Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/118/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Nitre sudkyňou Mgr. Janou Benkovičovou v právnej veci navrhovateľa: G.. Y. L., bytom A., W. XX, zast. Dr.X. X., bytom A., L. XXX proti odporcovi: Západoslovenská vodárenská spoločnosť a .s., odštepný závod Nitra, Za hydrocentrálou 4, IČO: 36550949, o určenie vlastníckeho práva takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a . Odporcovi súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal určenia vlastníckeho práva k novovytvoreným parcelám č. 4711/5-ostatná plocha o výmere 412 m2 a k parcele č. 4708/6 ostatná plocha o výmere 428 m2, ktoré boli vytvorené geometrickým plánom č. 27/2009. Návrh odôvodňoval tým, že tieto parcely boli vytvorené z parcely č. 3244/7, ktorá bola pri realizácii prvej pozemkovej reformy v roku 1926 pridelená Y. O. rod. O., ktorá ju mala získať, ktorá parcela bola vytvorená z pôvodných pozemno-knižných parciel zapísaných vo vl. č. XXX ako parc.č. XXXX/X a XXXX/X, ktorých vlastníkom bol pôvodne Y. P., ktorému boli tieto nehnuteľnosti v rámci pozemkovej reformy odňaté a boli rozdelené medzi 9-tich prídelcov s tým, že Y. O. bola pridelená parcela pod č. XXXX/X o výmere XXXX m2. V registri prídelovcov vypracovaným Obvodovov úradovňou štátneho pozemkového úradu v S. je pod por.č. 36 uvedená prídelkyňa Y. O. rod. O., kde je však uvedená ako vlastníčka parcely č. XXXX/X.

Právny zástupca súdu v priebehu konania žiadal, aby súd pripustil zmenu návrhu, podľa ktorého sa domáhal určenia, že navrhovateľ je vlastníkom tých nehnuteľností, ktorú sú v GP č. XX/XXXX, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku označených parc.č. XXXX/X ostatná plocha o výmere 428 m2 a parc.č. XXXX/X ostatná plocha o výmere 412 m2.

Poukázal na to, že i keď sa nezachovala prídelová listina, jednoznačne k prídelu došlo, ide o nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, čoho dôkazom sú aj ďalšie listinné dôkazy ako sumárny výkaz, v zmysle ktorého bola parcela pridelená Y. O. a taktiež register prídelcov, v zmysle ktorého bola parcela pridelená pod iným číslom, avšak o tej istej výmere, teda nehnuteľnosť bola pridelená právnej predchodkyni a priložili aj vyhlásenie svedkov, z ktorých svedok O. potvrdil pridelenie parcely Y. O. a dôkazom prídelu je aj zmluva o nájme. To, že nebolo preukázané darovanie nehnuteľnosti synovi však nemá žiaden vplyv pretože v zmysle sa dedičstvo nadobúda smrťou a teda po smrti Y. O. nadobudol dedičstvo jej syn Q. O., ktorý vstúpil do užívania nehnuteľnosti a následne po ňom navrhovateľ. Vyjadril sa, že tomuto konaniu predchádza iné konanie , ktoré bolo zastavené pre späťvzatie a vedie sa ďalšie konanie pod sp.zn. , kde na strane odporcov vystupuje veľa osôb, ide o navrhovateľa Q. Q. a spol., ktorí sa domáhajú vlastníctva k susednej parcele, ďalšie konanie , ktoré je vedené proti U. C. ako odporkyni, kde sa prejednáva iba malá časť pôvodnej parcely 3244/7 a to asi 58 m2 zbytok parcely 3244/7 ide zrejme o chybu v

písaní v návrhu v konaní vedenom pod sp.zn. , v ktorom bola chybou uvedená v návrhu parcela pridelená Y. O. č. XXXX/X, pretože správne mala byť uvedená parc.č. XXXX/X. Ďalej uviedol, že darovanie nehnuteľností pôvodnou prídelkyňou Y. O. jej jedinému synovi Q. O. preukázať nevie, bol to však jediný syn Y. O., ktorý zomrel v roku XXXX a po ňom bol závetný dedič navrhovateľ.

