Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24Co-148-2011.pdf
PDF · 111.09 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/148/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudkýň JUDr. Ľubice Spálovej a JUDr. Magdalény Krajčovičovej v právnej veci navrhovateľov: 1. W. X., nar. XX.X.XXXX, V. Y. XXX, 2. Y. V., nar. XX.X.XXXX, V. XXXX, 3. T. K., nar. X.X.XXXX, V. Y. XXX, 4. I. S., nar. XX.X.XXXX, J. U., Y. XXX/XX, 5. O. V., nar. XX.X.XXXX, Z. W. XX, 6. P. V., nar. XX.XX.XXXX, Z. W. XXX, 7. Q. S., nar. XX.XX.XXXX, Y. XXX, 8. C. K., nar. XX.XX.XXXX, P. XX, 9. Q. W., nar. XX.X.XXXX, K. XXX, 10. T. T., nar. XX.X.XXXX, K. XXX a 11. U. X., nar. X.X.XXXX, V. Y. XXX, všetci zastúpení JUDr. Pavlom Kisom, advokátom, Bratislava, Vlárska 38, proti odporcom: 1. O. V., nar. XX.X.XXXX, G. XXX, 2. P. V., nar. XX.X.XXXX, Z. W., U. XXX/XX, 3. I. V., nar. XX.X.XXXX, X., V. XXXX/XX a 4. S. H., nar. XX.X.XXXX, J. U., B. P. XXXX/XX, odporcovia v 2. až 4. rade zastúpení Advokátskou kanceláriou: mzlegal, s.r.o., Bratislava, Heydukova 1, o určenie spoluvlastníctva navrhovateľov k nehnuteľnostiam a o ich vypratanie, o odvolaní odporcov proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 30. marca 2011, č.k. 12C/50/2006-595, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti určenia spoluvlastníctva navrhovateľov k nehnuteľnostiam p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním určil, že nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v kat. úz. V. Y., vedené na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX sú v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa v 1. rade v podiele 1/24-ina, navrhovateľa v 2. rade v podiele 1/8-ina, navrhovateľky v 3. rade v podiele 1/24- ina, navrhovateľky v 4. rade v podiele 1/8-ina, navrhovateľa v 5. rade v podiele 1/16-ina, navrhovateľky v 6. rade v podiele 1/16-ina, navrhovateľky v 7. rade v podiele 1/8-ina, navrhovateľky v 8. rade v podiele 1/8-ina, navrhovateľky 9. rade v podiele 1/8-ina, navrhovateľky v 10. rade v podiele 1/8-ina a navrhovateľky v 11. rade v podiele 1/24-ina. Návrh v časti o vypratanie nehnuteľnosti zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že o týchto bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že návrhom zo dňa 2.5.2006 sa navrhovatelia v 1. - 11. rade domáhali, aby sa odstránil nesúlad medzi zákresom na mape určeného operátu a opravila chyba v zámene parcelných čísel 105/1 a 105/2 v katastrálnom operáte pod č. X-146/2009 v súlade s pôvodným geometrickým plánom č. 2934/28. Tohto sa domáhali na pôvodnom odporcovi v 1. rade Katastrálnom úrade Trnava, voči ktorému bolo následne konanie zastavené z dôvodu že Správa katastra v Dunajskej Strede na základe vlastného podnetu začala dňa 11.7.2005 konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte, keď zistili nesúlad medzi zákresom parcelného čísla 105/1 na mape určeného operátu a mape pozemkovej knihy. Geometrickým plánom z roku 1928 bola pozemnoknižná parcela č. 105 rozdelená na dve parcely, a to č. 105/1 a 105/2 v rovnakej výmere 11.405 m2. Pri určení vlastníckeho práva k novým pozemkom sa nový právny stav k citovaným parcelám zapísal do pozemnoknižnej vložky č. 127 a č. 130. Správny orgán konštatoval, že podnet je opodstatnený, je potrebné opraviť zákres na mape určeného operátu. Podstatou nezrovnalosti je omyl a zámena parcelných čísel 105/1 a 105/2.
