Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3C-209-2012.pdf
PDF · 83.17 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3C/209/2012
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Tomáš Kušnír, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporcovi: M. C., nar. XX.X.XXXX, Z. XX, XXX XX C. o zaplatenie 196,13 € s príslušenstvom, za účasti vedľajších účastníkov na strane odporcu: Spotrebiteľského združenia OSA, Fedinova 9, 851 01 Bratislava, IČO: 42 260 086, právne zast.: HKP Legal, s.r.o., Sasinkova 6, 811 08 Bratislava a občianskeho združenia OZ právna pomoc spotrebiteľom, Sofijská 13, 040 13 Košice, IČO: 42247268, právne zast.: JUDr. Ladislav Mikluš, advokát, Stará Baštova 2, 040 01 Košice, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
III. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu občianskemu združeniu OZ právna pomoc spotrebiteľom, Sofijská 13, 040 13 Košice, IČO: 42247268 súd náhradu trov konania nepriznáva.
IV. Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu Spotrebiteľskému združeniu OSA, Fedinova 9, 851 01 Bratislava, IČO: 42 260 086 náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 62,14 €, k rukám jeho právneho zástupcu.
V. Navrhovateľovi súd v r a c i a súdny poplatok za návrh v sume 9,87 eur, ktorý bude vrátený navrhovateľovi prostredníctvom príslušného Daňového úradu.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným Okresnému súdu Skalica dňa 11.11.2011 domáhal toho, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu s príslušenstvom z titulu uzavretej zmluvy o úvere. Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok vo výške 16,50 eur.
Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.4.2012 oznámilo Spotrebiteľské združenie OSA prostredníctvom svojho právneho zástupcu vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p., v oznámení vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k nárokom uplatneným voči odporcovi v tomto konaní, požiadal o zaslanie návrhu na začatie konania a zároveň požiadal o priznanie náhrady trov konania, ktoré ku dňu podania oznámenia predstavovali náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby a ktoré mal vedľajší účastník v prípade úspechu vo veci špecifikovať po skončení konania, resp. na výzvu súdu.
Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.5.2012 oznámilo občianske združenie OZ právna pomoc spotrebiteľom prostredníctvom svojho právneho zástupcu vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p., a požiadal o zaslanie návrhu na začatie konania
Podaním doručeným súdu dňa 20.7.2012, t.j. pred prvým pojednávaním, vzal navrhovateľ svoj návrh v celom rozsahu späť, žiadal, aby súd konanie zastavil, vrátil navrhovateľovi zaplatený súdny poplatok a vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Vzhľadom na dispozičný úkon navrhovateľa, ktorý zobral návrh na začatie konania v celom rozsahu späť skôr, ako sa začalo pojednávanie, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a konanie zastavil, nakoľko nie je potrebný súhlas ostatných účastníkov konania.
Podľa § 11 ods. 3 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie.
Podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,63 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
Podľa § 11 ods. 11 zákona o súdnych poplatkoch, poplatok, ktorý sa má vrátiť podľa odsekov 4, 7 až 10 sa zaokrúhli na eurocenty nahor.
Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok v sume 16,50 €. Súd v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami zákona o súdnych poplatkoch vrátil navrhovateľovi súdny poplatok krátený o sumu 6,63 € a zaokrúhlený nahor, t.j. v sume 9,87€.
Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., keď mal za to, že navrhovateľ tým, že zobral návrh na začatie konania späť, procesne zavinil, že konanie sa muselo zastaviť a preto je povinný uhradiť odporcovi a vedľajšiemu účastníkovo na strane odporcu ich trovy. Z obsahu spisu je nesporné, že tak urobil z dôvodu, že akceptoval námietku premlčania, ktorú voči uplatnenému nároku vzniesol vedľajší účastník na strane odporkyne. Potom možno konštatovať, že návrh navrhovateľa bol podaný nedôvodne. V danom prípade však nie je rozhodujúce, či navrhovateľ zobral návrh späť bez uvedenia dôvodu alebo z dôvodu podania námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka, nakoľko v obidvoch týchto prípadoch by bolo konanie zastavené zavinením navrhovateľa. Výlučne navrhovateľ disponuje žalobným návrhom a je teda len vecou navrhovateľa, proti komu chce súdny spor viesť a zároveň nesie aj zodpovednosť za následky, ktoré v prípade neúspešnosti návrhu voči takémuto účastníkovi môžu vzniknúť.
V tomto prípade by mal odporca právo na náhradu trov konania avšak nakoľko si odporca žiadne trovy neuplatnil a zo spisu mu ani žiadne trovy nevyplývajú súd rozhodol tak, že odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
Keďže v danom konaní na strane odporcu vystupujú ako vedľajší účastníci aj dve združenia a to Spotrebiteľské združenie OSA a občianske združenie OZ právna pomoc spotrebiteľom súd rozhodoval aj o náhrade trov týchto vedľajších účastníkov, ktoré im v konaní vznikli a ktoré boli účelne vynaložené.
