Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-212-2012.pdf
PDF · 89.22 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/212/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Agnesy Hricovej v právnej veci maloletého H. L. nar. XX.X.XXXX a maloletej U. L.U. nar. XX.X.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9 a I. L. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v U. na L. ulici č. X detí rodičov M.. D. L. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v U. na L. ulici č. X a M.. U. L. E.. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v U. na L. ulici č. X v konaní o zvýšenie výživného pre I. L., maloletého H. L. a maloletú U. L. a zmene výchovy maloletého H. L. o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo 14.2.2012 č.k. 21P 88/2010-421 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného a dlžnom výživnom pre I. L. nar. XX.X.XXXX a maloletú U. L. nar. XX.X.XXXX.
M e n í rozsudok v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného a dlžnom výživnom pre maloletého H. L. nar. XX.X.XXXX tak, že návrh na zvýšenie výživného zamieta.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zo 14.2.2012 č.k. 21P 88/2010-421 zvýšil výživné od otca pre I. nar. XX.X.XXXX zo 125 € na 160 €, pre maloletého H. nar. XX.X.XXXX zo 115 € na 130 € a pre maloletú U. nar. XX.X.XXXX z 95 € na 120 € mesačne od 1.9.2011 do budúcna. Zveril maloletého H. do osobnej starostlivosti otca a od matky určil výživné 100 € mesačne, ktoré zaviazal matku posielať otcovi maloletého od právoplatnosti rozsudku vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2011 do 29.2.2012 pre I. 210 €, pre U. 150 € a pre H. 90 € povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach 10 € pre každé dieťa až do zaplatenia. Vo výroku konštatoval, že týmto rozhodnutí zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I z 22.5.2009 č.k. 16C 91/2007-172. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Proti výrokom rozsudku o zvýšení výživného pre deti I., H. a U. a dlžnom výživnom podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd zrušil odvolaním napadnuté výroky a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Vytkla konajúcemu súdu, že nedostatočne zistil zárobkové a majetkové pomery na strane otca, u ktorého po rozvode a po uzavretí ďalšieho manželstva 19.6.2010 nastali podstatné zmeny. Uviedla, že súd prvého stupňa nezistil príjem otcovej manželky od dátumu, kedy požiadala súd o zvýšenie výživného, do doby, kedy manželka otca začala poberať materský príspevok a rovnako nezisťoval potreby maloletého D., ktorý sa narodil z ich manželstva. V priebehu konania na súde prvého stupňa poukazovala na vysoké odstupné vyplatené otcovi pri ukončení pracovného pomeru na Colnom riaditeľstve 1.10.2011 a súd sa uspokojil s vyjadrením otca, že časť týchto peňazí použil na zníženie hypotekárneho úveru a zo zvyšku vykrýva svoje bežné hospodárenie bez toho, aby tieto tvrdenia boli preukázané. Konajúci súd ako dôvod na zvýšenie výživného od 1.9.2011
uviedol, že v čase podania jej návrhu na zvýšenie výživného v apríli 2010 nebol dôvod pre krátkosť času, keďže posledná úprava výživného bola v máji 2009, ale ako dospel k tomuto záveru, v odôvodnení neuvádza. S poukazom na ust. § 120 ods. 2 O.s.p., § 157 ods. 2 O.s.p. a § 75 ods. 1 Zákona o rodine konštatovala, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je zjednodušené a nedostatočné, absentujú konkrétne dôvody, na základe ktorých prvostupňový súd určil výživné práve v uvedenej výške bez toho, aby v rámci konania boli riadne zisťované a zistené zárobkové pomery na strane otca a preukázaná výška odôvodnených potrieb nielen maloletých detí z prvého manželstva, ale aj maloletého syna D. narodeného z druhého manželstva otca.
