Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-92-2012.pdf
PDF · 100.06 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/92/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: B. K., bytom J. XXX/XX, XXX XX Q., zastúpený JUDr. Katarínou Adamovskou, advokátkou, Žižkova 6, Košice, proti odporcovi: Ing. R. E., bytom G. F. K. XXX/ XX, I., o zaplatenie 3 100 eur, sudkyňou JUDr. Máriou Malíkovou, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 3 100 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom Okresnému súdu Prešov dňa 24. 4. 2012 domáha, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 3 100 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že prostredníctvom internetbankingu omylom, t.j. bez právneho dôvodu dňa 30. 1. 2012 zadal príkaz na úhradu sumy 3 100 eur zo svojho účtu vedeného v J., a.s., číslo XXXXXXXXXX/XXXX v prospech účtu odporcu číslo XXXXXXXXXX/XXXX, dňa 2. 2. 2012 požiadal o sprostredkovanie vrátenia predmetnej platby v J., dňa 15. 2. 2012 požiadal odporcu o vrátenie platby vo výške 3 100 eur z dôvodu bezdôvodného obohatenia na strane odporcu. Odporca v písomnom podaní adresovanom právnemu zástupcovi navrhovateľa zo dňa 13. 2. 2012 potvrdil, že platba navrhovateľa vo výške 3 100 eur bola pripísaná v prospech jeho účtu a platbu dňa 2. 2. 2012 previedol v prospech účtu svojho syna. Zároveň doložil žiadosť zo dňa 2. 2. 2012 podanú v M. M., a.s., o zabezpečenie zmeny - vrátenia platby 3 100 eur v prospech účtu odporcu. Odporca sumu nevrátil, odvolávajúc sa na svojho syna s tým, že navrhovateľ mal poslať na účet odporcu mzdu jeho syna, z tohto dôvodu si mal navrhovateľ uplatniť pohľadávku voči jeho synovi.
Okresný súd Prešov dňa 14. 5. 2012 pod č.k. 1Ro 99/192-14 vydal vo veci platobný rozkaz, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 3 100 eur a náhradu trov konania. Proti tomuto platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote odporca odpor s odôvodnením, v ktorom dôvodí, že u navrhovateľa nešlo o bezdôvodné a omylom zaslané peniaze, ale že išlo o odmenu pre jeho syna R. E., čomu nasvedčuje výpis z internetbankingu z 30. 1. 2012, z ktorého je zrejmé, že peniaze boli posielané R. E.. Takáto úhrada nebola vykonaná prvý krát, ale navrhovateľ už v predchádzajúcom období vykonal úhradu odmeny jeho syna na účet, ktorého je vedený ako majiteľ účtu a to dňa 29. 12. 2011. Zároveň namietal miestnu príslušnosť Okresného súdu Prešov.
Z dôvodu námietky miestnej príslušnosti vznesenej odporcom, Okresný súd Prešov dňa 16. 7. 2012 podľa § 105 ods. 1, ods. 2 a § 85 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len "OSP"), postúpil vec Okresnému súdu Nitra.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že na strane odporcu došlo k bezdôvodnému obohateniu dňa 31. 12. 2012, kedy navrhovateľ prostredníctvom internet banking poslal na účet odporcu sumu 3 100 eur. Skutočnosť, že ide o plnenie bez právneho dôvodu vyplýva tak z výpovede samotného odporcu, svedka R. E. a aj z reklamácie odporcu v M. M. zo dňa 2. 1. 2012 a tiež z e-mailovej komunikácie s navrhovateľom zo dňa 30. 7.2012. Žiada návrhu v plnom rozsahu vyhovieť a priznať náhradu trov konania.
