Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cob-162-2012.pdf
PDF · 90.25 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/162/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., ul. 29. augusta 1/A, Bratislava, IČO: 31 338 976, zastúpený advokátom Mgr. Andrejom Gunárom, Panenská 6, Bratislava proti žalovanému: EcoLed Solutions a.s., Zámocká 32, Bratislava, IČO: 36 747 262, zastúpený advokátom JUDr. Michalom Polákom, Nevädzova 8, Trnava, o zaplatenie 395,01 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 36Cb 26/2012-70 zo dňa 16.5.2012 t a k t o
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti úrokov z omeškania m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 69,25 eur a trovy konania vo výške 23,50 eur ako náhradu súdneho poplatku a 165,53 eur trovy právneho zastúpenia, všetko do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia.
Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 395,01 eur a nárok na úrok z omeškania požadovaný z tejto istiny zamietol. Zároveň uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 143,40 eur do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia.
Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal zaviazať žalovaného k povinnosti uhradiť žalovanú istinu v sume 395,01 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 12.2.2010 do 24.1.2012 vyčísleného sumou 69,25 eur, keď poukazoval na to, že dňa 24.10.2008 uzatvoril so žalovaným ako emitentom listinných akcií na meno Zmluvu o vedení zoznamu akcionárov č. sp. CD CP SR LP-639/2008, ktorou sa žalovaný zaviazal platiť za vedenie zoznamu poplatok za každý začatý kalendárny rok na základe faktúry zaslanej v príslušnom roku. Cena poplatku vychádzala z cenníka žalobcu platného v deň fakturácie. Žalobca svoje povinnosti voči žalovanému plnil, žalovaný mu ale za vykonanú službu neuhradil faktúru č. 2009127244 vystavenú na sumu 395,01 eur s DPH, ktorá bola splatná dňa 11.2.2010 a neuhradil ju ani po termíne splatnosti napriek tomu, že ho žalobca viackrát k jej uhradeniu vyzýval.
Po podaní návrhu, ktorý bol súdu doručený dňa 3.11.2011 žalobca súdu oznámil, že dňa 24.1.2012 žalovaný žalovanú istinu uhradil, preto v tejto časti berie návrh späť, ale žiadal aby súd zaviazal žalovaného k úhrade úroku z omeškania dohodnutého zmluvou a vyčísleného odo dňa 12.2.2010 do zaplatenia vo výške 69,25 eur.
Súd prvého stupňa podľa § 96 ods. 1 O.s.p. konanie v časti nároku na zaplatenie istiny zastavil a dokazovanie zameral na zistenie a preukázanie opodstatnenosti nároku na zaplatenie úrokov z omeškania.
Žalovaný tvrdil, že faktúra, ktorou si uplatňoval žalobca nárok na zaplatenie poplatku za vedenie zoznamu akcionárov mu bola doručená až dňa 23.1.2012 v elektronickej forme, o existencii faktúry doručovanej poštou nemal žiadnu vedomosť. Dňa 25.7.2011 mu bola doručená upomienka č. 940, ale ňou žalobca urgoval zaplatenie faktúry č. 2010127724 zo dňa 25.7.2011 za vedenie zoznamu akcionárov za rok 2010, pričom faktúra č. 200900127244, ktorá je predmetom súdneho konania bola vystavená o rok skôr ako faktúra č. 2010127724, pričom po doručení upomienky č. 940 sa informoval telefonicky u žalobcu na existenciu prípadného ďalšieho dlhu a bolo mu oznámené, že žalobca voči nemu neeviduje žiadne iné pohľadávky. Žalovaný žiadal, aby súd vzal tieto skutočnosti do úvahy a vyhodnotil ich s tým, že faktúra sa stala splatnou až v deň nasledujúci po tom, ako mu bola doručená, teda dňom 24.1.2011, ktorú uhradil v čase jej splatnosti, preto sa do omeškania nedostal a žalobcovi tak nárok na úroky z omeškania nevznikol.
Žalobca žalovaným uvádzané tvrdenia označil na zavádzajúce, pretože dňa 14.1.2010, bola faktúra, plnenie z ktorej je predmetom tohto sporu, zaslaná žalovanému, ale sa vrátila s poznámkou „adresát neznámy“. Žalobca sa ju pokúšal opätovne i s upomienkou doručiť, čo sa opäť nepodarilo a žalobcovi bola znovu vrátená, z dôvodu neznámeho adresáta.
