Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_10Cb-345-2010.pdf
PDF · 113.48 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cb/345/2010
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, Ph.D., v právnej veci navrhovateľa: Banco Banif Mais S.A., so sídlom Avenida 24 de Julho 98, Lisabon, časť Santos-o-Velho, Portugalsko, číslo zápisu 500280312, týka sa Banco Banif Mais S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, IČO: 35 945 745, zastúpený: SKLEGAL s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 10, 811 02 Bratislava, IČO: 35 973 161, proti odporcom: 1) T. Š., B.. XX.XX.XXXX X. U. XXXX/XX, XXX XX Ž., 2) Ľ. Š., B.. XX.XX.XXXX, X. U. XXXX/XX, XXX XX Ž., o zaplatenie 3.076,65 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporcovia v rade 1/ a 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne istinu 2.960,94 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne počítaným zo sumy 2.960,94 eur od 17.3.2010 do zaplatenia, do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
V ostatnej časti súd žalobný návrh z a m i e t a .
O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 26.8.2010, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 6.9.2010, domáhal voči v návrhu označeným odporcom v rade 1/, 2/ uloženia povinnosti zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške 3.076,65 eur, úrok vo výške 29,05% ročne zo sumy 3.076,65 eur od 17.3.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 35,05% ročne zo sumy 3.076,65 eur od 18.3.2010 až do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi trovy konania. Podanú žalobu skutkovo odôvodnil tým, že navrhovateľ, odporca v rade 1/ ako dlžník a odporca v 2/ rade ako spoludlžník uzavreli dňa 26.4.2007 Zmluvu o úvere č. 2182, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcom úver vo výške 5.432,75 eur zabezpečený zriadením záložného práva na motorové vozidlo vymedzené v úverovej zmluve. Odporcovia opakovane neuhradili navrhovateľovi dohodnuté splátky z uzatvorenej zmluvy o úvere v lehote ich splatnosti. Navrhovateľ upozornil odporcov na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru spolu s jeho príslušenstvom a všetkými platbami, ktoré sa k úveru vzťahujú. Vzhľadom na skutočnosť, že odporcovia boli v omeškaní s úhradou najmenej jednej splátky úveru o viac ako 3 mesiace, navrhovateľ vyhlásil splatnosť celého úveru vrátane jeho príslušenstva podľa bodu 19 úverovej zmluvy, a to k 8. dňu odo dňa odoslania oznámenia o tejto skutočnosti odporcom. Úver sa stal splatným dňa 16.12.2009. Pre prípad omeškania s úhradou akejkoľvek sumy podľa úverovej zmluvy účastníci dojednali úrok z omeškania vo výške o 6% vyššej ako je úroková sadzba dohodnutá v individuálnych podmienkach zmluvy o úvere. Keďže odporcovia ani po vyhlásení splatnosti úveru neuhradili navrhovateľovi dlžné sumy, navrhovateľ žiadal zaviazať odporcov na úhradu istiny a úrokov z omeškania za porušenie povinnosti odporcov splatiť zostávajúcu istinu a dlžný úrok vyčíslený ku dňu vyhlásenia splatnosti úveru, a to odo dňa nasledujúceho po vyhlásení splatnosti úveru až do
zaplatenia. V súvislosti s realizáciou záložného práva navrhovateľ si uplatnil voči odporcom úhradu nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov vo výške 269,50 eur. Výťažok z výkonu záložného práva predstavuje sumu 2.150,- eur, ktorý podľa bodu 23 záložnej zmluvy navrhovateľ započítal na svoju úverovú pohľadávku pozostávajúcu z nákladov na výkon záložného práva vo výške 260,50 eur, na úhradu splatného úroku vo výške 891,57 eur, na úhradu splatného úroku z omeškania vo výške 382,66 eur a na úhradu splatnej istiny vo výške 606,27 eur. Žalovaná pohľadávka pozostáva z istiny vo výške 3.076,65 eur, dlžného úroku vo výške 29,05% ročne zo sumy 3.076,65 eur od 17.3.2010 do zaplatenia a z úroku z omeškania vo výške 35,05% ročne zo sumy 3.076,65 eur od 18.3.2010 až do zaplatenia.