Navrhovateľ na pojednávaní, ako účastník konania, uviedol, že omylom na účet odporcu poukázal sumu 3 100 eur, pričom na to vôbec žiadny dôvod nemal. Ako osoba B. K. nemal s odporcom nič spoločné a preto mu ani žiadne peniaze nemal poslať. Syna odporcu zamestnávala spoločnosť Tobistav, ktorá mala synovi odporcu poslať doplatok mzdy v sume 200 eur, namiesto čoho mu omylom poslal sumu 3 100 eur, čo bol vlastne kód banky. Ako fyzická osoba odporcovi nedlhuje vôbec nič a sumu 3 100 eur dostal od neho bezdôvodne. Účet odporcu poskytol zamestnávateľovi syn odporcu. Syn odporcu vykonával pre spoločnosť Tobistav tesárske práce, resp. pomocná práce na stavbe a podľa dohody mal mať odmenu 135 eur mesačne, v žiadnom prípade to nemohla byť suma 3 100 eur. Žiada, aby mu odporca predmetnú sumu vrátil.
Odporca na pojednávaní, ako účastník konania uviedol, že sa o tom celom dozvedel dňa 2. 2. 2012, keď túto sumu vyberal z účtu. Syn mu zavolal, že mu došli peniaze, dal mu účet, na ktorý ich má poslať, nevedel, o aký účet sa jedná ani koho je to účet. Nechal sa oblafnúť vlastným synom, je u to ľúto. Peniaze poslal okolo 10.00 hod. a asi o 16:00 hod. volal pán K., že mu poslal tieto peniaze omylom, chcel to stornovať, ale sa to už nedalo. Žiadal od syna vysvetlenie, on mu stále hovoril, že mu dlhuje navrhovateľ nejaké peniaze, že mu nevyplatil nejaké hodiny, preto to za nič mimoriadne nepovažoval. Celé ho to mrzí, ale on na tom nenesie žiadnu vinu. Žiadal od syna, aby tieto peniaze vrátil, on sa však zatajoval, nevedel, že už predtým navrhovateľ niečo synovi platil. Stále mu pripomína, aby to vrátil, on sám osobne nemá toľko peňazí, aby to mohol vrátiť. Preukázal, že p. K. na tento účet platil synovi výplatu aj za predchádzajúce mesiace. Mal snahu vrátiť peniaze navrhovateľovi, nemal záujem sa obohatiť, účet poskytol iba na transakciu. Žiada návrh zamietnuť, navrhovateľ sa mal súdiť s jeho synom, on prijal jeho peniaze. Trovy konania si neuplatnil.
Svedok R. E. na pojednávaní uviedol, že odporca je jeho otcom. Od septembra 2011 na základe telefonickej dohody začal pracovať pre navrhovateľa s tým, že sa dohodli, že bude platiť 4 eurá na hodinu a on bude vykonávať pomocné práce na stavbe alebo tesárske práce. Na pätnásty deň mu poslal dohodu o pracovnej činnosti s tým, že táto nebola podpísaná od začiatku septembra tak, ako pracoval, ale až po dvoch týždňoch. Pracoval do 7. 12. 2011 s tým, že po sviatkoch sa mal vrátiť. Mzdu za september 2011 dostal na jeho účet, mzdu za október, november 2011 poslal K. na účet jeho otca. Bolo mu jasné, že suma 3 100 eur nemôže byť jeho odmena za prácu na základe dohody a presvedčil sa o tom, aj keď mu volal navrhovateľ. Túto sumu minul pre vlastnú potrebu napriek tomu, že vedel, že mu táto suma nepatrí. Sumu 3 100 eur navrhovateľovi nevrátil. Nevie, na základe čoho sumu 3 100 eur poslal navrhovateľ na účet jeho otca, keď tieto peniaze prišli, volal otcovi a požiadal ho, aby predmetnú sumu poslal na účet, ktorý mu uviedol. Otec tak aj urobil. Je si vedomý, že sumu 3 100 eur neoprávnene použil, avšak od K. žiadal, aby mu vyplatil mzdu za všetky odpracované hodiny, čo doteraz neurobil.
