Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoP-296-2012.pdf
PDF · 78.83 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/296/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci maloletej K. I. nar. XX.X.XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9 na návrh matky S. I. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v J. na V. K. č. X a za účasti otca C. T. nar. X.X.XXXX bývajúceho v J. na I. ulici č. XX v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 28.2.2012 č.k. 21P 142/2011-64 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom z 28.2.2012 č.k. 21P 142/2011-64 zvýšil výživné od otca pre maloletú K. I. nar. XX.X.XXXX z 21,41 € na 33 € mesačne od 1.4.2012, ktoré zaviazal otca prispievať matke maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I z 20.12.2005 č.k. 19C 756/2000-74 vo výroku o výživnom. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Rozhodol tak na základe zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Košice I z 20.12.2005 č.k. 19C 756/2000-74 (konanie o určenie otcovstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností) bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletej K. 645,- Sk. V čase tejto úpravy výživného matka pracovala ako asistentka riaditeľa vo firme Kopex s mesačným príjmom 7.282,- Sk a maloletá K. bola v predškolskom veku. Otec dieťaťa do 29.2.2004 poberal dávky v hmotnej núdzi 1.254,- Sk, následne bol živnostníkom. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 19.1.2006. Konajúci súd tiež zistil, že matka býva s maloletou dcérou v 2-izbovom byte, za ktorý mesačne platí 180 €, naďalej pracuje ako asistentka riaditeľa s mesačným príjmom 460 € a poberá rodinné prídavky na maloletú K., ktorá v čase podania návrhu matky (29.7.2011) bola žiačkou 5. ročníka základnej školy. Otec maloletej je ženatý a býva s manželkou a plnoletým synom, ktorý je zamestnaný, v 3-izbovom byte. Zo živnosti (montáž sadrokartónových systémov) mal v roku 2011 príjem 1.226,40 € a do výdavkov zahrnul len odvody do fondov 1.046,75 € a v predchádzajúcom roku (2010) priznal príjem len za dve faktúry, pretože za celý rok mal iba dve zákazky. Má ukončené stredné odborné učilište spojov, ale vo svojom obore si prácu nájsť nedokáže. Po skončení školy pracoval vo svojom obore, ale pre nízky príjem zo zamestnania odišiel, potom pracoval 14 rokov v Slovenských magnezitových závodoch a po zrušení firmy si zriadil živnosť. Z výpovede otca zistil, že v predchádzajúcom roku bol vážne chorý pre ťažkosti s obličkami bol operovaný a čaká ho ďalšia operácia. Otcova manželka pracuje ako kaderníčka, ale každý z rodiny hospodári so svojimi peniazmi sám. Náklady bývania platia 160 € - 170 €. Nevlastní osobné motorové vozidlo a do práce chodí autobusom alebo so známymi, s ktorými pracuje. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 77, § 78, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 62 Zákona o rodine. Rozhodnutie o zvýšení výživného odôvodnil podstatným zvýšením potrieb maloletej K. a zlepšením finančných pomerov otca, ktorého príjem síce nie je vysoký, ale v čase predchádzajúcej úpravy výživného nepracoval. Pomery otca sa však nezlepšili natoľko, aby bol schopný prispievať na výživu maloletej sumou, ktorú požadovala matka dieťaťa, čo je spôsobené