Odporcovia s opravou nesúhlasili z dôvodu, že k omylu došlo v ich prospech a stali sa vlastníkmi parcely v intraviláne obce, pričom došlo k rozparcelovaniu parcely a stavebným aktivitám na parcele č. 105/1. Chyba v katastri nehnuteľností vznikla pri identifikovaní, resp. porovnaní stavu pôvodnej parcely č. 105/1 v mape pozemkovej knihy a mape určeného operátu so skutočným stavom. Obdobne sa nesprávne identifikovala aj parcela č. 105/2 na základe rozhodnutia pozemkového úradu v r. 1997, kedy sa založil list vlastníctva č. XXX. Navrhovatelia poukázali na vyjadrenie Okresného prokurátora v Dunajskej Strede, ktorý skonštatoval odôvodnenosť ich podania, ako aj chybu správneho orgánu, a to nesúlad a zámenu parciel č. 105/1 a 105/2. Navrhovatelia ďalej uviedli, že právni predchodcovia navrhovateľov a odporcov J. V. a P. V. nadobudli roľu, parcelu č. 105 v kat. úz. V. Y. titulom kúpy, ktorú reálne rozdelili geometrickým plánom č. 2934/28 zo dňa 26.9.1928. Na základe tohto reálneho rozdelenia užívali menovaní predmetné parcely. V pozemkovej knihe vložka č. 127 bol vykonaný zápis vlastníctva k parcele č. 105/2 v prospech P. V. a vo vložke č. 130 v prospech J. V.. Právni predchodcovia účastníkov predmetné pozemky užívali v súlade s rozdelením podľa tohto geometrického plánu. V období združstevňovania boli uvedené pozemky prevzaté do užívania poľnohospodárskeho družstva a neskôr Agrobio Hubice, a.s.. Navrhovatelia nemali vedomosť o chybe v mape určeného operátu a mape pozemkovej knihy, kde boli zamenené parcelné čísla 105/1 a 105/2. Uvedenú chybu zistili až pri reálnej manipulácii odporcov s pozemkom, ku ktorému prislúchalo vlastnícke právo im. Odporcovia v písomnom vyjadrení zo dňa 18.10.2006 sa vzájomným návrhom domáhali určenia ich vlastníckeho práva z titulu vydržania z dôvodu, že pozemok na parc.č. 105/2 nadobudol na základe kúpnopredajnej zmluvy v roku 1927 ich starý otec P. V., ktorý zomrel X.X.XXXX a tento pozemok v celosti zdedil jeho syn P.. J. P., žalovaní v 1., 3., 4. rade parcelu nadobudli každý v podiele 1/3. Ako dedičia sa začali zaujímať o zdedené pozemky na Obecnom úrade Y., zistili, že pozemok užíva poľnohospodársky podnik Agrobio Hubice. Obec nemá územný plán, zisťovali z katastrálnych máp, kde sa nachádzajú parcely, ktoré dedičstvom nadobudli. Zistili, že na OÚ Y. sa nachádzajú dve staré pozemkové mapy približne zo začiatku roku 1900, pričom na jednej z nich sa parcela č. 105/2 nachádzala vpredu v zastavanej časti obce a parc. č. 105/1 vzadu v poli, na druhej pozemkovej mape to bolo presne naopak. Preto si dali vyhotoviť kópiu katastrálnej mapy na katastri v Dunajskej Strede, podľa ktorej zistili, že parcela č. 105/2 leží vpredu. Odporcovia 1. - 4. uviedli, že sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností, ktoré nadobudli, pokiaľ sa tak nestalo už titulom dedenia, tak na základe vydržania. Tieto nadobudli na základe Osvedčenia o dedičstve č. D 1391/01 a ich právny predchodca P. V. tieto pozemky nadobudol na základe Osvedčenia o dedičstve č. D 220/58. Pokiaľ tomu tak nebolo, nadobudol ich titulom vydržania, nakoľko bol dobromyseľný v tom, že uvedené nehnuteľnosti mu vlastnícky patria. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil, že sporná parcela č. 105 bola pôvodne v celosti vedená v PKV č. 46 pre katastrálne územie V. Y.. Podľa záznamu v tejto vložke zo dňa 28.9.1928 pod č. 2811 sa na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 7.10.1927 odčleňujú okrem iných parcely č. 105/1 a 105/2 v zhodnej výmere po 1 ha 1.405 m2 tak, že parcela č. 105/2 bola s inými nehnuteľnosťami prenesená do vložky č. 127 a parcela č. 105/1 s ďalšími nehnuteľnosťami prenesená do vložky č. 130. Podľa výkazu plochy, vystaveného v r. 1928 ako vlastník parcely č. 105/1 bol evidovaný J. V. a ako majiteľ parcely č. 105/2 P. V.. Geometrickým plánom č. 2934/28, vytvoreným dňa 26.9.1928 boli uvedené parcely vyznačené tak, že parcela č. 105/1 bola vyznačená bližšie k zastavanému územiu obce a parc. č. 105/2, tiahnuca sa za parcelou 105/1 v jednej línii ďalej od zastavaného územia obce. Z listu vlastníctva č. XXX mal súd za preukázané, že navrhovatelia v 1. - 11. rade sú vlastníkmi nehnuteľnosti, medzi ktorými sa nachádza aj parcela č. 105/1 - orná pôda o výmere 14.405 m2, a to navrhovatelia v 1., 3. a 11. rade v podieloch každý 1/24, žalobcovia v 2., 4., 7. - 10. rade každý v podiele 1/8 a navrhovatelia v 5. a 6. rade v podieloch 1/16. Na LV č. XXX kat. úz. V. Y. sú ako spoluvlastníci parcely č. 105/2 evidovaní odporcovia v 1., 3. a 4. rade každý v podiele 1/3, pričom parcela č. 105/2 má výmeru 4.608 m2. Podľa listu vlastníctva č. XXX je odporca 2. vlastníkom parcely č. 105/26 a 105/30 vo výmere 736 m2. Podľa LV č. XXX je odporca v 3. rade vlastníkom parcely č. 105/27, 105/31 v celkovej výmere 748 m2 a podľa LV č. XXX odporkyňa v 4. rade je vlastníčkou parcely č. 125/25 a 125/29 o výmere 724 m2. Predmetné parcely boli vytvorené z pôvodnej parcely č. 105/2 vo výmere pôvodne 11.405 m2 geometrickým plánom č. 31321704/246/24/2005 zo dňa 28.2.2005. Okresná prokuratúra v Dunajskej Strede listom zo dňa 3.3.2006 oznámila, že geometrickým plánom č. 2934/28 došlo dňa 26.9.1928 k rozdeleniu pôvodnej parcely č. 105 na parcely č. 105/1 a 105/2 každú v rovnakej výmere po 11.405 m2. Následne bola parcela č. 105/1 zapísaná do PKV č. 130 a parcela č. 105/2 do PKV č. 127. Vlastnícke právo k parcele č. 105/1 bolo záznamom č. Z - 3348/97 zapísané v prospech W. X., J. X. a T. K. na základe rozhodnutia, vydaného v dedičskom konaní D 729/94, pričom parcela bola zapísaná na LV č. XXX. Vlastníctvo k parcele 105/2 bolo záznamom č. Z - 4780/97 zapísané na P. V. v podiele 1/1 a parcela bola zapísaná na LV č. XXX. Žiadateľ Ing. L. D. - R. požiadal o odstránenie nesúladu v operáte katastra nehnuteľností, keď upozornil
na zámenu parcelných čísel 105/1 a 105/2 v mape určeného operátu. Okresná prokuratúra oznámila, že nesúlad v katastri nehnuteľností je možné vyriešiť súdnou cestou, keď v postupe Správy katastra nebola zistená nezákonnosť. Opravu tejto chyby nie je možné uskutočniť v rámci konania o oprave chýb, pretože by došlo k zmene právneho stavu údajov katastra nehnuteľností. Prokurátor skonštatoval, že v evidencii nehnuteľností došlo k nesprávnej identifikácii parciel č. 105/1 a 105/2. Keďže vlastnícke práva k nehnuteľnostiam boli dotknuté ďalšou zmenou, nápravu v súčasnosti nie je možné dosiahnuť uplatnením prokurátorských oprávnení, preto podnet odložil. V katastrálnych