Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Cpr-6-2012.pdf
PDF · 88.1 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-10Cpr/6/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci
navrhovateľa: SE Bordnetze-Slovakia s.r.o., Na priehon 50, Nitra, IČO: 34 132 601, zast.
ADVOKÁTSKA A ZNÁMKOVÁ KANCELÁRIA s.r.o., Pekárska 11, Trnava, IČO: 36 718
599 proti odporcovi: H. V., B.. XX.XX.XXXX, X. V. XX, V., občan
SR, o návrhu na zaplatenie 121,62 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 86,69 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 86,69 eur od 16.04.2012 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia v sume 133,82 eur a iné trovy konania v sume 16,50 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 03.07.2012 domáhal uložiť povinnosť odporcovi zaplatiť mu 121,62 eur s úrokom z omeškania 9 %ročne z dlžnej sumy od 16.4.2012 do zaplatenia z titulu bezdôvodného obohatenia a trovy konania.
Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že odporca bol jeho zamestnancom na základe pracovnej zmluvy z 3.1.2011 na dobu určitú v zmysle dodatku do 31.3.2012. Pracovný pomer odporcu skončil k 31.3.2012 v zmysle § 71 ods. 1 Zákonníka práce. Odporca mal v dňoch od 23.3.2012 do 30.3.2012 neospravedlnené absencie v počte 6 pracovných dní, preto mu navrhovateľ v zmysle § 109 Zákonníka práce a kolektívnej zmluvy krátil nárok na dovolenku vzniknutej mu v roku 2012. Podľa navrhovateľa odporca z tohto dôvodu v roku 2012 prečerpal nárok na dovolenku na zotavenie v rozsahu 6 dní v sume 144,63 eur, na ktorú si uplatňuje nárok. Ďalšou kontrolou zistil, že odporca neodpracoval vyčerpané hodiny z časového konta v počte 15, ktoré mal uhradené v predchádzajúcich mesiacoch. Za tieto hodiny vznikol navrhovateľovi nárok na vrátenie sumy 34,93 eur. Navrhovateľ po skončení pracovného pomeru odporcu spracoval jeho mzdy, odvody, dane a po zohľadnení preplatenej náhrady príjmu za práceneschopnosť v sume 57,94 eur zistil, že má voči odporcovi pohľadávku v sume 121,62 eur ( 144,63 eur +34,93 eur -57,94 eur).
Navrhovateľ na podanom návrhu trval. Odporca sa k návrhu nevyjadril, na pojednávanie sa nedostavil a ani svoju neprítomnosť neospravedlnil. Z toho dôvodu súd konal a rozhodol bez jeho prítomnosti v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, pracovnou zmluvou zo dňa 03.01.2011, dohodou o zmene prac. zmluvy zo dňa 05.10.2011, skončením prac. pomeru zo dňa 20.03.2012, mzdovým listom odporcu, dohodou o realizovaní časového konta prac. času a čerpaní náhradného voľna, výzvou na zaplatenie zo dňa 10.04.2012 a zo dňa 17.05.2012, podnikovou kolektívnou zmluvou na r. 2011 - 2013, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:
Navrhovateľ uzatvoril s odporcom dňa 3.1.2011 pracovnú zmluvu na dobu určitú, do 31.10.2011. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy z 5.10.2011 bol pracovný pomer predĺžený do 31.3.2012. Navrhovateľ skončil pracovný pomer v zmysle § 71 ods. 1 Zákonníka práce k 31.3.2012. V období od 23.03.2012 do 30.03.2012 sa odporca nedostavil na pracovisko a navrhovateľ mu o týchto 6 dní krátil nárok na dovolenku vzniknutú v roku 2012 vždy o jeden deň za každú neospravedlnenú absenciu postupujúc v zmysle § 109 ods. 3 ZP a bodu 21.3. kolektívnej zmluvy pre roky 2011-2013 . Z obsahu mzdového listu odporcu za rok 2012 mal súd preukázané, že odporca prečerpal v roku 2012 nárok na dovolenku na zotavenie 6 dní, t.j. 45 hodín x 3,2141 eur, čo predstavuje spolu sumu 144,63 eur. Účastníci konania mali počas pracovného pomeru odporcu uzatvorenú dohodu o realizovaní časového konta pracovného času a čerpaní náhradného voľna. Z mzdového listu odporcu súd ďalej zistil, že odporca neodpracoval 15 vyčerpaných hodín z časového konta, ktoré mu bola ale uhradené v predchádzajúcich mesiacoch akoby pracoval plný čas. Za 15 neodpracovaných hodín, ktoré si odporca neodpracoval, vznikol navrhovateľovi nárok na sumu 34,93 eur ( výpočet: 384,27 deleno 165 x 15 dní). Navrhovateľ si zohľadnil preplatenú náhradu príjmu odporcu za práceneschopnosť v sume 57,94 eur.( 7 x 15,0492 x 55 %). Navrhovateľ na podanom návrhu trval, uplatnil si trovy konania.
Súd mal preukázané, že navrhovateľ vyzval odporcu výzvami z 10.4.2012 a 17.5.2012 na zaplatenie sumy 121,62 eur v lehote najneskôr do 31.5.2012.
