Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20CoE-137-2012.pdf
PDF · 74.23 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoE/137/2012
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Úrad práce, soc. vecí a rodiny v Liptovskom Mikuláši, so sídlom M. M. Hodžu 30, Liptovský Mikuláš, IČO: 37905538, proti povinnému: R. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. H., L. V. XX, pre vymoženie pohľadávky 115,50 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Vladimírom Zacharom, so sídlom Exekútorského úradu ul. T. XX/XX, C., pod sp. zn. EX 1903/2010, vo veci odvolania povinného a odvolania súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši, č.k. 10Er/902/2010-26, zo dňa 25.07.2011, takto
rozhodol:
Odvolanie súdneho exekútora JUDr. Mgr. Vladimíra Zachara zo dňa 09.08.2011 proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10Er/902/2010-26 zo dňa 25.07.2011 proti výroku, ktorým súd exekúciu zastavil vo vzťahu k vykonávaniu exekúcie predajom nehnuteľnosti, o d m i e t a .
Odvolacie konanie, vo veci odvolania povinného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10Er/902/2010-26 zo dňa 25.07.2011 vo výroku, ktorým súd exekúciu zastavil vo vzťahu k vykonávaniu exekúcie predajom nehnuteľnosti z a s t a v u j e .
Účastníkom konania a súdnemu exekútorovi súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši č.k. 10Er/902/2010-26 zo dňa 25.07.2011 súd exekúciu zastavil vo vzťahu k vykonávaniu exekúcie predajom nehnuteľnosti, súčasne rozhodol, že námietkam povinného proti ďalším trovám exekúcie sa vyhovuje. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na § 58 ods. 1, § 57 ods. 3 a § 59 ods. 6 (zrejme omylom § 56 ods.9) Exekučného poriadku a konštatoval, že podaním zo dňa 06.06.2011, doručeným prvostupňovému súdu 08.06.2011 súdny exekútor predložil námietky povinného proti ďalším trovám exekúcie. Povinný v námietkach proti ďalším trovám exekúcie uviedol, že sa v exekúcii dohodol na splátkach vo výške 5 Eur mesačne a v prípade solventnosti aj na vyššej mesačnej splátke. Okresný súd konštatoval, že súdny exekútor oznámil, že povinný na základe dohody uhradil 15.02.2011 sumu 5 Eur, v marci 2011 splátku neuhradil, dňa 18.04.2011, 12.05.2011 a 16.06.2011 uhradil vždy po 5 Eur, a že povinný na základe dohody o postupnom splácaní pohľadávky doteraz platil 20 Eur, pričom dodržal lehotu na plnenie, ako aj výšku dohodnutej sumy, okrem jednej mesačnej splátky. Poukázal na § 61b Exekučného poriadku a konštatoval, že povinný síce nezaplatil jednu mesačnú splátku, avšak oprávnený od dohody o splácaní dlhu neodstúpil, čo by podľa dohody pre súdneho exekútora znamenalo záväzok pokračovať v exekúcii. Ďalej okresný súd poukázal, že exekútor ma predovšetkým exekvovať taký majetok, ktorý z hľadiska jeho hodnoty nie je v zrejmom nepomere k výške vymáhanej pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie a konštatoval, že bolo zistené z obsahu spisu, že povinný je od 30.11.2010 okrem iného aj poberateľom invalidného dôchodku vo výške 207,40 Eur, preto exekúciu vo vzťahu k vykonávaniu predajom nehnuteľnosti zastavil.
Ďalej súd vyhovel námietkam povinného proti ďalším trovám exekúcie s poukazom na § 61b Exekučného poriadku a to z toho dôvodu, že exekúcia by postihla majetok povinného, ktorého hodnota je v zrejmom nepomere k výške vymáhanej pohľadávky a jej príslušenstva a trov exekúcie.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie riadne a včas povinný písomným podaním z 09.08.2011, č.l. 30 spisu, ktoré pred súdom dňa 11.04.2012, č.l. 45 spisu, zobral v celom rozsahu späť z dôvodu, že uznesením Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši zo dňa 25.07.2011 bolo jeho požiadavkám v plnom rozsahu vyhovené.