Z ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že ako vedľajší účastník sa môže konania zúčastniť popri navrhovateľovi alebo odporcovi aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosť je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ktorým je aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Súd mal zo stanov vedľajších účastníkov preukázané, že predmetom ich hlavnej činnosti je ochrana spotrebiteľských práv v konaní pred súdom a teda z toho im vyplýva právo byť vedľajším účastníkom konania na strane odporcu, ktorý je spotrebiteľom.
Podľa ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p. vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník.
Z ustanovenia § 18 O.s.p. vyplýva, že účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie.
V zmysle ustanovenia § 24 O.s.p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.
V zmysle § 25 ods. l O.s.p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.
Vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konanie realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.
Podľa ustanovenia § 150 ods.l O.s.p. platí, že ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Toto ustanovenie možno aplikovať vtedy, keď sú splnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že existujú dôvod hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa sa prihliada aj na osobné, majetkové a zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, pričom je potrebné zohľadňovať aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Zistenie, že účastník mal úspech v konaní v dôsledku uplatnenia námietky premlčania, nie je dôvodom, aby súd bez ďalšieho nepriznal úspešnému účastníkovi náhradu trov konania. Pokiaľ ide o osobné, majetkové a zárobkové pomery, túto skutočnosť nemožno zohľadniť v prospech navrhovateľa, keďže k tomu nie sú žiadne dôvody a ani v tomto smere navrhovateľ neargumentuje.
K námietke navrhovateľa, aby vedľajšiemu účastníkovi neboli trovy konania priznané v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p treba uviesť, že navrhovateľ neuviedol žiadne konkrétne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by boli relevantným dôvodom na to, aby úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhrada trov konania nebola výnimočne priznaná. Súd sa nestotožňuje s argumentom navrhovateľa, ktorým spochybňoval nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, pretože práve kvalifikované podanie vedľajšieho účastníka (zastúpeného advokátom), v ktorom vzniesol námietku premlčania uplatňovaného nároku bolo vo svoje podstate dôvodom späťvzatia návrhu a teda malo priamy vplyv na spôsob skončenia sporu.
Výzvou zo dňa 14.11.2012 bolo spotrebiteľské združenie OZ právna pomoc spotrebiteľom vyzvané, aby v lehote 3 dní súdu oznámilo, či si uplatňuje trovy konania a ak áno aby v uvedenej lehote trovy aj vyčíslilo v súlade s § 151 ods. 4 O.s.p. Do dnešného však súdu neprišlo žiadne vyčíslenie trov konania
občianskeho združenia OZ právna pomoc spotrebiteľom ani jeho právneho zástupcu. Vzhľadom na to súd vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu občianskemu združeniu OZ právna pomoc spotrebiteľom náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si združenie v lehote určenej súdom trovy nevyčíslilo a zo spisu mu ani žiadne trovy nevyplývajú.
Súd zaviazal navrhovateľa, ktorý bol v konaní neúspešný, k povinnosti uhradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu Spotrebiteľskému združeniu OSA trovy konania v celkovej sume 62,14Eur. Spotrebiteľské združenie OSA vyčíslilo trovy konania celkom vo výške 74,09 €. Pri vyčíslení trov právneho zastúpenia vedľajší účastník vypočítal odmenu za jeden úkon právnej služby vo výške 23,24 € a to z hodnoty 196,13 € a 98,25 € ( úrok z omeškania 14% ročne zo sumy 196,13 € od 25.9.2008 do 23.4.2012 t.j. ku dňu začatia poskytovania právnych služieb). Spolu trovy konania vyčíslil vo výške 74,09 €. V tejto súvislosti súd poukazuje na nesprávny postup, ak do základu pre výpočet odmeny za jeden úkon právnej služby okrem istiny 196,13 Eur boli vzaté i kapitalizované úroky z omeškania v sume 98,25 Eur.
Podľa ust. § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.
Uvedené ustanovenie výslovne hovorí o hodnote pohľadávky a nie aj o hodnote príslušenstva pohľadávky. Úroky z omeškania sú len príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3 OZ). Ak by základom pre výpočet odmeny mala byť aj hodnota príslušenstva, musel by to zákonodarca výslovne uviesť v už spomínanom ust. § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Keďže sa tak nestalo, tarifnou hodnotou je len hodnota uplatnenej peňažnej pohľadávky. Pri hodnote peňažnej pohľadávky vo výške 196,13 Eur vedľajšiemu účastníkovi Spotrebiteľskému združeniu OSA v súlade s ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. vznikol nárok na náhradu trov prvostupňového konania vo výške 62,14 Eur, nakoľko navrhovateľ späťvzatím návrhu zavinil zastavenie konania. Suma 62,14 Eur pozostáva z odmeny právneho zástupcu vedľajšieho účastníka Spotrebiteľského združenia OSA za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie vyjadrenia k žalobe zo dňa 23.4.2012) vo výške po 18,26 € za úkon (§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), z režijného paušálu za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2012 vo výške po 7,63 Eur za úkon, a zo sumy 10,36 Eur tvoriacej 20% DPH.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2 O.s.p. )