Z obsahu bodu 21.3. podnikovej kolektívnej zmluvy na roky 2011-2013 mal súd preukázané, že zamestnávateľ môže za každú neospravedlnenú zmeškanú zmenu ( pracovný deň) krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden deň.
Z obsahu tohto bodu mal súd preukázané, že navrhovateľ oprávnene odporcovi pri absencii 6 dní krátil dovolenku na zotavenie o 6 dní.
Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa § 71 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím tejto doby.
Podľa § 87a ods. 5 Zákonníka práce, ak sa pracovný pomer skončil a zamestnanec neodpracoval celý rozsah pracovného času, ktorý pripadá na dobu, v ktorej sa konto pracovného času uplatňuje, zamestnávateľ môže uplatniť na súde právo na vrátenie vyplatenej mzdy, len ak sa pracovný pomer so zamestnancom skončil podľa § 63 ods. 1 písm. d) a e) a § 68 ods. 1; toto právo sa môže uplatniť najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa pracovný pomer skončil.
Podľa § 109 ods. 3 Zákonníka práce, Za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni. Neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých zmien sa sčítajú.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Predmetom konania je zaplatenie sumy 121,62 eur z titulu bezdôvodného obohatenia.
Súd mal z vykonaného dokazovania objektívne preukázané, že návrh bol podaný dôvodne len v časti. Navrhovateľ s odporcom mali dohodnutý pracovný pomer v zmysle dodatku k pracovnej zmluve na dobu určitú, do 31.03.2012. Odporca mal u zamestnávateľ absenciu 6 pracovných dní, preto navrhovateľ oprávnene krátil odporcovi nárok na dovolenku za rok 2012 v počte 6 dní, ktoré vo finančnom vyobrazení predstavuje sumu 144,63 eur (6 dní = 45 hodín x 3,2141 eur). Nakoľko odporca si dovolenku prečerpal práve o týchto 6 dní v celkovej sume 144,63 eur, odporca sa tým bezdôvodne obohatil a je povinný bezdôvodné obohatenie vydať. Navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie predmetnej sumy, ale odporca sumu doposiaľ ani v časti neuhradil. Navrhovateľ sa domáhal aj úhrady sumy 34,93 eur predstavujúcu vyplatenú mzdu za 15 hodín, ktoré reálne odporca neodpracoval v rámci časového konta. V tejto časti súd kvalifikoval nárok navrhovateľa nedôvodný a preto i v tejto časti návrh zamietol. Dôvodom zamietnutia návrhu v tejto časti je to, že navrhovateľ skončil s odporcom pracovný pomer v zmysle § 71 ods. 1 Zákonníka práce. Nárok na 34,93 eur by bol oprávnený len ak by sa pracovný pomer s odporcom skončil podľa § 63 ods. 1 písm. d) a e) a § 68 ods. 1 ( § 87a ods. 5 Zákonníka práce), lebo medzi účastníkmi bol pracovnoprávny vzťah riadiaci sa Zákonníkom práce ako špeciálnym právnym predpisom k všeobecnému predpisu ( Občianskemu zákonníku). Nakoľko si navrhovateľ s pôvodne uplatneného súčtu súm 144,63 eur a 34,93 eur odpočítal preplatenú náhradu príjmu za práceneschopnosť odporcu v sume 57,94 eur, súd tiež predmetnú sumu od priznaného nároku odpočítal. Súd k priznanej istine 86,69 eur dospel tak, že od sumy 144,63 eur odpočítal sumu 57,94 eur. Odporca bol v omeškaní s zaplatením i napriek výzve navrhovateľa a to i po doručení mu návrhu, dospal sa do omeškania. Z toho dôvodu sa navrhovateľ domáha i úroku z omeškania, ktorý mu súd priznal v zákonnej výške 9% ročne ( 1% + 8 percentuálnych bodov): Súd mu priznal úrok z omeškania od 16.04.2012 z dôvodu, že pracovný pomer skončil k 31.3.2012, k 15 dňu bol u zamestnávateľa výplatný termín a k nasledujúcemu dňu 16.4.2012 sa stali medzi účastníkmi splatnými existujúce pohľadávky.
Podľa § 142 ods. 3Občianskeho súdneho poriadku, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Navrhovateľ žiadal priznať mu sumu 121,62 eur, súd mu priznal 86.69 eur, čo súd vyhodnotil tak, že navrhovateľ bol neúspešný v pomerne neparnej časti. Z toho dôvodu súd priznal navrhovateľovi plnú náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. a to iné trovy konania za zaplatený súdny poplatok za návrh 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia uplatnené v správnej výške 133,82 eur. Trovy právneho zastúpenia 133,82 eur pozostávajú z: 1/ odmeny za úkony právnej služby 3 x 19,92 eur ( 16,60 eur + 20 % DPH), 2/ režijný paušál v roku 2012: 2 x 7,63 eur + 20%, v roku 213: 1 x 7,81 eur x 20 %; 3/ náhrada hotových výdavkov v celkovej sume 20,37 eur ( za cestu na pojednávanie dňa 22.1.2013 na trase Trnava
- Piešťany a späť, 74 km, pri spotrebe 6litrov/100 km, cene PHM v sume 1,54 eur/1 liter), 4/ náhrada za stratu času v sume 26,02 eur ( pri ceste na pojednávanie Trnava - Piešťany a späť 2 x 13,01 eur).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.