Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-578-2012.pdf
PDF · 90.03 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/578/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno samosudcom JUDr. Dušanom Krč-Šeberom v právnej veci navrhovateľa: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO: 36854140, proti odporcom v 1. rade: P. U., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom M..B.. E. XXXX/XX, A., toho času Z., P. XXX/ XX, v 2. rade: P. G., nar.X.X.XXXX, bytom J. XXX/XX, A., o zaplatenie 539,13 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporcovia v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 303,84 €, úrok z úveru vo výške 12,90 % ročne zo sumy 300,46 € od 1.10.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 303,84 € od 1.10.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania, súdny poplatok v sume 32.-€, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca v 1. rade j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 235,29 € spolu s debetným úrokom vo výške 25 % ročne od 1.7.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal na Okresnom súde Komárno dňa 10.7.2012 návrh, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporcov v 1. a 2. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi sumu 303,84 € s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania. Navrhovateľ poukázal v návrhu na skutočnosť, že navrhovateľ s odporcom v 1. rade dňa 15.3.2004 uzatvorili zmluvu o bežnom účte, na základe ktorej navrhovateľ zriadil a viedol bežný účet odporcovi v 1. rade. Ku dňu 30.6.2012 bol na bežnom účte nepovolený debetný zostatok v sume 235,29 €. Dňa 15.3.2004 navrhovateľ uzavrel s odporcami v 1. a 2. rade zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 234820, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcom v 1. a 2. rade úver vo výške úverového limitu 400.000 Sk (13.277,57 €). Dňa 15.3.2004 vyhlásením odporcu v 2. rade ako ručiteľa sa zaviazal uspokojiť navrhovateľa v rozsahu pohľadávok navrhovateľa, ak odporca v 1. rade si riadne a včas spoje peňažné záväzky voči navrhovateľovi nesplní. Odporcovia však poskytnutý úver nesplácali riadne a včas a navrhovateľ úver zosplatnil dňa 15.12.2007. Odporcovia vykonali poslednú splátku po vyhlásení splatnosti celého úveru 30.9.2009 vo výške 330 €. Dlžná suma vyčíslená ku dňu 30.9.2009 pozostáva z istiny vo výške 300,46 € a z úrokov z úveru vo výške 3,38 €. Odporcovia napriek výzve navrhovateľa zvyšnú dlžnú čiastku navrhovateľovi nezaplatili.
Odporcovia sa k návrhu písomne nevyjadrili.
Súd vykonal pojednávanie podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcov, zmluvou o bežnom účte a balíku produktov, podmienkami vedenia bežného účtu, dokladom o nepovolenom debetnom zostatku k 30.6.2012,
dokladom o vyhlasovaní debetnej úrokovej sadzbe, zmluvou o ČSOB spotrebiteľskom úvere č.XXXXXX, vyhlásením ručiteľa č.XXXXXX/X, obchodnými podmienkami pre ČSOB spotrebiteľské úveru, dokladom o čerpaní spotrebného úveru, vyčíslením pohľadávky ku dňu 30.9.2009, poslednou výzvou na zaplatenie dlžnej sumy spolu s prílohou, oznámením o zosplatnení úveru a zistil tento skutkový stav veci:
Zo zmluvy o bežnom účte zo dňa 15.3.2004 mal súd preukázané, že dňa 15.3.2004 uzavrel odporca v 1. rade s navrhovateľom zmluvu o bežnom účte, v ktorej sa navrhovateľ zaviazal pre odporcu zriadiť a viesť bankový účet.
Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX zo dňa XX.X.XXXX mal súd preukázané, že navrhovateľ uzavrel s odporcom v 1. rade zmluvu o spotrebiteľskom úvere na úverový limit vo výške 400.000 Sk (13.277,57 €) s dohodnutým úrokom vo výške 12,9 % ročne. Odporca v 2. rade ako ručiteľ písomne vyhlásil a zaviazal sa uspokojiť navrhovateľa v rozsahu pohľadávok navrhovateľa, ak odporca v 1. rade si riadne a včas spoje peňažné záväzky voči navrhovateľovi nesplní. Odporca v 1. rade sa v zmluve zaviazal splácať úver v 60 mesačných anuitných splátkach v sume 9.080,77 Sk (301,43 €). Odporca v 1. rade poskytnutý úver nesplácal riadne a včas.
