľadom na použité prostriedky a sledované ciele obmedzené a viazané na zásadu primeranosti. Zaistenie je oprávnené len na prípravu návratu alebo vykonanie procesu odsunu a ak by uplatnenie miernejších donucovacích opatrení nebolo dostatočné.

25. Podľa čl. 15 ods. 1, druhá veta Návratovej smernice, zaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie obdobie, trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun, a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou.

26. Podľa čl. 17 ods. 1 Návratovej smernice (Zaistenie maloletých osôb a rodín), v prípade maloletých osôb bez sprievodu a rodín s maloletými osobami sa zaistenie môže použiť len ako posledná možnosť a na čo najkratšie obdobie.

27. Podľa č. 460/1992 Zb, nikoho nemožno mučiť, ani podrobiť krutému, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

28. Podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“), tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

29. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

30. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

31. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

32. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

33. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

34. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“), pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.

35. Podľa , žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.

36. Podľa , žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu.

37. Podľa . ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa , rozsudkom podľa povahy veci nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.

VI. Právny názor správneho súdu

38. Predmetom súdneho prieskumu v zmysle správnej žaloby bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia a posúdenie, či v prípade žalobcu, je jeho ďalšie zotrvanie v zaistení realizované v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov C. naďalej zákonné.

39. Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný sa v konaní o zaistení (a najmä v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaného) nezaoberal skúmaním účelnosti a efektívnosti zaistenia žalobcu, ani vyhodnotením existencie prekážok vyhostenia, preto žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

40. Správny súd na prvom mieste zdôrazňuje, že podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd možno osobu pozbaviť osobnej slobody na základe postupu ustanoveného zákonom vtedy, ak ide o zákonné zatknutie, či iné pozbavenie osobnej slobody, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu alebo osobu, proti ktorej sa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby však mohlo byť pozbavenie osobnej slobody zákonné, musí byť vydané zákonom stanoveným postupom, efektívne a účelné. Všetky podmienky pritom musia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody jednotlivca.

41. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že aby bola naplnená podmienka účelnosti a efektívnosti rozhodnutia o zaistení, žalovaný je povinný skúmať účel zaistenia - teda či realizácii účelu zaistenia nebránia akékoľvek právne alebo faktické prekážky alebo či účel zaistenia naďalej trvá ( ). Nielen počas trvania pozbavenia osobnej slobody, ale už od samotného počiatku, teda pri vydávaní takéhoto rozhodnutia musí správny orgán na základe doposiaľ zistených informácií a vykonaných úkonov načrtnúť, na základe čoho sa domnieva, že bude možné účel zaistenia dosiahnuť. Predbežný úsudok o týchto skutočnostiach by v rozhodnutí nemal chýbať. Následné vyjadrenia správneho orgánu, podané v priebehu preskúmavacieho konania môžu napomôcť správnemu súdu pri hodnotení postupu správneho orgánu po vydaní rozhodnutia o zaistení, avšak správny súd zdôrazňuje, že v žiadnom prípade takéto vyjadrenia nemôžu konvalidovať vytýkané nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 06.02.2015).

42. Požiadavka reálneho predpokladu splnenia účelu zaistenia je výslovne obsiahnutá najmä v článku 15 ods. 4 Návratovej smernice. Súdny dvor EÚ vysvetlil požiadavku reálneho predpokladu dosiahnutia účelu zaistenia okrem iného v rozsudku veľkej komory Kadzoev (C-357/09 PPU - Kadzoev, bod 67), v zmysle ktorého „článok 15 ods. sa musí vykladať v tom zmysle, že iba skutočný predpoklad, že môže dôjsť k úspešnému vyhosteniu vzhľadom na lehoty stanovené v odsekoch 5 a 6 toho istého článku, zodpovedá reálnemu predpokladu na vyhostenie a že tento neexistuje, ak sa zdá nepravdepodobné, že príslušný bude s prihliadnutím na uvedené lehoty prijatý v tretej krajine.“

