Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_26Csp-107-2023.pdf
PDF · 105.93 KB
Case nature
Area
Subarea
26Csp/107/2023
Uznesenie
Okresný súd Galanta v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou v právnej veci žalobcov: 1/ E. S., E.. XX.XX.XXXX, I. O. XXX, 2/ U. S., E.. XX.XX.XXXX, I. O. Z. X, I., 3/ W. B., E.. XX.XX.XXXX, I. D. X, A., zastúpení: Mgr. Peter Arendacký, advokát, Železničiarska 13, Bratislava, proti žalovanej: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31575951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, o neodkladnom opatrení, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podaným súdu dňa 08.08.2023 navrhovatelia 1/ až 3/ žiadali, aby súd uložil žalovanému Prima banka Slovensko, a. s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina 010 11, povinnosť zdržať sa výkonu vymáhania premlčanej pohľadávky v zmysle Notárskej zápisnice č. E. XXX/XXXX; E. Q. B.W. XX.XX.XXXX, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou Úverovej zmluvy č. XX/XXX/XX uzatvorenej medzi žalobcami 1/, 2/ a 3/ a žalovaným dňa XX.XX.XXXX a aby poučil žalovaného, že môže podať voči žalobcom 1/, 2/ a 3/ žalobu vo veci samej o zaplatenie pohľadávky vyplývajúcej z Úverovej zmluvy č. XX/XXX/XX Y. B. XX.XX.XXXX.
X. Návrh odôvodnil tým, že navrhovatelia 1/ až 3/ a odporca v tom čase vystupujúci pod obchodným menom Dexia banka Slovensko, a. s. , uzatvorili spolu dňa XX.XX.XXXX Úverovú zmluvu č. XX/XXX/ XX, na základe ktorej banka poskytla navrhovateľovi 2/ rodinný spotrebný úver vo výške 9 958,18 EUR (300 000,00 SKK). Podmienkou poskytnutia úveru bolo podpísanie ručiteľskej listiny navrhovateľmi v 1/ a 3/ rade ako ručiteľmi, uzatvorenie životného poistenia pre prípad smrti v Komunálnej poisťovni, a. s. a Notárskej zápisnice č. E. XXX/XXXX; E.. Spotrebný úver bol poskytnutý za podmienok: úroková sadzba 10,80 %, poskytnutie peňažných prostriedkov XX.XX.XXXX, splácanie úveru špecifikované v čl. 4 zmluvy: mesačná splátka 215,56 EUR (6 494,00 SKK), splatnosť úveru do 28.08.2009, RPMN - 5,79 % je uvedená v bode 4.8. a je vypočítaná z hodnoty celkových nákladov spojených s úverom a výšky poskytnutého úveru. Právny vzťah účastníkov je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným typovou spotrebiteľskou zmluvou upravenou špeciálnym právnym predpisom, a to zákonom o spotrebiteľských úveroch. Veriteľ bol od uzatvorenia zmluvy v postavení dodávateľa a dlžníci v postavení spotrebiteľov, ktorí zmluvné podmienky nemohli žiadnym spôsobom ovplyvniť.
