Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2Csp-193-2018.pdf
PDF · 151.4 KB
Case nature
Area
Subarea
2Csp/193/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov, sudcom Mgr. Ing. Ladislavom Burdom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zast. AK, Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XX/XX, XXX XX B. o zaplatenie príslušenstva, takto:
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie dlžných úrokov vo výške 650,76 Eur a v časti o zaplatenie zmluvných úrokov vo výške 24,50 % zo sumy 1 485,96 Eur od 01.08.2018 do 11.07.2019 vo výške 344,11 Eur z a s t a v u j e.
II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi dlžné úroky v sume 486,21 Eur, 5,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 1 485,96 Eur od 01.08.2018 do 11.07.2019 vo výške 70,23 Eur, bankové poplatky v sume 14,65 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 sa žalobou doručenou konajúcemu súdu dňa 04.09.2018 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1485,96 Eur spolu s príslušenstvom a trovami konania. Žalobu pôvodný žalobca odôvodnil tým, že žalovaný je zákonným dedičom po poručiteľovi: D. A. B., E. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. XX/XX, B.. Dňa 13.02.2013 uzatvorili žalobca ako veriteľ a poručiteľ ako dlžník Zmluvu o úvere č. 1206854913. Na základe Zmluvy žalobca poskytol poručiteľovi peňažné prostriedky v sume 2 000,-- Eur. Poručiteľ dňa XX.XX.XXXX zomrel. V dôsledku porušenia povinnosti a smrti poručiteľa žalobca v zmysle OP SÚ vyhlásil úver za predčasne splatný 27.11.2015. Pohľadávku po poručiteľovi vyplývajúcu zo Zmluvných dokumentov si žalobca neprihlásil do dedičského konania. Žalovaný je zákonným dedičom po poručiteľovi. V zmysle Rozhodnutia o dedičstve nadobudol žalovaný po poručiteľovi dedičstvo, v 1/1 z celkovej hodnoty dedičstva. Žalovaný časť dlžnej sumy z Úveru zaplatil. Jednotlivé splátky a spôsob ich započítania sú uvedené v Aktuálnom stave úveru vyhotoveného z bankového informačného systému. Poslednú čiastkovú úhradu Úveru žalovaný vykonal dňa 28.04.2015 vo výške 204,16 Eur. Od tohto dňa však žalovaný žiadnu ďalšiu úhradu Úveru nevykonal. Nakoľko však v súlade s ustanovením § 470 OZ žalovaní zodpovedajú za poručiteľove dlhy do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, žalobca si v tomto konaní teda v súlade s osvedčením o dedičstve uplatňuje istinu vo výške 1 485,96 Eur s príslušenstvom a trovy konania.
2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz sp. zn. 2Csp/193/2018 zo dňa 01.10.2018 v súlade s návrhom žalobcu, proti ktorému žalovaný podal dňa 07.11.2018 vecne odôvodnený odpor, kde namietal premlčanie žalovaného nároku. Preto súd uznesením zo dňa 13.03.2019 platobný rozkaz zrušil.
3. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného, uviedol, že žalovaný existenciu dlhu nespochybnil, ani nespochybňuje, že poručiteľ uzavrel zmluvu o úvere. Namieta premlčanie dlhu. Úver bol zosplatenený dňa 27.11.2015. Žaloba bola súdu odoslaná dňa 03.09.2018. Žaloba bola teda podľa žalobcu na súd podaná včas.
4. Uznesením sp. zn. 2Csp/193/2018 zo dňa 31.07.2019 súd pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu a to tak, že na miesto doterajšieho žalobcu Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 vstúpila do konania spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava- Petržalka.
5. Podaním zo dňa 17.7.2020 žalovaná oznámila súdu, že dňa 11.7.2019 uhradila istinu v sume 1 485,96 Eur priamo žalobcovi.
6. Dňa 18.02.2021 doručil žalobca konajúcemu súdu podanie označené ako čiastočné späťvzatie žaloby. Týmto podaním žalobca zobral žalobný návrh v časti o zaplatenie istiny vo výške 1 485,96 Eur, a to z dôvodu, že žalovaná túto sumu uhradila dňa 11.07.2019. Žalobca si naďalej uplatňuje dlžné úroky z istiny vo výške 1 136,96 Eur, 24,50 % zmluvné úroky ročne zo sumy 1 485,96 Eur od 01.08.2018 do 11.07.2019 vo výške 344,11 Eur, 5,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 1 485,96 Eur od 01.08.2018 do 11.07.2019 vo výške 70,23 Eur a bankové poplatky vo výške 14,65 Eur ako aj trovy konania.
