Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/98/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Magdaléna Krajčovičová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: L. L., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: O. K., nar. XX.XX.XXXX, J., T. XXX a S. L., nar. XX.XX.XXXX, I. J., D. XXX/XX, o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. -174 zo dňa 15. augusta 2012, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.

odôvodnenie:

Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd návrh otca, ktorým sa domáhal zníženia výživného, zamietol.

Svoje rozhodnutie po citácii § 62 ods. 1 a ods. 5, § 78 ods. 1 Zákona o rodine odôvodnil vecne tým, že nie je možné návrhu otca vyhovieť a to vzhľadom na to, že došlo k zmene pomerov na strane maloletej. Súd vychádzal z toho, že maloletá od 01.09.2011 nastúpila do prvého ročníka strednej školy, týmto nástupom sa matke podstatne zvýšili náklady nielen na ošatenie, ale aj na nákup školských pomôcok. Z potvrdenia školy vyplýva, že náklady v školskom roku 2011/2012 hradila matka, pričom sa otec na výžive žiadnym spôsobom nepodieľal. Na strane otca súd vychádzal z toho, že bol právoplatne odsúdený pre neplnenie vyživovacej povinnosti a je síce pravdou, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému C., nar. XX.XX.XXXX ako aj to, že jeho manželka zostala na materskej dovolenke a je jediným živiteľom rodiny. Na druhej strane však súd zistil, že otec je jediným konateľom firmy R. spol. s r.o., ktorá naďalej vykonáva činnosť a vykazuje zisky, ktoré nie sú však také, že by dosahovali iba základnú mzdu. Súd prvého stupňa vyhodnotil ako nedôvodné tvrdenie otca, že sa riadne svojej práci nemôže venovať, nakoľko má vážne zdravotné problémy, pričom jeho ošetrujúci lekár MUDr. D. vyvrátil tvrdenie otca, že otec povolanie konateľa môže riadne vykonávať a jeho zdravotný stav nie je vôbec vážny, že by obmedzoval jeho pracovnú činnosť. Súd ďalej zistil, že manželka otca predala obchodný podiel inému majiteľovi za čo dostala nemalú finančnú čiastku. Zaoberal sa aj vyjadrením ohľadom ziskov firmy R. spol. s r.o., ktoré sú podľa názoru súdu zo strany otca zavádzajúce, nakoľko firma vykazuje dostatočné zisky na to, aby mohol otec nielen riadne a včas platiť výživné na maloletú, ale zabezpečoval aj náklady spojené s domácnosťou a chodom svojej terajšej rodiny, pričom ak by tomu tak nebolo, neuvažoval by s terajšou manželkou o narodení ďalšieho dieťaťa. Dôvodom pre zamietnutie návrhu na zníženie výživného podľa názoru súdu prvého stupňa je aj skutočnosť, že otec sa o maloletú nezaujíma a nad rámec výživného ničím neprispieva. Zároveň súd podotkol, že otec ako samostatne