mapách, predložených navrhovateľmi je v jednom prípade parcela č. 105/1 vyznačená bližšie k zastavanému územiu obce a parcela č. 105/2 vyznačená v jednej línii za parcelou č. 105/1 ďalej od zastavaného územia obce a na druhej je to práve presne opačne. Svedkyňa O. K. uviedla, že pozemok oproti nim cez cestu k ulici v čase jej detstva obhospodaroval J. V. so svojou rodinou, ktorý skoro, v roku XXXX zomrel, zostalo po ňom 8 v tom čase najstarší syn J. V., vtedy už nebohého, X. mal asi 14 rokov, N. mal 12 rokov a jej otec im v tom čase radil, ako sa majú o pozemok a záhradu starať. V roku 1951 pozemky prevzalo družstvo. Pozemok J. V. je prvý od konca dediny, pozemok bol rozdelený na dve časti, druhú vzdialenejšiu časť, cez ktorú neviedla cesta, užíval P. V.. Jeho rodina sa však v roku 1942 odsťahovala do Z. W. a svoju časť pozemku dali do prenájmu a obhospodaroval ju starosta K. G.. Osobne poznala aj p. P. V., spolu chodili do školy. Otec P. P. sa s rodinou v roku 1942 odsťahoval, naďalej sa však stretávali, napríklad keď išli do kostola do Z. W.. Sama býva oproti spornému pozemku a má vedomosti o tom, že prvý pozemok pod č. 105/1 patril J. a druhý pod č. 105/2 P.. Pozemky sa vždy počítali od dediny, a preto prvý sa začína v dedine. Svedok N. X. uviedol, že rodinu J. a P. V. veľmi dobre poznal. Býval v blízkosti, časť pozemku bližšie pri domoch obhospodaroval J. V., vzdialenejšiu časť P. V.. S J. si na pozemkoch aj vypomáhali, obaja mali kone a spoločne zvážali obilie. Súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 12C/50/2006-483 zo dňa 11.11.2009 tak, že návrh v plnom rozsahu zamietol. Takisto zamietol aj vzájomný návrh odporcov. Na odvolanie navrhovateľov odvolací súd uznesením, č.k. 24Co/393/2009-535 zo dňa 18.8.2010 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti zrušil a vec vrátil súdu v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie. Po vrátení veci navrhovatelia upresnili žalobný petit s tým, že návrh proti katastrálnemu úradu vzali späť a voči odporcom v 2. - 5. rade (teraz odporcom v 1. - 4. rade) sa domáhali určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam, vedeným na LV č. XXX, XXX, XXX a XXX a vypratania týchto nehnuteľností, v ktorom znení bola aj pripustená zmena návrhu. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh po poslednej zmene žalobného petitu bol podaný dôvodne. V danej veci nie je sporným samotné vlastnícke právo účastníkov konania, ktoré bolo v konaní preukázané k určeným nehnuteľnostiam s parcelnými číslami 105/1 a 105/2. Predmetom konania je určenie vlastníctva navrhovateľov podľa polohy týchto nehnuteľností, teda ustálenie ich polohy, kde sa predmetné parcely v súčasnosti nachádzajú a ktorá z nich je polohovaná bližšie k zastavanému územiu obce. Súd vyhodnotením vykonaných dôkazov dospel k rozhodnutiu, že parcela č. 105/1 sa od počiatku nachádzala bližšie k zastavanému územiu obce a parcela č. 105/2 sa tiahla v línii za ňou. Táto skutočnosť bola preukázaná svedeckými výpoveďami O. K., N. X. a geometrickým plánom č. 26/9/1928, ktorý sa stal súčasťou zmluvy. Prílohu k zmluve súd v predchádzajúcom rozhodnutí nevyhodnotil správne, keď za súčasť zmluvy považoval neoverený nákres s poznámkami, pričom o skutočnosti, že súčasťou