7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to žalobou doručenou konajúcemu súdu, osvedčením o dedičstve po poručiteľovi 13D/40/2015, zmluvou o úvere dostupná pôžička zo dňa 13.02.2013, všeobecnými obchodnými podmienkami, výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 27.11.2015, výzvou zo dňa 08.02.2016, výzvou zo dňa 11.11.2015, sadzobníkom poplatkov, aktuálnym stavom úveru ku dňu 31.08.2018 a 20.05.2019 a zistil tento skutkový stav veci:
8. Poštová banka, a.s. ako veriteľ a poručiteľ ako dlžník, dňa 13.02.2013 uzatvorili Zmluvu o úvere č. 1206854913. Na základe Zmluvy žalobca poskytol poručiteľovi peňažné prostriedky v sume 2 000,-- Eur, ktoré sa poručiteľ zaviazal splácať v mesačných splátkach (60) po 62,29 Eur, pri výške nákladov 1 433,62 Eur, s fixnou úrokovou sadzbou 24,50 % ročne. Z textu zmluvy vyplýva splatnosť 1. mesačnej splátky 13.03.2013, splatnosť mesačnej splátky vždy k 13. dňu v mesiaci, termín konečnej splatnosti úveru 13.02.2018, RPMN banky 27,45% ročne, priemerná RPMN na trhu 20,90 % ročne. Poručiteľ porušil povinnosť uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas. Žalobca listom zo dňa 11.11.2015 - upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru upozornil žalovaného, že ku dňu 10.11.2015 je viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 424,15 Eur a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy a zároveň ho upozornil na oprávnenie banky vyhlásiť úver predčasne splatným a žiadať úhradu celej úverovej pohľadávky. Z dôvodu neuhradenia dlhu, žalobca listom zo dňa 27.11.2015 - výzva na úhradu dlžnej sumy oznámil žalovanému predčasnú splatnosť pohľadávky k 27.11.2015 a žalovaného vyzval na úhradu dlžnej sumy 1 720,28 Eur (z toho suma 1 485,96 Eur dlžná istina, suma 219,67 Eur úrok, suma 14,65 Eur poplatky za upomienky) v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy.
9. Poručiteľ dňa XX.XX.XXXX zomrel. V dôsledku porušenia povinnosti a smrti poručiteľa žalobca v zmysle OP SÚ vyhlásil úver za predčasne splatný. Žalovaný je zákonným dedičom po poručiteľovi. V zmysle Rozhodnutia o dedičstve nadobudol žalovaný po poručiteľovi dedičstvo v 1/1 z celkovej hodnoty dedičstva. Žalovaný časť dlžnej sumy z úveru zaplatil. Jednotlivé splátky a spôsob ich započítania sú uvedené v Aktuálnom stave úveru vyhotoveného z bankového informačného systému. Poslednú čiastkovú úhradu úveru poručiteľ vykonal dňa 28.04.2015 vo výške 204,16 Eur. Žalovaný vykonal po podaní žaloby, dňa 11.07.2019 úhradu istiny v sume 1 485,96 Eur. Žalobca si v konaní naďalej uplatňuje dlžné úroky, zmluvné úroky a úroky z omeškania, ako aj trovy konania.
10. Po vykonaní dokazovania súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 19.03.2021 pod sp. zn. 2Csp/193/2018-160, proti ktorému v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 2CoCsp/43/2021-179 zo dňa 23.09.2021, ktorý zrušil rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku a súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania a v zrušenom rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
11. V bode 15 predmetného uznesenia Krajský súd v Košiciach uviedol: „Vo vzťahu k nároku žalobcu na príslušenstvo pohľadávky súd len citoval ustanovenia § 517 OZ, § 497,§ 499 Obch. zákonníka bez poskytnutia odpovede, za aké obdobie, z akej istiny veriteľ žiadal úroky, úroky z omeškania, poplatky, a aký je ich skutočný zákonný rámec, zohľadňujúci judikatúru najvyššieho súdu ako i námietku premlčania žalovanej. Na uvedené skutočnosti súd zjavne ani nevykonával žiadne dokazovanie, a pokiaľ priznal žalobcovi nárok na úroky z úveru až do 11.7.2019, t. j. po čase konečnej splatnosti úveru ako bola dohodnutá v zmluve o úvere medzi Poštovou bankou, a. s. a dlžníkom A. B. (pôvodná splatnosť 13.2.2018) nerešpektoval zásady priznávania úrokov v zmysle vyššie uvedených rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. Najvyšší súd SR pri posudzovaní rozsahu nároku, ktorý patrí veriteľovi pri predčasnom zosplatnení úveru zo spotrebiteľských zmlúv považoval za podstatné pre dosiahnutie rovnováhy medzi dodávateľom ako podnikateľským subjektom na jednej strane a fyzickou osobou spotrebiteľom na strane druhej, aby rozsah priznaného nároku aj po zosplatnení úveru zodpovedal podmienkam, aké by tu boli, ak by k porušeniu zmluvy a zosplatneniu úveru nedošlo. Za takýchto okolností je veriteľ povinný preukázať, že ním požadované úroky a úroky už dlžníkom uhradené v splátkach, nepresiahli rozsah nároku, aký by mu patril pri riadnom plnení zmluvy. Aj keď v zmysle § 470 OZ, podľa ktorého dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa do výšky ceny nadobudnutého dedičstva nie je podstatné, či veriteľ prihlásil svoju pohľadávku do dedičského konania, pre posúdenie nároku na úroky z úveru je rozhodujúci obsah pôvodnej zmluvy s dlžníkom a v prípade úrokov z omeškania tiež existencia omeškania s plnením peňažného dlhu. V opätovnom konaní sa súd prvej inštancie komplexne vysporiada s povahou príslušenstva pohľadávky uplatňovanej v konaní ako bola predmetom vyhovujúceho výroku rozhodnutia tak, aby z jeho odôvodnenia bolo zrejmé, akými úvahami sa riadil pri ustálení skutkového stavu a jeho následnom právnom posúdení v zhode s požiadavkou vyplývajúcou z § 220 CSP.“
12. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
13. Konajúci súd uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2CoCsp/43/2021-179 zo dňa 23.09.2021 doručil stranám konania na vyjadrenie.
