Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Co-6-2023.pdf
PDF · 123.9 KB
Case nature
Subarea
1Co/6/2023
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kašajovej a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej, st. a JUDr. Ayše Pružinec Eren v právnej veci navrhovateľky: J. Q., M.. XX.XX.XXXX, Q. T. M.. X, Q., proti odporcovi: I.. I. Q., K.., M.. XX.XX.XXXX, Q. T. M.. X, Q., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 26. októbra 2022 č. k. 8C/42/2022-51, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu mení tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta a odporcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.
II. Odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania a nárok na náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Uznesením zo dňa 26.11.2022 č.k. 8C/42/2022-51 nariadil súd prvej inštancie neodkladné opatrenie, ktorým uložil odporcovi, aby nevstupoval do bytu č. XXX nachádzajúceho sa na XX.U.. v bytovom dome súpisné číslo XXX, vchod T. M.. X, zapísaného na liste vlastníctva XXXX a vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, okres: Q. I., obec: Q. - B. F., k.ú.: B. F.; bytový dom je postavený na parcelách registra „K.“, parc. č. XXXX/X o výmere 430 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/X o výmere 49 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. XXXX o výmere 500 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie zapísané na liste vlastníctva XX a vedené Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, okres: Q. I., obec: Q. - B. F., k.ú.: B. F. a do spoločných častí a zariadení bytového domu (výrok I.), uložil odporcovi, aby sa nepribližoval k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou konaní verejnej správy, súdnych konaní a vyšetrovacích úkonov v trestnom konaní, a to vždy za prítomnosti tretej osoby (výrok II.), v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok III.), poučil odporcu, že môže podľa § 337 ods. 2 CSP podať proti navrhovateľke žalobu vo veci samej, týkajúcu sa aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu, nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia s tým, že podľa § 337 ods. 1 CSP jej podaním je povinný znášať právne následky vyplývajúce z CSP (výrok IV.) a navrhovateľke priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok V.).
2. Považoval za osvedčené, že navrhovateľka je manželkou odporcu, ktorá býva s odporcom a ich maloletým synom v označenom byte, ktorý je vo výlučnom vlastníctve odporcu. Z priloženého Potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 15.10.2022, Úradného záznamu polície zo dňa 16.10.2022 a Zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 15.10.2022 mal tiež za osvedčené, že odporca bol dňa 15.10.2022 príslušníkmi policajného zboru vykázaný z obydlia navrhovateľky a odporcu podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov z dôvodu násilného správania voči navrhovateľke, pričom navrhovateľka podala na odporcu trestné oznámenie. Útoky odporcu na fyzickú a psychickú integritu navrhovateľky a ich následky považoval súd
prvej inštancie za osvedčené z čestného prehlásenia T. D. zo dňa 18.10.2022, z predložených lekárskych správ z roku 2014 a 2022, ako aj zo záznamu o podaní oznámenia o priestupku zo dňa 21.12.2014. Na základe uvedeného dospel k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné, nakoľko účelom neodkladného opatrenia je poskytnúť oprávnenému ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia uložením zákazu odporcovi nevstupovať dočasne do bytu, v ktorom býva navrhovateľka, ako osoba, vo vzťahu ku ktorej je odporca na základe predložených dôkazov dôvodne podozrivý z násilia. Zároveň považoval za dôvodné, aby nariadeným neodkladným opatrením uložil odporcovi okrem zákazu vstupovať do bytu aj zákaz priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Skonštatoval, že