zmluvy je geometrický plán, síce neskôr datovaný, svedčí práve to, že na zápis do pozemkovej knihy bola zmluva predložená až po schválení geometrického plánu. Vydržanie zo strany odporcov nebolo súdu preukázané. Podľa výpovedí svedkov sa ujali držby právni predchodcovia tak, že právny predchodca navrhovateľov užíval nehnuteľnosť v časti bližšie k zastavanému územiu obce a právny predchodca odporcov vo vzdialenejšej časti. Následne bola nehnuteľnosť vnesená do družstva a o nehnuteľnosti sa odporcovia začali zaujímať až v r. 2002, takže im 10-ročná lehota, potrebná na vydržanie nehnuteľnosti neuplynula. Návrh o vypratanie nehnuteľnosti bolo potrebné zamietnuť, nakoľko tento bol uplatnený predčasne. Navrhovatelia najprv musia preukázať právoplatným rozhodnutím vlastníctvo k daným nehnuteľnostiam a až následne, pokiaľ odporcovia neodovzdajú nehnuteľnosti dobrovoľne, je možné sa domáhať ich vypratania súdnou cestou. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle ust. §151 ods. 3 O.s.p..
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcej časti a časti náhrady trov konania podali odvolanie odporcovia. Uviedli, že pozemok parc. č. 105/2 kat. úz. V. Y. nadobudol na základe kúpnopredajnej zmluvy dňa 7.10.1927 starý otec odporcov v 1., 3. a 4. rade p. P. V., ktorý zomrel X.X.XXXX a tento pozemok v celosti zdedil jeho syn, P. V., ktorého deti, odporcovia v 1., 3. a 4. rade nadobudli pozemok na základe dedičského osvedčenia, každý v podiele 1/3 v r. 2002. Pozemok s parc. č. 105/2 užíval v tom čase ako nájomca poľnohospodársky podnik Agrobio Hubice, a.s., odporcovia v 1.,
3. a 4. rade až dovtedy, kým na Obecnom úrade Y. nezistili, že sa tam nachádzajú dve staré rozdielne pozemkové mapy nemali žiadnu pochybnosť, že parcela č. 105/2 leží vpredu, teda v zastavanej časti obce. Dňa 17.2.2003 vyžiadali kópiu katastrálnej mapy, nachádzajúcej sa na Správe katastra Dunajská Streda a uistili sa, že podľa tejto katastrálnej mapy parc. č. 105/2 leží vpredu tak, ako tento stav vždy poznali. Krajský pozemkový úrad v Trnave nechal vytýčiť hranice pozemkov aj parcelu č. 105/2 a po vyhotovení vytýčenia hraníc schválil vrátenie pozemku na pôvodnom mieste, t.j. vpredu v zastavanej časti obce. Súd prvého stupňa rozhodol na základe svedkyne O. K. a jej výpovede, v ktorej však je viacero rozporov, ktoré neboli v priebehu konania odstránené, takže súd na túto výpoveď nemal vôbec prihliadať. Svedkyňa uviedla, že v obci V. Y. býva už 51 rokov, z čoho vyplýva, že bývala v obci od r. 1956. Na ďalšom pojednávaní uviedla, že o tom, že pozemok 105/1, patriaci J. V. bol vpredu vie určite, lebo sama oproti tomuto pozemku býva, už v r. 1956 tam bývala, postavili si tam dom. V konaní bolo preukázané, že sporné pozemky prevzalo do užívania v r. 1951 družstvo, nie je teda zrejmé, na základe čoho svedkyňa ďalej vo výpovedi podrobne opisovala, ktorá rodina ktorý konkrétny pozemok obhospodarovala, keď podľa jej vlastného vyjadrenia v tejto obci začala bývať až v r. 1956, teda v čase, keď už nemohla byť svedkom obhospodarovania ktoréhokoľvek z uvedených pozemkov. Súd svoje rozhodnutie založil na existencii geometrického plánu zo dňa 26.9.1928, pričom sa uspokojil len s neoverenou kópiou listiny, označovanej ako geometrický