14. Zo strany žalobcu bolo konajúcemu súdu dňa 26.11.2021 doručené podanie, v ktorom uviedol, že žalovaná suma predstavovala sumu vo výške 2 637,57 Eur, pričom pozostávala z istiny vo výške 1 485,96 Eur, z úroku vo výške 1 136,96 Eur a poplatkov vo výške 14,65 Eur, kde žalovaný dňa 13.02.2013 čerpal úver vo výške 2 008,-- Eur a do dňa postúpenia pohľadávky uhradil sumu vo výške 1 676,95 Eur, z čoho postupca z úhrad žalovaného započítal sumu vo výške 514,04 Eur na istinu, sumu vo výške 963,96 Eur na zmluvný úrok a sumu vo výške 201,95 Eur na poplatky. Istina vo výške 1 485,96 Eur predstavuje rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami a úhradami žalovaného započítanými na istinu. Pokiaľ ide o úroky vo výške 1 136,96 Eur, žalovanému boli vypočítané úroky vo výške 2 097,93 Eur. Z úhrad žalovaného bola na úroky započítaná suma vo výške 960,96 Eur a tak na úrokoch zostala neuhradená suma vo výške 1 136,96 Eur. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 30.07.2019 sp. zn. 6Cdo/113/2018, ako aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 07.08.2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94/17, ktorý je obsiahnutý v právnej vete rozhodnutia: „v súvislosti s právnou otázkou, či veriteľ má po zosplatnení dlhu nárok na zmluvné úroky, dovolací súd dáva do pozornosti odvolaciemu súdu rozsudok Súdneho dvora (piatej komory) zo 07.08.2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94/17, v ktorom sa uvádza, že cieľom úrokov z omeškania je sankcionovať nesplnenie svojej povinnosti dlžníkom splatiť úver v lehotách stanovených v zmluve, odradiť dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinnosti a prípadne nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu omeškania s plnením peňažného záväzku, zatiaľ čo bežné úroky (úroky z poskytnutého úveru) majú naopak funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej sumy zo strany veriteľa až do jej zaplatenia. Z týchto záverov tak vyplýva nielen záver o nároku na bežné úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania.“ Žalobca ďalej uviedol, že zastáva názor, že úrok z úveru je v podstate cena za používanie poskytnutých peňažných prostriedkov, preto má dlžník povinnosť platiť tento úrok za skutočnú dobu ich používania, t. j. až do doby skutočného vrátenia úveru veriteľovi, pokiaľ si strany zmluvy o úvere nedohodli niečo iné. Záväzok dlžníka platiť úroky splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky je tak v súlade s § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva, že dlžník je povinný zaplatiť veriteľovi
zmluvne dohodnuté úroky z úveru za dobu od ich poskytnutia až do ich vrátenia, keďže sa na takúto povinnosť veriteľovi zmluvne zaviazal a tento jeho záväzok trvá aj po odstúpení veriteľa od zmluvy, ktorým je vyhlásenie mimoriadnej splatnosti.
15. Žalovaná na výzvu súdu reagovala podaním doručeným súdu 21.02.2022, v ktorom uviedla, že sa domnieva, že výška úrokov je neadekvátna vzhľadom k tomu, že táto pohľadávka nebola prihlásená do dedičského konania a istinu vyplatila naraz v plnej výške. Ďalej uviedla, že žiada súd, aby bol zohľadnený jej zdravotný stav a jej príjem, ktoré jej nedovoľujú vyplatiť takú vysokú čiastku, k čomu pripojila zdravotný posudok.
16. Následne bolo zo strany žalobcu dňa 25.10.2022 súdu doručené podanie, v ktorom uviedol, že na základe podanej žaloby si uplatnil sumu istiny vo výške 1 485,96 Eur, dlžné úroky z istiny vo výške 1 136,96 Eur, zmluvné úroky vo výške 24,50 % zo sumy 1 485,96 Eur od 01.08.2018 do zaplatenia, zákonné úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1 485,96 Eur od 01.08.2018 do zaplatenia a bankové poplatky vo výške 14,65 Eur. Podaním zo dňa 17.02.2021 zobral žalobca žalobu čiastočne späť vo výške 1 485,96 Eur, nakoľko žalovaný túto sumu uhradil dňa 11.07.2019. Konanie bolo v tejto časti zastavené a predmetom konania ďalej zostali dlžné úroky z istiny vo výške 1 136,96 Eur, zmluvné úroky vo výške 24,50 % zo sumy 1 485,96 Eur od 01.08.2018 do 11.07.2019 vo výške 344,11 Eur, zákonné úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1 485,96 Eur od 01.08.2018 do 11.07.2019 vo výške 70,23 Eur a bankové poplatky vo výške 14,65 Eur, ktoré predstavujú položky, a to dňa 20.05.2015 poplatok za 1. upomienku na úverovom účte v sume 10,-- Eur, dňa 10.11.2015 poplatok za upozornenie pred výzvou v sume 1,15 Eur a dňa 27.11.2015 výzva na splatenie celého úveru s príslušenstvom v sume 3,50 Eur. Žalobca ďalej uviedol, že dlžné úroky z istiny vo výške 1 136,96 Eur pozostávajú zo zmluvného úroku do zosplatnenia v sume 1 169,74 Eur, zo sankčného úroku do zosplatnenia v sume 10,88 Eur, zo zmluvného úroku od zosplatnenia do 31.07.2018 v sume 914,64 Eur a sankčného úroku do zosplatnenia v sume 2,67 Eur, čo podrobne žalobca vyčíslil v podaní zo dňa 25.11.2021 (č. l. 191 až 197 spisovej dokumentácie). Žalobca ďalej uviedol, že v zmysle