Súd prvého stupňa posúdil obsah zmluvy, z ktorej žalobca nárok odvodzoval, vyhodnotil dôkazy, na zistené skutočnosti aplikoval ust. § 340 ods. 1, 2 Obchod. zák. a dospel k záveru, že z vykonaného dokazovania nemal preukázané, že by bol žalovaný v omeškaní so zaplatením faktúry, keď vzal do úvahy znenie čl. IV bod 1 písm. c) zmluvy a stotožnil sa s právnym názorom žalovaného, ktorý tvrdil, že pre vznik nároku na úhradu poplatku za vedenie zoznamu akcionárov sa vyžaduje, aby sa faktúra vystavená na predmetnú odmenu dostala do dispozície žalovaného, ktorý až na takomto základe má povinnosť platiť. Dokazovanie preukázalo, že žalobca žalovanému faktúru na zaplatenie poplatku nedoručil, hoci plnenie žalovaného je podmienené oboznámením sa s faktúrou v spojení s povinnosťou žalobcu vyplývajúcou mu z čl. IV. bod 1. písm. c) Zmluvy, podľa ktorého mal žalovaný plniť až „na základe faktúry zaslanej v príslušnom roku“. Súd tiež vzal do úvahy, že postup pre prípad, ak sa nepodarí doručiť predmetnú faktúru žalovanému zmluva neobsahuje, ani žiadne pravidlá pre náhradné doručenie, z čoho dospel k záveru, že faktúra žalovanému nebola riadne doručená, preto nemohla v deň, ktorý je v nej uvedený sa stať splatnou. Žalobca v konaní doručenie faktúry žalovanému ešte pred podaním žaloby nepreukázal a keďže žalovaný bol povinný plniť až po doručení faktúry, žaloba bola podaná predčasne, žalovaný sa do omeškania nedostal, z toho dôvodu súd nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. v časti týkajúcej sa zastavenia konania a v konaní neúspešného žalobcu zaviazal k povinnosti zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 143,40 eur, podľa vyčíslenia predloženého právnym zástupcom žalovaného.
Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v časti zamietnutého nároku na zaplatenie úrokov z omeškania podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd v tejto časti rozhodnutie zmenil a nárok na úroky z omeškania vo výške 69,25 eur, počítanej od 12.2.2010 do 24.1.2012, kedy žalovanú istinu žalovaný uhradil, mu priznal.
V dôvodoch odvolania uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti vychádzať z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.), keď súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.).
Žalobca zotrval na tvrdení, že povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy splnil, oproti čomu si však žalovaný riadne vystavenú a poštou doručovanú faktúru neprevzal, táto sa odosielateľovi - žalobcovi vrátila ako zásielka neprevzatá s poznámkou „adresát neznámy“. Žalobca zasielal žalovanému zásielky na adresu uvedenú v obchodnom registri, preto nie je dôvodné spochybňovať skutočnosť, že žalovaný si poštu na adrese svojho sídla nepreberal a z toho ustáliť, že žaloba bola podaná predčasne.
V tejto súvislosti poukázal odvolateľ na ust. § 2 ods. 3 Obchod. zák., ktorým je definovaný pojem sídla spoločnosti a poukázal i na čl. IV ods. 1 písm. c) zmluvy s emitentom listinných akcií na meno o vedení zoznamu akcionárov, v ktorej je jasne a zrozumiteľne uvedené, že nárok na poplatok žalobcovi vznikol „na základe faktúry zaslanej v príslušnom roku“ z čoho vyplýva, že táto podmienka bola zo strany žalobcu splnená a ktorý preukázateľne zaslal žalovanému príslušnú faktúru.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdiť. Na doplnenie uviedol, že pojem „zaslaná“ zahŕňa aj doručenie faktúry a oboznámenie sa s jej obsahom a spôsobom platby. Trval na tom, že poštové zásielky riadne preberal, k čomu poukázal na to, že niektoré zásielky mu od žalobcu doručené boli.
Odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou včas (§ 201, § 204 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania rozsudkom podľa § 156 ods. 1, 3 O.s.p., ktorý verejne vyhlásil. Účastníkov konania o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku osobitne elektronickými prostriedkami neupovedomoval, pretože o doručovanie písomnosti touto formou nepožiadali (§ 214 ods. 3 O.s.p.).
Predmetom odvolacieho konania vzhľadom na odvolanie žalobcu a rozhodnutie súdu prvého stupňa zostalo preskúmanie skutkových zistení a ich právne posúdenie v časti týkajúcej sa nároku na úroky z omeškania, ktoré si uplatnil žalobca za to, že mu zo strany žalovaného nebol riadne a včas uhradený poplatok za vedenie zoznamu akcionárov.
V tejto súvislosti odvolací súd vychádza a poukazuje na právnu úpravu uvedenú v ust. § 365 Obchod. zák., podľa ktorej dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 Obchod. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 369 ods. 2 Obchod. zák., úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom (ďalej len „doklad“), odovzdania tovaru alebo služby, ak je deň doručenia dokladu neistý.
Odvolací súd rozsah súdom prvého stupňa vykonaného dokazovania k nároku na zaplatenie úrokov z omeškania považuje za dostatočný, nestotožňuje sa ale s jeho právnym posúdením a tým ani s rozhodnutím, ku ktorému súd prvého stupňa dospel.
Pre vznik nároku na úhradu poplatku sa vyžaduje, aby sa faktúra, vystavená na jeho úhradu, dostala do dispozície žalovaného, čo je podmienené jeho oboznámením sa s faktúrou a keďže podľa tvrdenia prvostupňového súdu žalovaný nepreukázal, že by žalovanému predmetnú faktúru doručil, tento sa nemohol dostať do omeškania, preto mu ani nemohla vzniknúť povinnosť zaplatiť úroky z omeškania.