Proti výroku rozsudku o zvýšení výživného pre I., maloletého H. a maloletú U. a výroku o dlžnom výživnom od 1.9.2011 do 29.2.2012 v celkovej výške 450 € podal v zákonnej lehote odvolanie otec detí s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a zvýšil výživné pre I. zo 125 € na 160 € mesačne a pre maloletú U. z 95 € na 120 € mesačne, ktoré je povinný posielať matke maloletých detí od právoplatnosti rozsudku vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu a zrušil výrok o dlžnom výživnom ako neopodstatnený vzhľadom na jeho odvolací návrh. Konštatoval, že vo veci zvýšenia výživného od 1.9.2011 rozhodol súd napriek ním podloženej argumentácie o znížení príjmu, kedy od 1.10.2011 poberá výsluhový dôchodok a navyše v mesiacoch júl - september 2011 bol práceneschopný. Napriek uvedenému deti strávili u neho celý mesiac september kvôli nemoci matky a táto deťom prispela čiastkou cca 161 € na začiatok školského roka, čo nie je ani polovica sumy, ktorú vo forme výživného uhradil na účet matky a logicky mal vyššie náklady v danom mesiaci so zabezpečením starostlivosti o deti. V mesiaci september predstavovali náklady nad rámec výživného 288 €, v októbri to činilo 277 € a navyše maloletý H. bol nad rámec súdom určených dní u neho celý mesiac a v decembri to činilo 311 €, pričom deti strávili u neho viac ako polovicu mesiaca. V januári suma nad rámec povinného výživného presahovala 312 € a vo februári 203 €, ktoré plnenia boli predložené súdu počas pojednávania. Konštatoval, že uvedené čiastky uhrádzal nad rámec povinného výživného a suma každý mesiac presiahla čiastku predstavujúcu zvýšenie výživného do budúcnosti. Sám súd v odôvodnení rozhodnutia, voči ktorému smeruje jeho odvolanie uvádza, že vynakladá väčšie výdavky ako sú jeho príjmy, čo je možné aj zadlžovaním sa do budúcna s perspektívou lepších príjmov po rozbehnutí začatého podnikania, na ktoré vynaložil časť prostriedkov získaných z odchodného od predchádzajúceho zamestnávateľa. V súvislosti so zverením maloletého H. do jeho osobnej starostlivosti žiadal rozhodnutie doplniť o časť upravujúcu jeho styk s matkou, aby mal možnosť stráviť aspoň určitý čas so sestrami, teda aby neboli dievčatá v čase, keď bude maloletý H. u matky, práve u neho.
Matka detí vo vyjadrení k odvolaniu otca, ktorý argumentoval znížením príjmu od 1.10.2011 zdôraznila, že od podania návrhu na zvýšenie výživného 16.4.2010 až do 1.10.2011 otec poberal zárobok od svojho zamestnávateľa a v čase práceneschopnosti mu bola vyplatená náhrada príjmu (nemocenské) v súlade s platnými predpismi, čo súd neskúmal a nezohľadnil pri určení výšky výživného. Otec detí 19.6.2010 uzavrel druhé manželstvo a jeho manželka poberala príjem z pracovného pomeru až do 24.9.2010, kedy sa narodil ich maloletý syn D., odkedy poberala materský príspevok v dĺžke šiestich mesiacov a od marca 2011 poberá materský príspevok 190 € a rodinné prídavky 21,25 €. Rovnako zdôraznila, že otcovi bolo jednorázovo na konci roka 2011 vyplatené odchodné 21.379,67 €, ktorý príjem zo závislej činnosti nebol započítaný do príjmu otca z pracovného pomeru za rok 2011 a neboli predložené ani žiadne dôkazy, akým spôsobom naložil otec s týmito prostriedkami. Otec nepravdivo uvádza v odvolaní, že v septembri 2011 strávili deti celý mesiac u neho, pretože dva týždne boli doma s jej matkou. Sumy, ktoré mal otec vynaložiť na maloleté deti, súdu nepreukázal žiadnymi dôkazmi a v čase, keď sa deti zdržiavali u neho, ona uhrádzala aj naďalej výdavky spojené so stravovaním škole, poplatky do školy všetkým trom deťom na začiatku školského roka, financovala nákup školských potrieb, mesačných lístkov na MHD atď., ktoré preukázala v súdnom konaní. Súd rozhodol o zvýšení výživného od 1.9.2011, pričom zmeny pomerov na strane otca nastali v čase podania návrhu na zvýšenie výživného a od 1.1.2012 nastali zmeny pomerov aj na jej strane, kedy sa jej priemerný mesačný príjem znížil na 880 €. Argumenty otca uvedené v jeho odvolaní považuje odvolávajúc sa na skutočnosti, ktoré uviedla vo svojom vyjadrení a odvolaní k rozsudku, za nepreukázané a účelové. Súhlasila s návrhom otca na doplnenie výroku o stretávaní sa s maloletým H..
Kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniam rodičov nevyjadril.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Výrok rozsudku súdu prvého stupňa o zverení maloletého H. do osobnej starostlivosti otca a určení výživného od matky 100 € mesačne od právoplatnosti rozsudku vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu otcovi dieťaťa nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť 5.4.2012, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).
Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na to, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku o zvýšení výživného pre I. a pre maloletú U. od 1.9.2011 a dlžnom výživnom pre I. a pre maloletú U. za obdobie od 1.9.2011 do 29.2.2012 presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky a otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili ich obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a rodičia detí ani v odvolaní neuviedli žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom a dlžnom výživnom pre I. a pre maloletú U.. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa, dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru, ako súd prvého stupňa, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného pre I. a pre maloletú U. od 1.9.2011 do budúcna a výživné 160 € pre I. a 120 € pre maloletú U.P. je, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady, primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, zohľadňuje odôvodené potreby I. a maloletej U. do výšky zodpovedajúcej príjmu otca, ako aj tú skutočnosť, že otcovi pribudla vyživovacia povinnosť voči maloletému synovi D. XX.X.XXXX a voči manželke, ktorá od marca 2011 je na rodičovskej dovolenke. Odvolací súd dodáva, že otec mohol a môže kompenzovať zníženie svojho príjmu od 1.10.2011 z prostriedkov vyplatených Colným úradom Košice ako odchodné 21.379,67 €, preto jeho príjem od 1.9.2011 pozostávajúci z výsluhového dôchodku 1.081,04 € spolu s pomernou časťou odchodného zodpovedá jeho čistému priemernému mesačnému zárobku dosahovaného pred skončením služobného pomeru a zabezpečuje dostatočný príjem na plnenie vyživovacej povinnosti otca voči deťom do budúcna. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odvolací súd je toho presvedčenia, že otec bol schopný v rozhodnom období, t.j. od 1.9.2011 zabezpečiť si dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu vyššieho životného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil svojim deťom formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. K odvolacím námietkam matky odvolací súd poznamenáva, že dôsledne vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre zvýšenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa, preto odvolací súd nemohol rozhodnúť v súlade s návrhom matky na zvýšenie výživného a dodáva, že príjem otcovej manželky dosahovaný do marca 2011 (Colné riaditeľstvo Košice) by sa oprávnene mohol zohľadniť v prospech otca len tak, že pomerne znižuje výdavky otca na spoločnú domácnosť a zabezpečenie potrieb dieťaťa narodeného z ich manželstva, ale od času, keď jediným zdrojom príjmu otcovej manželky sa stáva rodičovský príspevok a svoj podiel na výživnom odvádza len osobnou starostlivosťou o spoločné dieťa, vyživovacia povinnosť voči dieťaťu prechádza v plnom rozsahu na otca. Súd prvého stupňa rovnako správne a zákonne rozhodol, keď určil počiatok zvýšenej vyživovacej povinnosti otca voči I. a maloletej U. od 1.9.2011 so zreteľom na to, že od posledného rozhodnutia o výživnom 22.5.2009 (právoplatnosť rozhodnutia 1.8.2009) ubehla ku dňu podania návrhu matky na zvýšenie výživného 16.4.2010 krátka doba a navyše ani na strane detí nedošlo k tak zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného v súlade s návrhom matky detí od 1.5.2010 do 31.8.2011. Odvolací súd dodáva, že súdna prax ustálila, že k
