Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_17P-105-2012.pdf
PDF · 103.58 KB
No categories available
17P/105/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa C. Š., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom u otca, zast. : Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa matky: O. L., nar. XX.X.XXXX, bytom V. F. XXX, t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou F.. F. C., zamestnankyňou Okresného súdu L. Q. a otca: T. Š., nar. X.X.XXXX, bytom V. F., K. C. XXX, o návrhu otca na zrušenie ústavnej starostlivosti, takto
rozhodol:
Súd mení rozsudok Okresného súdu Galanta pod sp. zn. 12P/103/2010 zo dňa 6.7.2010 tak, že počnúc dňom 1.7.2012 ruší ústavnú starostlivosť maloletého C. Š., nar. XX.XX.XXXX.
Súd zveruje počnúc dňom 1.7.2012 maloleté dieťa do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súd obmedzuje výkon rodičovský práv a povinností matke maloletého dieťaťa, a to právo a povinnosť sústavne a dôsledne sa starať o výchovu maloletého dieťaťa, o jeho zdravie, vrátane rozhodovania o určení zdravotného poistenia a lekárskych zákrokov vyžadujúcich súhlas zákonných zástupcov, ako aj celkového poistenia maloletého dieťaťa, pri podaní žiadosti o vydanie občianskeho preukazu, vodičského preukazu a cestovného pasu, rozhodovanie vo všetkých otázkach vzdelávania sa maloletého dieťaťa a jeho prípravy na budúce povolanie, zastupovanie maloletého dieťaťa pred súdmi, štátnymi orgánmi a orgánmi samosprávy a vo vzťahu správy majetku maloletého dieťaťa a to do dňa dosiahnutia plnoletosti maloletého dieťaťa.
Matka maloletého dieťaťa je povinná počnúc dňom 1.7.2012 prispievať na jeho výživu mesačne sumou 26,65 eur a následne od 1.7. každého roka vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa § 2 ods. 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde výživné je zročné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca maloletého dieťaťa.
Dlžné výživné za obdobie od 1.7.2012 do 22.1.2013 v celkovej výške 186,55 eur je matka maloletého dieťaťa povinná zaplatiť k rukám otca maloletého dieťaťa do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd styk matky s maloletým dieťaťom neupravuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletého dieťaťa sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.3.2012 domáhal zrušenia ústavnej starostlivosti nariadenej nad maloletým C. Š., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola nariadená rozsudkom Okresného súdu Galanta pod sp. zn. 12P/103/2010 zo dňa 6.7.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 10.8.2010. Zároveň žiadal, aby mu súd zveril dieťa do jeho osobnej starostlivosti a matku zaviazal na plnenie vyživovacej povinnosti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so spismi Okresného súdu Galanta pod sp. zn. 12P/103/2010, 10C/10/2011, 10C/94/2011, výsluchom otca a kolízneho opatrovníka, správou Detského domova P. a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Nad maloletým dieťaťom bola na základe rozsudku vydaného Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 12P/103/2010 zo dňa 6.7.2010 nariadená ústavná starostlivosť a dieťa bolo umiestnené do Detského domova v P.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 10.8.2010.
Rozsudkom vydaného Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 10C/10/2011 zo dňa 6.6.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 16.7.2011, súd určil, že zapretie otcovstva je v záujme maloletého C. L., nar. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov matky O. L., rod. O., nar. XX.X.XXXX a otca Z. L., nar. X.XX.XXXX, z ktorého dôvodu je zapretie otcovstva prípustné.
Rozsudkom vydaného Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 10C/94/2011 zo dňa 3.10.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 3.11.2011, súd určil, že otcom maloletého C. L., nar. XX.XX.XXXX, pochádzajúceho z matky O. L., rod. O., nar. XX.X.XXXX, nie je Z. L., nar. X.XX.XXXX.
Biologický otec mal. dieťaťa T. Š., nar. X.X.XXXX, uznal svoje otcovstvo súhlasným vyjadrením na matrike Mestského úradu v Galante dňa 30.1.2012 a bol na základe toho zapísaný ako otec v rodnom liste mal. dieťaťa.
Narodenie mal. dieťaťa je zapísané v knihe narodení matričného úradu U., vo zväzku Y., ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX. V rodnom liste sú ako rodičia zapísané osoby označené v záhlaví tohto rozsudku.