Navrhovateľ uviedol, že ako dedič zo závetu vstúpil do užívania v roku 1992, kedy dal vypracovať GP a keďže v tom čase užíval ďalšie parcely štátny majetok N., tak ich navštívil a uzavrel s nimi nájomnú zmluvu a doplatili nájomné za zbytok parcely vyše 50 árov, pričom táto skutočnosť uvedená v poznámke. Štátny majetok N. prestal užívať parcely, za ktoré prestali platiť nájomné a ohľadne ďalších parciel prebiehajú ďalšie súdne konania, predmetom iného súdneho konania proti rodine C. je parc.č. XXXX/ XX, ktorá pôvodne tvorila časť parcely XXXX/X, kde vo veci 15C nebol termín pojednávania. Uviedol, že uvedená časť v písomnom vyjadrení odporcu v súvislosti s rozhodnutím NS SR sa nevzťahuje na jeho právnu vec, nakoľko predložil geometrický plán, vstúpil do užívania v roku 1992, užíval ich štátny majetok N. a ďalšie parcely užíval odporca, pričom Štátny majetok prestal užívať niektoré parcely v roku 2002 a odvtedy sa neužívali, pretože sa viedli súdne spory, pretože Štátny majetok ich neupozornil na ukončenie užívania, následne došlo k rozparcelovaniu parciel a tieto boli zapísané na nových vlastníkov. Navrhovateľ poukázal na to, že odporca nevie preukázať dokumentmi ako nadobudol sporné nehnuteľnosti, pretože v hospodárskej zmluve sa neuvádza pôvodná parcela č. 3244/7 a tá sa neprevádzala, ale susedné pozemky. Uviedol, že bola podaná žaloba na ďalších vlastníkov, alebo je ešte len pripravená a obrátil sa aj na Pozemkový úrad, ktorý sa vyjadril, že nejde o reštitučný nárok, ale o duplicitné vlastníctvo.