plán. Navrhovatelia nepreukázali, že by práve tento geometrický plán, resp. nákres bol súčasťou kúpnej zmluvy zo dňa 7.10.1927, keď kúpnou zmluvou zo dňa 7.10.1927 predávajúci prevádzali na kupujúcich okrem tých pozemkov, vo vzťahu ku ktorým sa vedie spor aj ďalšie nehnuteľnosti, ktoré mali byť označené v priloženom geometrickom pláne. V tomto pláne sa však okrem parcely č. 90/1, 90/2 žiadne iné nehnuteľnosti nenachádzajú. Odporcovia v konaní jednoznačne preukázali, že sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností, ktoré nadobudli titulom dedenia, ak by sa tak nestalo, tak titulom vydržania, keď mali predmet spôsobilý na vydržanie nepretržite v oprávnenej držbe po zákonom ustanovenú dobu. Odporca 2. nadobudol časť pozemku na základe kúpnej zmluvy od odporkyne v 1. rade dňa 26.7.2005 v dobrej viere, že ich kúpil od vlastníčky, teda aj jemu svedčí právny titul nadobudnutia. Odporcovia poukazujú na dobromyseľnosť nebohého p. P. V., ktorého držba pozemku parc. č. 105/2 sa im započítava do doby, potrebnej na vydržanie vlastníctva, keď tieto mal v držbe od r. 1958. Navrhovatelia svoj pozemok rovnako prenajímali poľnohospodárskemu podniku Agrobio Hubice, takže tiež museli v rámci uplatnenia svojho nároku na vrátenie pozemku preukázať svoje vlastnícke práva k ich nehnuteľnosti a následne uzavrieť s poľnohospodárskym podnikom nájomnú zmluvu. Už vtedy teda navrhovatelia mohli zistiť nesúlad na mape katastrálneho operátu a snažiť sa spoľahlivo zistiť skutočný stav tak, ako to urobili odporcovia. Ani samotný Katastrálny úrad Trnava nevie, kedy k chybe v označení parcelných čísel došlo. Odporcovia a ich právni predchodcovia si niekoľko desaťročí uplatňovali svoje práva ku konkrétnemu pozemku, teda k tomu, ktorý sa nachádzal bližšie k zastavanému územiu obce, a to bez ohľadu na jeho číselné označenie. Uvedené potvrdila aj svedkyňa V., ktorá o polohe pozemku odporcov vedela od svojho svokra P. V.. Navrhovatelia sa začali o sporné pozemky zaujímať až potom, čo zistili, že pozemky sa nachádzajú v intraviláne obce a sú bonitnejšie. Odporkyňa v 1. rade potvrdila na pojednávaní, že ešte pred začatím konania sa k nej dostavil Y. G. s návrhom, že časť sporných pozemkov od odporcov odkúpi. Súd sa tiež nezaoberal výpoveďou svedka G. L., učinenou na pojednávaní, ktorý mal záujem kúpiť časť sporného pozemku, konkrétne pozemok, nachádzajúci sa bližšie k zastavanému územiu obce a ohľadom kúpy oslovil p. G., ktorý poslal svedka za p. N. V., z čoho vyplýva, že on sám sa ako vlastník pozemku necítil. Súd dôkazné prostriedky, svedčiace v prospech odporcov, nevzal do úvahy a vyhodnotil predmetnú právnu situáciu v prospech navrhovateľov. Súd vychádzal pri rozhodovaní len z obsahu neoverenej kópie jedného z listinných dôkazných prostriedkov nevyhodnotiac náležité iné pre posúdenie v tejto sporovej veci právne relevantné dôkazné prostriedky. Vzhľadom na uvedené navrhli odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zmeniť tak, že návrh zamietne s tým, že si uplatňujú náhradu trov konania vrátane odvolacieho.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 201 a § 204 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, z ktorého dôvodu vo veci verejnej vyhlásil rozsudok (§ 156 ods. 3 O.s.p.).