najnovšej judikatúry NS SR veriteľovi patria úroky vo výške, ktoré by mu patrili pri riadnom plnení podľa zmluvy. Zo zmluvy je zrejmé, že suma týchto úrokov by bola vo výške 1 433,62 Eur. Suma poistného v tomto prípade nebola započítaná do výšky nákladov na úver, nakoľko poistenie bolo dojednané ako fakultatívne a suma 1 433,62 Eur predstavuje náklady na úver, ktoré boli v tomto prípade výlučne úroky. Suma 960,96 Eur bola z vykonaných úhrad započítaná na dlžné úroky a neuhradené úroky, ktoré by veriteľovi patrili pri riadnom plnení zmluvy v zmysle najnovšej judikatúry NS SR sú v sume 472,66 Eur. Žalobca preto ďalej uviedol, že berie žalobu späť v sume 650,76 Eur zo sumy 1 136,97 Eur a z uvedeného úroku si uplatňuje sumu 472,66 Eur, ktorá predstavuje úroky, ktoré by veriteľovi patrili pri riadnom plnení zmluvy, sumu 10,88 Eur, ktorá predstavuje sankčný úrok do zosplatnenia podrobne vyčíslený v podaní zo dňa 25.11.2021 a sumu 2,67 Eur, ktorá predstavuje sankčný úrok od zosplatnenia do 31.07.2018, ktorý je vyčíslený taktiež v podaní doručenom súdu dňa 25.11.2021. Ďalej žalobca uviedol, že berie späť zmluvné úroky vo výške 24,50 % zo sumy 1 485,96 Eur od 01.08.2018 do 11.07.2019 vo výške 344,11 Eur a preto navrhol, aby súd konanie v časti o zaplatenie dlžných úrokov vo výške 650,76 Eur a v časti o zaplatenie zmluvných úrokov vo výške 24,50 % zo sumy 1 485,96 Eur od 01.08.2018 do 11.07.2019 vo výške 344,11 Eur zastavil a aby žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi dlžné úroky v sume 486,21 Eur, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 1 485,96 Eur od 01.08.2018 do 11.07.2019 vo výške 70,23 Eur a bankové poplatky v sume 14,65 Eur a zároveň, aby žalovaného zaviazal aj na úhradu trov konania.
17. Žalovaná už na písomné podanie žalobcu nereagovala, ani po následných výzvach súdu.
18. Konajúci súd vykonal dokazovanie v intenciách uznesenia Krajského súdu v Košiciach a to písomnými podaniami strán sporu, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, nariadenými pojednávaniami vo veci a zistil tento skutkový stav veci:
19. Zo strany žalobcu bol konajúcemu súdu dňa 26.11.2021 doručené podanie, v ktorom uviedol, že žalovaná suma predstavovala sumu vo výške 2 637,57 Eur, pričom pozostávala z istiny vo výške 1 485,96 Eur, z úroku vo výške 1 136,96 Eur a poplatkov vo výške 14,65 Eur, kde žalovaný dňa 13.02.2013 čerpal úver vo výške 2 008,-- Eur a do dňa postúpenia pohľadávky uhradil sumu vo výške
1 676,95 Eur, z čoho postupca z úhrad žalovaného započítal sumu vo výške 514,04 Eur na istinu, sumu vo výške 963,96 Eur na zmluvný úrok a sumu vo výške 201,95 Eur na poplatky. Istina vo výške 1 485,96 Eur predstavuje rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami a úhradami žalovaného započítanými na istinu. Pokiaľ ide o úroky vo výške 1 136,96 Eur, žalovanému boli vypočítané úroky vo výške 2 097,93 Eur. Z úhrad žalovaného bola na úroky započítaná suma vo výške 960,96 Eur a tak na úrokoch zostala neuhradená suma vo výške 1 136,96 Eur. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 30.07.2019 sp. zn. 6Cdo/113/2018, ako aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 07.08.2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94/17, ktorý je obsiahnutý v právnej vete rozhodnutia: „v súvislosti s právnou otázkou, či veriteľ má po zosplatnení dlhu nárok na zmluvné úroky, dovolací súd dáva do pozornosti odvolaciemu súdu rozsudok Súdneho dvora (piatej komory) zo 07.08.2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94/17, v ktorom sa uvádza, že cieľom úrokov z omeškania je sankcionovať nesplnenie svojej povinnosti dlžníkom splatiť úver v lehotách stanovených v zmluve, odradiť dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinnosti a prípadne nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu omeškania s plnením peňažného záväzku, zatiaľ čo bežné úroky (úroky z poskytnutého úveru) majú naopak funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej sumy zo strany veriteľa až do jej zaplatenia. Z týchto záverov tak vyplýva nielen záver o nároku na bežné úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania.“ Žalobca ďalej uviedol, že zastáva názor, že úrok z úveru je v podstate cena za používanie poskytnutých peňažných prostriedkov, preto má dlžník povinnosť platiť tento úrok za skutočnú dobu ich používania, t. j. až do doby skutočného vrátenia úveru veriteľovi, pokiaľ si strany zmluvy o úvere nedohodli niečo iné. Záväzok dlžníka platiť úroky splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky je tak v súlade s § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva, že dlžník je povinný zaplatiť veriteľovi zmluvne dohodnuté úroky z úveru za dobu od ich poskytnutia až do ich vrátenia, keďže sa na takúto povinnosť veriteľovi zmluvne zaviazal a tento jeho záväzok trvá aj po odstúpení veriteľa od zmluvy, ktorým je vyhlásenie mimoriadnej splatnosti.