Podľa čl. IV bod 1c) zmluvy, nárok žalobcovi na poplatok za vedenie zoznamu akcionárov vzniká na základe poskytnutého zmluvného plnenia a v splnení povinnosti spočívajúcej v zaslaní faktúry.
Odvolací súd sa nestotožňuje s výkladom, ktorý použil prvostupňový súd, podľa ktorého žalovaný bol povinný plniť až po doručení faktúry.
Čl. IV bod 1c) zmluvy pre vznik nároku na zaplatenie poplatku vyžadoval zaslanie a nie v doručení faktúry a podľa čl. IV bod 8 zmluvy, nárok na úroky z omeškania vzniká pri omeškaní so zaplatením faktúry podľa dátumu uvedeného vo faktúre.
Odvolací súd v tejto súvislosti zobral do úvahy dôkazy nachádzajúce sa v spise, ktorými žalobca preukazoval splnenie zo zmluvy mu vyplývajúcej povinnosti spočívajúcej v zaslaní faktúry, a to podaním zásielky adresovanej žalovanému na poštovú prepravu dňa 14.1.2010, ktorá sa vrátila žalobcovi s poznámkou „adresát neznámy“, čo sa rovnako udialo i pri jej opätovnom doručovaní i s upomienkou, ktorá zásielka bola podaná na poštovú prepravu s dátumom 16.8.2010 a vrátila sa s poznámkou „ adresát neznámy“. Uvedené skutočnosti žalobca súdu prvého stupňa preukázal predložením podacích hárkov s označením podacích čísiel jednotlivých zásielok, potvrdených príslušným poštovým úradom.
Okrem toho odvolací súd uvádza, že pojem „zaslať“ nemožno vykladať v spojení s významom dostať do dispozície, ale znamená odoslať, expedovať. Nejedná sa o obsahovo ani významovo totožné pojmy, ktoré by boli zhodné s doručením. Na splnení povinnosti doručením sa účastníci v zmluve nedohodli. Žalobca tak bol povinný k zaslaniu faktúry, nie k doručeniu, samozrejme, že na adresu žalovaného, ktorú skutočnosť žalobca súdu riadne preukázal. Okrem toho odvolací súd vzal do úvahy i skutočnosť, že žalovaný bol subjekt, ktorý so žalobcom uzatvoril predmetnú zmluvu o plnení a povinnosti platiť poplatok, mal vedomosť o tom, že sa k takejto povinnosti zaviazal, preto sa i z jeho strany očakáva istá miera zodpovednosti a vedomosti o tom, že mu takáto povinnosť po uplynutí príslušného roka vznikne. Zo žiadnych ustanovení zmluvy ani inej dohody medzi účastníkmi nevyplýva, že by bol žalovaný povinný plniť až po doručení faktúry ako skonštatoval prvostupňový súd a na ktorom skutkovom závere v spojení s jeho právnym posúdením založil i zamietajúce rozhodnutie v časti úroku z omeškania. Okrem toho je potrebné vziať do úvahy i ustálený právny názor v súvislosti s výkladom pojmu „doručenie“, podľa ktorého pre kvalifikované splnenie tejto povinnosti postačí i uloženie na pošte, čo je považované za prejav, že sa tak mohla daná zásielka dostať do dispozície adresáta a ktorým je tiež preukázané, že povinnosť zaslať faktúru nie je významovo zhodná s jej doručením .
Na základe uvedeného rozhodnutie súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti nepriznaných úrokov z omeškania nie je správne, odvolací súd ho podľa § 220 O.s.p. zmenil a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Lehota na plnenie peňažného záväzku bola uvedená v zmluve čl. IV bod 8 a určená bola lehotou plnenia podľa dátumu uvedeného na faktúre, preto odvolací súd konštatoval, že žalovaný sa dostal so splnením svojej povinnosti do omeškania a nárok na úroky z omeškania je v celom uplatnenom rozsahu dôvodný.
O trovách konania pred súdom prvého stupňa odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z. za 4 úkony právnej pomoci v hodnote po 28,22 eur (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby, čiastočné späťvzatie, vyjadrenie k stanovisku žalovaného), 2x paušálna náhrada po 7,41 eur, a 2x po 7,63 eur, 20% DPH a náhradu súdneho poplatku vo výške 23,50 eur, spolu 189,03 eur.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 2 O.s.p., ale v konaní úspešnému odvolateľovi - žalobcovi priznal iba nárok na náhradu zaplateného súdneho poplatku za odvolanie vo výške 16,50 eur, keď trovy právneho zastúpenia účastník, ktorému náhrada trov odvolacieho konania bola vo výroku vyhláseného rozhodnutia prisúdená do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia nevyčíslil, v takom prípade odvolací súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania a okrem náhrady súdneho poplatku ktorá vyplývala zo spisu, mu iné trovy nepriznal.
Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.