odporca svojím konaním (keď v nedávnej minulosti navrhovateľku viackrát fyzicky napadol, a tiež ju psychicky týral hanlivými vyjadreniami na jej adresu), v spojení so stupňovaním jeho správania, svojimi prejavmi zasahuje do psychickej a fyzickej integrity navrhovateľky, tieto vedome narúša, pričom v tomto konaní pokračuje aj napriek tomu, že navrhovateľka niekoľkokrát, a to najmä v poslednej dobe privolala na pomoc pred atakmi z jeho strany policajnú hliadku. Vychádzajúc z popísaného stavu je predpoklad, že odporca aj v budúcnosti bude pokračovať v konaní, ktorým neoprávnene zasahuje do osobnostných práv navrhovateľky, čím je podľa prvoinštančného súdu osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadil preto navrhované neodkladné opatrenie, ktorým zakázal odporcovi dočasne vstupovať do obydlia navrhovateľky a približovať sa k navrhovateľke s tým, že určil vo výroku uznesenia vzdialenosť, na ktorú sa nesmie odporca k navrhovateľke priblížiť aj mimo tohto obydlia a zároveň určil výnimky z uvedeného obmedzenia (s výnimkou konaní verejnej správy, súdnych konaní a vyšetrovacích úkonov v trestnom konaní, a to vždy za prítomnosti tretej osoby) tak, aby táto povinnosť bola reálne vykonateľná. Mal za to, že nariadené neodkladné opatrenie poskytuje navrhovateľke dostatočnú a komplexnú ochranu pred nebezpečným konaním odporcu voči nej, a spĺňa tak sledovaný účel. Skonštatoval, že neodkladným opatrením nariadil odporcovi zákaz priblíženia sa na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, a nie 50 metrov ako navrhovala navrhovateľka, nakoľko mal za to, že uvedená vzdialenosť je na ochranu navrhovateľky pred konaním odporcu postačujúca, preto vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že navrhovateľke ako úspešnej strane sporu priznal voči odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odporca odvolanie a mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Uviedol, že manželstvo s navrhovateľkou uzavrel v roku 2006. Z manželstva pochádza maloletý syn D. Q., nar. XX.XX.XXXX, ktorý s nimi býva v spoločnej domácnosti. Spoločnú domácnosť obývajú spolu aj s jeho bratom, ktorý je zdravotne ťažko postihnutou osobou, ktorého je opatrovníkom a dlhé roky sa o neho starajú. Tvrdil, že nie je agresívnej povahy a v plnom rozsahu namietal tvrdenia navrhovateľky, ktorá ho v rozpore so skutočným stavom účelovo opisuje ako „Č., B. Ú. na T. N. J. U. I.“, čo mal mať súd osvedčené z čestného prehlásenia T. D. zo dňa 18.10.2022, predložených lekárskych správ z roku 2014 a 2022, ako aj zo Záznamu o podaní oznámenia o priestupku zo dňa 21.12.2014. K osobe T. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. L., uviedol, že sa jedná o milenca navrhovateľky, na ktorom je navrhovateľka úplne závislá a tento s ňou manipuluje. Tvrdil, že navrhovateľka na neho útočí, že je starý, neschopný a nedokáže ju už uspokojiť podľa jej temperamentu a predstáv s tým, že ataky voči nemu robí práve navrhovateľka, ktorá už roky trpí psychiatrickými diagnózami maniodepresívneho charakteru a inými psychickými a psychiatrickými ochoreniami, ktoré sa prejavujú v jej nepredvídateľných reakciách a niekedy je nebezpečné byť v jej blízkosti. Považuje za prirodzené, že sa bráni takým spôsobom, že ju od seba odtlačí, lebo ho bije päsťami, aby nezanechala stopy. Uviedol, že navrhovateľka má herecké schopnosti, dôkazom čoho je aj incident, ku ktorému na základe jej réžie došlo dňa 15.10.2022, kedy bol na základe rozhodnutia Obvodného oddelenia PZ Bratislava IV č. p. G.-Q.-G. v čase o 22,50 hod. vykázaný zo spoločného obydlia, ktoré je jeho výlučným vlastníctvom a byt bol uvoľnený pre „svedka“ - jej aktuálneho milenca T. D., ktorý by na jej pokyn podpísal čokoľvek, čo sa aj stalo. Považoval za potrebné poukázať na to, že pri vydávaní rozhodnutí súdu je rozhodujúci čas, v ktorom sa vydáva, preto trval na tom, aby súd pri posudzovaní veci neprihliadal na Záznam o podaní oznámenia o priestupku zo dňa 21.12.2014 s tým, že aj priebeh predmetného skutku bol iný, ako ho uviedla navrhovateľka. Tvrdil, že sa voči atakom navrhovateľky nikdy nebránil a ani nepočúval varovné slová kolegov a priateľov, aby sa s ňou rozviedol, lebo ho pripraví o všetko, čo počas života, a to aj pred uzavretím manželstva s navrhovateľkou nadobudol, o čo sa teraz snaží a čo je jej motiváciou a pohnútkou terajšieho postupu. Za závažnú skutočnosť považuje to, že konanie