Odporca uviedol, že nárok nie je preukázaný, pričom navrhovateľ odôvodňuje svoj návrh podmienkami vydržania, teda musel preukázať dobromyseľnú držbu a to aj jeho právnymi predchodcami, v zmysle nimi predložených dokladov je zrejmé, že doklady nie sú totožné s dokladmi v notárskej zápisnici ani s dokladmi zaslanými zo Štátneho archívu. Pokiaľ ide o nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním v zmysle zák. č. 293/92, podľa ktorého navrhovateľ žiadal vlastníctvo, sa tento zákon nevzťahoval na vlastnícke vzťahy evidované v katastri, pričom táto parcela mala evidované vlastníctvo a pokiaľ by sa to týkalo vlastníctva Y. O., tak v jej prípade by prichádzalo do úvahy vydržanie podľa uhorského práva , kde bola vydržacia lehota 32 rokov, ktorá bola v r. 1957 prerušená zápisom vlastníckeho práva štátu a teda do úvahy by pripadal len reštitučný návrh, ktorý si neuplatnili. Poukázal nato, že nebola splnená podmienka zo strany navrhovateľa pretože nešlo o spôsobilý predmet vydržania, keďže v čase vydržania neexistovala sporná parcela a to ani v katastri nehnuteľností ani v pozemno-knižnej vložke ani v registri C alebo E, teda nešlo o spôsobilý predmet vydržania v zmysle zákona 293/92 § 1. Uviedol, že mali už vlastnícke vzťahy k parcele zapísané, teda je vlastníkom parciel 4708 a 4711, navrhovateľ mal pred vydaním osvedčenia geometrický plán, ktorý nemohol byť použitý, boli známi vlastníci nehnuteľností, prídelové parcely neboli nikde zapísané, neexistuje grafická časť prídelového plánu, existuje len sumárny výkaz a register prídelcov. Vyjadril sa, že nie je vlastníkom celej pôvodnej parcely č. 3244/7, ale iba parciel, ktoré z časti do tejto parcely zasahujú a časť parcely č. 4708 a to z nej parcela 4708/2 a z parc. 4711 parc.č. 4711/2, ktoré sú zakreslené na geometrickom pláne. Uviedol, že na nich prešlo vlastníctvo na základe privatizácie, všetky parcely, ktoré neboli v geometrickom pláne uvedené boli vyvlastnené, to sa však netýka týchto dvoch sporných parciel, ktoré neboli vyvlastnené, pretože boli vo vlastníctve štátu. Pokiaľ ide teda o sporné parcely na ním predloženom GP, tie majú iné označenie , tieto boli podľa Hospodárskej zmluvy č. 355-13-1970 a boli vytvorené z pôvodných parciel č. 3244/1 a č. 3244/2, ktoré boli pôvodne zapísané v pozemno-knižne vložke č. 711. Predložil č.d. 462/57, ktoré parcely nemohli byť vyvlastnené, pretože boli štátne a č.d. preukazuje vysporiadanie vlastníctva na štát. Poukázal na to, že navrhovateľ sa mal domáhať svojich nárokov v reštitučnom konaní, v rámci ktorého mal preukázať, že sporné parcely vlastnil ako prešli na štát. K výpovediam svedkov v notárskom osvedčení uviedol, že sa týkali iných konaní a nie tohto prípadu, pričom svedkovia sa nevyjadrovali k darovacej zmluve, ale len ku skutočnosti, že tam chodili pracovať, vyjadrovali sa k susedným parcelám. Poukázal na to, že ak navrhovateľ tvrdí, že vydržal vlastnícke právo k nehnuteľnosti, tak by ho mal vydržať ako celok, teda sa mal domáhať vlastníctva k celku a nie iba k časti a zákon č. 293/912 sa na tento prípad nevzťahuje, pričom ohľadne parcely č. 4710/6 je založený LV č. 3685. Poukázal na to, že v konaní sa uvádza, že prídelová listina č. 19 zo dňa 15.8.1929 neexistovala, pričom je uvádzaná v geometrickom pláne, namietal geometrický plán, v ktorom sa uvádzajú jednotlivé parcely a to v časti č. 3244/7, ktorá nikdy neexistovala vo vložkách, pretože existovala iba pôvodná parcela č. 3244/1 a 2. a v súčasnosti prebieha ROEP kat. územia N. v rámci, ktorého zisťovali stav parciel 3244/1 a 2 a aj v THM bolo zistené, že nikdy taká parcela 3244/7 neexistovala. Uviedol, že v súčasnosti existuje parcela 3222/2,

ktorá zčasti pozostávala aj z pôvodných parciel 3244/1 a 2. Poukázal na nezrovnalosti vyplývajúce z obsahu spisu a to najmä na stanovisko právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 16.2.2010, kde udáva, že v spise notárky je viditeľná kópia registra prídelcov zo dňa 14.7.1938, čo sa nezhoduje s ďalšími skutočnosťami, navyše navrhovateľ sa odvoláva na výpovede osôb W. a D., ktorí sa vyjadrovali k inému súdnemu sporu a v notárskej zápisnici sú uvedení iní svedkovia. Uviedol, že v zmysle p.k. vložky č. 711 prešli nehnuteľnosti na štát v roku 1957, čím sa prerušila vydržacia doba a navyše by to bol reštitučný titul, teda by sa mal na Pozemkový úrad obrátiť ešte v tom čase žijúci p. O. a to zmysle zákona č. 229/91 alebo následne navrhovateľ v zmysle zákona č. 503/03. Poukázal na špeciálne zákony, ktoré majú vo vzťahu k prednosť, ide o reštitučné zákony a nie je preukázaný naliehavý právny záujem na určení podľa . . Uviedol, že ROEP, ktorý prebiehal v roku 2010, bol dokončený, ním sa zmenili zápisy, pretože LV č. XXXX, na ktorom mal vlastníctvo navrhovateľ zapísané už v súčasnosti neexistuje, ide o tzv. hluchý LV.

