Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25P-291-2012.pdf
PDF · 75.41 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-25P/291/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou Mgr. Janou Koščovou v právnej veci maloletej V. Ž., Z.. X.XX.XXXX, zast. v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťaťa matky: K. Ž., Z.. XX.X.XXXX, bytom G. X, A., otca E. Ž., Z.. X.X.XXXX, B. P. X, A., v konaní o nariadenie ústavnej starostlivosti takto
rozhodol:
Maloletá V. Ž., Z.. X.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti otca.
Matka sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej V. sumou 30 % z výšky životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona vždy do 15.dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám otca počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti zastavuje.
odôvodnenie:
Uznesením Okresného súdu Košice II, č.k. 5PPom 19/2012 zo dňa 26.10.2012 bola maloletá V. U., Z.. X.XX.XXXX dočasne zverená do starostlivosti Detského domova Slovenské Nové Mesto. Uznesenie sa stalo vykonateľným dňa 26.10.2012.
Uznesením zo dňa 13.11.2012 tunajší súd začal konanie bez návrhu o nariadenie ústavnej starostlivosti, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7.12.2012.
Z výpovede otca vyplýva, že býva s matkou maloletej v spoločnej domácnosti v Z. A.h v chatke, kde má jednu miestnosť, v ktorej sú zabezpečené všetky potreby pre dieťa, je vykurovaná. Otec je nezamestnaný, poberá dávky v hmotnej núdzi 62,50 eur, avšak je schopný si aj brigádnicky privyrobiť v kovošrote.
Z výpovede matky vyplýva, že je nezamestnaná, nie je však evidovaná na Úrade práce, soc. vecí a rodiny, t.j. nemá žiaden príjem. Z výkonu trestu bola prepustená dňa 13.12.2012. Súhlasila so zverením mal. V. do starostlivosti otca.
Kolízny opatrovník uviedol, že otec maloletej uznal otcovstvo, je schopný zabezpečiť starostlivosť o maloleté dieťa, preto navrhol, aby súd zastavil konanie o ústavnej starostlivosti a rozhodol o zverení maloletej do osobnej starostlivosti otca, nakoľko matka žije túlavým a neusporiadaným spôsobom života.
Pri osobnej prehliadke domácnosti bolo zistené, že sú zabezpečené potreby dieťaťa, domácnosť bola čistá, miestnosť bola vykúrená a bolo zabezpečené aj ošatenie pre dieťa.
Podľa ust. § 62 ods. 1 cit. zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie sú deti schopné samostatne sa živiť.
Podľa ust. 62 ods. 2 cit. zákona obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí, podľa svojich schopností, možností, majetkových pomerov. Dieťa má právo podielať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 62 ods. 3 cit. zákona každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ust. § 75 ods. 1 cit. zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 77 ods. 1 cit. zákona, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa ust. § 77 ods. 2 cit. zákona, práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 ods. 1, 3 cit. zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. § 163 ods. 2 O.s.p., rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
V tomto konkrétnom prípade súd s poukazom na vyššie uvedený skutkový stav a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami zveril mal. V. do osobnej starostlivosti otca, keďže mal za to, že tento je schopný zabezpečiť starostlivosť o maloletú.
Zároveň súd určil povinnosť matky prispievať na výživu mal. V. v minimálnej zákonom stanovenej výške 30 % zo sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, vzhľadom na skutočnosť, že matka nemá žiaden príjem.
S poukazom na vyššie uvedené konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti zastavil.
Podľa § 157 ods. 3 O.s.p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Po verejnom vyhlásení rozsudku a poučení o opravnom prostriedku sa matka, otec ako aj kolízny opatrovník vzdali práva podať odvolanie, preto je v odôvodnení rozsudku uvedený iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých súd rozhodol.
Podľa ust. § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Vzhľadom na cit. zákonné ustanovenie, súd nerozhodoval o trovách účastníkov konania, keďže to ani jeden z nich v priebehu konania nenavrhol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh a súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Po vyhlásení rozsudku a po zákonnom poučení o opravnom prostriedku sa matka, otec, ako aj kolízny opatrovník práva podať odvolanie účinne vzdali.