Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Cb-13-2012.pdf
PDF · 101.8 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-5Cb/13/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske v konaní pred sudcom Mgr. Dušanom Ďurianom v právnej veci navrhovateľa cargo-partner SR, s.r.o., IČO: 31358152, so sídlom v Bratislave, Kopčianska č. 92, proti odporcovi EUROPACK TECHNOLOGY s.r.o., IČO: 36785156, so sídlom v Partizánskom, Nitrianska č. 42, zastúpenému Petrom Janíkom, advokátom so sídlom v Partizánskom, Hviezdoslavova č. 16, o zaplatenie 700,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania v sume 42,- € a trovy právneho zastúpenia v sume 252,19 € na účet Petra Janíka, advokáta so sídlom v Partizánskom, Hviezdoslavova č. 16, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Dňa 24.09.2012 doručil navrhovateľ tunajšiemu súdu návrh na začatie konania zo dňa 17.09.2012, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 700,- € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 700,- € od 13.03.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu nákladov za zdržanie s vrátením nákladných kontajnerov (tzv. demurrage / detention). V návrhu uviedol, že na základe objednávky zabezpečil pre odporcu prepravu tovaru. Skutočnosť, že preprava bola bez výhrad zabezpečená je vyznačená na prepravných listoch zo dňa 31.12.2009. V rámci zabezpečenia objednanej dopravy vznikli náklady spojené so zdržaním a s vrátením kontajnerov (demurrage / detention). Nakoľko odporca nedodržal podmienky lodiarskej spoločnosti (odporca si vybral lodiarsku spoločnosť R. G.), lodiarska spoločnosť R. G. vystavila dňa 29.01.2010 faktúru č. 173823/NRO na sumu 700,- € za zdržanie (demurrage) pri vrátení kontajnerov č. INBU5367117 a č. TTNU4138188. Na základe tejto faktúry prefakturoval sumu 700,- € na odporcu faktúrou č. BCP 204176/2010. Dňa 05.03.2010 mu odporca faktúru vrátil s vyjadrením, že predmetná faktúra bola vystavená mimo dohôd. Cenová ponuka zo dňa 22.12.2009 vytvorená pre odporcu obsahuje informáciu o tom, že cenová ponuka neobsahuje ostatné poplatky účtované agentom, resp. lodiarom v prístave (demurrage, detention, storage, atď.) a ostatné poplatky, ktoré navrhovateľ nevie ovplyvniť. Na túto informáciu bol odporca upozornený. Faktúra č. BCP 204176/2010 na sumu 700,- € za náklady vzniknuté pri preprave nebola zo strany odporcu napriek jej splatnosti a opakovaným výzvam uhradená. Preto sa zaplatenia uvedenej sumy spolu s príslušenstvom v podobe úrokov z omeškania domáhal cestou súdu.
Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil.
O návrhu navrhovateľa rozhodol súd najskôr platobným rozkazom č.k. 20Rob/76/2012-25 zo dňa 02.10.2012, proti ktorému podal odporca včas odpor zo dňa 16.10.2012 (č.l. 26 spisu) s odôvodnením vo veci samej v rámci ktorého uviedol, že preprava bola zo strany navrhovateľa v rozsahu dohody riadne zabezpečená. S navrhovateľom vykonal niekoľko obdobných prepráv s tým, že cenová ponuka ani v predchádzajúcich prípadoch neobsahovala v časti "cenová ponuka neobsahuje" okrem iného i položku ostatné poplatky, resp. lodiarom v prístave (aj demurrage). V prípade uzavretia zmluvy v písomnej forme by vyjadrenie nesúhlasu s takouto cenovou ponukou bolo zrejme zaznamenané, nakoľko výška takéhoto poplatku nie je vopred bližšie určená a môže zásadným spôsobom ovplyvniť cenu kontraktu. Komunikácia medzi ním a navrhovateľom prebiehala zásadne formou elektronickej komunikácie a jeho výhrady k fakturácii navrhovateľom uplatnenej sumy zaznamenáva komunikácia až po uskutočnení prepravy. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že "iné poplatky", teda aj demurrage boli navrhovateľovi zrejmé pred uskutočnením prepravy a preto ho mal o nich upovedomiť. Nakoľko nebol na okolnosti týkajúce sa ostatných poplatkov riadne upovedomený s návrhom nesúhlasí.