V priebehu konania súd zo správy Detského domova, Dom dobrého pastiera, P., Š. XXX zistil, že tento sa vyjadruje kladne k podaniu návrhu na zrušenie ústavnej starostlivosti, nakoľko otec maloletého od začiatku spolupracoval a chcel získať maloletého do svojej osobnej starostlivosti, od začiatku jeho umiestnenia do Detského domova prejavuje o maloletého záujem. Detský domov začal umožňovať maloletému návštevy v domácnosti otca, pričom maloletý sa na takto strávený čas s otcom vždy teší a dúfa, že po letných prázdninách 2012 sa už do Detského domova nevráti. Maloletý má vytvorený s otcom veľmi dobrý vzťah. Od 1.7.2012 sa dieťa nachádza v starostlivosti otca, kam bolo uvoľnené z detského domova a keďže súd nevedel zistiť, kde sa zdržiava matka mal. dieťaťa, predbežným opatrením pod č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa X.X.XXXX dočasne zveril mal. dieťa C. Š., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti otca a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 6.10.2012 a vykonateľnosť dňom 9.8.2012. mal. dieťa sa tak u svojho otca zdržiava nepretržite od 1.7.2012. otcovi mal. dieťaťa boli odovzdané všetky potrebné písomnosti, doklady a osobné veci mal. dieťaťa.
Otec dieťaťa počas konania zotrval na svojom návrhu, žiadal zrušiť ústavnú starostlivosť, dieťa zveriť do jeho osobnej starostlivosti. Dieťa navštevuje X. ročník ZŠ vo V. F., kde dosahuje veľmi dobrý prospech, navštevuje záujmové krúžky, dieťa sa veľmi dobre začlenilo do kolektívu. Otec s dieťaťom bývajú u
starých rodičov v rodinnom dome. Otec pracuje v spoločnosti Žiarové zinkovanie, s.r.o. Sereď, kde dosahuje priemerný mesačný čistý príjem vo výške 350,- eur.
Z výpovede kolízneho opatrovníka súd zistil, že matka nejaví o dieťa záujem. Je však v záujme dieťaťa zrušenie ústavnej starostlivosti a jeho zverenie do starostlivosti otca, ktorý sa oňho stará veľmi dobre, sú mu nápomocní aj jeho rodičia. Otec má vytvorené všetky podmienky na starostlivosť o dieťa. Dieťa navštevuje aj starú matku z matkinej strany, ktorá taktiež býva vo V. F. a ktorá má v náhradnej osobnej starostlivosti ďalšie dieťa matky mal. dieťaťa, mal. T., s ktorým má mal. C. vytvorený veľmi dobrý súrodenecký vzťah. Dieťa sa s matkou takmer nestretáva, len náhodne, ak sa s ňou stretne u starej matky, dieťa sa jej však bojí, nakoľko v minulosti ho matka nechávala samého doma aj niekoľko dní v zanedbanom stave. Vzhľadom k tomu, že matka si dlhodobo neplní svoje rodičovské povinnosti, navrhol, aby súd obmedzil matke jej rodičovské práva. Výživné navrhol určiť v minimálnej zákonnej výške, ktoré bolo určené aj pri nariadení ústavnej starostlivosti a ktoré si matka neplnila. Styk navrhol neupravovať, keďže matka ho nerealizuje, t.č. je na neznámom mieste.
O matke mal. dieťaťa sa súdu nepodarilo zistiť žiadne skutočnosti, otec dieťaťa o nej nemá žiadne vedomosti. Matke dieťaťa bol na zastupovanie v konaní ustanovený opatrovník podľa § 29 O.s.p.
Podľa § 54 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len ZR), súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
Podľa § 55 ods. 1 a 3 ZR súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
Súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.
Súd po zhodnotení dôvodov, ktoré viedli k nariadeniu ústavnej starostlivosti, rozhodne (najmä vtedy, ak sa ústavná starostlivosť nariaďuje z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, najmä zo subjektívnych dôvodov) prípadne aj o určení lehoty rodičom dieťaťa na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia svoje rodinné a sociálne pomery v určenej lehote upravia a sú schopní zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd ústavnú starostlivosť zruší.
O zrušení ústavnej starostlivosti môže súd rozhodnúť len do nadobudnutia plnoletosti maloletého dieťaťa.
Dieťa možno pri odchode z detského domova po skončení výkonu ústavnej starostlivosti odovzdať len rodičovi alebo osobe, ktorá sa o dieťa osobne stará (§ 59 ods. 3 zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele).
Podľa § 28 ods. 1 až 3 ZR, (1) súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.