43. Vychádzajúc z uvedeného správny súd dodáva, že na druhej strane možno dospieť k záveru, že v prípadoch, keď bude už v čase rozhodovania správneho orgánu o zaistení cudzinca zrejmé alebo pravdepodobné, že účel zaistenia, t.j. správne vyhostenie, vycestovanie alebo odovzdanie cudzinca, nebude môcť byť realizovaný, nebolo by možné zbavenie alebo obmedzenie osobnej slobody cudzinca považovať za súladné s ústavným poriadkom, s medzinárodnými záväzkami SR v oblasti ochrany základných práv a podľa súčasného právneho stavu ani s citovanými ustanoveniami návratovej smernice.

44. Správny súd vzhľadom na vyššie uvedené preto považoval za dôvodnú žalobnú námietku žalobcu, že v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia absentuje posúdenie otázky účelnosti a efektívnosti zaistenia žalobcu. Správny súd poznamenáva, že tak preskúmavané rozhodnutie ani administratívny spis žalovaného neposkytuje žiadne podklady, na základe ktorých by bolo možné hodnotiť účelnosť a efektivitu zaistenia žalobcu, nakoľko dokumentuje iba skutkový stav veci ku dňu vydania rozhodnutia o zaistení, podanie správnej žaloby a vyjadrenie žalovaného k nej. Pokiaľ ide o preskúmavané rozhodnutie, v ňom sa síce žalovaný zaoberá „účelnosťou a efektívnosťou zaistenia“, avšak v tom zmysle, že ak by žalovaný zaistený nebol, mohol by sa ďalej nelegálne pohybovať, a tým by mohol byť zmarený výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Uvedené konštatovanie je síce logické, avšak nezodpovedá posúdeniu účelnosti a efektívnosti zaistenia vo významových intenciách vyššie spomenutých súdnych rozhodnutí, a preto správny súd vzhliadol námietku žalobcu ako dôvodnú.

45. Správny súd sa ďalej zaoberal námietkou žalobcu, že žalovaný nesprávne posúdil zánik účelu zaistenia podľa , a pristúpil k zaisteniu žalobcu za účelom jeho administratívneho vyhostenia v čase plynutia lehoty na podanie správnej žaloby.

46. Nakoľko zo strany účastníkov konania nebolo sporné to, že žalobca je naďalej žiadateľom o azyl podľa , nakoľko do dňa vydania rozhodnutia žalovaného nebolo o správnej žalobe vo veci azylu súdom rozhodnuté je aj podľa právneho názoru správneho súdu v zmysle v spojení s § až h) potrebné považovať žalobcu naďalej za žiadateľa o azyl podľa . A tak z uvedeného dôvodu žalovaný nemal v zmysle prezaistiť žalobcu za účelom jeho administratívneho vyhostenia, ktorý bol v čase vydania tak prvotného ako aj preskúmavaného rozhodnutia naďalej považovaný za žiadateľa o azyl podľa . Navyše ak, ako to sám žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, ani nemohol pristúpiť k realizácii administratívneho vyhostenia žalobcu, z dôvodu, že je stále žiadateľom o azyl. Z uvedeného dôvodu rozhodnutie žalovaného trpí vadou spočívajúcou v nesprávnom právnom posúdení veci, nakoľko na zistení skutkový stav žalobca nesprávne aplikoval ustanovenie právneho predpisu.

47. Správny súd, s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré sami o sebe predstavujú nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, sa nezaoberal ďalšími žalobnými námietkami a vychádzajúc zo skutočnosti, že žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou opomenul potrebu vysporiadania sa s otázkou efektívnosti a účelnosti zaistenia a vec nesprávne právne posúdil, napadnuté rozhodnutie žalovaného postupom podľa zrušil z dôvodov uvedených v a a nariadil bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.

48. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že priznal ich náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len “sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správny súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správny súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.