Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14CoP-127-2012.pdf
PDF · 70.99 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/127/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu Mgr. Emy Novodomcovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci starostlivosti o maloletého V. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny D., pracovisko F., dieťa rodičov matky V. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XXX a otca T. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XX, okres A., o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 7P/53/2012 -33 zo dňa 03. 09. 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že otec je povinný prispievať na výživu mal. V. D. nar. XX. XX. XXXX mesačne sumou 100,- Eur od 01. 10. 2012 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého V. D. mesačne sumou 120,- Eur od. 01. 10. 2012, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že na strane maloletého dieťaťa, ale aj jeho rodičov došlo k zmene pomerov oproti stavu, ktorý bol v čase poslednej úpravy výživného keď maloletý mal len X roky. Súd prihliadol na skutočnosť, že obidvom rodičom odvtedy pribudli vyživovacie povinnosti, pričom matka maloletého nie je zamestnaná, žije v domácnosti so svojím otcom a bratom. Otec maloletého dieťaťa zarába mesačne 728,34 Eur, a preto súd konštatoval, že je v jeho schopnostiach prispievať na výživu maloletého V. sumou 120,- Eur mesačne. Pri určení výšky výživného súd zohľadnil skutočnosť, že otec sa o maloletého vôbec nezaujíma, nenavštevuje ho a nad rámec bežného výživného inou formou naňho neprispieva. Na výdavky otca spojené so splácaním úveru súd neprihliadol, lebo tieto finančné prostriedky vkladá do majetku, ktorý bude slúžiť jemu a jeho rodine.
Rozsudok okresného súdu odvolaním napadol otec, lebo neboli dostatočne posúdené podmienky jeho bývania, na adrese jeho trvalého pobytu nebola vykonaná žiadna kontrola. Namietol tvrdenie matky o výdavkoch na stravu dieťaťa v škole, lebo kolízny opatrovník zistil, že maloletý sa v škole nestravuje. Matka maloletého má možnosť požiadať o vyplatenie príspevku v hmotnej núdzi a ako sama uviedla, spláca pôžičky po 300,- Eur mesačne. Otec s rozhodnutím súdu nesúhlasil, navrhol, aby bolo určené, že má prispievať na výživu maloletého V. sumou 66,- Eur.
V písomnom vyjadrení matka potvrdila, že maloletý V. sa v škole nestravuje a s dieťaťom sa dohodla, že zvýšené výživné bude slúžiť na úhradu počítačového krúžku. Súdom určené výživné považovala
za adekvátne vzhľadom k tomu, že otec o maloletého V. neprejavil žiadny záujem, a ani mu okrem výživného nič neposiela.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p., bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu podľa § 220 O. s. p. zmenil.
Zo spisu krajský súd zistil, že maloletý je synom pochádzajúcim mimo manželstva, ku ktorému bolo otcovstvo určené rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 7C/206/02-84 zo dňa 29. 03. 2004. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08. 06. 2004. Maloletý bol zverený do výchovy a opatery matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jeho výživu odo dňa jeho narodenia, t. j. od 04. 06. 2002 sumou 33,- Eur (1.000,- Sk). Zameškané výživné za obdobie od 04. 06. 2002 do 31. 03. 2004 vo výške 730,26 Eur (22.000,- Sk) povolil súd otcovi splácať po 66,38 Eur (2.000,- Sk) od 01. 04. 2004 spolu s bežným výživným až do vyrovnania zameškaného výživného. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z ochoty otca prispievať uvedenou sumou na jeho výživu a z vtedajšieho zárobku otca, ktorý na pojednávaní konanom dňa 29. 03. 2004 uviedol, že pracuje v Čechách, kde sa jeho zárobok pohybuje v rozpätí od. 10.000,- do 11.000,- českých korún. Matka, ktorá v tom čase bola na materskej dovolenke s ochotou otca prispievať výživným po 33,- Eur mesačne (1.000,- Sk) súhlasila.
V zmysle § 62 a nasl. zákona o rodine je zreteľná tendencia zákona, aby sa odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa zásadne plne hmotne zabezpečili, pričom tu nejde len o výživu v úzkom slova zmysle, ale o všetky nevyhnutné potreby potrebné pre život kultúrneho človeka. Odôvodnenosť potrieb oprávneného dieťaťa treba posudzovať podľa povahy každého jednotlivého prípadu osobitne. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu súd určí tak, aby zodpovedal ich príjmom a majetkovým pomerom. Pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti prihliadne i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. V rozhodnutí o rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu má byť vždy vyjadrená zásada úmernosti životnej úrovne dieťaťa k životnej úrovni rodičov, aby všetky možné potreby, ktoré je možné dieťaťu poskytnúť boli zabezpečené výživným.
Na základe skutočností zistených v prvostupňovom konaní súd mal preukázané pomery, v akých žije maloleté dieťa s matkou, ale aj pomery, v akých žije otec. Je nepochybným, že za dobu uplynulú od poslednej úpravy výživného došlo k výraznej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, u ktorého s pribúdajúcim vekom sa zvýšili náklady na jeho stravovanie, ošatenie, hradenie aj iných kultúrnych a spoločenských potrieb dieťaťa. S prihliadnutím na to, že došlo aj k zmene pomerov na strane matky, ktorá momentálne je bez zamestnania, a ktorá zabezpečuje výživu maloletého prevažne naturálnou formou, bol dôvodný návrh na zvýšenie výživného. Ovšem v porovnaní s pomermi na strane otca dospel odvolací súd k záveru, že na krytie nákladov spojených s výživou maloletého V. je postačujúca suma 100,- Eur mesačne, ktorá je primeraná aj pri zachovaní približne rovnakej životnej úrovne odvíjajúcej sa od súčasných pomerov jeho rodičov.
Vzhľadom k tomu, že v danej veci šlo o nesporové konanie, v ktorom účastníci nestáli vo vzťahu k sebe v postavení navrhovateľa a odporcu, preto s poukazom na ust. § 224 ods. 1 O. s. p. o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.