zdravotnými problémami otca majúcimi podstatný vplyv na možnosti jeho zárobkov, preto neurčil dlžné výživné a zvýšil ho len tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka dieťaťa s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a zvýšil výživné na 150 € mesačne od podania návrhu a zaviazal ho otca platiť vždy do 10. dňa v mesiaci dopredu. Zdôraznila, že otec maloletej podniká, ale v skutočnosti svoje príjmy nepriznáva. Vyjadrila názor, že o prácu so zameraním na montáž sadrokartónových systémov je veľký záujem, ako je to všeobecne známe a rovnako je známy fakt, že príjem za práce vykonávané pre súkromné osoby sa nepriznávajú v daňovom priznaní. Z týchto skúseností odvodila, že otec maloletej sa zámerne vyhýba vykazovaniu príjmov, aby neplatil vyššie výživné. Túto skutočnosť dokazuje aj tým, že o styk s maloletou dcérou nemá vôbec záujem. Videl ju dvakrát v živote, keď sa narodila a pri krvnej skúške na potvrdenie otcovstva. O maloletú dcéru sa stará fakticky sama s pomocou svojej matky, bez ktorej by nevedeli vyžiť. Otec dieťaťa nemá inú vyživovaciu povinnosť a žije v spoločnej domácnosti s manželkou, ktorá pracuje a plnoletým synom, ktorý rovnako pracuje. Pomery v rodine otca sú neporovnateľne na vyššej úrovni, ako pomery v jej rodine. V apríli 2012 jej bola potvrdená diagnóza rakoviny prsníka, čím jej vznikli ďalšie náklady v súvislosti s liečbou a reálne sa znížil jej príjem v spojení s dlhodobou liečbou. Uvedené skutočnosti podľa nej sú dôkazom toho, že otec nemá záujem o výchovu a výživu maloletej dcéry a podniká kroky, ktoré vedú k tomu, aby platil len minimálne výživné, aj keď zákon ukladá obidvom rodičom starostlivosť o maloletých.
Otec maloletej vo vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok Okresného súdu Košice I ako vecne správny potvrdiť. Konštatoval, že matka žiadne zo svojich tvrdení nepreukázala a ani nie je možné ich preukázať, lebo nie sú pravdivé. Žije v spoločnej domácnosti s manželkou a dospelým synom, ktorí pracujú a usudzuje, že ich životná úroveň je podobná ako životná úroveň matky, ktorú prezentovala v tomto súdnom konaní. Poukázal na svoj zdravotný stav, ktorý je príčinou toho, že celý rok 2011 bol jeho hrubý príjem 1.226,40 € a celý prvý polrok v roku 2011 bol práceneschopný a hospitalizovaný po operácii obličky. Jeho zdravotný stav si vyžaduje ešte jednu operáciu, ale bohužiaľ si to nemôže momentálne dovoliť. Zo svojho príjmu 1.226,40 €, ktorý dosiahol, platil odvody do sociálnej poisťovne 119,45 € mesačne a zdravotnej poisťovne 47,58 € mesačne. Nájomné s inkasom platia spoločne každý rovnakým dielom, teda manželka, syn aj on. Telefón z finančných dôvodov používa len minimálne a jeho mesačné náklady na telefón sú 12 €. Nevlastní motorové vozidlo, ani žiaden iný majetok. Nesúhlasil s tvrdením matky, že nevykazuje príjem a o práce, ktoré vykonáva, je veľký záujem. Práve naopak, je známe, že práce je veľmi málo, ťažko sa zháňajú zákazky, trh je obsadený veľkými firmami, ktoré vedia ponúknuť zákazníkom lepšie služby už aj preto, že sú mobilný. Zdôraznil, že nie je reálne, aby vedel matkou požadované výživné platiť a pretože ho čaká ďalšia operácia, ktorú odkladá práve z finančných dôvodov, nie je reálne očakávať zlepšenie príjmu v dohľadnom čase. V prípade zvýšenia svojich príjmov sa nebráni zvýšeniu výživného a tak, ako v minulosti, sám rád prispeje aj nad rámec súdom určenej výšky výživného. Už dlhšie obdobie má však minimálny príjem, preto nemá z čoho prispievať výživné vyššou sumou. Uznáva, že výživné 33 € mesačne je minimálne pre dieťa, avšak pre neho znamená značnú položku, preto sám nepodal odvolanie proti tomuto rozsudku.