20. Žalovaná na výzvu súdu reagovala podaním doručeným súdu 21.02.2022, v ktorom uviedla, že sa domnieva, že výška úrokov je neadekvátna vzhľadom k tomu, že táto pohľadávka nebola prihlásená do dedičského konania a istinu vyplatila naraz v plnej výške. Ďalej uviedla, že žiada súd, aby bol zohľadnený jej zdravotný stav a jej príjem, ktoré jej nedovoľujú vyplatiť takú vysokú čiastku, k čomu pripojila aj zdravotný posudok.
21. Následne bolo zo strany žalobcu dňa 25.10.2022 súdu doručené podanie, v ktorom uviedol, že na základe podanej žaloby si uplatnil sumu istiny vo výške 1 485,96 Eur, dlžné úroky z istiny vo výške 1 136,96 Eur, zmluvné úroky vo výške 24,50 % zo sumy 1 485,96 Eur od 01.08.2018 do zaplatenia, zákonné úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1 485,96 Eur od 01.08.2018 do zaplatenia a bankové poplatky vo výške 14,65 Eur. Podaním zo dňa 17.02.2021 zobral žalobca žalobu čiastočne späť vo výške 1 485,96 Eur, nakoľko žalovaný túto sumu uhradil dňa 11.07.2019. Konanie bolo v tejto časti zastavené a predmetom konania ďalej zostali dlžné úroky z istiny vo výške 1 136,96 Eur, zmluvné úroky vo výške 24,50 % zo sumy 1 485,96 Eur od 01.08.2018 do 11.07.2019 vo výške 344,11 Eur, zákonné úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1 485,96 Eur od 01.08.2018 do 11.07.2019 vo výške 70,23 Eur a bankové poplatky vo výške 14,65 Eur, ktoré predstavujú položky, a to dňa 20.05.2015 poplatok za 1. upomienku na úverovom účte v sume 10,-- Eur, dňa 10.11.2015 poplatok za upozornenie pred výzvou v sume 1,15 Eur a dňa 27.11.2015 výzva na splatenie celého úveru s príslušenstvom v sume 3,50 Eur. Žalobca ďalej uviedol, že dlžné úroky z istiny vo výške 1 136,96 Eur pozostávajú zo zmluvného úroku do zosplatnenia v sume 1 169,74 Eur, zo sankčného úroku do zosplatnenia v sume 10,88 Eur, zo zmluvného úroku od zosplatnenia do 31.07.2018 v sume 914,64 Eur a sankčného úroku do zosplatnenia v sume 2,67 Eur, čo podrobne žalobca vyčíslil v podaní zo dňa 25.11.2021 (č. l. 191 až 197 spisovej dokumentácie). Žalobca ďalej uviedol, že v zmysle najnovšej judikatúry NS SR veriteľovi patria úroky vo výške, ktoré by mu patrili pri riadnom plnení podľa zmluvy. Zo zmluvy je zrejmé, že suma týchto úrokov by bola vo výške 1 433,62 Eur. Suma poistného v tomto prípade nebola započítaná do výšky nákladov na úver, nakoľko poistenie bolo dojednané ako fakultatívne a suma 1 433,62 Eur predstavuje náklady na úver, ktoré boli v tomto prípade výlučne úroky. Suma 960,96 Eur bola z vykonaných úhrad započítaná na dlžné úroky a neuhradené úroky, ktoré by veriteľovi patrili pri riadnom plnení zmluvy v zmysle najnovšej judikatúry NS SR sú v sume 472,66 Eur.
Žalobca preto ďalej uviedol, že berie žalobu späť v sume 650,76 Eur zo sumy 1 136,97 Eur a z uvedeného úroku si uplatňuje sumu 472,66 Eur, ktorá predstavuje úroky, ktoré by veriteľovi patrili pri riadnom plnení zmluvy, sumu 10,88 Eur, ktorá predstavuje sankčný úrok do zosplatnenia podrobne vyčíslený v podaní zo dňa 25.11.2021 a sumu 2,67 Eur, ktorá predstavuje sankčný úrok od zosplatnenia do 31.07.2018, ktorý je vyčíslený taktiež v podaní doručenom súdu dňa 25.11.2021. Ďalej žalobca uviedol, že berie späť zmluvné úroky vo výške 24,50 % zo sumy 1 485,96 Eur od 01.08.2018 do 11.07.2019 vo výške 344,11 Eur a preto navrhol, aby súd konanie v časti o zaplatenie dlžných úrokov vo výške 650,76 Eur a v časti o zaplatenie zmluvných úrokov vo výške 24,50 % zo sumy 1 485,96 Eur od 01.08.2018 do 11.07.2019 vo výške 344,11 Eur zastavil a aby žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi dlžné úroky v sume 486,21 Eur, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 1 485,96 Eur od 01.08.2018 do 11.07.2019 vo výške 70,23 Eur a bankové poplatky v sume 14,65 Eur a zároveň, aby žalovaného zaviazal aj na úhradu trov konania.