navrhovateľky a intímny vzťah s mladším mužom má negatívny vplyv na psychický stav ich syna D., ktorý musí v jeho byte znášať cudzieho muža s dôrazom na to, že jeho matka je na svojom intímnom priateľovi tak závislá, že kričí a bije syna, ktorý jej v byte prekáža. Uviedol, že bol nútený obrátiť sa o pomoc aj na políciu, avšak nemohli vstúpiť do bytu, takže vec maloletého bola odstúpená Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, F. X/A, Q., Detašované pracovisko Oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately - P. so sídlom na P. Č.. X F. Q.. Skonštatoval, že prípad ich syna rieši L.. C. W., ktorá ich k veci riadne a dôsledne vypočula a zdôraznil, že syn D. vypovedal v jeho prospech a takisto v jeho prospech vypovedal aj pred OČTK. Ďalšia odvolacia argumentácia odporcu sa týkala starostlivosti o maloletého syna nakoľko má za to, že je ohrozený najlepší záujem jeho syna, a to právo na ochranu života a zdravia, kam patrí aj právo na psychické zdravie, ktoré sa mu zo dňa na deň viac poškodzuje a ktoré mu garantuje aj Ústava Slovenskej republiky a Dohovor o právach dieťaťa. Záverom skonštatoval, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nedostatočne odôvodnené a arbitrárne a navrhol ho zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie odporcu uznesením zo dňa 25.11.2022 sp.zn. 1Co/11/2022 uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zmenil tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta a odporcovi nepriznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania. Zároveň vyslovil, že odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
5. Dôvodil tým, že mu nebolo zrejmé, na základe akých skutkových okolností dospel súd prvej inštancie k záveru, že navrhovateľka naliehavosť a potrebu nariadenia neodkladného opatrenia preukázala, nakoľko vyššie uvedené listinné dôkazy za preukázanie dlhodobého fyzického alebo psychického násilia, ktorého sa má odporca údajne dopúšťať, nie je možné považovať za preukázanie právne podstatnej skutočnosti, že jeho správanie sa k navrhovateľke nadobúdalo intenzitu fyzického a psychického násilia, keď iba samotné narušenie vzájomných vzťahov strán sporu, nemôže zakladať dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní povinnosť navrhovateľky osvedčiť procesné a hmotnoprávne skutočnosti, ktorých pravdepodobnosť mohla vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) navrhovaného neodkladného opatrenia, absolútne podcenil, napriek tomu, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v činnosti súdu pred začatím konania, a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výlučne na tom, kto ho navrhuje. Povinnosťou navrhovateľky, ak chcela uniesť dôkazné bremeno v tomto konaní, bolo navrhnúť dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý žiadala chrániť neodkladným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia, keďže súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdení toho, kto jeho nariadenie navrhuje, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Považoval za nevyhnutné uviesť, že pokiaľ došlo k incidentu medzi stranami dňa 15.10.2022 a hrozba bezprostrednej ujmy na duševnej a fyzickej integrite navrhovateľky existovala, ako v návrhu tvrdí, dlhé roky, tak nie je zrejmý dôvod, pre ktorý návrh na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia podala na súd prvej inštancie až dňa 26.10.2022.