(2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
(3) Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
Podľa § 36 ods. 1 ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 1 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 25 ods. 2 ZR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 26 ZR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods. 1 až 5 ZR, (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 38 ods. 2 a 3 ZR, (2) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak
a) žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života,
b) svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo
c) nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa.
(3) V rozhodnutí o obmedzení výkonu rodičovských práv podľa odseku 2 súd uvedie rozsah práv a povinností, na ktoré sa obmedzenie vzťahuje.
Keďže súd zrušil ústavnú starostlivosť a rodičia mal. dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, súd zároveň upravil práva a povinnosti rodičov mal. dieťaťa tak, že dieťa zveril do osobnej starostlivosti otca. Zároveň obmedzil rodičovské práva matke, nakoľko ich už minimálne od marca 2010 nevykonáva (dieťa po ošetrení zanechala v nemocnici - spis OS GA sp. zn. 12P/103/2010), jej pobyt je neznámy, o dieťa sa nezaujíma, nezabezpečuje jeho výchovu. Vzhľadom k tomu, výlučne otec má právo dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd neupravil ani styk matky s mal. dieťaťom, keďže tento sa nerealizuje už niekoľko rokov, pretože matka o dieťa nejaví záujem. Matku súd zaviazal prispievať na výživu dieťaťa v súlade s § 62 ods. 3 ZR, pretože sa nepodarilo zistiť jej majetkové pomery, schopnosti a možnosti dieťa vyživovať. Toto rozhodnutie je však možné kedykoľvek zmeniť, ak nastanú nové skutočnosti odôvodňujúce zvýšenie výživného. Dlžné výživné súd zaviazal matku zaplatiť jednorazovo podľa § 160 ods. 1 prvá veta pred bodkočiarkou O.s.p., nakoľko sa jedná o nízku sumu vypočítanú súčinom počtu dlžných mesiacov (7) a výšky výživného (26,65 eur), matka žiadne výživné otcovi mal. dieťaťa doposiaľ nepoukázala, čo je v príkrom rozpore so záujmami dieťaťa a je dôkazom nezáujmu matky o mal. dieťa a jej nezodpovedného prístupu k starostlivosti o dieťa.
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a zároveň existuje niektorý z dôvodov uvedených v § 38 ods. 2 písm. a) až c), t.j. rodičia žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života alebo svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, prípadne nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa, súd musí vysloviť obmedzenie výkonu ich rodičovských práv. Ako sa konštatuje v zhodnotení R 21/1990, je v súlade s požiadavkou určitosti výroku rozsudku a zhody právnych vzťahov so zákonom, aby súd vo výroku rozsudku presne určil, ktoré právo rodič alebo rodičia v budúcnosti nebudú vykonávať, t.j. uviedol rozsah práv a povinností, na ktoré sa obmedzenie vzťahuje. Ak súd rozhodol o obmedzení výkonu rodičovských práv a povinností iba vo vzťahu k jednému z rodičov, rodičovské práva a povinnosti v plnom rozsahu vykonáva druhý rodič.
Obmedzenie výkonu rodičovských práv a povinností môže spočívať napríklad v zákaze výkonu konkrétne určeného práva a povinnosti (napr. zákaze zastupovať maloleté dieťa, zákaze ponechávať maloleté dieťa v starostlivosti konkrétnej osoby a pod.) alebo požiadavke schválenia konkrétne určených úkonov súdom, alebo určení spôsobu výkonu niektorých rodičovských práv a povinností (napr. určení lehôt, v ktorých je rodič povinný predkladať súdu správy o nakladaní s majetkom dieťaťa a pod.), a to na presne určenú dobu alebo bez časového obmedzenia, vo vzťahu k jednému alebo viacerým označeným maloletým deťom.
Dôvodom na rozhodnutie o obmedzení výkonu rodičovských práv a povinností sú spravidla existujúce skutočnosti subjektívnej povahy, ktoré svojou intenzitou a povahou neodôvodňujú rozhodnutie o pozbavení rodičovských práv a povinností podľa § 38 ods. 4 alebo iné opatrenie, resp. zásah.
V danom prípade súd obmedzil rodičovské práva matky k mal. dieťaťu, ktoré preto bude vykonávať len otec mal. dieťaťa. Obmedzenie platí do nadobudnutia plnoletosti dieťaťa.
V danom prípade súd obmedzil matke rodičovské práva a povinnosti v rozsahu, ako to vyplýva z tretieho výroku tohto rozsudku.
Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané opodstatnenosť návrhu otca mal. dieťaťa a preto jeho návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Na základe citovaných ustanovení a zisteného skutkového stavu súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.