Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_12P-78-2012.pdf
PDF · 89.14 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/78/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Nových Zámkoch, samosudkyňou JUDr. Evou Kovácsovou, v právnej veci navrhovateľky: F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. I., Z. XX, zast. adv. JUDr. Klárou Decsiovou, Z. I., J. X, proti odporcovi: P. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. I.Á., Z. XX, zast. adv. JUDr. Tiborom Nagyom, Z. I., A. X o určenie výživného na manželku, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý navrhovateľke platiť výživné vo výške 50,-Eur mesačne počnúc od 01.09.2012 vždy do 20- teho dňa toho ktorého mesiaca vopred. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2012 ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 250,-Eur je odporca povinný splácať navrhovateľke v mesačných splátkach po 30,-Eur počnúc dňom právoplatnosti rozsudku až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
V ostávajúcej časti súd návrh z a m i e t a .
Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom došlým súdu 13.06.2012 domáhala proti odporcovi určenia výživného vo výške 200,- Eur mesačne počnúc od 15.06.2012. Poukázala na to, že je vedená ako nezamestnaná, finančnú situáciu si snaží vylepšovať brigádnickymi prácami, príjem z tejto práce predstavuje do 60,-Eur mesačne, nepoberá žiadne dávky. Aj keď s odporcom žijú v spoločnej domácnosti, tento neprispieva na chod domácnosti a nezabezpečuje výživu maloletých detí. Odporca má 3 zamestnania, a preto je schopný platiť ňou požadované výživné.
Odporca s návrhom nesúhlasil, tento žiadal zamietnuť. Uviedol, že od 01.05.2012 býva v podnájme, kde platí nájomné vo výške 270,-Eur mesačne, okrem toho hradí spoločný hypotekárny úver za byt, v ktorom navrhovateľka žije vo výške 217,-Eur, podľa dohody s navrhovateľkou sa striedavo starajú o mal. syna. Podľa jeho vedomostí navrhovateľka pracuje v reštaurácii F. s mesačným príjmom 170,-Eur okrem toho poberá dávky v hmotnej núdzi 225,50 Eur a rodinné prídavky na syna. Ďalej uviedol, že je zamestnaný iba v I. Š., ďalšie pracovné pomery mal ukončené k 30.06.2012.
Súd v rámci dokazovania vypočul účastníkov, oboznámil sa so sobášnym listom účastníkov, rodným listom mal. dieťaťa, nájomnou zmluvou odporcu, potvrdeniami od zamestnávateľa odporcu, rozhodnutím ÚPSVR Nové Zámky, potvrdením od zamestnávateľa navrhovateľky, oznámením Sociálnej poisťovne Nové Zámky, zmluvou o splátkovom úvere a zistil tento skutkový a právny stav.
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 26.02.2001, z ktorého pochádza 1 dieťa P., nar. XX.XX.XXXX. V súčasnosti prebieha na tunajšom súde rozvodové konanie účastníkov pod spisovou značkou 10P 72/12, vo veci zatiaľ nebol vynesený rozsudok. O úprave výkonu rodičovských práv
a povinností k mal. dieťaťu účastníkov v konaní vedenom po sp. značkou 7P 123/12 zatiaľ nebolo rozhodnuté.
Navrhovateľka v súčasnosti je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a to od 25.11.2011, počas tejto evidencie si podľa oznámenia úradu práce aktívne hľadá zamestnanie a pracuje na dohodu o vykonaní o práce u zamestnávateľa D. F.. U tohto zamestnávateľa má priemernú mesačnú mzdu v čistom 43,66 Eur, nepoberá a ani nepoberala dávku v nezamestnanosti, od 01.06.2012 bola jej preddavkovo priznaná dávka a príspevky v sume 225,50 Eur mesačne.
Odporca v Základnej umeleckej škole Š. za obdobie od september 2011 do augusta 2012 mal čistý mesačný zárobok vo výške 559,-Eur, za obdobie od októbra 2011 do augusta 2012 v Základnej umeleckej škole O. mal čistý mesačný zárobok vo výške 260,-Eur, v Súkromnej základnej umeleckej škole T. Q. Z. od septembra 2012 má mesačný príjem 120,-Eur, v predchádzajúcom období .t.j. od septembra 2011 do júna 2012 mu bol vyplatený honorár vo výške 120,-Eur mesačne. Podľa predloženej nájomnej zmluvy za byt, v ktorom odporca v súčasnosti býva platí mesačne nájomné vo výške 270,- Eur spolu s režijnými nákladmi. Podľa úverovej zmluvy, ktorú uzavreli obaja účastníci ako dlžníci so Slovenskou sporiteľňou a.s. Bratislava zo dňa 19.01.2011 mali poskytnutý úver vo výške 42 000,-Eur na bývanie s tým, že mesačnú splátku úveru majú stanovenú vo výške 221,19 Eur. Z predloženého dokladu od Poštovej banky vyplýva, že zo zmluvy o úvere boli poskytnuté finančné prostriedky odporcovi ako dlžníkovi a navrhovateľke ako spoludlžníčke na bývanie dňa 03.05.2011 vo výške 5664,- Eur s tým, že predmetný úver bude splácaný v mesačných splátkach po 93,27 Eur.