6. Odvolací súd preto dospel k záveru, že napadnuté uznesenie, ktorým súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil odporcovi bez časového obmedzenia povinnosť nevstupovať do nehnuteľnosti patriacej odporcovi do jeho výlučného vlastníctva, a uložil mu aby sa nepribližoval k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou konaní verejnej správy, súdnych konaní a vyšetrovacích úkonov v trestnom konaní, a to vždy za prítomnosti tretej osoby je nutné považovať za vecne nesprávne, keď za dostatočné považoval potvrdenie predložené navrhovateľkou o jednom incidente zo dňa 15.10.2022, kedy ako potvrdil aj odporca došlo k jeho vykázaniu zo spoločného obydlia. Vychádzal tiež z čestného prehlásenia T. D., pričom sa jedná o osobu priateľa navrhovateľky, lekárskych správ z roku 2014 a 2022, ktoré sú z rokov 2014 z psychiatrickej ambulancie, správa z 13.08.2022 je z ambulancie klinickej psychológie, lekárske potvrdenie od všeobecného lekára zo dňa 13.09.2022 (vystavené zrejme na žiadosť navrhovateľky), a záznamu o podaní oznámenia o priestupku zo dňa 21.12.2014. Z obsahu navrhovateľkou do spisu založených listinných dôkazov a z jej tvrdení v návrhu nemožno vyvodiť, že by správanie odporcu voči nej nadobúdalo intenzitu fyzického a psychického násilia, ktoré by odôvodňovalo nariadenie navrhovateľkou navrhovaného neodkladného opatrenia. Odvolací súd nepovažoval za osvedčené také nebezpečné správanie odporcu, ktoré by
predstavovalo bezprostredné, reálne ohrozenie duševného a fyzického zdravia navrhovateľky a jej osobnostnej integrity alebo z obavy takéhoto možného správania sa odporcu. Mal za potrebné uviesť, že len samotné narušenie vzájomných vzťahov nemôže zakladať dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia. Jeho nariadenie nemôže obstáť ani z dôvodu „opatrnosti“ do preukázania, či vyvrátenia podozrenia z tvrdeného násilia. Výnimočnosť zásahu musí byť podložená konkrétnymi a relevantnými okolnosťami každého jednotlivého prípadu, keďže ide o zásadné obmedzenie základných práv zo strany orgánov verejnej moci a citeľný zásah do inak neodňateľného práva každej osoby na jej súkromný život v zmysle čl. 16 ods. 1 a čl. 19 ods.2 Ústavy SR, ako aj práva na nedotknuteľnosť jej obydlia v zmysle čl. 21 Ústavy SR.
7. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením, ktorým návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel z dôvodu, že zákonné podmienky na jeho nariadenie splnené boli, rozhodol vecne nesprávne, a preto odvolací súd prvoinštančné uznesenie podľa § 388 CSP zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol v celom rozsahu, nakoľko navrhovateľka neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy medzi stranami sporu a ani skutočnosť, že odporca je dôvodne podozrivý z násilia.
8. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP v zmysle zásady úspešnosti v konaní, avšak v konaní úspešnému odporcovi tento nárok nepriznal, keďže mu v konaní žiadne trovy nevznikli.
9. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala navrhovateľka dovolanie a Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) uznesením zo dňa 31.05.2023 sp.zn. 5Cdo/52/2023 zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.11.2022 sp. zn. 1Co/11/2022 a vec mu vrátil na ďalšie konanie dôvodiac tým, že navrhovateľke nebolo doručené odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia, tým nebol zachovaný princíp rovnosti zbraní a princíp kontradiktórnosti, keď sa táto nemala možnosť pred rozhodnutím odvolacieho súdu oboznámiť s odvolaním odporcu a rovnako sa nemala možnosť k nemu vyjadriť. Týmto nesprávnym procesným postupom bolo navrhovateľke znemožnené, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k poručeniu práva na spravodlivý proces a uplatnil sa dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f) CSP.
10. Po zrušení napadnutého uznesenia odvolacieho súdu a vrátení veci dovolacím súdom na ďalšie konanie bolo odvolanie odporcu doručené navrhovateľke dňa 27.07.2023 s tým, že jej bolo umožnené vyjadriť sa k odvolaniu v lehote 10 dní od doručenia.
11. Vo vyjadrení k odvolaniu odporcu voči uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenia, zaslaného odvolaciemu súdu dňa 08.08.2023 prostredníctvom e-mailu navrhovateľka uviedla, že s odvolaním odporcu nesúhlasí dôvodiac tým, že v trestnom oznámení podanom dňa 13.10.2022 na Okresnej prokuratúre Bratislava IV uviedla dostatok dôkazov, ktoré dokazujú agresívne a psychopatické správanie odporcu. Tvrdila, že odporca vyvíjal dlhé roky psychický teror okrem navrhovateľky aj na syna D., ktorý sa v dôsledku pravidelného kriku pomočoval až do dovŕšenia svojich jedenástich rokov. Uvedené správanie odporcu navrhovateľku zraňovalo, tento navrhovateľke niekoľko rokov vulgárne nadával, čím narúšal jej osobnú integritu a právo na pokojný a dôstojný život. Navrhovateľka poukázala na čestné prehlásenie T. D. ako dôkaz odôvodňujúci agresívne správanie odporcu, ktorý bol svedkom incidentu odohraného medzi účastníkmi konania dňa 04.09.2022. Tvrdila, že všetky jej psychické zlyhania vyplývali zo spolunažívania s odporcom, ktorý ju dlhodobo psychicky týral. Odporca podľa navrhovateľky ohrozuje aj širokú verejnosť, ako dôkaz označila trestné oznámenia zo strany obyvateľov M. E. J. T. M. Č.. X-X, ktorými sa údajne v súčasnosti zaoberá polícia. Uviedla, že v súčasnosti prebieha vyšetrovanie vo veci neoprávnenej držby zbrane, ktorú údajne ukazoval odporca svedkom. Navrhovateľka žiadala vo veci vytýčiť termín pojednávania, na ktorom predloží dôkazy a zároveň žiadala predvolať na pojednávanie svedka T. D..