podstatným zmenám pomerov u dieťaťa dochádza spravidla po uplynutí doby najmenej troch rokov a to v súvislosti s vekom a rastom dieťaťa, pokiaľ nenastanú iné skutočnosti zvyšujúce odôvodnené potreby dieťaťa (napr. zhoršený zdravotný stav, aktívna športová činnosť, špeciálne finančné nákladné záujmové aktivity), resp. na strane povinného rodiča napr. mimoriadne zvýšenie príjmu a podobne. Zmena pomerov takéhoto charakteru na strane otca bola preukázaná vyplatením odchodného, preto aj po zohľadnení, že otcovi pribudla vyživovacia povinnosť voči maloletému dieťaťu z terajšieho manželstva a voči manželke, odôvodňuje zvýšenie výživného pre I. a pre maloletú U. od 1.9.2011, t.j. od výraznej zmeny pomerov na strane maloletých detí zvýšením ich odôvodnených potrieb. S výsledkami hodnotenia dôkazov, ktoré sú súčasťou odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa sa odvolací súd stotožňuje, pretože vychádzajú zo zisteného skutkového stavu veci, zodpovedajú zásadám logiky a nie sú v rozpore so zákonom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti určeného rozsahu výživného od 1.9.2011 pre I. a pre maloletú U.. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zvýšení výživného od 1.9.2011 a dlžnom výživnom pre I. a pre maloletú U. ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a v odôvodnení sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa § 219 ods. 2 O.s.p..
Podľa § 220 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Vo vzťahu k odvolacím námietkam rodičov o zvýšení výživného pre maloletého H. odvolací súd zdôrazňuje, že výživné od rodičov je osobným právom dieťaťa a zásadne má byť splatné tej fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa, t.j. platobným miestom výživného je miesto, kde sa dieťa nachádza a rodičia sa nemôžu vzájomne domáhať kompenzácie toho, čo na dieťa vynaložili v čase zabezpečovania osobnej starostlivosti o dieťa. V tomto prípade bol maloletý H. právoplatným rozsudkom (rozsudok Okresného súdu Košice I zo 14.2.2012 č.k. 21P 88/2010-421) zverený do osobnej starostlivosti otca a pokiaľ by si aj otec neplnil v predchádzajúcom období vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi v rozsahu zodpovedajúcom jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom, resp. odôvodneným potrebám dieťaťa, splní si túto vyživovaciu povinnosť v čase, keď zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého H., preto sa nemôže matka domáhať kompenzácie toho, čo eventuálne na dieťa vynaložila z dôvodu, že otec si podľa jej názoru vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi neplnil v primeranom rozsahu práve s prihliadnutím na to, že výživné je osobným právom každého dieťaťa a prostriedky tvoriace výživné môžu byť spotrebované len dieťaťom, pre ktoré bolo určené. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zvýšení výživného a dlžnom výživnom pre maloletého H. zmenil podľa § 220 O.s.p. a návrh matky v tejto časti zamietol, pretože od nadobudnutia právoplatnosti výroku rozsudku súdu prvého stupňa o zverení maloletého H. do osobnej starostlivosti otca stratil opodstatnenie.
Odvolací súd sa nezaoberal s odvolacím návrhom otca na doplnenie rozsudku súdu prvého stupňa, pretože úprava styku s maloletým H. nebola predmetom konania na súde prvého stupňa a v tejto súvislosti poznamenáva, že ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku, môžu podať návrh na súd, aby rozhodol o týchto právach účastníkov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.