Predmetom konania, vedeného na súde prvého stupňa bolo určenie, že nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v kat. úz. V. Y., vedené na LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX sú v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov v 1. - 11. rade a zároveň určenie povinnosti odporcom v 1. - 4. rade
predmetné nehnuteľnosti vypratať. Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním určil, že nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v k.ú. V. Y., vedené na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX sú v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov v 1. - 11. rade, návrh v časti o vypratanie nehnuteľnosti zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že o týchto bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti napadnutého rozsudku v jeho vyhovujúcej časti určenia vlastníckeho práva navrhovateľov k nehnuteľnostiam a v časti náhrady trov konania.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa, obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Správny bol postup súdu prvého stupňa, keď považoval návrh navrhovateľov za dôvodný. Odvolací súd má za to, že dôkazy, na ktoré sa súd prvého stupňa odvolal pri vyhodnocovaní dokazovania sú hodnoverné, keď odvolací súd mal za to, že bolo jednoznačne preukázané, že právni predchodcovia navrhovateľov a odporcov na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 7.10.1927 nadobudli role, označené v priloženom geometrickom pláne - nákrese, ako parc. č. 90/2 a 105/2 P. V. a parcela č. 90/1 a 105/1 J. V.. Podľa tejto kúpnej zmluvy bol geometrický plán (nákres) doplňujúcou časťou zmluvy. Tento geometrický plán je s dátumom osvedčenia 26.9.1928, v nákrese v časti výkaz plochy je výslovne zememeračom L. X. uvedené, že potvrdzuje, že deliace čiary boli vonku drevenými medzníkmi označené, prípustná medza odchýliek dľa nariadenia zo dňa 12/V/1922, č. 148 Sb. z. a. nar. nebola prekročená a správny plán vyhotovený bol podpísaným. Zameriavalo sa dňa 27. augusta 1927, teda pred uzatvorením kúpnej zmluvy a na základe výkazu plôch a zamerania bol vyhotovený geometrický plán, ktorý bol pod č. 2934/28 zo dňa 26.9.1928 len potvrdený. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že na základe tohto geometrického plánu bola pôvodná parcela rozdelená na parcely č. 105/1 a 105/2 tak, ako je to uvedené v geometrickom pláne, pričom parcela 105/1 vlastnícky patriaca J. V. sa nachádzala v intraviláne obce, teda bližšie k zastavanej časti obce. Pokiaľ odporcovia namietajú len fotokópiu kúpnej zmluvy a geometrického plánu, tak uvedená kúpnopredajná zmluva zo dňa 7.10.1927 sa nachádzala uložená spolu s geometrickými plánmi, medzi ktorými je aj nákres č. 2934/28 v Štátnom archíve v Bratislave, pobočka Šaľa, pričom z pečiatky na kópii kúpnopredajnej zmluvy s úradným prekladom, založenej ako dôkaz v spise je výslovne uvedené, že kópia je úplnou reprodukciou archívneho dokumentu, uloženého v OS Šamorín pod signatúrou č.d. 2811/28. Takáto signatúra je uvedená aj na geometrickom pláne č. 2934/28. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že J. V. kúpil parcelu č. 105/1, nachádzajúcu sa bližšie k obci. Svedeckými výpoveďami bolo preukázané, že tak ako J. V. kúpil nehnuteľnosť 105/1, nachádzajúcu sa bližšie k obci, túto aj obhospodaroval. Odvolací súd považoval svedeckú výpoveď svedkyne O. K. za hodnovernú, podrobne opísala ako na pozemkoch hospodáril J. V. s rodinou, ktorý však zomrel ešte predtým, ako boli pozemky vnesené do družstva. Po jeho smrti na pozemkoch hospodárili jeho synovia, ktorí mali najstarší X. asi14 rokov, N. 12 rokov. Jej otec im po smrti ich otca radil, ako sa majú o pozemok a záhradu starať. V roku 1951 vniesli pozemky do družstva. Potvrdila tiež, že zadnú časť pozemku užíval P. V., ktorý sa však v r. 1942 odsťahoval do Z. W. a svoju časť pozemku dal do prenájmu. Tiež svedok N. X. potvrdil, že pozná rodinu J. aj P. V. veľmi dobre, býval v blízkosti pozemkov, ktoré obhospodarovali. Časť pozemkov bližšie pri domoch obhospodaroval J., vzdialenejšiu P., s J. si na pozemkoch vypomáhali. Nezrovnalosť vo svedeckej výpovedi O. K., ktorú namietali odporcovia, a to že býva v obci 51 rokov a býva od r. 1956 oproti sporným nehnuteľnostiam odvolací súd nepovažoval za tak závažnú skutočnosť, ktorá by mohla spochybniť obsah výpovede svedkyne. Svedkyňa jednoznačne potvrdila, čo nikto nenamietal, že pozná obe rodiny, v Y. žije v podstate od malička, keď sama uviedla, že s P. V. chodili spolu do školy, a keď sa vkladali pozemky do družstva mala 19 rokov. Ako myslela skutočnosť, že v r. 1956 tam postavili dom, nie je podstatné, mohlo sa stať, že si pomýlila rok alebo že v tomto roku si tam postavila nový dom s manželom. Odvolací súd považoval za podstatnú skutočnosť, že bolo preukázané, že rodina J. V. užívala parcelu 105/1 tak, ako ju J. kúpil bližšie k zastavanej časti obce. Túto parcelu vniesli do družstva, v dôsledku čoho odvolací súd správne určil, že nehnuteľnosti, nachádzajúce sa bližšie k zastavanej časti obce ( teraz zapísané na LV č. XXX,XXX,XXX a XXX ) vlastnícky patria právnym nástupcom po J. V., teda navrhovateľom, ktorým okrem toho, že nehnuteľnosti zdedili svedčí aj titul nadobudnutia vydržaním, nakoľko splnili všetky zákonné podmienky uvedené v §134 O.z. , keď J. zomrel v r. XXXX, po ňom predmetné nehnuteľnosti
užívali jeho deti, najmä najstarší synovia, ktorí nehnuteľnosti obrábali a aj vniesli v r. 1951 do družstva. Až v r. 2005 sa navrhovatelia dozvedeli, že ich pozemok užívajú odporcovia, ktorí si vybavovali od r. 2002 podľa ich tvrdenia zmenu týchto nehnuteľností na stavebné pozemky. Ďalšou namietanou skutočnosťou v odvolaní je svedecká vypoveď p. L., ktorý mal záujem kúpiť časť sporného pozemku a p. G. ho odkázal na p. V.. Podľa vyjadrenia svedka, bolo to koncom r. 2003, kedy si už navrhovatelia vybavovali uvedené pozemky na stavebné pozemky, takže p. G. mal vedomosť o tom, že si tieto pozemky vybavujú, preto nie je nič divné na tom, že odkázal svedka L. na p. V.. Táto skutočnosť nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť zmenu napadnutého rozhodnutia. Odporcovia, ako tvrdia, nemohli predmetné nehnuteľnosti vydržať, lebo bolo jednoznačne preukázané, že ich právny predchodca kúpil pozemok parc.č.105/2, nachádzajúci sa za parcelou č. 105/1, teda v zadnej časti, vzdialenejšej od zastavanej časti obce. Túto časť aj fakticky užíval, avšak len do r. 1942, kedy sa z obce odsťahoval a nehnuteľnosť dal do prenájmu fyzickej osobe. Následne bola aj táto nehnuteľnosť vnesená do družstva, takže odporcovia, i keď majú za to, že splnili podmienky vydržania, tieto nesplnili, keď nikdy reálne neobrábali a neužívali parcelu nachádzajúcu sa bližšie k zastavanej časti obce, takže nemohli túto vniesť do družstva a následne vydržať vlastnícke právo k nej.
Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd považoval rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti za vecne správny, a preto ho podľa § 219 ods. 1O.s.p. potvrdil.
O práve na náhradu trov odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.).
Uvedený rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.