Spolu s návrhom na začatie konania navrhovateľ pripojil do obsahu sp. materiálu fotokópie listinných dôkazov - Zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 26.4.2007 (č.l. 11 až č.l. 12), Zmluvu o úvere (č.l. 13), Všeobecné podmienky zmluvy o úvere zo dňa 26.4.2007 (č.l. 14 až č.l. 15), vyhlásenie splatnosti a výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 8.12.2009, výpis z úverového účtu (č.l. 17 až č.l. 18), upozornenie na možnosť zosplatnenia úveru (č.l. 19), kúpnu zmluvu č. 2182 (č.l. 20), faktúru zo dňa 7.12.2009 (č.l. 21), faktúru odmeny a výdavky za notárske úkony (č.l. 22).
Uznesením OS Žilina č.k. 10Cb 345/2010-31 zo dňa 14.6.2011 súd uložil odporcom v rade 1/, 2/ písomne vyjadriť sa k žalobe a pripojeným listinám. Napriek riadnemu a včasného doručeniu výzvy súdu odporcovia sa k podanej žalobe nevyjadrili.
Písomným podaním zo dňa 9.12.2011 pred začatím dokazovania navrhovateľ oznámil súdu, že odporca po podaní žaloby uhradil dňa 31.8.2011 sumu 115,71 eur, na základe čoho navrhovateľ žiadal pripustiť zmenu žaloby tak, že žiadal zaviazať odporcov v rade 1/, 2/ zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne istinu 2.960,94 eur, úrok vo výške 29,05% ročne zo sumy 2.960,94 eur od 17.3.2010 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 35,05% ročne zo sumy 2.960,94 eur od 17.3.2010 do zaplatenia. Súd predmetné podanie posúdil z hľadiska jeho obsahu ako čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 115,71 eur a úroku z omeškania vo výške 29,05% ročne zo sumy 115,71 eur od 17.3.2010 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 35,05 eur ročne zo sumy 115,71 eur od 18.3.2010 do zaplatenia a súčasne ako zmenu návrhu na začatie konania spočívajúcu v jeho rozšírení v časti uplatneného úroku z omeškania, ktorý navrhovateľ požaduje vo výške 35,05% ročne zo sumy 2.960,94 eur od 17.3.2010 do zaplatenia oproti pôvodne uplatnenému úroku z omeškania za obdobie od 18.3.2010 do zaplatenia. Zmenu žaloby súd pripustil uznesením OS Žilina č.k. 10Cb 345/2010-44 zo dňa 18.4.2012.
Pojednávanie konané dňa 22.1.2013 sa uskutočnilo v neprítomnosti riadne a včas predvolaného navrhovateľa a jeho právneho zástupcu a v neprítomnosti účastníkov konania za súčasného splnenia zák. podmienok vymedzených ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p..
Právny zástupca navrhovateľa písomným podaním zo dňa 6.12.2012 ospravedlnil neúčasť navrhovateľa na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania s tým, že trvá na podanej žalobe v jej aktuálnom znení. Súhlasil s prejednaním veci v neprítomnosti navrhovateľa. U odporcu v rade 1/ došlo k náhradnému doručeniu predvolania na pojednávanie uložením zásielky na doručovacej pošte. Odporca v rade 2/ mal predvolanie na pojednávanie riadne a včas vykázané, odporca v rade 2/ sa na pojednávanie neustanovil.
Súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah sp. materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový stav.
Existenciu záväzkovo-právneho vzťahu medzi účastníkmi konania mal súd nesporne preukázanú z predloženej zmluvy o úvere písomne uzatvorenej medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcami v rade 1/, 2/ ako spoludlžníkmi zo dňa 26.4.2007. Predmetom záväzku navrhovateľa ako veriteľa bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru dlžníkom za účelom umožnenia dlžníkom kúpiť motorové vozidlo a záväzkom dlžníkov bolo poskytnuté peňažné prostriedky veriteľovi vrátiť spolu s dohodnutým príslušenstvom za podmienok uvedených v tejto zmluve. Podľa dohodnutých podmienok úveru
výška úverovej istiny predstavuje sumu 5.432,75 eur, ročná úroková sadzba 29,05% ročne a ročná percentuálna miera nákladov 14,22%. Podrobná úprava práv a povinností účastníkov zmluvného vzťahu je obsahom Všeobecných podmienok zmluvy o úvere zo dňa 26.4.2007. Pre prípad omeškania akejkoľvek sumy na základe úverovej zmluvy veriteľovi v lehote splatnosti jeho pohľadávky, dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške o 6% vyššej ako je úroková sadzba dohodnutá v individuálnych podmienkach. Dlžník sa súčasne zaviazal zaplatiť veriteľovi všetky poplatky podľa sadzobníka verejne prístupného v priestoroch veriteľa, s ktorými vyslovil súhlas. V prípade omeškania dlžníka s platením týchto poplatkov sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,2% denne z dlžnej sumy okrem zmluvnej pokuty dohodnutej v dobe 10 Všeobecných úverových podmienok.