Z oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 17.12.2007 spolu s doručenkou a z poslednej výzvy na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 23.10.2007 súd zistil, že navrhovateľ z dôvodu omeškania odporcu v 1. rade so splácaním splátok úveru dňom 15.12.2007 celú svoju pohľadávku voči odporcovi vyhlásil za splatnú. Ku dňu 17.12.2007 predstavovala zvyšná čiastka dlhu sumu 184 003,94 Sk (6.107,81 €).
Z výpisov z účtovných dokladov navrhovateľa mal súd preukázané, že dlh odporcov voči navrhovateľovi ku dňu 30.9.2009 predstavuje 303,84 €, ktorý pozostáva z istiny úveru v sume 300,46 € a z úrokov z omeškania v sume 3,38 €. Nepovolený debetný zostatok na účte bol k 30.6.2012 v sume 235,29 €.
Z výsluchu odporcu v 1. rade mal súd preukázané, že odporca v 1. rade uznal pohľadávku navrhovateľa čo do dôvodu aj čo do výšky. Uviedol, že odporca chce čo najskôr dlh voči navrhovateľovi vyrovnať.
Výsluchom odporcu v 2. rade súd zistil, že odporca v 1. rade mu oznámil, že poslednú splátku úveru nezaplatil. Odporca v 1. rade mu sľúbil, že on dlh vyplatí a odporca v 2. rade nebude musieť nič platiť. Odporca v 2. rade uviedol, že je ručiteľom uvedeného dlhu.
Podľa § 708 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.
Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).
Podľa § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. a), písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy; požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 120 ods. 3 O.s.p. ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žaloba o zaplatenie sumy 539,13 € bola podaná dôvodne. Súd na právne vzťahy založené obidvomi zmluvami uzatvorenými účastníkmi konania aplikoval Občiansky zákonník, nakoľko ich považuje za spotrebiteľské zmluvy podľa § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa v spojení s ustanovením § 52 Občianskeho zákonníka. Odporca v 1. rade právny základ, aj výšku žalovanej pohľadávky uznal a odporca v 2. rade potvrdil, že bol ručiteľom dlhu, preto si súd podľa § 120 ods. 3 O.s.p. osvojil skutkový stav založený na zhodnom tvrdení účastníkov konania. Odporcovia v konaní nepreukázali, že by zostávajúcu dlžnú sumu úveru navrhovateľovi zaplatili, prípadne, že pohľadávka navrhovateľa zanikla iným spôsobom. Poukazujúc na citované zákonné ustanovenia súd návrhu v časti o uhradenie istiny v sume 303,84 € vyhovel. Ďalej súd vyhovel úroku dohodnutého v zmluve vo výške 12,90 % ročne zo sumy 300,46 € od 1.10.2009 do zaplatenia. Súd dospel k záveru, že dohodnutá výška úrokov z úveru nie je dohodnutá v rozpore so zákonom, ani v rozpore s dobrými mravmi a nie je neprimerane vysoká. Súd zároveň vyhovel návrhu v časti zaplatenia nepovoleného debetu v sume 235,29 € a debetného úroku dohodnutého medzi účastníkmi vo výške 25 % ročne od 1.7.2012 do zaplatenia. Odporca v 1. rade nenamietal ani výšku debetného zostatku na jeho bežnom účte uplatneného navrhovateľom, preto súd aj v tejto časti návrhu vyhovel. Odporcovia v 1. a 2. rade sa dostali so zaplatením uvedených čiastok do omeškania, preto sú povinní zaplatiť v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a v súlade s ustanovením § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p a navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešným, priznal náhradu trov konania, ktorá predstavuje zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 32 €. Náhradu iných trov konania navrhovateľ priznať nežiadal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do l5 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Nitre, dvojmo, s výnimkou odporcu v 1. a 2. rade, ktorý sa vzdali práva podať odvolanie voči tomuto rozhodnutiu súdu.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/-f/ O.s.p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205 a ods. 1 O.s.p.)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.( § 251 ods. 1 O.s.p. )