Navrhovateľ vo vyjadrení zo dňa 16.11.2012 (č.l. 33-35 spisu) k odporu uviedol, že podľa vyjadrenia odporcu tento nebol upovedomený o možnosti vzniku ďalších nákladov počas prepravy (demurrage, t.j. zdržné - poplatok účtovaný lodiarskou spoločnosťou za oneskorenie v súvislosti s vykládkou tovaru, resp. detention, t.j. stojné - poplatok účtovaný za oneskorené vrátenie kontajneru). Dňa 22.12.2009 bola pre odporcu vytvorená cenová ponuka, ktorá bola platná pre obdobie od 22.12.2009 do 31.03.2010 a v ktorej je jasne uvedené, že cenová ponuka neobsahuje okrem iného ani ostatné poplatky účtované agentom, resp. lodiarom v prístave ako demurrage, detention, storage a ostatné, ktoré on nevie ovplyvniť. Odporca bol teda od začiatku uzrozumený o tom, že takéto náklady môžu vzniknúť avšak ich výšku navrhovateľ nemohol odhadnúť nakoľko išlo o náklady, ktoré si účtovala lodiarska spoločnosť za neskoré vrátenie kontajnera. Skutočnosť či a v akej výške tieto náklady vzniknú nemohol v čase tvorby cenovej ponuky vedieť. Rovnako vznik týchto nákladov nie je z jeho strany ovplyvniteľný, pretože tieto vznikli v dôsledku oneskoreného vrátenia kontajnerov zo strany odporcu. Keďže sa jednalo o tzv. pre-paid zásielku, nemal k dispozícii cenník lodiarskej spoločnosti R. G. (zabezpečoval prepravu výlučne z Hamburgu do Partizánskeho). Túto lodiarsku spoločnosť si vybral dodávateľ odporcu A. D. R. M. R.., L.. Podľa faktúry vystavenej lodiarskou spoločnosťou bolo vrátenie kontajnerov do prístavu bez ďalších nákladov do 04.01.2010, avšak kontajnery boli vrátené až 11.01.2010, za čo si lodiarska spoločnosť účtovala poplatok v sume 700,- € (sedem dní krát 50,- € krát dva kontajnery), čo predstavuje obvyklú výšku týchto nákladov. Na základe uvedeného nesúhlasí s tvrdením, že odporcu neinformoval o vzniku možných ďalších nákladov. Svoju informačnú povinnosť voči odporcovi si splnil tým, že možnosť vzniku ďalších nákladov uviedol v cenovej ponuke, ktorá bola odporcovi doručená. Výšku predmetných nákladov zistil až po doručení faktúry lodiarskej spoločnosti, ktorú potom prefakturoval na odporcu. Odhliadnuc od uvedeného jeho oprávnenie požadovať od odporcu úhradu nákladov účelne vynaložených pri plnení svojho záväzku vyplýva zo všeobecných zasielateľských podmienok zväzu logistiky a zasielateľstva SR ako aj z § 607 Obchodného zákonníka. Na základe uvedeného v celom rozsahu zotrval na podanom návrhu. Včas podaným odporom došlo k zrušeniu platobného rozkazu zo zákona a súd nariadil vo veci pojednávanie (§ 174 ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len ."O.s.p.").
Súd vec prejednal na pojednávaniach dňa 14.01.2013 za účasti navrhovateľa a právneho zástupcu odporcu a dňa 23.01.2013 za účasti navrhovateľa, odporcu a právneho zástupcu odporcu, ktorých na pojednávanie predvolal riadne a včas (č.l. 51 spisu, č.l. 71 spisu).