Svedok U. O., uviedol, že ide o lúky, ktoré boli na F. lúkach, v tomto prípade navrhovateľovi nič nepodpisoval, on mal úzku roľu vedľa O. spodnú časť nechal navrhovateľovi a on mu prepustil hore časť pozemku, len to riešili. Uviedol, že pozemky ktoré mala O. v prvej reforme po P. tak ich mala a obrábala, boli to pozemky na O., Na doline a pod Q., podľa papierov vie, že parcelácia bola v rokoch 1925, 1926, robila tam s rodinou, mala jedného syna a pozemky užívala dovtedy než to zobralo družstvo približne do roku 1952. Nepamätal si, kedy O. zomrela, ale jej syn Q. bol čiastočne nervove postihnutý, chodil do cukrovaru na pracovný pomer, väčšinou na rolách robil tento jej syn a rodina a často jej pomáhala svokra navrhovateľa, každý si to obrábal sám. O. nemala stroje ani kone, rozprával sa s O. o pozemkoch, O. bola ako jedna rodina. Vyjadril sa, že prevod pozemkov nebol, nebolo s nimi ani pohnuté, pozemky boli stále O., pretože vtedy neboli také debaty, že by bola dala pozemky synovi, z prvej parcelácie si každý držal pozemky. O. mala širokú rodinu, tá jej pomáhala, susedia a rodina si pomáhali, jej syn tam robil kosenie, okopávku. Po jej smrti to malo automaticky patriť jemu - synovi, ale nevie o tom, že by s pozemkami naložil jej syn Q.. V dobe keď už bola Y. O. mŕtva, bol jej syn Q. na tom zdravotne horšie, bol v ústave alebo v domove umiestnený, bol predseda dielčieho výboru a navštívil v domove Q. O., kde mu zdravotná sestra povedala, že ho tam navštívil aj L., teda navrhovateľ. Vyjadril sa , že si nepamätá či v čase keď spísal čestné prehlásenie bol už O. mŕtvy. Potvrdil, že nevie o tom, že by Y. O. previedla pozemky synovi. Uviedol, že U. T. nežije, mohol to povedať, keď je to napísané, ale v tých časoch by to bol zriedkavý prípad, aby niekto podpisoval pozemky deťom. Vyjadril sa , že pridelené pozemky v prvej reforme začali vybavovať v 90-tych rokoch, ale nevybavil to nikto, išlo o lúky, ktoré obrábalo družstvo N. a určitú časť mali vodári, bola tam studňa. D. užívalo družstvo od kúpi od M., ktorý si vybavil pozemky zapísané vo vl. č. XXXX - XXXX/X a XXXX/XX a potom si vybavil ešte aj pozemky na LV č. XXXX - lúky o výmere 5 hektárov 3518 m2 lúky parc.č. XXXX/X, dal si privlastniť aj kynecké lúky a keď to začali vybavovať, už to mal predané.