Listom zo dňa 18.11.2009 veriteľ upozornil odporcu na porušenie záväzkov vyplývajúcich z úverovej zmluvy a na následky omeškania s platbou jednej splátky o viac ako 3 mesiace, teda na možnosť vyhlásenia splatnosti celého poskytnutého úveru spolu s jeho príslušenstvom a všetkými platbami, ktoré sa k nemu vzťahujú a na možnosť uplatnenia si nároku súdnou cestou.
Listom zo dňa 8.12.2009 veriteľ vyhlásil splatnosť úveru a vyzval odporcu v rade 1/ na úhradu dlžnej sumy s poukazom na omeškanie odporcu s platbou jednej splátky úveru viac ako 3 mesiace a obsah zmluvného ustanovenia bodu 19 Všeobecných podmienok zmluvy o úvere ku dňu 16.12.2009 a vyzval odporcu na úhradu zostatku dlžnej istiny a príslušenstva podľa pripojenej špecifikácie.
Vzhľadom na skutočnosť, že na strane navrhovateľa vystupuje ako účastník konania podnikateľ - právnická osoba s miestom podnikania na území Portugalska, podnikajúci na území SR prostredníctvom svojej organizačnej jednotky, pobočky zahraničnej banky, súd primárne skúmal právomoc konajúceho súdu na prejednanie veci. Právomoc súdov členských štátov Európskej únie v cezhraničných veciach upravuje nariadenie rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ktoré je použiteľné na území členských štátov Európskej únie na konania, ktoré sa začali po vstupe nariadenia do platnosti vo vzťahu k členskému štátu, ktorého súd vo veci rozhoduje. Vzhľadom na to, že predmetná žaloba bola podaná na OS Žilina po 1.5.2004, Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 je použiteľné okrem výnimiek len vo vzťahu k osobám, ktoré majú bydlisko na území členského štátu EÚ. Nariadenie je zásade použiteľné v prípade, ak osoba, proti ktorej žaloba smeruje, má bydlisko na území niektorého z členských štátov, bez ohľadu na ich štátne občianstvo. Vzhľadom na to, že žaloba smeruje voči fyzickým osobám v postavení spotrebiteľov s bydliskom na území SR, je daná právomoc OS Žilina vo veci konať. Podľa článku 16 ods. 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 druhý účastník môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
Pokiaľ ide o rozhodné hmotné právo, ktoré súd aplikoval na právne posúdenie tejto veci, vychádzal súd z ustanovenia článku 3 bod 1 Rímskeho protokolu ( Dohovor o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z 19. júna 1980) a účastníkmi vykonanej voľby práva podľa bodu 22 Všeobecných podmienok zmluvy o úvere, podľa ktorého zmluvného ustanovenia úverová zmluva sa riadi podľa zákonov a predpisov Slovenskej republiky.
Z predložených listinných dôkazov a z nesporného tvrdenia navrhovateľa mal súd preukázanú existenciu záväzkovo právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, ktorý vznikol na základe úverovej zmluvy typovo upravenej v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zbierky o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Na základe uvedeného súd na tento záväzkovo-právny vzťah aplikoval ustanovenia spotrebiteľského práva a obchodného zákonníka.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Zákonné ustanovenie § 1 ods. 2 ďalej obsahuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 2 vyššie citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 2písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v ods. 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11.6.2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť vyúčtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru a poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.