3. Právny vzťah účastníkov je preto potrebné posúdiť podľa noriem spotrebiteľského práva, a to podľa osobitného právneho predpisu zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z., zákona o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb. a všeobecného právneho predpisu Občianskeho zákonníka. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitosti povinne obsahovať osobitné náležitosti podľa § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (účinného v čase uzavretia zmluvy 31.08.2004) na účely tohto zákona sa rozumie písm. c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi pri poskytnutí úveru, okrem úrokov. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (účinného v čase uzavretia zmluvy 31.08.2004), Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä písm. g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Predmetná úverová zmluva neobsahuje celkové náklady spotrebiteľa (§ 2 písm. c/ zák. č. 258/2001 Z.z. k 31.8.2004)) a správny údaj o RPMN (§ 4 ods. 2 písm. g/ zák. č. 258/2001 Z.z. k 31.8.2004), z toho dôvodu je úver podľa § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z.z. (znenie účinné k 31.8.2004) bezúročný a bez poplatkov. V tomto smere navrhovatelia odkazujú na rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 02.08.2017 sp. zn. 24Co/174/2016, ktorý potvrdil rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. 5C 240/2014-102 zo dňa 16. februára 2016. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie (okrem iného) vyslovil, že ,,... Ročná percentuálna miera nákladov je reálna matematická veličina ( pre každý konkrétny prípad poskytnutého úveru jedna - jediná ), ktorá musí byť jednoznačne vyššia ako úrok z konkrétneho úveru, nakoľko v zmysle § 2 ods. 1 písm. c) Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru. Konkrétna RPMN je preto hlavne ovplyvňovaná stanovenou výškou úroku úveru, a iné veličiny nemôžu spôsobiť zníženie RPMN pod výšku úroku úveru. Aj v prípade, že výpočet RPMN do roku 2006 v zmysle prílohy zákona č. 258/2001 Z. z. bol podľa nesprávneho vzorca, a preto zavádzajúci, táto skutočnosť nemôže byť na ujmu spotrebiteľa a spotrebiteľ nemôže byť zavádzaný nesprávnou výškou RPMN (aj keď vypočítanou na základe právnej úpravy Slovenskej republiky). Správne určená RPMN bola stanovená vzorcom na jej výpočet už v smernici Rady č. 87/102/EHS z 22. decembra 1986 a smernici Rady č. 98/7/ES zo 16. februára 1998, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru. Len tento vzorec na výpočet RPMN reálne odzrkadľuje skutočné náklady spotrebiteľa pri konkrétnom úvere, keďže správne zohľadňuje aj úrokovú sadzbu a ostatné náklady na úver. To, že tento správny vzorec nebol prevzatý do právneho poriadku Slovenskej republiky, nemôže byť na ujmu spotrebiteľa. Vzhľadom na takto výrazne nepravdivý údaj o RPMN súd zastáva názor, že je potrebné v tejto časti zmluvu vyhodnotiť tak, akoby údaj o RPMN chýbal, keďže došlo tým k podstatnému oklamaniu spotrebiteľa. Ak by žalobca pristupoval k tomuto údaju s odbornou starostlivosťou, nemohol uviesť hodnotu RPMN nižšiu ako bola úroková sadzba (11,10%), keďže RPMN zohľadňuje všetky náklady na úver, ktorých úrok je len jednou časťou a logicky teda RPMN musí byť vyššie ako je úroková sadzba. Uvedením výšky RPMN 5,57 % právny predchodca odporcu porušil zákaz klamať spotrebiteľa uvádzaním nepravdivých údajov o úrovni nákupných podmienok v súvislosti s poskytovaním úveru. Predmetný úver bol spotrebiteľovi poskytnutý bankou, a teda spotrebiteľ legitímne očakával, že banka bude pri poskytovaní úveru postupovať voči nemu s odbornou starostlivosťou tak, ako jej to ukladá zákon o bankách. Banka ako odborník musela vedieť, že údaj o výške RPMN uvedený v zmluve (aj keď vypočítaný podľa vzorca uvedeného v prílohe zákona č. 258/2001 Z. z.) je nesprávny a v neprospech klienta skresľuje cenu úveru. Banka neposkytla klientovi objektívny údaj o výške RPMN a voči klientovi postupovala neodborne. Banka (na rozdiel od štátnych orgánov) môže podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy SR konať čo nie je zákonom zakázané a teda mohla a mala v zmluve uviesť pravdivý údaj o cene úveru. Takýmto postupom by banka naplnila zákonnú povinnosť postupovať pri vykonávaní bankovej činnosti s odbornou starostlivosťou. Tento názor vyjadril vo svojom rozhodnutí aj Krajský súd Prešov v rozhodnutí č. k. 3Co/29/2014 zo dňa 14. 