Súd vykonal nasledujúce dokazovanie:
Z výpovede odporcu ako účastníka konania prostredníctvom jeho konateľa (č.l. 75 spisu) súd zistil, že s návrhom nesúhlasí. Je pravda, že si odporca u navrhovateľa na základe jeho cenovej ponuky zo dňa 22.12.2009 objednal zabezpečenie prepravy tovaru z Hamburgu do Partizánskeho, išlo o prepravu dvoch kontajnerov, ktoré obsahovali strojné zariadenia. Preprava bola zabezpečená zo strany navrhovateľa, kontajnery boli odporcovi doručené dňa 04.01.2010, boli u odporcu vyložené ešte v ten istý deň v priebehu 4 až 5 hodín a ešte v ten istý deň od odporcu odišli. Preto nerozumie o akom zdržaní kontajnerov zo strany odporcu je reč. Odporca objednal zabezpečenie prepravy len z Hamburgu do Partizánskeho, neobjednával si žiadnu lodnú prepravu. Odporca nespôsobil oneskorené
vrátenie kontajnerov, možno si to spôsobil sám navrhovateľ, pretože ich naložil až dňa 31.12.2009 a odporcovi ich doručil až 04.01.2010. Odporca uvedené stroje kupoval od firmy Singers s.r.o. Bratislava, ich prepravu do Hamburgu zabezpečoval čínsky partner, odporca s touto prepravou do Hamburgu nemal nič spoločné, odporca si objednal len zabezpečenie prepravy z Hamburgu do Partizánskeho, túto navrhovateľovi aj riadne zaplatil na základe faktúry. Sporná faktúra bola odporcovi doručená asi až po dvoch mesiacoch od doručenia kontajnerov. Omeškanie kontajnerov odporca nespôsobil. Navrhovateľ pre odporcu nezabezpečoval žiadne prepravy z Číny do Partizánskeho, vždy to bola len preprava z Hamburgu do Partizánskeho, pokiaľ aj navrhovateľ urobil cenovú ponuku na zabezpečenie prepravy z Číny, tieto ponuky boli posúvané čínskemu partnerovi, ktorý zhodnotil cenovú výhodnosť tejto ponuky. Priamo odporca zabezpečenie takejto prepravy neobjednával.
Z cenovej ponuky zo dňa 22.12.2009 (č.l. 15-16 spisu) súd zistil, že navrhovateľ zaslal odporcovi cenovú ponuku na zabezpečenie námornej prepravy platnú pre všetky nalodenia od 22.12.2009 do 31.03.2010 z Hamburgu do Partizánskeho cez colnicu Bratislava alebo Fischamend, pričom cenová ponuka obsahovala vystavenie colnej sprievodky na miesto určenia, terminálové a bezpečnostné poplatky v prístave, kombinovanú prepravu železnica / ťahač (tranzitný čas cca 7-8 pracovných dní) z Hamburgu do Partizánskeho, pristavenie kontajnera na colnicu a miesto vykládky v ten istý deň a vrátenie prázdneho kontajnera na depo do Dunajskej Stredy v prípade, že to povolí lodiarska spoločnosť a neobsahovala okrem iného ani ostatné poplatky účtované agentom, resp. lodiarom v prístave ako demurrage, detention, storage a iné, ktoré navrhovateľ nevie ovplyvniť.
Z prepravných listov č. 309136754 zo dňa 31.12.2009 (č.l. 10 spisu) a č. 309136755 (č.l.11 spisu) súd zistil, že dňa 04.01.2010 boli u odporcu vyložené dva kontajnery so strojmi na sekanie kartónov.
Z avíza o nalodení zásielky (č.l. 36 spisu) súd zistil, že navrhovateľ oznámil odporcovi dátum nalodenia jeho zásielky dňa 18.11.2009 v prístave Shanghai s predpokladaným dátumom pristátia v prístave Hamburg dňa 27.12.2009.
Z avíza o príjazde kontajneru na terminál (č.l. 39 spisu) súd zistil, že prepravca oznámil navrhovateľovi, že na kontajnerovom vlaku z Hamburgu s odchodom dňa 29.12.2009 prídu s predpokladaným príchodom dňa 30.12.2009 dva kontajnery určené pre odporcu; z avíza o exporte (č.l. 41 spisu) súd zistil, že prepravca oznámil navrhovateľovi, že dňa 09.01.2010 boli odoslané uvedené dva kontajnery vlakom do Hamburgu.
