Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (13)Rozsudok_10C-33-2012.pdf
PDF · 86.35 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/33/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Nových Zámkoch samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej veci navrhovateľov: v 1. rade: N., v 2. rade: G.. Y. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P., T. XX, právne zastúpení: JUDr. Zuzana Lapárová, advokátka, AK Nové Zámky, Forgáchova bašta 7, proti odporcom: v 1. rade: N.. T. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y. XXX, právne zastúpený: Patakiová, Bartová, Kovácsová s.r.o., J. M. Hurbana 2, Nové Zámky, IČO: 36 855 197, v 2. rade: L. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B., P. O., o určenie vlastníctva, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že navrhovatelia v 1. a v 2. rade a to každý z nich so spoluvlastníckym podielom ? k celku sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v Obci I., katastrálne územie T. U. a je zapísaná v katastri nehnuteľností Správy katastra Nitra, na liste vlastníctva číslo XXX, ako parcela registra "E" evidovanej na mape určeného operátu číslo XXX/XX orná pôda o výmere XXXX m2, ktorá nehnuteľnosť je totožná s nehnuteľnosťou, ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľností Správy katastra Nitra pre Obec I., katastrálne územie T. U., na liste vlastníctva číslo XXX, ako parcela registra "E" evidovanej na mape určeného operátu číslo XXX/XXX orná pôda o výmere XXXX m2.
Navrhovateľom v 1. a v 2. rade súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovatelia v 1. a v 2. rade sa svojim návrhom domáhali voči odporcom v 1. a v 2. rade určenia vlastníctva a to každý z nich so spoluvlastníckym podielom ? k celku k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v Obci I., katastrálne územie T. U. a je zapísaná v katastri nehnuteľností Správy katastra Nové Zámky, na liste vlastníctva číslo XXX, ako parcela registra "E" evidovanej na mape určeného operátu číslo XXX/ XX orná pôda o výmere XXXX m2, ktorá nehnuteľnosť je totožná s nehnuteľnosťou, ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľností Správy katastra Nové Zámky pre Obec I., katastrálne územie T. U., na liste vlastníctva číslo XXX, ako parcela registra "E" evidovanej na mape určeného operátu číslo XXX/XXX orná pôda o výmere XXXX m2.
Odporca v 1. rade s návrhom súhlasil a nemal voči nemu výhrady.
Odporca v 2. rade s návrhom súhlasil a nemal voči nemu výhrady.
Podľa § 157 ods. 3 O.s.p. ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdali odvolania, uvedenie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona podľa ktorých rozhodol.
Podľa § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho), b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva, c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Zákony, ktoré riešili otázky vlastníctva k pôde po roku 1918 sa súhrne označovali ako "prvá pozemková reforma". Základnými predpismi prvej pozemkovej reformy v ČSR boli:
- zák. č. 215/1919 Zb. o zabraní veľkého majetku pozemkového zo dňa 16. 4. 1919 (záborový zákon),
- zák. č. 81/1920 Zb. z 30. 1. 1920 ktorým sa vydávajú ustanovenia o prídele zabranej pôdy a upravuje sa právny pomer k pridelenej pôde (prídelový zákon),
- zák. č. 329/1920 Zb. z 8. 4. 1920 o prevzatí a náhrade za zabraný majetok pozemkový (náhradový zákon).
Podľa ustanovení záborového zákona, ktorý bol vzhľadom na svoju stručnosť označovaný aj ako "rámcový zákon", mala sa vykonať úprava pozemkového vlastníctva "záborom" veľkého pozemkového majetku. Dôležité ustanovenie obsahoval § 5 záborového zákona, podľa ktorého štát od účinnosti tohto zákona získava len právo zaberať a prideľovať zabraný majetok, avšak nie je povinný pozemky prevziať. Zákon totiž neustanovil, že vlastníctvo k pozemkom presahujúcim stanovenú výmeru sa prevedie na iný subjekt. Vlastnícke právo nebolo teda zrušené priamo zo zákona. Pri prideľovaní pôdy spadajúcej pod zábor sa postupovalo už podľa prídelového zákona č. 81/1920 Zb. Podľa tohto zákona pod zábor spadajúcu pôdu, pokiaľ si ju sám štát neponechal alebo nepoužil na všeobecne užitočné účely, pozemkový úrad prideľoval okrem iného aj jednotlivcom, a to malým roľníkom, domkárom, drobným živnostníkom, poľnohospodárskym a lesným zamestnancom a bezzemkom, osobitne legionárom a rodinám príslušníkov československých ozbrojených síl, ktorí padli vo vojne alebo zomreli následkom