Podľa § 4 ods. 4 zákona č.285/2001 Z. z. pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 285/2001 Z. z. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom k okamihu uzavretia zmluvy zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, platného v čase vzniku omeškania odporcu s úhradou dlhu, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Napriek tomu, že v návrhu na začatie konania je odporca v rade 1/ označený ako podnikateľ fyzická osoba a v zmluva o úvere obsahuje jeho identifikačné údaje ako fyzickej osoby podnikateľa, z obsahu zmluvy nevyplýva, žeby úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, pričom dôkazné bremeno o tejto skutočnosti zaťažovalo navrhovateľa. Súd mal za to, že odporcovia v rade 1/ a 2/ spĺňajú definíciu spotrebiteľa podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Nakoľko poskytnutie úveru navrhovateľom a jeho čerpanie odporcami nebolo v konaní účastníkmi spochybnené, súd mal nesporne preukázané, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, z ktorej navrhovateľ
odvodil svoj právny nárok, je platná aj napriek tomu, že neobsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vymedzené v ustanovení § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to s poukazom na citované zákonné ustanovenie § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že navrhovateľ sa zaviazal poskytnúť odporcom ako spoludlžníkom úver vo výške 5.432,75 eur, ktorý sa odporcovia zaviazali splatiť v 48 splátkach po 192,62 eur so splatnosťou 1. splátky dňa 10.6.2007, s trvaním úveru do 10.5.2011. Medzi účastníkmi bola dojednaná ročná úroková sadzba vo výške 29,05% ročne, spracovateľský poplatok 158,24 eur a ročná percentuálna miera nákladov 14,22%. Jednou z požiadaviek zákona o spotrebiteľských úveroch je požiadavka písomnej formy zmluvy pod následkom jej neplatnosti podľa § 4 ods. 1 zákona č.258/2001 Z.z.. Z nesporného tvrdenia navrhovateľa vyplynulo, že odporcovia boli v omeškaní s úhradou splátok, pričom výška zostatku nesplatenej istiny predstavuje sumu 2.960,94 eur (po čiastočnom späťvzatí žaloby). Mimoriadna splatnosť úveru nastala dňa 16.12.2009, ktorú skutočnosť odporcovia nerozporovali. Navrhovateľ sa domáhal voči odporcom zaplatenia zmluvného úroku vo výške 29,05% ročne počítaným od 17.3.2010 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 35,05% ročne zo sumy dlžnej istiny od 17.3.2010 do zaplatenia s odkazom na bod 10 zmluvy o úvere. V ustanovení čl. 10 Všeobecných podmienok zmluvy o úvere je dojednaná zmluvná pokuta v sadzbe 29,05% + 6%, t.j. 35,05% ročne, čo je kvalitatívne iný nárok ako úrok z omeškania vymedzený predmetnou žalobou. Pokiaľ ide o výšku určenej ročnej percentuálnej miery nákladov 14,22%, táto je uvedená v zjavnom rozpore s dojednanou úrokovou mierou vo výške 29,05% ročne, keď ročná percentuálna miera nákladov predstavuje minimálne výšku dojednaného úroku vrátane poplatkov spojených s poskytnutím spotrebiteľského úveru. Ročná percentuálna miera nákladov je jedným z ukazovateľov výhodnosti úveru, prostredníctvom ktorého môže dlžník zistiť cenu úveru, nakoľko úrok v sebe nezahŕňa ostatné náklady ako administratívne poplatky, poplatky za vedenie účtu, poplatky za správu úveru, poplatky za prevody finančných prostriedkov a podobne. Čím je ročná percentuálna miera nákladov vyššia, tým je úver drahší. Pomocou ročnej percentuálnej miery nákladov je teda možné vyjadriť podiel z dlžnej sumy, ktorý je dlžník povinný uhradiť v súvislosti s nákladmi spojenými s čerpaním úveru, teda úrokovej sadzby, poplatkami a poistením. Ročná percentuálna miera nákladov, teda predstavuje zloženú úrokovú mieru prepočítanú na 1 rok, ktorá zahŕňa nielen úroky, ale aj všetky poplatky, ktoré je dlžník povinný veriteľovi zaplatiť. Vzhľadom na pomer uvedenej ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 14,22% a dojednaného ročného úroku vo výške 29,05% súd posúdil ustanovenie zmluvy v časti vymedzenej ročnej percentuálnej miery nákladov, ako neurčitú časť zmluvy a z tohto dôvodu neplatnú. Pri aplikácii zák. ust. § 41 Občianskeho zákonníka vo väzbe na vyššie citované ust. § 4 ods. 2 písm. g/ z. č. 258/2001 Z.z. podľa ktorého zák. ustanovenia ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Súd vyvodil z čiastočnej neplatnosti úverovej zmluvy právne dôsledky vymedzené v ustanovení § 4 ods. 