Navrhovateľka uviedla, že inú prácu ako ktorú v súčasnosti vykonáva na dohodu si nehľadala z dôvodu, že ich maloletý syn chodí okolo 14.00 h zo školy a nechce ho nechávať doma samého. Vo Vinárni F. pracuje ako upratovačka, potvrdila, že odporca sa odsťahoval z spol. domácnosti 01.05.2012, ona ostala so synom bývať v ich 2-izbovom byte, ktorý majú s odporcom vo vlastníctve. Mesačne za tento byt platí za elektrinu 27,-Eur, za plyn 14,-Eur, do fondu opráv vrátane spotreby vody 68,-Eur, ďalej mesačne platí za TV a internet 23,-Eur. Odporca na výživu maloletého nič neplatí, keďže sa striedaj v jeho starostlivosti. Ona nemá žiadne mimoriadne výdavky, nelieči sa na žiadne závažné ochorenie, za mobilný telefón platí mesačne 30,-Eur. Vo Vinárni F. vykonáva prácu počas 2 hodín denne počas všetkých dní v týždni, pôžičky či úvery, ktoré mali spoločne poskytnuté počas manželstva spláca odporca, ona nespláca žiadne pôžičky. Byt, v ktorom bývajú majú vo vlastníctve, kupovali ho niekedy v roku 2006.
Odporca uviedol, že vzhľadom na pretrvávajúcej rozpory v ich manželstve sa napokon vo februári 2012 podať návrh na rozvod a napokon 01.05.2012 sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Potvrdil, že od uvedeného času náklady na bývanie ich spoločného bytu platí navrhovateľka, on však platí všetky pôžičky, z hypotekárneho úveru z časti kupovali spoločný byt a ešte ho aj prerábali a vyplatili z neho aj predchádzajúce spoločné dlhy, okrem úveru, ktorý spláca vo výške 217,-Eur a ďalší vo výške 98,-Eur, spláca splátku na YES kartu, na ktorú kupovali chladničku a to po 40,-Eur mesačne, nakoľko vyučuje v O. aj v Š., na tieto školy dochádza autom, inak by to časovo nezvládol. Potvrdil, že o maloletého syna sa starajú striedavo s navrhovateľkou a preto si vzájomne výživné na neho neplatia. On platí synovi poplatky za 2 základné umelecké školy ako aj ostatné školské pomôcky. Uviedol, že pokiaľ žili s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti, táto od zamestnávateľa Vináreň F.E. nosila mesačný zárobok 180,- Eur v roku 2011 a v roku 2012 to bolo250,-Eur mesačne, robila 2 hodiny doobeda a 2 hodiny večer. Mal za to, že predložený doklad od tohto zamestnávateľa nie je reálny. Za svoj osobný mobilný telefón platí mesačne 34,-Eur a synovi platí mesačný paušál 28,-Eur. Pokiaľ aj zvykne chodiť hrávať na pohreby, stáva sa tak 10 či 15-krát do roka, za každým v čistom za jednu takúto účasť po odpočítaní nákladov a dane mu ostanú 3,- Eur.
Podľa § 71 odsek 1, 2 Zák. o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
Podľa § 75 odsek 1, 2 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Z citovaného ustanovenia § 71 Zákona o rodine vyplýva, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a zaniká rozvodom alebo smrťou jedného z manželov. Táto vyživovacia povinnosť trvá počas celého trvania manželstva a to bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie, pričom sa vyžaduje, aby mali rovnakú životnú úroveň. Aj pre priznanie výživného od manžela platí ustanovenie § 75 odsek 2 Zák. o rodine, podľa ktorého výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Aktívna legitimácia k podaniu návrhu na určenie výživného je daná u toho manželka, ktorého životná úroveň je nižšia, než životná úroveň druhého manžela, resp. ak jeden z manželov neprispieva na výživu druhého manžela tak, aby ich životná úroveň bola zásadne rovnaká.