22. Z pripojeného komplexného posudku vydaného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Trebišove dňa 20.09.2021 pod č. TV1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2021/43415 konajúci súd zistil, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v B. vydal podľa § 15 na účely § 55 ods. 6 zákona na základe žiadosti zo dňa 28.07.2021, ktorú podal A. A. F. o peňažný príspevok na opatrovanie pre žalovanú A. B. komplexný posudok, v ktorom je uvedené, že miera funkčnej poruchy pani A. B., nar. XX.XX.XXXX je 50 % podľa prílohy č. 3 časti V, ods. 8 písm. b) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu a preto sa v zmysle § 2 ods. 3 uvedeného zákona považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a pani A. B. – žalovanej vyplývajú z ťažkého zdravotného postihnutia sociálne dôsledky, kde v oblasti zvýšenia výdavkov Úrad práce, sociálnych veci a rodiny v Trebišove uviedol, že je bez sociálnych dôsledkov, kompenzácie sa t. č. nenavrhujú a navrhuje sa to kompenzovať formou peňažného príspevku na opatrovanie. Ďalej z uvedeného komplexného posudku konajúci súd zistil, že okrem peňažného príspevku na opatrovanie, ktorý jej bol priznaný týmto komplexným posudkom, je pani A. B. – žalovaná poberateľkou starobného a vdovského dôchodku (č. l. 202).
23. Po takto vykonanom dokazovaní konajúci súd dospel k tomuto právnemu záveru:
24. Pôvodný žalobca Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 sa žalobou doručenou konajúcemu súdu dňa 04.09.2018 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1485,96 Eur spolu s príslušenstvom a trovami konania. Žalobu pôvodný žalobca odôvodnil tým, že žalovaný je zákonným dedičom po poručiteľovi: D. A. B., E. B. nar. 02.02..1968 zomr.: XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. XX/XX, B.. Dňa 13.02.2013 uzatvorili žalobca ako veriteľ a poručiteľ ako dlžník Zmluvu o úvere č. 1206854913. Na základe Zmluvy žalobca poskytol poručiteľovi peňažné prostriedky v sume 2.000,- Eur. Poručiteľ dňa XX.XX.XXXX zomrel. V dôsledku porušenia povinnosti a smrti poručiteľa žalobca v zmysle OP SÚ vyhlásil úver za predčasne splatný 27.11.2015. Pohľadávku po poručiteľovi vyplývajúcu zo Zmluvných dokumentov si žalobca neprihlásil do dedičského konania. Žalovaný je zákonným dedičom po poručiteľovi. V zmysle Rozhodnutia o dedičstve nadobudol žalovaný po poručiteľovi dedičstvo, v 1/1 z celkovej hodnoty dedičstva. Žalovaný časť dlžnej sumy z Úveru zaplatil. Jednotlivé splátky a spôsob ich započítania sú uvedené v Aktuálnom stave úveru vyhotoveného z bankového informačného systému. Poslednú čiastkovú úhradu Úveru žalovaný vykonal dňa 28.04.2015 vo výške 204,16 Eur. Od tohto dňa však žalovaný žiadnu ďalšiu úhradu Úveru nevykonal. Nakoľko však v súlade s ustanovením § 470 OZ žalovaní zodpovedajú za poručiteľove dlhy do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, žalobca si v tomto konaní teda v súlade s osvedčením o dedičstve uplatňuje istinu vo výške 1 485,96 Eur s príslušenstvom a trovy konania.
25. Poštová banka, a.s. ako veriteľ a poručiteľ ako dlžník, dňa 13.02.2013 uzatvorili Zmluvu o úvere č. 1206854913. Na základe Zmluvy žalobca poskytol poručiteľovi peňažné prostriedky v sume 2 000,-- Eur, ktoré sa poručiteľ zaviazal splácať v mesačných splátkach (60) po 62,29 Eur, pri výške nákladov 1 433,62 Eur, s fixnou úrokovou sadzbou 24,50 % ročne. Z textu zmluvy vyplýva splatnosť 1. mesačnej splátky 13.03.2013, splatnosť mesačnej splátky vždy k 13. dňu v mesiaci, termín konečnej splatnosti úveru 13.02.2018, RPMN banky 27,45% ročne, priemerná RPMN na trhu 20,90 % ročne. Poručiteľ porušil povinnosť uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas. Žalobca listom zo dňa 11.11.2015 - upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru upozornil žalovaného, že ku dňu 10.11.2015 je viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 424,15 Eur a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy a zároveň ho upozornil na oprávnenie banky vyhlásiť úver predčasne splatným a žiadať úhradu celej úverovej pohľadávky. Z dôvodu neuhradenia dlhu, žalobca
listom zo dňa 27.11.2015 - výzva na úhradu dlžnej sumy oznámil žalovanému predčasnú splatnosť pohľadávky k 27.11.2015 a žalovaného vyzval na úhradu dlžnej sumy 1 720,28 Eur (z toho suma 1 485,96 Eur dlžná istina, suma 219,67 Eur úrok, suma 14,65 Eur poplatky za upomienky) v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy.
26. Poručiteľ dňa XX.XX.XXXX zomrel. V dôsledku porušenia povinnosti a smrti poručiteľa žalobca v zmysle OP SÚ vyhlásil úver za predčasne splatný. Žalovaný je zákonným dedičom po poručiteľovi. V zmysle Rozhodnutia o dedičstve nadobudol žalovaný po poručiteľovi dedičstvo v 1/1 z celkovej hodnoty dedičstva. Žalovaný časť dlžnej sumy z úveru zaplatil. Jednotlivé splátky a spôsob ich započítania sú uvedené v Aktuálnom stave úveru vyhotoveného z bankového informačného systému. Poslednú čiastkovú úhradu úveru poručiteľ vykonal dňa 28.04.2015 vo výške 204,16 Eur. Žalovaný vykonal po podaní žaloby, dňa 11.07.2019 úhradu istiny v sume 1 485,96 Eur. Žalobca si v konaní naďalej uplatnil dlžné úroky, zmluvné úroky a úroky z omeškania, ako aj trovy konania.