Súd okrem výsluchu účastníkov konania a svedka doplnil dokazovanie oboznámením LV č. XXXX, notársku zápisnicu Z XXXX/XXXX, LV č. XXX, GP č. XXX/XX, zmluvu o nájme poľnohospodárskej pôdy, vyjadrenie k návrhu odporu z 28.7.2009, žiadosť o vysporiadanie pozemkov, žiadosť o zápis vlastníckeho práva, GP č. 276/94, čiastočný LV č. XXXX, uznesenie, vyjadrenie k žiadosti odporcu, sumárny výkaz delených parciel, register prídelov, situačný plán, F. č. XXX, súhlas ku prevzatiu a odovzdaniu drobného prídelu, hospodárska zmluva, príloha k hospodárskej zmluve, GP, poštové poukážky, zmluva č. X/XX, XXX, dedičské rozhodnutie D XXXX/XX -14, dedičské rozhodnutie D XXXX/ XX-X, výpis z PKV č. XXX, kópia žaloby, žaloba , GP, sumárny výkaz parciel, uznesenie KS v Nitre, uznesenie ONV v Nitre, uznesenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady, upovedomenie F. pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu, návrh na konfiškáciou, súpis majetku, kópia zápisnice z konania XXC XX/XX, LV č. XXXX, informatívna kópia z mapy, notársky spis N XXX/XX, spis D XXXX/ XX a dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal určenia vlastníckeho práva k novovytvoreným parcelám č. XXXX/X-ostatná plocha o výmere 412 m2 a k parcele č. XXXX/X ostatná plocha o výmere 428 m2, ktoré boli vytvorené geometrickým plánom č. XX/XXXX. Návrh odôvodňoval tým, že tieto parcely boli vytvorené z parcely č. 3244/7, ktorá bola pri realizácii prvej pozemkovej reformy v roku 1926 pridelená Y. O. rod. O., ktorá ju mala získať, ktorá parcela bola vytvorená z pôvodných pozemno-knižných parciel zapísaných vo vl. č. XXX ako parc.č. XXXX/X a XXXX/X, ktorých vlastníkom bol pôvodne Y. P., ktorému boli tieto nehnuteľnosti v rámci pozemkovej reformy odňaté a boli rozdelené medzi 9-tich prídelcov s tým, že Y. O. bola pridelená parcela pod č. XXXX/X o výmere 5812 m2. V registri prídelovcov vypracovaným