Z faktúry č. CPHM805656/2010 zo dňa 12.02.2010 (č.l. 12 spisu) spolu s vyúčtovaním č. 08087810 zo dňa 29.01.2010 (č.l. 13 spisu) súd zistil, že lodiarska spoločnosť vyúčtovala navrhovateľovi sumu 700,- € splatnú dňa 14.03.2010 ako poplatok demurrage / detention za omeškanie s vrátením dvoch kontajnerov v rámci prepravy na trase Shanghai - Hamburg, ktoré mali byť vrátené dňa 05.01.2010 a boli vrátené dňa 11.01.2010, teda za sedem dní omeškania po 50,- € denne za každý kontajner.
Z faktúry č. BCP 204176/2010 zo dňa 26.02.2010 (č.l. 14 spisu) súd zistil, že ňou navrhovateľ vyúčtoval odporcovi sumu 700,- € ako viac náklady demurrage / detention vzniknuté pre preprave na trase Shanghai - Hamburg; listom zo dňa 05.03.2010 (č.l. 17 spisu) vrátil odporca faktúru navrhovateľovi s odôvodnením, že "bola vystavená mimo zmluvných dohôd".
Podľa § 601 ods. 1 Obchodného zákonníka, zasielateľskou zmluvou sa zaväzuje zasielateľ príkazcovi, že mu vo vlastnom mene na jeho účet obstará prepravu vecí z určitého miesta do určitého iného miesta a príkazca sa zaväzuje zaplatiť zasielateľovi odplatu.
Podľa § 603 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri plnení záväzku je zasielateľ povinný s vynaložením odbornej starostlivosti dojednať spôsob a podmienky prepravy zodpovedajúce čo najlepšie záujmom príkazcu, ktoré vyplývajú zo zmluvy a jeho príkazov alebo sú zasielateľovi inak známe.
Podľa § 607 ods. 1 Obchodného zákonníka, zasielateľovi prislúcha zmluvná odplata alebo ak nebola dohodnutá odplata obvyklá v čase dojednania zmluvy pri obstaraní obdobnej prepravy. Okrem toho má zasielateľ nárok na úhradu potrebných a užitočných nákladov, ktoré zasielateľ vynaložil za účelom splnenia svojich záväzkov. Okrem toho má zasielateľ nárok na úhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil pri plnení svojho záväzku.
V prejednávanej veci dospel súd po vykonanom dokazovaní k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.
Súd mal preukázané, že navrhovateľ a odporca uzavreli ústnu zasielateľskú zmluvu, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal za dojednanú odmenu zabezpečiť odporcovi prepravu dvoch kontajnerov z Hamburgu do Partizánskeho a späť, pričom tieto skutočnosti ako aj skutočnosť, že navrhovateľ dojednanú prepravu pre odporcu zabezpečil a odporca za ňu zaplatil dojednanú odplatu neboli medzi účastníkmi sporné (§ 120 ods. 3 O.s.p.), preto z nich súd vychádzal. Aj keď išlo o zabezpečenie prepravy zo zahraničia, na právny vzťah účastníkov konania nebolo možné aplikovať Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) zo dňa 19.05.1956 (uverejnený pod č. 11/1975 Zb.), pretože tento možno aplikovať len na prepravnú zmluvu. Preto na právny vzťah navrhovateľa a odporcu aplikoval súd Obchodný zákonník, nakoľko zasielateľská zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah a uzavreli ju navrhovateľ a odporca ako podnikatelia v rámci svojho podnikania. Z dokazovania vyplýva, že za oneskorenie vrátenia kontajnerov námornému prepravcovi do prístavu tento navrhovateľovi vyúčtoval poplatok (tzv. demurrage/detention) v sume 700,- €, ktorý navrhovateľ následne ďalej preúčtoval odporcovi. Medzi účastníkmi zostalo sporné, či je odporca povinný tento poplatok navrhovateľovi zaplatiť. Navrhovateľ v konaní tvrdil, že odporca je povinný tento poplatok zaplatiť, pretože nebol súčasťou cenovej ponuky zo dňa 22.12.2009 (a teda nebol zahrnutý v dojednanej zmluvnej odplate za