V predmetnej veci vykonal súd dokazovanie a to predovšetkým výsluchom účastníkov konania, svedka R. E., oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä s výpisom z účtu, žiadosťou o vrátenie uloženej sumy, výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia, odporom odporcu, podaním navrhovateľa, dohodou o vykonaní práce a výpismi z účtov, špecifikáciou mzdy podľa svedka R. E., mzdovým listom za obdobie september, október 2011, tlačivom pomerov odporcu pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a po vyhodnotení týchto dôkazov tak jednotlivo, ako aj v ich súhrne, zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Navrhovateľ, B. K., dňa 30. 1. 2012 odoslal elektronicky platbu v sume 3 100 eur na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX s poznámkou R. E. (č.l. 4 spisu). Majiteľom účtu, na ktorý bola táto suma zaslaná je odporca (č.l. 36 spisu). Odporca nebol v žiadnom vzťahu s navrhovateľom. Navrhovateľ nemal dôvod zaslať túto sumu odporcovi. Odporca predmetnú sumu dňa 2. 2. 2012 vybral v hotovosti a podľa jeho
vyjadrenia ju vložil na účet svojho syna, R. E.. Syn odporcu, R. E., mal uzavretú Dohodu o vykonaní práce od 12. 9. 2011 so spoločnosťou Tobistav s.r.o., Fučíkova 438, Giraltovce, IČO: 36507971, ktorej jediným spoločníkom a konateľom je B. K., J. XXX (č.l. 36 spisu). Navrhovateľ dňa 2. 2. 2012 žiadal J. o sprostredkovanie vrátenia platby vo výške 3 100 eur z dôvodu neoprávnene vyplatenej platby na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX, ktorá odišla dňa 30. 1. 2012 (č.l. 5 spisu). Odporca dňa 2. 2. 2012 požiadal M. M. o vrátenej sumy 3 100 eur na jeho účet, ktorú omylom zaslal na účet XXXXXXXXX/XXXX a žiada sumu vrátiť na účet číslo XXXXXXXXX/XXXX (č.l. 6 spisu). Odporca listom oznámil právnemu zástupcovi navrhovateľa, že jeho syn R. ho informoval dňa 2. 2. 2012, že mu p. K. poslal peniaze na jeho účet, pričom v dobrej viere, že ide o mzdu jeho syna, tieto mu previedol na jeho účet (č.l. 10 spisu). Z predložených mzdových listov za mesiac september a október 2011 spoločnosti Tobistav s.r.o. a zamestnanca R. E. vyplýva, že za mesiac september 2011 bola R. E. poukázaná čistá mzda v sume 95 eur, za mesiac október 2011 v sume 71 eur (č.l. 52 spisu).
Z výpovede svedka R. E. vyplýva, že si bol vedomý toho, že táto suma nemôže byť odmenou za prácu pre spoločnosť Tobistav, ale napriek tomu ju minul pre vlastnú spotrebu.
Navrhovateľ žiada, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť sumu 3 100 eur z titulu bezdôvodného obohatenia a nahradiť trovy konania.
Odporca zotrval na svojom tvrdení, že predmetná suma predstavuje odmenu za prácu, ktorú navrhovateľ poslal jeho synovi, on iba poskytol účet na transakciu a sumu poukázal na účet svojho syna, teda on sám sa bezdôvodne neobohatil a preto žiada návrh zamietnuť, náhradu trov konania si neuplatnil.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
V predmetnej veci sa navrhovateľ domáha vydania bezdôvodného obohatenia od odporcu. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, vydať toto obohatenie tomu, na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Pre vznik bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje objektívna skutočnosť, a síce to, aby k bezdôvodnému obohateniu došlo v dôsledku právom uznaných dôvodov. Je nepodstatné, či k bezdôvodnému obohateniu u povinného subjektu došlo v dôsledku konania tretej osoby. Predpokladom vzniku právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia nie je zodpovednosť povinného subjektu, ale existencia konkrétnej skutkovej podstaty, s ktorou zákon spája vznik tohto právneho vzťahu. Subjektmi záväzkového právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia sú: oprávnený subjekt - ten, na úkor koho bolo bezdôvodné obohatenie získané a tomu je zásadne potrebné bezdôvodné obohatenie vydať a povinný subjekt - ten, kto bezdôvodné obohatenie získal. Pri zmene vlastníctva veci neprechádza na nadobúdateľa veci povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie. Na vrátenie poskytnutého plnenia ako plnenia bez právneho dôvodu je nárok iba vtedy, ak ten, kto plnil, nemal vedomosť o tom, že nie je povinný plniť, alebo že ten, komu plní, nie je oprávnený plnenie prijať. K bezdôvodnému obohateniu dochádza v momente, keď sa plnilo, hoci na to nebol žiadny právny dôvod.
