Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-1Cpr/2/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudcom JUDr. Milanom Růžičkom v právnej veci navrhovateľky Z. F., N.. XX. XX. XXXX, bytom F. W. XX, zastúpenej Mgr. Danou Žlnkovou, advokátkou, so sídlom Veľký Krtíš, Komenského 5, proti odporcovi HrKo Holding, a. s., so sídlom Veľký Krtíš, Lučenecká 840, IČO: 36058939, zastúpenému JUDr. Jozefom Verešom, advokátom, so sídlom Žilina, Andreja Kmeťa 18, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhrade mzdy, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Návrhom podaným na súd dňa 27. 12. 2011 navrhovateľka žiadala, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré jej bolo dané odporcom a ktoré jej bolo doručené dňa 02. 12. 2011 je neplatné. V návrhu uviedla, že zo strany odporcu došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru z toho dôvodu, že odcudzila 10 slepačích vajec. Túto skutočnosť ona sama nepopiera a svoje konanie ľutuje. Podľa jej názoru však odporca voči nej nepostupoval v súlade s bodom č. 5 interného oznámenia č. 3, keďže podľa tohto predpisu mala zaplatiť len finančný postih vo výške 100,-- Eur. Na pojednávaní sa navrhovateľka pridržiavala podaného písomného návrhu a uviedla, že intenzita porušenia pracovnej disciplíny z jej strany nebola taká, že by ju bolo možné kvalifikovať ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. V minulosti nemala vo vzťahu k pracovnej disciplíne žiadne problémy a bola hodnotená ako nadpriemerná pracovníčka. Vajcia vrátila. Svoje konanie hodnotí ako skrat spôsobený ťažkou životnou situáciou. V priebehu konania žiadala navrhovateľka pripustiť zmenu návrhu z pôvodného znenia na znenie, že okamžité skončenie pracovného pomeru odporcu s navrhovateľkou zo dňa 02. 12. 2011 podľa je neplatné a odporca je povinný jej nahradiť mzdu vo výške 316,96 Eur mesačne od 02. 12. 2011 až do času, keď jej odporca umožní pokračovať v práci, alebo súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Uznesením zo dňa 10. 07. 2012 č.k. -51 súd s poukazom na ust. , zmenu návrhu pripustil.

Odporca na pojednávaní uviedol, že žiada súd, aby návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol. Poukázal na to, že každé odcudzenie majetku treba považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré oprávňuje skončiť pracovný pomer okamžite. V danom prípade bolo signalizované, že dochádza k odcudzovaniu vajec na pracovisku, kde pracovala aj navrhovateľka. Odcudzenie vajec bolo zistené vykonanou kontrolou u viacerých zamestnancov a preto musel odporca pristúpiť k riešeniu, ktoré malo aj prevenčný charakter. Je v právomoci zamestnávateľa posúdiť, ako treba kvalifikovať konanie zamestnanca aj napriek existencii interného predpisu.

V priebehu konania boli vypočutí ako svedkovia Q. V. a J.. Q. F..

Svedkyňa Q. V. na pojednávaní dňa 25. 09. 2012 uviedla, že je zamestnankyňou odporcu. V minulosti sa dopustila disciplinárneho previnenia, pretože požívala alkohol v práci. Vajcia však nikdy nekradla. Bola aj disciplinárne postihnutá, raz zaplatila pokutu 50,-- Eur a druhýkrát 200,-- Eur. V tom čase ako navrhovateľka za krádež vajec boli tiež prepustené Y. K. a B. A..

Svedok J.. Q. F. na pojednávaní dňa 22. 01. 2012 uviedol, že on bol v minulosti na pracovisku nadriadený navrhovateľke. Navrhovateľka bola nadpriemerná pracovníčka, nemala v minulosti problémy s porušením pracovnej disciplíny. Vie však o tom, že jej peniaze chýbali, pretože aj on jej viackrát požičal peniaze. Nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľky, že bola prepustená preto, lebo on toto miesto sľúbil inej žene. Čo si on pamätá, v tom čase, keď navrhovateľka, aj Y. K. bola prepustená zo zamestnania pretože kradla vajcia.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, svedkov, oboznámením sa s pracovnou zmluvou navrhovateľky zo dňa 30. 09. 2009, okamžitým skončením pracovného pomeru navrhovateľky s odporcom zo dňa 02. 12. 2011, oznámením č. 5, vypracovaným J.. M. K., oznámením o trvaní na ďalšom zamestnávaní zo dňa 23. 01. 2012, adresované navrhovateľkou odporcovi, okamžitým skončením pracovného pomeru Y. K. zo dňa 02. 12. 2011, mzdovým listom navrhovateľky za rok 2011.

Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že dňa 30. 09. 2009 uzavrela navrhovateľka s odporcom pracovnú zmluvu na dobu neurčitú dňom nástupu do práce 01. 10. 2009. Odporca listom zo dňa 02. 12. 2011 okamžite skončil pracovný pomer s navrhovateľkou podľa s poukazom na to, že vykonanou kontrolou zo strany zamestnávateľa bolo zistené, že navrhovateľka odcudzila na prevádzke vo Veľkom Krtíši slepačie vajcia v počte 10 ks. Takéto konanie navrhovateľky potom kvalifikoval ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Okamžité skončenie pracovného pomeru prevzala navrhovateľka dňa 02. 12. 2011. Listom zo dňa 23. 01. 2012 navrhovateľka oznámila odporcovi, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával s poukazom na . Z interného predpisu odporcu - oznámenia č. 5 vyplýva, že ako sankcia pri zistení odcudzenia majetku firmy HrKo Holding je stanovená pokuta 100,-- Eur a pri opakovanom porušovaní 200,-- Eur a rozviazanie pracovného pomeru.

Podľa , zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa , zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.

Podľa , okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa , neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa , ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca

naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Naplnenie skutkovej podstaty uvedenej v , najčastejšie súvisí so zavineným porušením pracovnej disciplíny základných právnych povinností zamestnanca formulovaných v ust. . Podľa , medzi základné povinnosti zamestnanca patrí aj riadne hospodáriť s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Za závažné porušenie pracovnej disciplíny potom súdy v zmysle rozhodnutí Najvyššieho súdu SR považujú aj majetkové a morálne delikty na pracovisku. Závažné porušenie pracovnej disciplíny musí byť vždy zo strany zamestnávateľa preukázané a zo strany zamestnanca zavinené aspoň z nedbanlivosti. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že odporca okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré je napadnuté návrhom navrhovateľky, urobil písomne, vymedzil jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a doručil ho navrhovateľke v lehote uvedenej v . Navrhovateľka neplatnosť skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením napadla v lehote uvedenej v , keďže jej pracovný pomer mal skončiť dňa 02. 12. 2011, pričom návrh na súd podala dňa 27. 12. 2011. Z vykonaného dokazovania mal tiež súd nesporne preukázané, že navrhovateľka sa dňa 25. 11. 2011 dopustila majetkového deliktu na pracovisku tým, že odcudzila slepačie vajcia v počte 10 ks. Takýmto svojim konaním porušila základné povinnosti zamestnanca uvedené v a odporca toto jej konanie správne kvalifikoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Nič na tom nemení tá skutočnosť, že v minulosti bola navrhovateľka hodnotená ako dobrá pracovníčka a odporca vo svojom internom predpise stanovil sankciu za zistenia odcudzenia majetku pokutu 100,-- Eur. Tu súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R21/2001 z obsahu ktorého medzi iným vyplýva, že pri hodnotení stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny, nie je súd viazaný tým, ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku (alebo inom svojom internom predpise) hodnotí určité konanie zamestnanca. V tejto súvislosti treba ešte uviesť, že v tom istom čase s viacerými zamestnancami odporcu došlo k skončeniu pracovného pomeru okamžite podľa (Y. K., B. A.) z dôvodu spáchania majetkového deliktu na pracovisku - krádeže vajec. Tak ako to uviedol v priebehu konania odporca, takýto postup mal nesporne aj preventívny charakter a to zamedziť, aby do budúcna zo strany zamestnancov odporcu nedošlo k porušovaniu povinností zamestnanca uvedených aj v . Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd návrh navrhovateľky považoval za nedôvodný a preto ho zamietol. Keďže zo strany odporcu nedošlo k neplatnému skončeniu pracovného pomeru okamžite s navrhovateľkou, nie je daný ani zákonný nárok na poskytnutie náhrady mzdy, tak ako je to uvedené v . Preto potom súd aj v tejto časti návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa na základe zásady úspechu. Odporca mal vo veci plný úspech, svojho práva na náhradu trov konania sa výslovne vzdal a preto súd vyslovil, že odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to písomne v 4 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.