05. 2014 a s ktorým sa tunajší súd stotožňuje. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú uvedené v § 4 ods. 2 citovaného zákona a medzi ne s poukazom na písm. g/ patrí aj ročná percentuálna miera nákladov: ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže klamlivé alebo nesprávne uvedenie RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere nemôže mať za následok splnenie zákonnej povinnosti uvedenia tohto údaja v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/ z. č. 258/2001 Z. z. s tým, že nesprávne uvedenie RPMN by bolo možné hodnotiť ako klamanie spotrebiteľa, keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje RPMN, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa o tom, že predmetný spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov. ...“. V danej veci úroková sadzba pri poskytnutí úveru bola 10,80 % p.a., pričom údaj o RPMN je uvedený v článku 4. bode 4.8. vo výške 5,79 %. Správna výška RPMN pritom musela byť najmenej vo výške úroku 10,80 %. V skutočnosti v tomto konkrétnom prípade RPMN činí 11,35 %. K uvedenému je možné dospieť po dosadení základných údajov o úvere (výška úveru 300 000,00 SKK, výška splátky 6 494,00 SKK/mesačne, počet splátok 60) do vzorca pre výpočet RPMN uvedeného v prílohe k zákonu č 258/2001 Z.z. účinného od 01.07.2006 (stanovený smernicou). V bode
4.8. úverovej zmluvy je pritom uvedené, že RPMN vo výške 5,79 % je vypočítaná z hodnoty celkových nákladov spojených s úverom a výšky poskytnutého úveru. Celkové náklady spojené s úverom v zmluve absentujú, výška úveru bola 300.000,00 SKK a úrok bol 10,80 % p.a., z čoho logicky vyznieva, že výška RPMN nijako nemohla predstavovať 5,79 %, keďže samotný úrok bol 10,80 %. Vzhľadom na takto výrazne nepravdivé údaje o RPMN je poskytnutý spotrebiteľský úver bezúročný a bezpoplatkový z dôvodu absencie RPMN v úverovej zmluve a žalovaný má nárok iba na vrátenie istiny (bez úrokov a pF.). Z. I. U.. E. Y. Č.. N 273/2004; NZ67532/2004 klienti - žalobcovia ako osoby povinné vyhlásili, že svoj dlh vyplývajúci z Úverovej zmluvy č. XX/XXX/XX Y. B. XX.XX.XXXX opísanej v bode I. notárskej zápisnice v plnom rozsahu čo do dôvodu i čo do výšky uznávajú. Podľa čl. III. notárskej zápisnice predmetom plnenia bolo zaplatenie poskytnutého úveru vrátane úrokov, poplatkov a ostatných pohľadávok vyplývajúcich z úverovej zmluvy. Podľa čl. III. notárskej zápisnice - Čas plnenia - bola konečná splatnosť úveru dohodnutá na 28.8.2009 a pri nedodržaní záväzkov dlžníka stanovených v Zmluve, príp. pri naplnení iných skutočností v Zmluve uvedených, boli dlžníci povinní splniť svoj dlh do 15 dní odo dňa, kedy im banka zašle výzvu na úhradu celej pohľadávky. Podľa čl. IV notárskej zápisnice, táto notárska zápisnica je titulom pre výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e) OSP a exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Podľa čl. VII. a VIII. povinní v postavení ručiteľov, vyhlásili, že sa zaväzujú uhradiť veriteľovi dlžnú čiastku poskytnutého a ručiteľskými listinami zabezpečeného úveru vrátane úrokov, poplatkov a ostatných pohľadávok súvisiacich s poskytnutým úverom, a to do desať dní, kedy im veriteľ zašle výzvu na úhradu. Dlžníci a ručitelia v notárskej zápisnici uznali záväzok, v ktorom boli obsiahnuté aj úroky, poplatky a sankčné úroky, na ktoré však banka z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nemala nárok. Dlžníci a ručitelia tak mohli uznať záväzok len vo výške poskytnutého úveru 300 000,00 SKK bez úroku a bez poplatkov. Uznanie záväzku povinnými osobami v predmetnej notárskej zápisnici je preto absolútne neplatným právnym úkonom.