Obvodovou úradovňou štátneho pozemkového úradu v S. je pod por.č. 36 uvedená prídelkyňa Y. O. rod. Karabínová, kde je však uvedená ako vlastníčka parcely č. XXXX/X. V pozemno-knižnej vložke č. XXX je pod por.č. X č.d. XXXX/XXXX poznámka, že na základe žiadosti a oznámenia Štátneho pozemkového úradu v F. zo dňa 6.6.1925 sa poznamenáva podľa Záborového zákona, že nehnuteľnosti sú zabraté štátom a že tieto nehnuteľnosti Štátny pozemkový úrad zamýšľa prevziať pod por.č. 10 je poznámka č.d. 4959/1939, že nehnuteľnosti podliehajú súpisu podľa vládneho nariadenia zo dňa 21.6.1939. Ďalej pod por.č. 14 je uvedené, že Československý štát v celosti nadobúda nehnuteľnosti podľa a vládneho nariadenia č. 110/1953 titulom záboru, č.d. 462/1957. V Hospodárskej zmluve č. 355-13-1970 je uvedené, že do správy právneho predchodcu odporcu sa prevádzajú nehnuteľnosti v kat. úz. A. a P. rozpísané v prílohe, ktorá je nerozlučnou časťou hospodárskej zmluvy, pričom v predmetnej prílohe sú uvedené nehnuteľnosti vo vl. č. XXX, teda aj parcely č. XXXX/X a XXXX/X. V návrhu na konfiškáciu bývalého MNV v Nitre je uvedený poľnohospodársky majetok v kat. úz. Nitra vlastník Y. P. parc.č. XXX/X a XXXX/X ako aj ďalšie zapísané vo vl. č. XXX. Podľa oznámenia Správy katastra A. pôvodné parcely č. 3244/1, XXXX/X sú v súčasnosti parc.č. XXXX/X až XXXX/XX v kat. úz. N.. Sporné nehnuteľnosti teda boli pridelené Y. O. rod. O. a to časť parcely označená pod č. XXXX/ X o výmere 5812 m2. Y. O. zomrela dňa X.XX.XXXX. Jej syn Q. O. zomrel dňa XX.X.XXXX, pričom dedičské konanie po ňom bolo vedené pod sp.zn. D 2184/92, do dedičstva po ňom sporná parcela, ktorá bola predmetom prídelu nebola uvedená a závetným dedičom po ňom bol navrhovateľ. Navrhovateľ uvádzal, že nadobudol nehnuteľnosti titulom vydržania a do ich držby vstúpil v roku 1992, kedy navštívil Štátny majetok N., s ktorým uzavrel nájomnú zmluvu a doplatili mu aj za zbytok parcely cez 5 árov nájomné. Navrhovateľ mal nadobudnúť sporné nehnuteľnosti notárskou zápisnicou č. A Nz XXX/XX zo dňa 22.9.1994, v ktorej notárka osvedčila na základe vydržania vlastnícke právo k nehnuteľnosti, pričom doklady k preukázaniu nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním predložil čestné prehlásenie dvoch nezaujatých osôb znalých miestnych pomerov a to U. O. a U. T., ktorí v čestnom prehlásení zo dňa 25.5.1994 prehlásili, že majú vedomosť o tom, že Y. O. nadobudla ako vdova do vlastníctva v roku 1926 prvej pozemkovej reformy deleného veľkostatku bývalého vlastníka Y. P. poľnohospodárske pozemky v kat. úz. O. a kat. úz. A. okrem iných aj parcelu č. XXXX/X - lúka o výmere 5812 m2, ktoré približne v roku 1936 v dobrej viere ako vlastníčka darom previedla do výlučného vlastníctva svojho jediného syna Q. O., ktorý vstúpil v roku 1936 v dobrej viere ako skutočný a výlučný vlastník do držby a užívania pozemkov, ktoré ako vlastník držal a užíval až do roku 1953-1954, kedy na základe právnych predpisov prešli pozemky do užívania poľnohospodárskych organizácii. V konaní bolo zistené, že z týchto svedkov U. T. nežije a U. O. bol v konaní vypočutý ako svedok, ktorý pri svojom výsluchu poprel skutočnosti uvedené v čestnom prehlásení, nakoľko uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by prídelkyňa Y. O. s nehnuteľnosťami, ktoré boli jej pridelené nakladala, pozemky boli stále jej, pomáhala jej rodina, pozemky užívala až do ich zabratia družstvom približne v roku 1952. V tej dobe bolo zriedkavé prepisovať pozemky na svoje deti. Jej syn Q. bol neskôr zdravotne na tom horšie a bol umiestnený v ústave alebo v domove, kde ho aj navštívil a od zdravotnej sestry získal informáciu, že ho tam navštívil aj navrhovateľ. Q. sa, že sa rozprával s O. o pozemkoch a v tej dobe si každý obrábal pozemky sám. Sporné nehnuteľnosti neboli predmetom dedičského konania po neb. Y. O. zomrelej dňa X.XX.XXXX.

Podľa všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká práva ochrana. Podľa vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu je neprávom zadržuje.

Podľa § 132 ods. 1 E. zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

F. § X34 ods. 1 E. zákonníka oprávnený držiteľ sa stála vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu XX rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

F. § 134 ods. X O.z. takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§125).

F. ods. X vyššie citovaného zákonného ustanovenia, do doby podľa ods. X sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Q. je jedným so spôsobom pôvodného (originárneho) nadobudnutia vlastníckeho práva, a to na základe držby počas doby stanovenej zákonom. ( v znení neskorších predpisov) stanovuje predpoklady pre vydržanie, ktoré musia byť splnené počas celej vydržacej doby a tými sú: spôsobilý subjekt vydržania, ktorými môže byť tak fyzická ako i právnická osoba, spôsobilý predmet, oprávnenosť držby veci, t.j. nakladanie s vecou ako so svojou ako so zreteľom na všetky okolnosti, že držiteľovi patrí uplynutie vydržacej doby, ktorá je u hnuteľných vecí 3 ročná a u nehnuteľností 10 ročná, a nepretržitosť držby počas celej vydržacej doby. Výsledkom splnenia všetkých zákonom požadovaných predpokladov vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva k veci vydržiteľom, a to okamihom uplynutia vydržacej doby. Splnením všetkých uvedených predpokladov dochádza zo zákona (EX LEGE) k originárnemu nadobudnutiu vlastníckeho práva, a preto nie je treba žiadne uplatnenie či rozhodnutie. V nesporných prípadoch právnu skutočnosť nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním osvedčuje notárov formou notárskej zápisnice pre účely zápisu do katastra nehnuteľnosti.