V danej veci vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľ, ako fyzická osoba, B. K., dňa 30. 1. 2012 poukázal na účet odporcu sumu 3 100 eur. Odporca s navrhovateľom
nebol v žiadnom právnom vzťahu, navrhovateľ nemal žiadny dôvod, aby navrhovateľovi sumu 3 100 eur plnil a taktiež odporca nemal žiadny dôvod, pre ktorý by od navrhovateľa mohol túto sumu požadovať. Tieto skutočnosti boli potvrdené obidvomi účastníkmi konania. Odporca v tejto súvislosti iba namietal, že navrhovateľ plnil týmto spôsobom jeho synovi, R. E., ktorý pracoval pre spoločnosť Tobistav s.r.o. Táto námietka bola v priebehu konania vyvrátená tak výpoveďou samotného navrhovateľa, B. K., ktorý dôvodil, že túto sumu iba omylom poslal na účet odporcu, tak výpoveďou odporcu, ktorý potvrdil, že mu to bolo divné, že takáto suma mu prišla na účet a snažil sa ju po poukázaní na synov účet, vrátiť na jeho účet, aby ju mohol navrhovateľovi vrátiť, tak i výpoveďou svedka R. E., syna odporcu, ktorý vo svojej výpovedi potvrdil, že si bol vedomý toho, že táto suma nemôže byť jeho odmenou za prácu, ale napriek tomu, túto sumu spotreboval na osobnú spotrebu. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že R. E. mal uzavretú Dohodou o vykonaní práce so spoločnosťou Tobistav s.r.o. a nie s B. K., ako fyzickou osobou, aj keď na druhej strane je potrebné poznamenať, že B. K. je jediným spoločníkom a zároveň konateľom tejto spoločnosti. Taktiež výpisy zo mzdových listov R. E. nasvedčujú tomu, že suma 3 100 eur nemohla v žiadnom prípade predstavovať jeho odmenu za prácu pre spoločnosť Tobistav, nakoľko za mesiace september, október 2011 sa jeho mzda pohybovala v sumách 95 a 71 eur mesačne. Sám odporca potvrdil, že suma na jeho účet prišla, po ubezpečení zo strany jeho syna, bol presvedčený, že išlo o jeho odmenu, aj keď sa mu to nepozdávalo. Sám odporca sa pokúsil vrátiť túto sumu na svoj účet s tým, že ju vráti navrhovateľovi. Ako v e-mailovej komunikácii uviedol, vrátil by túto sumu navrhovateľovi, avšak takouto vysokou čiastkou nedisponuje a preto mu ju doteraz vrátiť nemohol. Všetky tieto skutočnosti nasvedčujú tvrdeniu navrhovateľa, že suma 3 100 eur bola na účet odporcu poukázaná omylom.
Svedok R. E. predložil súdu vyčíslenie svojej odmeny za prácu, ktorú vykonával pre spoločnosť Tobistav s.r.o.. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že ak zamestnávateľ nevyplatil zamestnancovi plnú výšku jeho mzdy a odmeny za prácu, môže sa tohto domáhať súdnou cestou, ale v inom konaní. V žiadnom prípade nemôže byť táto suma kompenzovaná so sumou, ktorú navrhovateľ previedol na účet odporcu.