vojenskej služby a vojnovým invalidom. V ďalších ustanoveniach zákona boli podrobnejšie rozvedené podmienky prídelu, ktoré tiež umožňovali ponechať pozemky doterajším vlastníkom. Prideľovanie pôdy riadil pozemkový úrad. Pozemky, ktoré sa nepridelili podľa prídelového zákona naďalej užívali ich pôvodní vlastníci. Náhradový zákon určoval postup pri poskytovaní náhrady za zabraný pozemkový majetok bývalým vlastníkom pôdy. Záborový zákon č. 215/1919 Zb. neumožňoval nadobudnutie vlastníctva štátu, pretože v zmysle ust. § 5 štát od účinnosti tohto zákona získaval len právo zaberať a prideľovať zabratý pozemkový majetok, avšak nebol povinný pozemky prevziať. Zákon totiž neustanovoval, že vlastníctvo k pozemkom presahujúcim stanovenú výmeru sa prevedie na iný subjekt. Vlastnícke právo nebolo výslovne zrušené priamo zo zákona. Štát síce so zabratými pozemkami disponoval v súlade s ustanoveniami § 10, ale bez toho aby sa uskutočnilo osobitné prevzatie pôdy vo všeobecnom záujme, ako napríklad vyvlastnenie. Ak sa v pozemkovej knihe zapísalo, že príslušný majetok spadá pod zábor, týmto záznamom sa nestal ešte vlastníkom štát, ani pozemkový úrad, ale išlo len blokáciu dispozičného práva a vlastníctvo pôvodného majiteľa nezaniklo. Zákon č. 81/1920 Zb. (prídelový zákon ) upravil postup pozemkového úradu pri prideľovaní pôdy spadajúcej pod zábor a zák. č. 329/1920 Zb. ( náhradový zákon) určoval postup pri poskytovaní náhrady za zabratý majetok bývalým vlastníkom pôdy a nie prídelovej ceny.
Prídely možno rozdeliť na :
1. prídely spred roku 1945 (pridelené napr. podľa zákl. č. 81/20 Zb.)
2. prídely po roku 1945 - tieto prideľovali:
a) Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave
- podľa nariadenia č. 104/45 zb. n. SNR a č. 104/46 Zb. n. SNR výmermi o vlastníctve pôdy
b) Osídľovacím úrad pre Slovensko v Bratislave (neskôr aj Krajské národné výbory) - podľa zákona č. 148/47 Zb. a vládneho nariadenia č. 30/48 Zb. výmermi o prídele do vlastníctva
c) Okresné národné výbory podľa zákona č. 142/47 Zb. a zákona čl. 46/48 Zb. prídelovými listinami.
Podľa právnych predpisov, na základe ktorých sa prideľovali nehnuteľnosti, zápisy prídelov do pozemkovej knihy mali zaobstarať na náklady štátu príslušné orgány štátu, najmä Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Tieto zápisy mali len deklaratórny charakter, keďže vlastníctvo prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam vzniklo dňom vydania výmeru.
Vydržanie je osobitným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (ex lege ) za splnenia zákonom požadovaných predpokladov. Keďže právnym následkom vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva priamo zo zákona, treba pri uplatňovaní inštitútu vydržania rozlišovať jednotlivé obdobia platnosti právnej úpravy, a to obdobie platnosti obyčajového práva na území Slovenska do 31.12.1950, ďalej obdobie platnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. od 1.1.1951 do 31.3.1964 a napokon obdobie platného Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. od 1.4.1964, so zreteľom na jeho novely, najmä na zákon č. 131/1982 Zb. účinný od 1.4.1983 a zákon č. 509/1991 Zb. účinný do 1.1.1992.
Podľa obyčajového práva, platného na území Slovenska do 31.12.1950, nadobudol vlastnícke práva k nehnuteľnosti bez vkladu vlastníctva do pozemkovej knihy ten, kto nehnuteľnosť po dobu 32 rokov mal ako svoju v pokojnej držbe. Nehnuteľnosť musel užívať vo svojom mene, nie v mene iného prípadne ako požívateľ alebo užívateľ. Vlastníctvo nemohol vydržať ten, kto nebol dobromyseľný, kto už od počiatku držby vedel o tom, že nehnuteľnosť patrí inému. Platila pritom zásada, že zápisom vlastníckeho práva iné osoby do pozemkovej knihy vydržaním sa prerušilo. Výnimku z tejto zásady pripustila súdna prax vtedy, ak skorší dobromyseľný držiteľ užíval nehnuteľnosť naďalej nerušene bez toho, aby sa dozvedel, že vlastníctvo k nej nadobudol do pozemkovej knihy iný ( R 27/99 ). Takýmto prípadom mohlo dochádzať aj vtedy, keď prevod vlastníctva nehnuteľnosti na základe zmluvy uzatvorenej za platnosti obyčajového práva nebol od nadobúdateľa v pozemkovej knihe zapísaný. V takomto prípade vlastnícke právo na nadobúdateľa len na základe zmluvy nemohlo prejsť, avšak mohlo to u neho vzbudiť dôvodné presvedčenie o nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnosti, čo potom svedčalo o jeho oprávnené držby ako jednej z podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva.