Podľa § 130 ods. 1 O.z. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávnení. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno priamo dokázať. Možno o nej usudzovať len z okolností, ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Základným rozlišujúcim kritériom je, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda alebo právo ktoré vykonáva, patria.

Okolnosti, z ktorých možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti musí v spore preukázať držiteľ veci (nadobúdacím titulom i keď neplatný napr. kúpna alebo darovacia zmluva a podobne). Takže subjekt, ktorý sa bude dovolávať súdnej ochrany bude musieť okrem iného preukázať okolnosti, z ktorých možno usudzovať na jeho dobromyseľnosť, teda okolnosti svedčiace o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci, nie samú dobromyseľnosť ako vnútorné presvedčenie - psychický stav. V prípade pochybnosti o tom, či ide o držbu oprávnenú sa predpokladá - platí vyvrátiteľná právna domnienka, že držba je oprávnená. V takomto prípade ten, kto popiera napr. dobromyseľnosť držiteľa má dôkazné bremeno na preukázanie neoprávnenej držby.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko sa domáha určenia vlastníckeho práva z titulu jeho nadobudnutia vydržaním, avšak v konaní nepreukázal splnenie predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, nakoľko vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva a v prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona. Podmienky vydržania sú stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne - ak v nich nie je splnená čo i len jedna, k vydržaniu nedochádza. Oprávnenosť držby je jednou z podmienok nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním. Za držiteľa sa považuje osoba, ktorá fakticky ovláda vec. Pri oprávnenej držbe musí ísť o faktické ovládanie veci, pri ktorom je daná vôľa nakladať s vecou ako so svojou vlastnou. Dobrá viera, ktorá je podkladom tejto vôle vyjadruje vnútorný psychický stav držiteľa, ktorý sám o sebe nemôže byť predmetom dokazovania. Navrhovateľ v konaní nepreukázal nie len držbu predmetných nehnuteľností, ale ani dobromyseľnosť, ktorú podľa neho odvodzoval od skutočnosti, že predmetné nehnuteľnosti nadobudla v roku 1926 Y. O. rod. O. v celosti prídelom rozparcelovaného veľkostatku, ktoré následne mala darovať synovi Q. O. v roku XXXX a ktorý ich mal od tejto doby ako vlastník užívať a držať až do roku 1953-1954, kedy boli združené do užívania poľnohospodárskych organizácii. Prevod sporných nehnuteľností darovacou zmluvou z prídelkyne Y. O. na jej syna Q. O. nebol preukázaný a skutočnosti uvedené v čestnom prehlásení, ktoré boli jedným z listinných dôkazov k návrhu na vydanie osvedčenia v notárskej zápisnici, neboli preukázané, teda ak aj Y. O. mala platne pridelené sporné nehnuteľnosti, tak tieto mohol nadobudnúť titulom dedičstva jej syn Q. O. , avšak nie na základe právneho úkonu darovania. Navrhovateľ tak obišiel dedičské konanie po neb. Y. O. a nepreukázal splnenie podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Skutočnosti uvedené v notárskej zápisnici o osvedčení vlastníckeho práva neboli preukázané a navrhovateľ nemá právny titul na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Navrhovateľ sa preto nemôže priamo domáhať určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a to ani z titulu právneho nástupníctva, pretože

z uvedeného titulu by sa mohol domáhať iba určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva jeho právnych predchodcov. Na základe uvedeného súd predmetný návrh zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa tak, že plne úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.