Kolízny opatrovník maloletej navrhol odvolaniu matky vyhovieť.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú podmienky ani na potvrdenie ani na jeho zmenu, preto ho podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Podľa § 120 ods. 2 O.s.p., vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa nevyplýva, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, na základe akých skutočností dospel k ustáleniu výšky výživného, pričom sa obmedzil iba na strohé konštatovanie, že na základe vykonaného dokazovania zisteného skutkového stavu a s prihliadnutím k citovaným ustanoveniam zákona zvýšil výživné pre maloletú zo strany otca na 33 €, že od poslednej úpravy výživného rastom a dospievaním sa zvýšili potreby maloletej a napriek tomu, že príjem otca nie je vysoký vzhľadom k tomu, že v čase určenia výživného nepracoval, sa jeho finančné pomery zlepšili. I keď matka požadovala zvýšiť výživné od podania návrhu 29.7.2011, súd zvýšil výživné až od 1.4.2012 iba s odôvodnením, že otec má zdravotné problémy, ktoré majú podstatný vplyv na možnosti jeho zárobkov. Z uvedeného odôvodnenia teda nie je možné zistiť, ako súd prvého stupňa ustálil príjem otca, ktoré výdavky považoval za nevyhnutné z hľadiska ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, ako dospel k ustáleniu pomerov otca, keď nevykonal žiadne dokazovanie za účelom zistenia z akých finančných prostriedkov si zabezpečuje životné náklady, keď v roku 2010 mal ročný príjem zo živnosti 3.982,50 € (príjem 5.187,11 € - výdavky 1.204,61 €), t.j. mesačný príjem 331,87 €, ale v roku 2011 jeho ročný príjem bol iba 179,65 € (príjem 1.226,40 € - odvody do fondov 1.046,75 €), t.j. mesačný príjem 14.,97 €, neverifikoval jeho tvrdenie o zdravotných ťažkostiach a nevyžiadal si lekársku správu od príslušného lekára a nezistil ani príjem jeho manželky, ktorá je povinná podieľať sa na výdavkoch súvisiacich s vedením spoločnej domácnosti. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa dôsledne nevysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a svoj myšlienkový postup dostatočne nevysvetlil s poukazom na všetky skutkové zistenia ani vo vzťahu k určeniu počiatku zvýšenej vyživovacej povinnosti otca až od 1.4.2012 napriek tomu, že posledná úprava výživného bola rozhodnutím súdu z 20.12.2005, preto odôvodnenie napadnutého rozsudku aj v tejto časti je založené na domnienkach, v dôsledku čoho absentuje účel odôvodnenia rozhodnutia, ktorým je preukázanie jeho správnosti a odôvodnenosti. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia sa týmto spôsobom odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia opravných prostriedkov. Zároveň je potrebné podotknúť, že konanie o zvýšenie výživného pre maloleté dieťa je konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu a preto sa mal súd prvého stupňa dôsledne riadiť ust. § 120 ods. 2 O.s.p., ktoré ukladá súdu povinnosť dôsledne zisťovať skutkový stav, aj keď to účastníci nenavrhli. Pretože súd prvého stupňa svojim postupom odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom a zároveň nevykonal dostatočné dokazovanie zamerané na zistenie podstatných skutočností potrebných pre rozhodnutie o výživnom a rozsudok nespĺňa základné obsahové náležitosti, najmä zrozumiteľnosť a určitosť, došlo k závažnej procesnej vade spôsobujúcej zmätočnosť konania (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a súčasne odvolaciemu súdu táto vada bráni v realizovaní jeho preskúmavacej právomoci, čím je daný ďalší dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., pretože nemožno zistiť, či súd prvého stupňa správne právne posúdil vec a dostatočne zistil skutkový stav. Z uvedených dôvodov preto musel odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa vykonať riadne dokazovanie podľa § 120 ods. 2 O.s.p., umožniť účastníkom konania realizáciu ich práv vyplývajúcich z ust. § 123 O.s.p., vyhodnotiť dôkazy podľa § 132 O.s.p., a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, dôsledne sa vysporiadať s odvolacími námietkami matky maloletej, ako aj tvrdeniami otca vo vyjadrení k odvolaniu
a vo veci opäť rozhodnúť a odôvodniť rozsudok vo všetkých jeho výrokoch podľa § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby jeho závery boli logické a spätne preskúmateľné.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.