Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20P-205-2012.pdf
PDF · 77.72 KB
Case nature
Area
Subarea
20P/205/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin samosudkyňou Mgr. Evou Marčekovou v právnej veci navrhovateľky N.. J. T., rod. H., nar.XX.XX.XXXX, bytom S.. O. XXXX/XX, K. proti odporcovi K. T., nar.X.X.XXXX, bytom C.. Ž. XXXX/ XX, K. v konaní o rozvod manželstva takto
rozhodol:
Manželstvo navrhovateľky N.. J. T., rod. H., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom S.. O. XXXX/XX, K. a odporcu K. T., nar.X.X.XXXX, trvale bytom C.. Ž. XXXX/XX, K. uzavreté dňa XX.X.XXXX a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Mesta Martin vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX s a r o z v á d z a.
Žiaden z účastníkov nemá p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom osobne podaným tunajšiemu súdu dňa 12.7.2012 žiadala rozviesť jej manželstvo s K. T., lebo vzťahy medzi nimi ako manželmi sú natoľko rozvrátené, že nie je možné obnoviť spolužitie. Uviedla, že u obidvoch ide o manželstvo druhé, nepochádzajú z neho spoločné deti, nemajú spoločné bydlisko, obaja sú občania Slovenskej republiky. Zoznámili sa dva roky pred uzavretím manželstva, počas ktorého žili v spoločnej domácnosti. Počas manželstva nedochádzalo k vážnym nedorozumeniam, bolo v zásade harmonické. K podaniu návrhu ju viedli skutočnosti: ich vzťahy k deťom z prvých manželstiev, obaja majú dcéry, názorová nezhoda, finančná zodpovednosť za rodinu dlhodobo na jej strane, ochladnutie jej citových vzťahov k odporcovi, ostatné objasní na pojednávaní. O ich rozchode, prípadne rozvode začala uvažovať asi od
zimy 2011/2012. Stále si však myslela, že vzťahy sa upravia. Odporca ju však svojim správaním a postojom vo vzťahu k zabezpečovaniu chodu domácnosti, starostlivosti o dieťa, zabezpečeniu rodiny utvrdzoval v jej presvedčení, že už takto žiť nechce. Jej citové rozpoloženie malo čoraz väčší vplyv aj na ich intímny život. Návrh podala po zrelom zvážení, jej rozhodnutie je definitívne. S odporcom ešte žijú v spoločnej domácnosti, dohodli sa ústne na mimosúdnom vyporiadaní majetku a záväzkov, nemá záujem o obnovu spolužitia.
Odporca sa k návrhu na opakované výzvy súdu nevyjadril. Nezúčastnil sa ani dvoch nariadených pojednávaní. Z účasti na prvom sa ospravedlnil pre práceneschopnosť, v určenej lehote súdu nepredložil vyjadrenie ošetrujúcej lekárky, že nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania v súlade s § 119 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). Navrhovateľka k ospravedlneniu uviedla, že chodí do posilňovne, do mesta a robí jej to napriek. Z účasti na druhom sa neospravedlnil, resp. ospravedlnil dodatočne, deň po pojednávaní
osobne v informačnom centre, lebo si myslel, že pojednávanie je dňa 23.1.2013. Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol bez prítomnosti odporcu s tým, že prihliadol na obsah rozvodového spisu, na pripojené spisy a vykonané dôkazy.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámil sa s návrhom, s listinnými dôkazmi pripojenými k návrhu (sobášny list, potvrdenie o spoločnom trvalom pobyte), s rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 2T/184/2012-82 zo dňa 21.11.2012 a so spismi sp.zn. 10C/73/2009, sp.zn. 9C/84/2011, sp.zn. 20P/49/2011, sp.zn. 23P/44/2012
Na pojednávaniach navrhovateľka zotrvala na svojom návrhu a požiadala o rozhodnutie aj bez vyjadrenia odporcu, ktorého neprítomnosť je účelová so snahou naťahovať konanie. S rozvodom súhlasil, od augusta 2012 nebývajú v spoločnej domácnosti, nemá vedomosť, kde býva, nie sú v žiadnom kontakte, naposledy to bolo v trestnom konaní. Býva sama s dcérou K. D. v rodinnom dome vo C., ktorý ešte nie je skolaudovaný. Odporca má dcéru K. T., ktorú v minulosti žiadal zveriť do striedavej starostlivosti, návrh potom zobral späť.
Po vykonanom dokazovaní mal preukázaný a zistený tento skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX v K., obidvaja sú slovenskej národnosti, štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky, u obidvoch ide o druhé manželstvo, v manželstve sa deti nenarodili, navrhovateľka má z prvého manželstva dcéru K. D., nar.XX.XX.XXXX a odporca dcéru K. T., nar.XX.XX.XXXX. Spoločné trvalé bydlisko nikdy nemali, obidvaja majú trvalý pobyt v K., navrhovateľka v byte, v ktorom bývala po rozvode manželstva s priateľom, odporca u svojich rodičov.
Rozsudkom č.k. 2T/184/2012-82 zo dňa 21.11.2012 bol odporca uznaný za vinného a odsúdený zo zločinu porušovania domovej slobody a zločinu obmedzovania osobnej slobody, ktorého sa dopustil tým, že dňa 13.8.2012 neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval, čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou, prekonaním prekážky a voči chránenej osobe - osobe blízkej, súčasne inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu. O vine a treste sa dohodol s prokurátorom.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 prvá veta súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Súd po zhodnotení dokazovania a dôslednom zvážení vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, zo zisteného a preukázaného skutkového stavu rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia a manželstvo J. T. a K. T. rozviedol. Zistil, že príčiny rozpadu manželstva je nutné hľadať v správaní a postojoch odporcu k domácnosti, k jej chodu a finančnému zabezpečeniu, k starostlivosti o dcéry z prvých manželstiev a k prístupu k ich vzájomným vzťahom, ktoré sa prejavili v citovom ochladnutí a názorovej nezhode. Dospel k presvedčeniu, že manželstvo účastníkov sa nachádza v situácii, ktorú predpokladá ustanovenie § 23 Zákona o rodine, je hlboko a trvale rozvrátené, nie je funkčné, každý z manželov vedie svoj život v samostatnej domácnosti, navrhovateľka nemá záujem na obnovení manželského spolužitia. Nie je predpoklad, že manželstvo účastníkov v najbližšej budúcnosti by mohlo plniť svoje funkcie a svoj účel, nie je možné očakávať, že dôjde k obnoveniu manželského spolužitia. Našťastie, v manželstve sa nenarodili deti, ktoré by mohli rozvodom trpieť a preto súd ani podrobnejšie
neskúmal príčiny daného stavu a rozhodol aj bez vypočutia odporcu, ktorý aj prístupom k celému konaniu preukázal nezáujem na udržaní manželstva, na riešení manželských problémov a vzájomných vzťahov.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. Súd v priebehu konania nezistil také okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov, ktoré by umožňovali priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov, navrhovatelka si žiadne trovy neuplatnila a odporcovi žiadne trovy nevznikli. Preto rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, dvojmo (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.