4. Listom zo dňa 16.02.2007 odporca vyzval navrhovateľov na predčasné splatenie úveru do 10 dní od doručenia výzvy. Uvedené výzvy boli doručené navrhovateľom vo februári 2007. Odporca s poukazom na vyššie uvedenú notársku zápisnicu ako exekučný titul podal návrh na vykonanie exekúcie voči navrhovateľom, pričom Okresný súd Bratislava IV návrhu vyhovel a vydal poverenie exekútorovi O.. K. D.. O predmetných nárokoch tak prebiehalo exekučné konanie na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn.XXEr/XXXX/XXXX W. Q. C.Ú. O.. K. D. Z. S.. Y. .C. XXXXX/XX. Z upovedomenia o zastavení starej exekúcie zo dňa 03.06.2020, vyhotoveným súdnym exekútorom O.. K. D., S. S. G.G. X/XXX, Z., vyplýva, že došlo k zastaveniu exekučného konania uvedeného v predchádzajúcom odseku ako tzv. „starej exekúcie“, a to z dôvodu, že podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. uplynula rozhodná doba, t.j. exekúcia bola zastavená, pretože od doručenia prvotného poverenia 04.09.2007 uplynula rozhodná doba piatich rokov. K predĺženiu rozhodnej doby nedošlo a nešlo o takú starú exekúciu, ktorá sa nezastavuje. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, mohol odporca podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Odporca túto možnosť nevyužil. Odporca taktiež mohol podať nový návrh na vykonanie exekúcie podľa pravidiel pre nové exekúcie, pričom podľa § 9 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. platí, že pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby. Zákon určuje 1 ročnú lehotu na podanie nového návrhu na exekúciu v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. pre zachovanie premlčania pohľadávky. Keďže odporca riadne nepokračoval v exekučnom konaní (nepodal nový návrh na vykonanie exekúcie), platí, že k prerušeniu plynutia premlčacej doby podaním návrhu na vykonanie exekúcie nedošlo (§ 112 OZ) a premlčacia doba tak plynula nepretržite odo dňa splatnosti pohľadávok. Preto i pokiaľ by súd považoval uznanie dlhu za platné, premlčacia doba 10 rokov by uplynula najneskôr dňa 1.3.2017. Odporca nevyužil ani osobitné predĺženie premlčacej doby v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 233/2019 Z. z., nepodal v lehote 1 roka od upovedomenia o zastavení starej exekúcie nový návrh na exekúciu, a preto došlo k definitívnemu premlčaniu jeho pohľadávok dňa 1.10.2021. Navrhovatelia v 1., 2. a 3. rade z uvedených dôvodov uplatňujú námietku premlčania predmetných nárokov. Napriek zjavnému premlčaniu pohľadávok, odporca listom zo dňa 01.08.2023 vyzval navrhovateľov 1/, 2/ a 3/ na úhradu dlhu pred exekúciou, ktorý vyplýva z exekučného titulu Notárska zápisnica č. E. XXX/XXXX; E. a ktorý pozostáva zo sumy 6.131,67 Eur, úroku z omeškania zo sumy 6.131,67 Eur od 21.12.2006 do 22.03.2007 v sume 239,66 Eur, úroku z omeškania vo výške 20% p.a. zo sumy 6.131,67 Eur od 22.03.2007 do zaplatenia, trov vydania poverenia v sume 16,60 Eur a trov podania návrhu v sume 39,83 Eur. Odporca v predmetnom liste uvádza, že k vymáhaniu pohľadávky pristúpi prostredníctvom súdneho exekútora.
5. Odporca teda mieni uplatňovať vymáhanie premlčaného dlhu na podklade exekučného titulu, ktorý už bol použitý v starej exekúcii a ktorá bola zastavená, pričom odporca nevyužil svoje právo podať nový návrh v lehote 1 roka od doručenia upovedomenia o zastavení starej exekúcie. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. Je zrejmé, že odporca v premlčacej dobe 1 roka podľa § 9 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. neuplatnil právo na súde a v začatom konaní riadne nepokračoval, preto sa pohľadávka premlčala a navrhovatelia 1/, 2/ a 3/ vzniesli námietku premlčania dôvodne. Navrhovatelia v 1., 2. a 3. rade navrhujú súdu, aby nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží odporcovi povinnosť zdržať sa výkonu vymáhania premlčanej pohľadávky prostredníctvom súdneho exekútora na podklade exekučného titulu Notárska zápisnica č. E. XXX/XXXX; E., D. S. O.. F. L., E. B. XX.XX.XXXX. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka, Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel. Splatnosť poslednej splátky úveru a teda konečná splatnosť úveru nastala dňa 16.02.2007. Odo dňa 17.02.2007 začala plynúť trojročná premlčacia doba (keďže žalovaný v začatom konaní riadne nepokračoval), a ktorá uplynula 17.2.2010. Aj v prípade, ak by súd považoval uznanie dlhu za platné, desaťročná premlčacia doba by uplynula najneskôr 1.3.2017. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo súdnym exekútorom vydané dňa 03.06.2020 a dňa 30.09.2020 bolo doručené Okresnému súdu Bratislava IV. Odo dňa 01.10.2020 začala plynúť 1 - ročná premlčacia doba na podanie nového návrhu na exekúciu, ktorá uplynula dňa 01.10.2021. V zmysle vyššie citovaného § 54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť.