zabezpečenie prepravy); odporca sa v konaní bránil najmä tvrdením, že omeškanie s vrátením kontajnerov nespôsobil. Podľa názoru súdu skutočnosť, že cenová ponuka (navrhovaná odplata za zabezpečenie prepravy) nezahŕňa niektoré položky ešte nezakladá automatickú povinnosť príkazcu (odporcu) ich zaplatiť - táto povinnosť (za neexistencie osobitného zmluvného dojednania) môže príkazcovi (odporcovi) vzniknúť len po splnení podmienok ustanovenia § 607 ods. 1 Obchodného zákonníka. Predmetom tohto ustanovenia je jednak zmluvná odplata (ktorej zaplatenie nie je predmetom konania) a jednak náklady vynaložené za účelom zabezpečenia požadovanej prepravy. Na vznik povinnosti príkazcu (odporcu) zaplatiť ich zasielateľovi (navrhovateľovi) zákon vyžaduje, aby boli vynaložené ako POTREBNÉ a UŽITOČNÉ (voči tretím osobám), resp. ÚČELNE VYNALOŽENÉ (vo vzťahu k príkazcovi). Z hľadiska poplatku, ktorý bol predmetom konania v prejednávanej veci je zrejmé, že ide skôr o akýsi SANKČNÝ poplatok, ktorý nebolo potrebné zo strany navrhovateľa vynaložiť za účelom splnenia jeho záväzkov. Z dokazovania vyplýva, že predmetné kontajnery boli odporcovi doručené dňa 04.01.2010 a ešte v ten istý deň boli po vyložení vrátené, pričom bez vzniku nároku na sporný poplatok za omeškanie s ich vrátením mali byť námornému prepravcovi vrátené do prístavu do 05.01.2010; odporca sa preto podľa názoru súdu prakticky nepodieľal na vzniku omeškania s vrátením kontajnerov a uvedený poplatok nemožno považovať za účelne vynaložený na splnenie záväzku navrhovateľa. Preto povinnosť na jeho zaplatenie v zmysle § 607 ods. 1 Obchodného zákonníka odporcovi voči navrhovateľovi nevznikla. Na základe uvedeného súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V prejednávanej veci bol plne úspešný odporca a vzniklo mu právo na náhradu trov konania voči vo veci plne neúspešnému navrhovateľovi, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podanie odporu proti platobnému rozkazu v sume 42,- € (č.l. 32 spisu) a z trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnych služieb (jeden úkon podľa § 10 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov) - 1. prevzatie a príprava zastúpenia v sume 44,82 € spolu s režijným paušálom v sume 7,63 €, 2. podanie odporu proti platobnému rozkazu v sume 44,82 € spolu s režijným paušálom v sume 7,63 €, 3. účasť na pojednávaní dňa 14.01.2013 v sume 44,82 € spolu s režijným paušálom v sume 7,81 € a 4. účasť na pojednávaní dňa 23.01.2013 v sume 44,82 € spolu s režijným paušálom v sume 7,81 €, keď trovy právneho zastúpenia spolu v sume 210,16 € sa
zvyšujú o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % v sume 42,03 €, nakoľko právny zástupca odporcu je jej platiteľom (č.l. 80 spisu), spolu trovy právneho zastúpenia v sume 252,19 €, spolu účelne vynaložené trovy konania odporcu v sume 294,19 €. Podľa § 151 ods. 8 O.s.p. súd vo výroku o trovách konania osobitne uviedol trovy právneho zastúpenia a ostatné trovy; všetky trovy konania je navrhovateľ v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. povinný zaplatiť právnemu zástupcovi odporcu. Súd priznal odporcovi odmenu za jeden úkon právnej služby v sume 44,82 € namiesto nesprávne uplatnenej sumy 51,45 €; súčasne súd nepriznal odporcovi uplatnenú odmenu za jeden úkon právnych služieb - ďalšie rokovanie s klientom dňa 15.01.2013, pretože jeho vykonanie súdu žiadnym spôsobom nepreukázal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).