Proti rozhodnutiu Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši podal včas odvolanie aj súdny exekútor. Vyslovil právny názor, že zexekvovanie nehnuteľnosti povinného zriadením exekučného záložného práva nie je v predmetnej veci podľa jeho názoru v rozpore s § 61b Exekučného poriadku. Poukázal, že k tomuto postupu pristúpi súdny exekútor len na návrh oprávneného a v priebehu exekučného konania nevydal upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností, na základe čoho by povinný nemohol s nehnuteľnosťou nakladať, preto mal za to, že exekučný súd exekúciu zastavil neoprávnene. Odvolanie súdneho exekútora smerovalo aj proti druhému výroku napadnutého uznesenia.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec a bez nariadenia pojednávania § 214 ods. 1 O.s.p. odvolanie súdneho exekútora pri aplikácii § 218 ods. 1 písm. b) ako podané neoprávnenou osobou odmietol a odvolacie konanie povinného proti napadnutému rozhodnutiu pri aplikácii § 207 ods. 3 O.s.p. zastavil a to z nasledovných dôvodov:
Z obsahu napadnutého rozhodnutia súd mal preukázané, že v prvom výroku súd exekúciu zastavil vo vzťahu k vykonávaniu exekúcie predajom nehnuteľnosti.
Súd dospel k záveru, že právna kvalifikácia v napadnutom rozhodnutí okresného súdu vo vzťahu k výroku, ktorým exekúcia sa zastavila nie je dostatočná.
Podľa názoru krajského súdu bolo povinnosťou exekučného súdu uviesť presnú právnu kvalifikáciu, teda konkrétne ustanovenie § 57 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. a príslušné písmeno v znení účinnom k 25.07.2011, podľa ktorého exekučný súd konanie zastavil. Uvedenie právnej kvalifikácie je potrebné aj z dôvodu, aby bolo možné posúdiť, či voči rozhodnutiu prvostupňového súdu (v tejto časti výroku) je prípustné odvolanie alebo nie.
Napriek tejto absencii súd dospel k záveru, že skutkové a právne okolnosti veci, mohli viesť k zastaveniu exekúcie len pri aplikácii § 57 ods. 1 písm. g) O.s.p., v spojení s § 58 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. (účinného ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia).
Vo vzťahu k prvému výroku rozhodnutia okresného súdu bolo odvolanie prípustné, preto bola daná kompetencia odvolaciemu súdu rozhodovať v odvolacom konaní, pretože napadnuté rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník a zákonný sudca odvolaniu nevyhovel, s poukazom na ust. § 202 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 374 ods. 4 O.s.p..
Vo vzťahu k druhému výroku, ktorým okresný súd námietkam povinného proti ďalším trovám exekúcie vyhovel s poukazom na § 202 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2011 proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. V spojení s
§ 374 ods. 4 O.s.p. podaním odvolania povinným sa druhý výrok rozhodnutia okresného súdu zrušuje a bol povinný sudca opätovne o tomto návrhu rozhodnúť, čo napokon učinil rozhodnutím sp. zn. 10Er/902/2010-48 zo dňa 22.06.2012.
Ustanovenie § 37 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov upravuje okruh účastníkov exekučného konania. Výslovne priznáva zákon status účastníka konania exekútorovi iba v časti konania, v ktorej sa rozhoduje o trovách exekúcie.
Podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.
S poukazom na ust. § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. súd dospel k záveru, že odvolanie exekútora je podané neoprávnenou osobou, ktorá nemá status účastníka exekučného konania a teda nemohla ani účinne napadnúť výrok prvostupňového súdu, ktorým súd exekúciu zastavil vo vzťahu k vykonávaniu exekúcie predajom nehnuteľnosti. Preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto uznesenia.
Podľa § 207 ods. 3 O.s.p., ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Účastníkom exekučného konania je jednoznačne povinný, s poukazom na § 37 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, a povinný mohol účinne podať odvolanie voči prvému výroku, ktorým súd exekúciu zastavil a aj voči druhému výroku, ktorým námietkam povinnému proti ďalším trovám exekúcie, prvostupňový súd vyhovel.
Predmetom odvolacieho konania ostal iba prvý výrok napadnutého uznesenia okresného súdu, ktorý odvolaním, ktoré podal riadne a včas, napadol účastník konania - povinný (odvolanie z 09.08.2011, č.l. 30 spisu), ktoré však následne úkonom (č.l. 45 spisu), podaním z 11.04.2012 pred Okresným súdom Liptovský Mikuláš, zobral v celom rozsahu späť.
S poukazom na § 207 ods. 3 O.s.p. vzhľadom na späťvzatie odvolania povinným, súd odvolacie konanie zastavil a rozhodol tak, ako je uvedené v druhom výroku tohto uznesenia.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol pri aplikácii § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov, ani súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko odvolatelia, súdny exekútor, ako aj povinný nemali v odvolacom konaní úspech, z uvedených dôvodov im nevzniká právo na náhradu trov odvolacieho konania. Oprávnenému trovy konania, v súvislosti s odvolacím konaním, nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.