6. Odporca prostredníctvom inštitútu notárska zápisnica vymáha od žalobcov premlčanú pohľadávku, ktorú mieni naviac vymáhať prostredníctvom súdneho exekútora, a to bez akejkoľvek kontroly súdu nielen vo vzťahu k premlčaniu, ale aj vo vzťahu k bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Zohľadniac uvedené, navrhovatelia poukazujú na špecifickosť notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Aspektom neprimeranosti tohto zabezpečovacieho inštitútu (notárska zápisnica) je fakt, že veriteľ nemá žiadne časové obmedzenie, po uplynutí ktorého by už notársku zápisnicu nemohol voči dlžníkovi uplatniť. Veriteľ teda môže prostredníctvom súdneho exekútora realizovať výkon vymáhania aj v čase, kedy pri posúdení nároku formou súdneho konania by mohlo byť konštatované zamietnutie nároku z dôvodu jeho premlčania a oneskoreného uplatnenia. V neprospech spotrebiteľa je vylúčená aplikácia ustanovení o premlčacej dobe a dlžník stráca možnosť využitia jedného zo základných právnych inštitútov pred samotným začatím exekúcie. Veriteľ môže špekulatívne odkladať uplatnenie svojho práva tak, aby príslušenstvo pohľadávky narastalo. Premlčacia doba a obmedzenie vymožiteľnosti nútia veriteľa uplatňovať svoje nároky včas, pričom notárskou zápisnicou veriteľ môže tieto zákonné časové obmedzenia obísť a v rozpore s princípom vigilantibus iura môže v podstate s akýmkoľvek časovým odstupom po splatnosti pohľadávky siahnuť na majetok spotrebiteľa, a to bez toho, aby sa povinný mohol pred začatím samotnej exekúcie brániť a v súdnom konaní uplatniť námietku premlčania.
7. Navrhovatelia 1/, 2/ a 3/ nemôžu zabrániť vymáhaniu premlčaného peňažného nároku bez zásahu súdu. Dôvodnosť nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia navrhovatelia 1/, 2/ a 3/ odôvodňujú tým, že odporca uplatňuje výkon vymáhania dlhu na podklade notárskej zápisnice, pričom sa jedná o dlh premlčaný. Využitím notárskej zápisnice obchádza odporca zákonnú premlčaciu dobu, pričom nerešpektuje zákonné ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka.
8. Preto jediným prostriedkom ochrany navrhovateľov 1/, 2/ a 3/ pred zásahmi odporcu je neodkladné opatrenie a výkonu vymáhania premlčaného dlhu môže zabrániť výlučne nariadené trvalé neodkladné opatrenie súdom, ktorým je potrebné zastaviť výkon vymáhania premlčaného dlhu a tak upraviť pomery účastníkov. Navrhovatelia 1/, 2/ a 3/ listinnými dôkazmi preukazujú vzťah medzi účastníkmi konania. Taktiež preukazujú, že výkon vymáhania premlčaného dlhu v prospech odporcu sa má realizovať na podklade notárskej zápisnice a výzvy odporcu a že tento výkon bezprostredne hrozí (výzva odporcu zo dňa 1.8.2023). Poskytnutie právnej ochrany navrhovateľom 1/, 2/ a 3, ako slabšej strany formou nariadenia neodkladného opatrenia je jediným prostriedkom, ktorý môže trvalo upraviť pomery strán. Zo strany navrhovateľov 1/, 2/ a 3/ sú dostatočne osvedčené najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre
rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ide v tejto súvislosti najmä o existenciu Úverovej zmluvy č. XX/XXX/XX Q. B. XX.XX.XXXX, E. Y. Č.. E. XXX/XXXX; E. Q. B. XX.XX.XXXX, X. P. Č.. XX/XXXRX/XX W. Č.. XX/XXXRX/XX Q. B. XX.XX.XXXX, K. E. Z. S. Ú. Y. B. XX.X.XXXX a Upovedomenia o zastavení starej exekúcie zo dňa 03.06.2020. Navrhovatelia v 1/, 2/ a 3/ rade osvedčili, že odporca na základe neobmedzenej vôle vymáha od navrhovateľov 1/, 2/ a 3/ premlčaný dlh v rozpore s § 54a Občianskeho zákonníka. Neodkladné opatrenie je jediným efektívnym prostriedkom trvalej ochrany pred výkonom vymáhania premlčanej pohľadávky. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia navrhovatelia 1/, 2/ a 3/ osvedčujú existenciu právneho vzťahu medzi nimi a odporcom, čo vyplýva z predloženej výzvy na úhradu dlhu pred exekúciou. Neodkladným opatrením sa navrhovatelia 1/, 2/ a 3/ voči odporcovi domáhajú uloženia povinnosti zdržať sa výkonu vymáhania premlčanej pohľadávky.