12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal opätovne napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné.
13. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa § 325 ods. 2 písm. e/ a písm. h/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia; aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
15. Ako už bolo vyjadrené v skoršom rozhodnutí odvolacieho súdu, základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
16. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd na základe predložených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná, nakoľko nariadenie neodkladného opatrenia je okamžitým a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a v jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia - zákazu vstupovania násilnej osoby - sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného bývania.
17. V tejto súvislosti možno uviesť, že hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty, keď násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku; násilím však nie je konflikt, nakoľko v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci; násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie ani nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka, nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia a zvlášť je účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. V súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité aspoň v štádiu vyšetrovania trestnej činnosti násilníka, minimalizovať jeho kontakt s obeťou, ku ktorému spravidla dochádza v domácom prostredí obete. Práve uvedené skutočnosti boli dôvodom vytvorenia osobitného typu neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP, ktoré má obeť násilia ochrániť v záujme zachovania jej práva nebyť vystavovaný domácemu násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe, ktoré je základným ľudským právom, pričom samotná Ústava SR, ako i jednotlivé právne normy, zaručujú právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, právo na nedotknuteľnosť súkromného života osoby, v ktorom je inkorporované aj právo na pokojný rodinný život.
18. Predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP sú splnené iba v prípade, ak je osvedčené, že konaním osoby, ktorej sa má obmedzenie uložiť, môže byť ohrozená telesná alebo duševná integrita dotknutej osoby (navrhovateľa). Účelom tohto neodkladného opatrenia je poskytnúť dotknutej fyzickej osobe ochranu, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že môže byť ohrozený jej život, jej telesná alebo duševná integrita, osobná sloboda, bezpečnosť alebo sexuálna integrita, s cieľom zabrániť akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo
iné formy nepriameho nátlaku. Uvedená právna úprava vychádza z účelu a cieľa Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach (Ú.v. EÚ L 181/4, 29. 6. 2013), vyjadreného v odseku 6 Preambuly citovaného Nariadenia.
19. V preskúmavanej veci odvolací súd opätovne uvádza, že na rozdiel od súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že z hľadiska nevyhnutnej ochrany navrhovateľky, ako možnej obete domáceho násilia, nebola z jej strany dostatočne spoľahlivo osvedčená dôvodnosť bezodkladnej naliehavej potreby úpravy vzťahov medzi stranami takými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré by nasvedčovali tomu, že zo strany odporcu dochádza k agresívnemu fyzickému správaniu ohrozujúcemu jej telesné zdravie, či ku psychickému ubližovaniu v podobe hrubých vyhrážok, ponižujúceho urážania, osočovania a vulgárneho nadávania navrhovateľke, ktoré by bolo spôsobilé ohroziť jej duševné a fyzické zdravie alebo vyvolať obavu o jej život. Pretože musí ísť o stav, ktorý neznesie odklad, nepostačuje len tvrdenie o páchaní násilia bez bližšieho zdôvodnenia. Navrhovateľka v posudzovanej veci neosvedčila dôvodné podozrenie z násilia. Odvolací súd konštatuje, že pri nariadení neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ a h/ CSP musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje, pričom ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity sa spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (napr. svedok incidentu), čo podľa odvolacieho súdu navrhovateľka neosvedčila.