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh na určenie výživného je čiastočne dôvodný. Bolo v konaní nad akúkoľvek pochybnosti preukázané, že účastníci konania prestali ako manželia žiť spolu a viesť spoločnú domácnosť od 01.05.2012, od ktorého času odporca voči navrhovateľke neplní vyživovaciu povinnosť v žiadnom rozsahu. Odkázanosť navrhovateľky na výživné od odporcu bola daná tým, že navrhovateľka je nezamestnaná, jej príjem pozostáva z dávky v hmotnej núdzi 225,50 Eur a zárobku od zamestnávateľa. Vzhľadom na námietku odporcu, že vykázaný príjem navrhovateľky od jej zamestnávateľa nie je reálny, pretože v predchádzajúcich obdobiach zarábala viac, naposledy v roku 2012 250,-Eur, ako aj rozpory v tvrdení samotnej navrhovateľky, ktorá uviedla, že u tohto zamestnávateľa reálne vykonáva 2 hodiny práce každý deň a tvrdenie jej zamestnávateľa, ktorý v správe o príjme uviedol, že táto má rozvrh pracovnej doby 1 hodinu denne, je zrejmé, že uvedené oznámenie zamestnávateľa ako aj tvrdenie navrhovateľky zrejme nebolo pravdivé, resp. neodzrkadľovalo skutočný stav, a preto súd mal za to, že navrhovateľka u tohto zamestnávateľa mesačne zarobí v priemere okolo 120,-Eur. Z týchto dôvodov súd vychádzal z celkového príjmu navrhovateľky vo výške 345,50 Eur (225,50 Eur hmotná dávka + 120,-Eur práca na dohodu). Čo sa týka príjmu odporcu, súd vychádzal z toho, že jeho čistý mesačný zárobok činí 939,-Eur (559,-Eur zo ZUŠ Š. + 260,-Eur ZUŠ O. + 120,-Eur T. Q.), pričom po odpočítaní spoločných úverov, ktoré platí aj za navrhovateľku v celkovej výške 355,-Eur, mu ostane mesačne suma 584,-Eur. Vzhľadom na to, že odporca k tomu, aby vykonával 3 zamestnania mimo svojho bydliska má zvýšené náklady na cestovné, ktoré mu súd zohľadnil vo výške 50,-Eur mesačne a tak mu napokon ostáva suma 534,-Eur, čo znamená, že mesačne má viac oproti príjmu navrhovateľky o 189,-Eur. Aj keď podľa § 71 Zák. o rodine, súd pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliada k tomu, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká, to neznamená, že všetky príjmy sa medzi manželmi rozdelia u každého na polovicu, keďže je potrebné v danom prípade u odporcu zohľadniť tú skutočnosť, že ako pracujúci človek na plný úväzok tým, aby dokázal vykonávať 3 zamestnania, musí vynakladať na reprodukciu svojich pracovných síl, na oblečenie aj stravu vyššie finančné prostriedky než navrhovateľka. Preto súd považoval výživné vo výške 50,-Eur za primerané s tým, že navrhovateľka po zaplatení tohto výživného bude mať mesačne na svoju výživu 395,-Eur. Čo sa týka námietky odporcu, že po spočítaní všetkých jeho výdavkov, t.j. úverov nákladov na cestovné, nájomné za byt a za 2 mobilné telefóny, mu ostane v čistom 120,-Eur, teda suma nižšia akú zákon stanovuje za sumu životného minima. Je potrebné uviesť, že súd pri určení výživného nemohol v plnom rozsahu zohľadniť výdavok odporcu za prenajatý byt vo výške 270,-Eur, nakoľko náklady bývania si platí aj navrhovateľka sama, aj keď zhruba len v polovičnej výške ako odporca, pretože mal za to, že odporca si mohol vyriešiť bytovú otázku, či už lacnejším nájmom, bývaním u matky, alebo bývaním v spoločnom byte, pretože v konaní neprodukoval také dôkazy, ktoré by v tomto smere podporili jeho rozhodnutie. Ďalej súd mal za to, že u navrhovateľky neboli zistené žiadne okolnosti uvedené v ustanovení § 75 odsek 2 Zák. o rodine, podľa ktorých by jej nebolo možné výživné priznať, t.j. nebolo u nej zistené také správanie voči odporcovi, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi a ktoré by spôsobilo stratu jej práva na priznanie výživného. Navrhovateľka uplatnila priznanie výživného v súlade s ustanovením § 77 odsek 1 veta druhá Zák. o rodine a § 153 ods. 2 O. s. p. od 15.06.2012, napriek tomu, súd výživné v jej prospech určil od 01.09.2012 vychádzajúc z toho, že v mesiacoch júl a august 2012 mal odporca znížený príjem o zárobok v súkromnej základnej umeleckej škole T. Q., ktorý za tieto mesiace nepoberal, okrem toho jeho príjem bol výrazne nižší oproti predchádzajúcim mesiacom v ZŠU O. a Š., ktoré zárobky v oboch týchto školách mal vo výške 753,-Eur za mesiac (995,- + 510,65 = 1505,65 : 2 = 753), z ktorej sumy po odpočítaní úverov, cestovného mu ostala suma 348,-Eur , t.j. takmer totožná s príjmom navrhovateľky vo výške 345,-Eur. Z týchto dôvodov bolo výživné navrhovateľke priznané od 01.09.2012. Súd návrh v ostávajúcej časti ako nedôvodný zamietol. Vzhľadom na to, že výživné bolo v prospech navrhovateľky určené počnú dňom 01.09.2012 odporcovi ku dňu vyhlásenia rozsudku vznikla zaostalosť v celovej výške 250,-Eur a to za
mesiace september 2012 až január 2013, 5 x 50,-Eur. Uvedené zročné výživné súd odporcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 30,- Eur spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania.
O trovách konania súd rozhodol vzhľadom na čiastočný úspech navrhovateľky podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre v 2
vyhotoveniach.
Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.