27. V danom prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať predpisy upravujúce spotrebiteľské vzťahy. Základnou charakteristikou spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ust. § 52. Zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou takýchto spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Predmetná zmluva, ktorej súčasťou boli OP túto charakteristiku spĺňa. Veriteľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a nebolo preukázané, aby spotrebiteľ konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
28. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 129/210 Z.z. Tento právny predpis v ust. § 1 ods. 2 definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Osoba veriteľa ako aj spotrebiteľa je definovaná v ust. § 2 zákona, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľov vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalobcom túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.
29. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/,g/,k/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa OZ musí obsahovať tieto náležitosti: f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g/ celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, k/ výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účel jeho splatenia.
30. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľským úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatku ak : a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1, b/ je v zmluve o spotrebiteľskom úver uvedená nesprávna ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
31. Podľa ust. § 52 ods. 2 OZ (Občiansky zákonník) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
32. Podľa § 52 ods. 3 OZ Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
33. Podľa § 53 ods. 1 OZ Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
34. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
35. Podľa § 53 ods. 2 OZ Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
36. Podľa § 53 ods. 3 OZ Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
37. Podľa § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
38. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
39. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
40. Podľa § 559 ods. 2 OZ, dlh musí byť splnený riadne a včas.
41. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
42. Podľa ust. § 212 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku nezaradenie majetku alebo dlhov, ktoré boli medzi účastníkmi sporné, do dedičstva nebráni účastníkom, aby sa domáhali svojho práva žalobou.
43. V zmysle § 470 ods.1 OZ dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
44. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
45. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
46. Podľa ust. § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
47. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že žalovaný (vtedy ešte poručiteľ) nesplnil dlh riadne a včas a preto žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlhu (upozornenie zo dňa 11.11.2015) a s odstupom času 15 dní, dňa 27.11.2015 dlh zosplatnil. V danom prípade išlo o zákonný postup pre zosplatnenie úveru, keď uplynulo viac ako 3 mesiace od omeškania so zaplatením splátky, pričom 15 dní vopred bol žalovaný upozornený na zosplatnenie dlhu za neuhradenie splátky. Od úhrady poslednej platby dňa 28.4.2015 uplynulo viac ako 90 dní do zosplatnenia.
48. Súd v danej veci už rozhodol rozsudkom zo dňa 19.03.2021, proti ktorému žalovaná podala v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 23.09.2021, ktorým zrušil rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku a súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania a v zrušenom rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Predmetom konania preto ostalo zaplatenie dlžných úrokov z istiny vo výške 1 136,96 Eur, 24,50 % zmluvné úroky ročne zo sumy 1 485,96 Eur od 01.08.2018 do 11.07.2019 vo výške 344,11 Eur, 5,00 % z omeškania ročne zo sumy 1 485,96 Eur od 01.08.2018 do 11.07.2019 vo výške 70,23 Eur, bankové poplatky vo výške 14,65 Eur a trovy konania.
49. Podaním doručeným zo strany žalobcu dňa 25.10.2022 žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 650,76 Eur zo sumy 1 136,97 Eur a z uvedeného dôvodu si uplatnil len sumu 472,66 Eur, sumu 10,88 Eur a sumu 2,67 Eur a zároveň zobral žalobu späť v časti o zaplatenie zmluvných úrokov vo výške 24,50 % zo sumy 1 485,96 Eur od 01.08.2018 do 11.07.2019 vo výške 344,11 Eur.
50. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
51. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť z časti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
52. Vzhľadom k tomu, že žalobca podaním doručeným konajúcemu súdu 25.10.2022 zobral žalobu v časti o zaplatenie dlžných úrokov vo výške 650,76 Eur a v časti o zaplatenie zmluvných úrokov vo výške 24,50 % zo sumy 1 485,96 Eur od 01.08.2018 do 11.07.2019 vo výške 344,11 Eur späť, súd konanie v tejto časti zastavil.
53. Súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi dlžné úroky v sume 486,21 Eur, 5,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 1 485,96 Eur od 01.08.2018 do 11.07.2019 vo výške 70,23 Eur a bankové poplatky v sume 14,65 Eur. V tejto súvislosti konajúci súd poukazuje na písomné podanie žalobcu doručené konajúcemu súdu 26.11.2021 (č. l. 189 až 197) a písomné podanie doručené súdu 25.10.2022 (č. l. 220 až 225), ktorým žalobca urobil čiastočné späťvzatie žaloby, v ktorej časti konajúci súd konanie zastavil. Pokiaľ ide o úroky, na ktoré súd zaviazal žalovanú k úhrade, a to dlžných úrokov v sume 486,21 Eur, 70,23 Eur ako 5,00 % úroku z omeškania zo sumy 1 485,96 Eur od 01.08.2018 do 11.07.2019 a bankových poplatkov v sume 14,65 Eur, má konajúci súd za nesporne preukázaný nárok žalobcu, ktorý si uplatnil vo forme úrokov, nakoľko žalovaná sa k uvedeným podaniam žalobcu nevyjadrila, v konaní ostala nečinná a žalobcom uplatňovaný nárok žiadnym spôsobom nerozporovala.
54. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
55. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
56. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
57. V bode 16 uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23.09.2021 sp. zn. 2CoCsp/43/2021-179 Krajský súd v Košiciach uviedol: „Pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo zrušené, súd prvej inštancie rozhodne tiež o náhrade trov celého konania (§ 396 ods. 3 CSP). Pri rozhodovaní o trovách konania sa súd vysporiada aj s podmienkami aplikácie § 257 CSP s prihliadnutím na obsah tvrdení žalovanej v odvolaní o jej osobnom a zdravotnom stave, ktoré by mohli zakladať dôvody hodné osobitného zreteľa, na preukázanie ktorých skutočností vyzve žalovanú.“
58. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
59. Konajúci súd vo veci po doručení uznesenia Krajského súdu v Košiciach vyzval strany konania, aby sa vyjadrili k predmetnému uzneseniu. Zo strany žalovanej bolo konajúcemu súdu doručené písomné podanie dňa 21.02.2022, v ktorom žalovaná uviedla, že sa domnieva, že výška úrokov je neadekvátna, vzhľadom k tomu, že táto pohľadávka nebola prihlásená do dedičského konania a istinu vyplatila naraz v plnej výške a zároveň pripojila svoj zdravotný posudok.
60. Z predmetného komplexného posudku vydaného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny dňa 20.09.2021 pod č. TV1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2021/43415 má súd za preukázané, že žalovanej A. B. bola stanovená miera funkčnej poruchy 50 % podľa prílohy 3 časti V ods. 8 písm. b) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu a preto bola v zmysle § 2 ods. 3 zákona uznaná za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, kde jej bola ako dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia navrhnutá kompenzácia peňažným príspevkom na opatrovanie. Zároveň konajúci súd z uvedeného komplexného posudku má za preukázané, že žalovaná je poberateľkou starobného aj vdovského dôchodku. Iné listiny žalovaná nepredložila.
61. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení CSP a priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to z dôvodu, že tvrdenia žalovanej o jej osobnom a zdravotnom stave, ktoré by mohli zakladať dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia § 257 CSP, neboli zo strany žalovanej preukázané. Súd má preto za to, že žalovaná konajúcemu súdu nepredložila dôkazy preukazujúce skutočnosti hodné osobitného zreteľa, aby o trovách konania konajúci súd rozhodol v zmysle § 257 CSP, práve naopak konajúci súd z predloženého dôkazu (nachádzajúceho sa v súdnom spise na č. l. 202) má za preukázané, že žalovaná je poberateľkou ako starobného, tak aj vdovského dôchodku a navyše komplexným posudkom vydaným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 20.09.2021 jej bol priznaný aj peňažný príspevok na opatrovanie, preto na základe takto vykonaného dokazovania konajúci súd žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
62. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
63. Podľa ust. § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
64. Podľa ust. § 150 ods. 2 CSP na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
65. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
66. Podľa ust. § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
67. Podľa ust. § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
68. Podľa ust. § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
69. Podľa ust. § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
70. Uvedené ustanovenia CSP upravujú tzv. procesné bremená a povinnosti a to povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Bremeno tvrdenia spočíva v tom, že účastník, ktorý má povinnosť tvrdenia, nesie tiež zodpovednosť za to, že sa súd skutočne potrebnú skutočnosť dozvie. Ak toto bremeno neunesie, prejaví sa to z jeho strany negatívne na výsledku sporu. Dôkazná povinnosť je povinnosť účastníka označiť dôkazné prostriedky na preukázanie tvrdených skutočností. Táto povinnosť je sprevádzaná inštitútom dôkazného bremena spočívajúceho v povinnosti dokazovať skutkové okolnosti predpokladané právnou normou, na základe ktorej účastník upravuje deklarované právo. Pokiaľ sa mu to nepodarí a dôkazne bremeno neunesie, prejaví sa to v procesnej rovine v podobe neúspechu v spore. Dôkazné bremeno vždy zaťažuje toho účastníka, ktorý má v konečnej fáze procesu dokázať pravdivosť určitého tvrdenia, ktorým odôvodňuje svoj návrh prednesený súdu. V civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou účastníkov konania a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v spore je možný len za náležitej podpory legitímnosti nárokov prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami a to, čo strany nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Účastníkom konania teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena, opierajúc sa o pravidlo, čo nie je dokázané, neexistuje, nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Dôkazné bremeno je teda inštitútom procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená bola v konaní skutočne preukázaná.
71. Vzhľadom k tomu, že žalovaná ostala v konaní nečinná, k podaniam žalobcu sa nevyjadrila, konajúci súd považoval nárok žalobcu v časti týkajúcej sa úrokov za oprávnený, preto ho žalobcovi priznal v plnom rozsahu a taktiež žalobcovi priznal aj náhradu trov konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP, nakoľko je súd toho názoru, že žalovaná nepredložila žiadne dôkazy, ktorými by preukázala skutočnosti hodné osobitného zreteľa, aby o trovách konajúci súd mohol rozhodnúť v zmysle ustanovenia § 257 CSP.
72. Rozsudok bol vypracovaný v predĺženej lehote v zmysle § 223 ods. 3 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znova od doručenia opravného uznesenia, len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 127 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch v exekučnom konaní.