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľský úver sa v prípade neuvedenej ročnej percentuálnej miery nákladov považuje za bezúročný a bez poplatkov. K uvedenému záveru súd pristúpil za použitia všeobecného interpretačného ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je v prípade pochybností o obsahu spotrebiteľských zmlúv na mieste výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené súd priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie dlžnej istiny z titulu zostatku nesplateného úveru v nespornej výške 2.960,94 eur. Pokiaľ ide o uplatnenú úrokovú sadzbu s poukazom na obsah zákonného ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
Navrhovateľ si uplatnil okrem istiny aj úroky z omeškania, keď výšku úrokov z omeškania odvodzoval od ustanovenia čl. 10 Všeobecných podmienok zmluvy o úvere, t.j. vo výške 35,05% ročne od 17.3.2010 do zaplatenia. Z obsahu ustanovenia čl. 10 Všeobecných podmienok zmluvy o úvere však vyplýva, že v prípade omeškania s úhradou akejkoľvek sumy podľa úverovej zmluvy v lehote jej splatnosti vzniká dlžníkovi povinnosť zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške o 6% vyššej ako je úroková sadzba dohodnutá v individuálnych podmienkach. Vyhodnotením obsahu tohto zmluvného ustanovenia súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi nedošlo k platnej dohode o úrokoch z omeškania. Súd poznamenáva, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať normy spotrebiteľského práva. Účastníci uzavreli úverovú zmluvu za účinnosti zákona č. 150/2004 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal Občiansky zákonník, a ktorým do nášho právneho poriadku bola
implementovaná smernica rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V čase uzatvárania zmluvy boli spotrebiteľské úvery upravené zákonom o spotrebiteľských úveroch a zároveň je potrebné na danú vec aplikovať ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na toto zákonné ustanovenie v spojení so smernicou rady č. 93/13/EHS boli pre prípad omeškania s úhradou splatných záväzkov úverovej zmluvy dojednané neprijateľne vysoké sankcie - zmluvné pokuty. Pokiaľ ide o úpravu úrokov z omeškania v čase uzavretia zmluvy, je potrebné vychádzať z právnej úpravy priaznivejšej pre spotrebiteľa v danom prípade podľa predpisov Občianskeho práva. Súd preto priznal navrhovateľovi úroky z omeškania v maximálne prípustnej výške podľa predpisov Občianskeho práva, t.j. vo výške 9% ročne počítanej zo sumy dlžnej istiny 2.960,94 eur odo dňa 17.3.2010 až do zaplatenia tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku. Pokiaľ zákonodarca s účinnosťou do 15.1.2009 novelizoval ustanovenie § 369 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, že v prípade záväzkov vzniknutých zo spotrebiteľských zmlúv možno úroky z omeškania dohodnúť najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva, reagoval tak na úpravu ochrany spotrebiteľa vyplývajúcu z predpisov Európskej únie, aproximovanú do Slovenského právneho poriadku už skôr, v rámci ochrany spotrebiteľa v Občianskom zákonníku a Zákonom o spotrebiteľskom úvere, aby odstránil prípadné pochybnosti. Vychádzajúc z právnej úpravy ochrany spotrebiteľa platnej v čase účinnosti zmluvy na základe ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré sa vzťahuje aj na zmluvy majúce charakter absolútnych obchodov, aj do 15.1.2009 bolo potrebné na spotrebiteľskú zmluvu aplikovať ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže táto úprava bola pre spotrebiteľa výhodnejšia. Teda aj za predpokladu, žeby medzi účastníkmi došlo k dohode o úrokoch z omeškania v uplatnenej výške 35,05% ročne, takúto podmienku zmluvy by musel súd vyhodnotiť ako neprijateľnú a neplatnú, a to vo výške presahujúcej úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva, v danom prípade 9% ročne z dlžnej sumy. Súd preto v časti úrokov z omeškania presahujúcich priznanú výmeru 9% ročne, žalobu ako nedôvodnú odmietol. Vzhľadom na vzájomné postavenie odporcov ako spoludlžníkov súd rozhodol o povinnosti odporcov zaplatiť navrhovateľovi priznanú istinu s úrokmi z omeškania spoločne a nerozdielne tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.
O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením v lehote 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.