Podľa Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. ( § 115 - 116 ods. 1 spojený s § 145 ) vlastnícke právo k hnuteľnej i nehnuteľnej veci mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu zákonom stanovenú. U nehnuteľností bola stanovená doba 10 rokov. Za oprávneného držiteľa sa považoval ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný, v tom, že mu vec patrí a to po celú vydržaciu dobu. V pochybnostiach sa aj tu predpokladalo, že držba je oprávnená. Uvedené právne systémy pristupovali k požiadavke dobromyseľnosti držiteľa k veci z rozdielnych hľadísk. Zatiaľ, čo podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do roku 1950 sa vyžadovala dobromyseľnosť pri jej nastúpení do držby podľa Občianskeho zákonníka č. 141/1950 bola dobromyseľnosť potrebná po celú vydržaciu dobu. Podľa obyčajového práva, ale i podľa ustanovenia § 116 ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. platila zásada, že kto nadobudol oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa mohol si započítať vydržaciu dobu predchodcu. Podľa interporálneho ustanovenia § 562 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 sa od 1.1.1951 ustanoveniami tohto zákona spravovali aj právne vzťahy vzniknuté za platnosti obyčajového práva. Vydržacia doba, ktorá začala plynúť pred 1.1.1951 sa v zmysle § 566 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 skončila najneskoršie uplynutím 10 ročnej lehoty počítanej od 1.1.1951, ak pravda neuplynula skôr. Z uvedeného teda vyplynulo, že ak lehota na vydržanie vlastníctva začala plynúť pred 1.1.1951 platilo, že sa skončí uplynutím pôvodnej lehoty najneskoršie však do 31.1.21960 ( § 566 zák. č. 161/1950 Zb. ). V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenie § 18 ods. 3 zák. SNR č. 293/1992 Zb., v zmysle ktorého odovzdanie poľnohospodárskych pozemkov do užívania JRD neprerušuje plynutie vydržacej lehoty.
Občiansky zákonník č. 40/l964 Zb. držbu a vydržanie až do novelizácie zákonom č. l3l/l982 Zb., t.j. do l.4.l983 neupravoval, až uvedená novela občianskeho zákonníka v § 132 a v § 135a upravila ochranu držby a vydržanie s možnosťou započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby pred l.4.l983 s tým, že tento čas sa neskončil skôr než l.4.l984 (§ 865 ods. 3). Podľa tejto úpravy vlastníctvo k veci, ktorá mohla byť v osobnom vlastníctve nadobudol občan, ktorý mal nepretržite v držbe nehnuteľnú vec l0 rokov, s vecou nakladal ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný, že mu vec patrí. Podľa uvedenej úpravy nebolo možné nadobudnúť vec z majetku v socialistickom vlastníctve alebo vec, ku ktorej mala socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. V prípade pozemku bolo však vydržanie upravené osobitne. Vydržať bolo možné iba pozemok alebo jeho čas, ku
ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania. Vlastníctvo k takémuto pozemku nadobudol štát a občan nadobudol zo zákona právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní. Z ustanovenia § 872 ods. 6 OZ však vyplýva, že pri vydržaní vlastníckeho práva k pozemku si môže oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona ( 1.1.1992). Z textu zákona vyplýva, že vlastnícke právo k pozemku nadobudne vydržaním osoba, ktorá kedykoľvek po l.l.l992 splní podmienky stanovené v § l34 OZ. Zo zákona však nemožno vyvodiť záver, že by nebolo možné takto prihliadnuť k dobe, po ktorú mal oprávnený držiteľ pozemok v držbe pred l.l.l992. Pri tomto výklade nejde o spätnú účinnosť zákona , ale iba o skutočnosť, že zákon viaže právne dôsledky na uplynutie stanovenej doby, po ktorú oprávnený držiteľ vec držal pred nadobudnutím účinnosti zákona, pričom tieto dôsledky sa mohli uplatniť len v prípade, že podmienky pre vydržania tu boli v deň nadobudnutia novely OZ č. 509/l99l Zb. Nový vlastnícky vzťah tu potom vzniká, až po nadobudnutí účinnosti zákona a nie skôr.
V danom prípade sa po vyhlásení rozsudku na pojednávaní dňa 23.1.2013 účastníci vzdali práva na podanie odvolania, v dôsledku čoho súd uviedol v odôvodnení tohto rozsudku iba predmet konania a vyššie citované ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľom v 1. a v 2. rade súd nepriznal náhradu trov konania, pretože sa tohto práva vzdali.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie, nakoľko účastníci sa vzdali práva na podanie odvolania.