9. Prílohou návrhu boli listinné dôkazné prostriedky, a to: úverová zmluva č. XX/XXX/XX, ručiteľská listina, notárska zápisnica E. XXX/XXXX, E. XXXXX/XXXX, výzva na predčasné splatenie dlhu, upovedomenie o zastavení starej exekúcie, výzva na úhradu dlhu.
10. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
12. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Podľa § 352 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
14. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
15. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
16. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
17. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov: ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom v oboch prípadoch je nutné skúmať, či je nárok osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov musí byť naliehavá a úprava pomerov sa nemôže vzťahovať na čas minulý.
18. V danom prípade navrhovatelia nekonkretizovali, či ide o existenciu ohrozenia exekúcie alebo potrebu neodkladnej úpravy pomerov, vychádzajúc z obsahu odôvodnenia návrhu mal súd za to, že navrhovatelia za potrebnú považujú neodkladnú úpravu pomerov medzi účastníkmi, a to trvalého charakteru.
19. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že medzi potrebou neodkladnej úpravy pomerov strán a výrokom nariadeného neodkladného opatrenia musí byť ipso facto bezprostredná súvislosť. Platí to najmä v prípade, keď sa navrhovateľ neodkladného opatrenia dožaduje, aby súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa/zákaz určitých úkonov. Tento zákaz musí reagovať na obavy, o ktoré navrhovateľ svoj návrh opiera, a zároveň musí byť nevyhnutne spôsobilý ich rozptýliť úplne alebo aspoň v podstatnej miere, inak by sa neodkladné opatrenie míňalo účinkom. Je preto úlohou navrhovateľa, aby vysvetlil, aká obava súvisí s tým-ktorým zákazom/povinnosťou, ktorého uloženia sa domáha. Navrhovatelia potrebu nariadenia neodkladného opatrenia odôvodňovali tým, že odporca v rámci výzvy na plnenie dlhu ich
oboznámil so svojím úmyslom iniciovať za účelom uspokojenia jeho pohľadávky exekučné konanie, ktoré tvrdenie nie je bez ďalšieho spôsobilé vyvolať potrebu nariadiť neodkladným opatrením povinnosť zdržať sa výkonu rozhodnutia. Na účely neodkladného opatrenia je v neposlednom rade nevyhnutné ustáliť, akému nároku sa má poskytnúť ochrana. Z návrhu uvedené nevyplýva.
20. Súd sa v plnom rozsahu nestotožnil s tvrdením navrhovateľov o tom, že žiadané neodkladné opatrenie predstavuje jediný možný legálny spôsob ochrany práv navrhovateľov, nakoľko inak odporcovi nemôžu zabrániť vymáhať dlh, ktorý je premlčaný.
21. Obsah argumentácie proti exekučnému titulu a zákonnosti exekúcie všeobecne produkovaný navrhovateľmi v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je plne uplatniteľný v rámci existujúcich prostriedkov obrany navrhovateľov v pozícii povinných v začatom exekučnom konaní, a to v podobe námietok proti exekúcii, prípadne návrhu na zastavenie exekúcie, pričom riadne a včasné uplatnenie uvedených procesných inštitútov za súčasného predpokladu ich dôvodnosti nepochybne musí vyústiť do záveru o neprípustnosti exekučného konania a jeho následného zastavenia.
22. Súd má za to, že je neprípustné v konaní o nariadení neodkladného opatrenia vyhodnocovať spôsobilosť exekučného titulu a prípadne trvale vylúčiť možnosť odporcu iniciovať exekučné konanie na základe daného exekučného titulu za súčasnej nespornej existencie procesných inštitútov špeciálne určených na posúdenie zákonnosti exekučného konania (vrátane spôsobilosti exekučného titulu).
23. Vzhľadom na uvedené súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.