20. Súd prvej inštancie považoval za osvedčené, že navrhovateľka je manželkou odporcu, ktorá býva s odporcom a ich maloletým synom v byte č. XXX nachádzajúcom sa na XX.U.. v bytovom dome súpisné číslo XXX, vchod T. M.. X, zapísanom na liste vlastníctva XXXX a vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, okres: Q. I., obec: Q. - B. F., k.ú.: B. F. (ďalej len „byt“), ktorý je vo výlučnom vlastníctve odporcu (podľa listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. B. F.). Mal tiež za osvedčené (z priloženého Potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 15.10.2022, Úradného záznamu polície zo dňa 16.10.2022 a Zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 15.10.2022), že odporca bol dňa 15.10.2022 príslušníkmi policajného zboru vykázaný z obydlia navrhovateľky a odporcu podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov z dôvodu násilného správania voči navrhovateľke, pričom navrhovateľka podala na odporcu trestné oznámenie. Útoky odporcu na fyzickú a psychickú integritu navrhovateľky a ich následky mal súd za osvedčené z čestného prehlásenia T. D. zo dňa 18.10.2022, z predložených lekárskych správ z roku 2014 a 2022, ako aj zo záznamu o podaní oznámenia o priestupku zo dňa 21.12.2014. Uvedené skutočnosti boli podľa názoru súdu prvej inštancie dostatočným dôvodom na uloženie povinnosti odporcovi nevstupovať do bytu, a to napriek tomu, že neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e/, CSP je možné nariadiť iba v prípadoch, keď je preukázané násilie, ktoré musí mať dlhotrvajúci charakter, ktorá zákonná požiadavka je síce v návrhu tvrdená, avšak žiadnym relevantným dôkazným prostriedkom preukázaná, nakoľko navrhovateľka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila popisom situácií, ku ktorým údajne v spoločnej nehnuteľnosti medzi stranami sporu dochádza, z ktorých však žiadne násilie, ktoré je možné vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné proti osobe, alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré má za následok vysokú pravdepodobnosť poranenia, smrť, psychickú škodu, nevyplýva. Navrhovateľka doložila ako dôkaz Potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 15.10.2022, Úradný záznam polície zo dňa 16.10.2022 a Zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 15.10.2022, lekárske správy z roku 2014 a 2022 a záznam o podaní oznámenia o priestupku zo dňa 21.12.2014.
21. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, na základe akých skutkových okolností dospel súd prvej inštancie k záveru, že navrhovateľka naliehavosť a potrebu nariadenia neodkladného opatrenia preukázala, nakoľko vyššie uvedené listinné dôkazy za preukázanie dlhodobého fyzického alebo psychického násilia, ktorého sa má odporca údajne dopúšťať, nie je možné považovať za preukázanie právne podstatnej skutočnosti, že jeho správanie sa k navrhovateľke nadobúdalo intenzitu fyzického a psychického násilia, keď iba samotné narušenie vzájomných vzťahov strán sporu, nemôže zakladať dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní povinnosť navrhovateľky osvedčiť procesné a hmotnoprávne skutočnosti, ktorých pravdepodobnosť mohla vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) navrhovaného neodkladného opatrenia, absolútne podcenil, napriek tomu, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v činnosti súdu pred začatím konania,
a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výlučne na tom, kto ho navrhuje. Povinnosťou navrhovateľky, ak chcela uniesť dôkazné bremeno v tomto konaní, bolo navrhnúť dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý žiadala chrániť neodkladným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia, keďže súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdení toho, kto jeho nariadenie navrhuje, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Odvolací súd považuje za nevyhnutné uviesť, že pokiaľ došlo k incidentu medzi stranami dňa 15.10.2022 a hrozba bezprostrednej ujmy na duševnej a fyzickej integrite navrhovateľky existovala, ako v návrhu tvrdí, dlhé roky, tak nie je zrejmý dôvod, pre ktorý návrh na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia podala na súd prvej inštancie až dňa 26.10.2022.