K námietke odporcu, že navrhovateľ si mal predmetnú sumu žiadať od jeho syna, R. E., ktorému túto sumu ďalej previedol na jeho účet, neobstojí, nakoľko prijímateľom tejto sumy a teda bezdôvodne sa obohatil v prvom rade odporca, ktorý až následne túto sumu poskytol svojmu synovi, R. E.. Odporca si môže ďalej žiadať túto sumu vrátiť od svojho syna. Z uvedeného dôvodu je odporca riadne pasívne legitimovaným účastníkom tohto konania a osobou povinnou, ktorá je povinná bezdôvodné obohatenie vydať oprávnenému, teda tomu, kto ju bez právneho dôvodu poskytol, v tomto prípade, navrhovateľovi. Bol to práve odporca, ktorý prijal na svoj účet čiastku 3 100 eur a v prípade, že si nebol vedomý skutočností, pre ktoré by navrhovateľ mu mal takúto sumu poukázať, bolo jeho povinnosťou bezodkladne túto sumu vrátiť navrhovateľovi na účet, resp. oznámiť banke, že mu táto suma nepatrí. Napriek vedomiu, že mu suma nepatrí, túto z účtu vybral a vložil na účet svojho syna. Momentom, kedy sumu na účet prijal, došlo k bezdôvodnému obohateniu odporcu na úkor navrhovateľa, z ktorého dôvodu je odporca povinný túto sumu navrhovateľovi vrátiť a tým bezdôvodné obohatenie vydať. Jeho ďalší postup spočívajúci v posunutí finančnej čiastky svojmu synovi, je v tejto súvislosti, právne irelevantný.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 3 100 eur.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 150 ods. 1 OSP, podľa ktorého, ak sú dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody zvláštneho zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci, pričom výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy predovšetkým pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, či zaviazaním k povinnosti nahradiť trovy konania nebude v značnej miere ohrozená jeho existencia a či s poukazom na výšku náhrady trov
konania sa nedostane do zvlášť ťaživej životnej situácii. Významnými z hľadiska aplikácie § 150 ods. 1 OSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.
V danej veci bol úspešným účastníkom konania navrhovateľ, ktorému podľa § 142 ods. 1 OSP prináleží náhrada trov konania. Súd však o náhrade trov konania rozhodol podľa § 150 ods. 1 OSP, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplýva, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na strane odporcu, odôvodňujúce, aby tohto neúspešného účastníka súd nezaviazal k náhrade trov konania. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 17. 1. 2013 bol odporca oslobodený od platenia súdnych poplatkov a to pre existenciu dôvodov a splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 138 ods. 1 OSP. Odporca je od 1. 1. 2012 nezamestnaný a nemá žiadny príjem, dosahuje príjem na základe dohody o vykonaní práce od 16. 4. 2012 vo výške 139,99 eura, býva v byte svojej matky a nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Nie je taktiež vlastníkom motorového vozidla, nemá žiadne pohľadávky a má dlh vo výške 1446 eur, lieči sa na diabetes II. stupňa a trpí na vysoký krvný tlak, ktoré ochorenia si vyžadujú náklady na liečenie. Tieto skutočnosti súd považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa. Zaviazaním k povinnosti nahradiť trovy konania bude v značnej miere ohrozená existencia odporcu a s poukazom na výšku náhrady trov konania, ktorá už pri podaní návrhu navrhovateľom bola vyčíslená na sumu 495,12 eura (186 eur za zaplatený súdny poplatok a suma 309,12 eura predstavujúca trovy právneho zastúpenia. Okrem týchto dvoch úkonov, za ktoré bola vyúčtovaná náhrada trov právneho zastúpenia, boli zo strany právneho zástupcu navrhovateľa vykonané aj ďalšie úkony, účasť na pojednávaniach, a to 5. 11. 2012, 3. 12. 2012 a 22. 1. 2013, náhrada cestovného a náhrada straty času), by sa odporca mohol dostať do zvlášť ťaživej životnej situácii pri jeho príjme 139,99 eura mesačne. Z týchto dôvodov, prihliadnuc na okolnosti a ťaživú situáciu odporcu, ako aj skutočnosť, že v skutočnosti odporca zo žalovanej sumy 3 100 eur pre seba nespotreboval žiadnu sumu, tieto finančné prostriedky v plnej výške odovzdal svojmu synovi, súd považoval jeho životnú situáciu za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré o náhrade trov konania rozhodol podľa § 150 ods. 1 OSP.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 3 100 eur a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním a to do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.