22. Odvolací súd preto dospel k záveru, že napadnuté uznesenie, ktorým súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil odporcovi bez časového obmedzenia povinnosť nevstupovať do nehnuteľnosti patriacej odporcovi do jeho výlučného vlastníctva, a uložil mu, aby sa nepribližoval k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou konaní verejnej správy, súdnych konaní a vyšetrovacích úkonov v trestnom konaní, a to vždy za prítomnosti tretej osoby je nutné považovať za vecne nesprávne, keď za dostatočné považoval potvrdenie predložené navrhovateľkou o jednom incidente zo dňa 15.10.2022, kedy ako potvrdil aj odporca došlo k jeho vykázaniu zo spoločného obydlia. Vychádzal tiež z čestného prehlásenia T. D., pričom sa jedná o osobu priateľa navrhovateľky, lekárskych správ z roku 2014 a 2022, ktoré sú z rokov 2014 z psychiatrickej ambulancie, správa z 13.08.2022 je z ambulancie klinickej psychológie, lekárske potvrdenie od všeobecného lekára zo dňa 13.09.2022 (vystavené zrejme na žiadosť navrhovateľky), a záznamu o podaní oznámenia o priestupku zo dňa 21.12.2014. Z obsahu navrhovateľkou do spisu založených listinných dôkazov a z jej tvrdení v návrhu nemožno vyvodiť, že by správanie odporcu voči nej nadobúdalo intenzitu fyzického a psychického násilia, ktoré by odôvodňovalo nariadenie navrhovateľkou navrhovaného neodkladného opatrenia. Odvolací súd nepovažuje za osvedčené také nebezpečné správanie odporcu, ktoré by predstavovalo bezprostredné, reálne ohrozenie duševného a fyzického zdravia navrhovateľky a jej osobnostnej integrity alebo z obavy takéhoto možného správania sa odporcu. Je potrebné uviesť, že len samotné narušenie vzájomných vzťahov nemôže zakladať dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia. Jeho nariadenie nemôže obstáť ani z dôvodu „opatrnosti“ do preukázania, či vyvrátenia podozrenia z tvrdeného násilia. Výnimočnosť zásahu musí byť podložená konkrétnymi a relevantnými okolnosťami každého jednotlivého prípadu, keďže ide o zásadné obmedzenie základných práv zo strany orgánov verejnej moci a citeľný zásah do inak neodňateľného práva každej osoby na jej súkromný život v zmysle čl. 16 ods. 1 a čl. 19 ods.2 Ústavy SR, ako aj práva na nedotknuteľnosť jej obydlia v zmysle čl. 21 Ústavy SR.
23. Navrhovateľka ani po doručení odvolania voči uzneseniu súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia neosvedčila dôvodnosť bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami takými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré by nasvedčovali tomu, že zo strany odporcu dochádzalo k agresívnemu fyzickému správaniu ohrozujúcemu jej telesné zdravie, či ku psychickému ubližovaniu v podobe hrubých vyhrážok, ponižujúceho urážania, osočovania a vulgárneho nadávania navrhovateľke, ktoré by bolo spôsobilé ohroziť jej duševné a fyzické zdravie alebo vyvolať obavu o jej život. Odvolací súd týmto dáva do pozornosti navrhovateľke s prihliadnutím na jej návrhy na vykonanie dokazovania na pojednávaní prostredníctvom výsluchu svedka a dokazovania súvisiaceho s tvrdenými trestnými oznámeniami, že súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dokazovanie nevykonáva a už vôbec v uvedenom rozsahu, ktoré by malo za následok oddialenie rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a tým aj zmarenie celého zákonného inštitútu neodkladného opatrenia. Ako už bolo vyššie uvedené, navrhovateľka musí sama v návrhu osvedčiť bezodkladnosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia, pričom ani vo vyjadrení k odvolaniu uvedené neosvedčila, ani žiadne ďalšie dôkazy k vyjadreniu nepripojila.
24. Súd prvej inštancie preto napadnutým uznesením, ktorým návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel z dôvodu, že zákonné podmienky na jeho nariadenie splnené boli, rozhodol vecne nesprávne, a preto odvolací súd prvoinštančné uznesenie podľa § 388 CSP zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol v celom rozsahu, nakoľko navrhovateľka neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy medzi stranami sporu a ani skutočnosť, že odporca je dôvodne podozrivý z násilia.
25. O nároku na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP v zmysle zásady úspešnosti v konaní, avšak v konaní úspešnému odporcovi tento nárok nepriznal, keďže mu v konaní žiadne trovy nevznikli.
26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerov hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom o dovolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p.).