zárobkovo činná osoba nevyvinul dostatok snahy, aby zmenil svoju nepriaznivú finančnú situáciu, na ktorú sa odvoláva, dokonca v trestnom konaní uviedol, že inú pozíciu ako manažérsku nie je vôbec ochotný vykonávať. Napokon súd prihliadol aj na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý návrh na zníženie výživného nepovažuje za záujem maloletej. Otec mal možnosť a schopnosť riadne pracovať a plniť si stanovenú vyživovaciu povinnosť.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletej, nakoľko ho považuje za nesprávny, nezákonný a nesúhlasí s ním. Vytýkal prvostupňovému súdu, že v odôvodnení sa nachádzajú protirečivé konštatovania nezodpovedajúce skutočnosti, pričom súd bol zo strany oprávnenej zavádzaný nepravdivými a nepodloženými informáciami, čo viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Predovšetkým vytýkal súdu prvého stupňa skutočnosť, že dňa 02.05.2012 pojednávanie prebehlo bez jeho prítomnosti, otec o tomto pojednávaní nevedel. Vytýkal súdu, že mu neprináleží určovať, či mal zostať ako živnostník alebo nie a tiež či mal zostať na rodičovskej dovolenke alebo nie, čo považuje za nestranný prístup súdu. Súd si nezabezpečil všetky verejne prístupné listinné dôkazy a v odôvodnení je množstvo nezrovnalostí a chýb. Poukázal predovšetkým na to, že nie je povinný platiť výživné na G., nakoľko nie je jeho dcéra. Na maloletého M. prispieval 50,- eur + 100,- eur ako kompenzáciu nákladov na bývanie, nakoľko s ním bol na rodičovskej dovolenke v byte matky maloletého M.. S matkou maloletého M. a súčasne partnerkou nežije natrvalo, pretože dlhodobo má trvalý pobyt v I. J.. Náklady na bývanie si hradí sám, čo predstavuje 140,- eur mesačne. Náklady na byt v I. J. nesúvisia s vlastníctvom bytu, nakoľko aj po zmene vlastníctva otec byt naďalej užíva a zároveň uhrádza náklady s tým spojené. Pri predaji bytu v I. J. nebol spoločníkom firmy R. s.r.o. Matka jeho dvoch detí, R. Y., nie je jeho manželkou. Otec uviedol, že nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla, nie je vlastníkom ani motorového vozidla Ford Orion, pretože toto bolo predané pred viac ako 10 rokmi. Súd prvého stupňa nezisťoval aké príjmy mal ten kto prevádzal podiel vo firme R. s.r.o., súd sa ani nezaoberal tým, že aké zisky má firma R. s.r.o.. Uviedol, že nemá syna C., ale S. a nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, ako mylne uvádza súd. Otec popiera tvrdenie súdu o tom, že by prevádzkoval živnostenskú činnosť, pretože je pozastavená až do 31.05.2013. V týchto súvislostiach uviedol, že existencia akejkoľvek firmy nie je automaticky dôvodom na to, že má mať nejaké zisky. Pokiaľ vykonáva konateľskú funkciu vo firme R. s.r.o. nejde o zamestnanie, ale o výkon funkcie a automaticky nepoberá za túto funkciu aj plat. Ďalej uviedol, že problémy so stretávaním sa s maloletou má od roku 2003. K tvrdeniam súdu, že sa o maloletú nezaujíma, nekontaktuje ju, dôvodil narušením ich vzťahu. Uviedol, že náklady na bývanie v domácnosti matky maloletej zjavne podstatne prevyšujú nimi vykazované príjmy, čo vyznieva nevierohodne, pretože náklady na bývanie nad 500,- eur sú luxusom. Platenie výživného závisí od jeho možností a schopností, od jeho príjmov a zdravotné komplikácie nie sú uvedené všetky a v tejto súvislosti súd neobjektívne zhodnotil situáciu. Zároveň uviedol, že sú vedené 2 exekúcie voči jeho osobe cca 33.000,- eur, ktoré skutočnosti si súd vôbec neoveril. Poukázal na svoj neuspokojivý zdravotný stav, čo v konečnom dôsledku determinuje akékoľvek relevantné možnosti zárobkovej činnosti. Postupom súdu došlo k poškodeniu práv synov M. a S., nakoľko ich právo na výživné bolo postavené na inú úroveň. Súd prvého stupňa nesprávne uzavrel skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného otcovi vzrástol príjem. Domáhal sa, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a zadovážil si ďalšie podklady pre rozhodnutie, vykonal dokazovanie alebo napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.

Matka maloletej vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Odvolanie otca považuje za účelové, nakoľko jeho finančné možnosti dovoľujú platiť riadne súdom stanovené výživné. Matka poukázala na stále sa zvyšujúce výdavky na maloletú, ktorá navštevuje 2. ročník gymnázia v Trnave. Maloletá absolvovala lyžiarsky výcvik, náklady boli 200,- eur, exkurzia cca po 20,- eur, náklady s návštevou stomatológa, kožnej lekárky a ďalších lekárov. Od októbra 2006 otec žije v spoločnej domácnosti so svojou partnerkou, tak to vypovedal v roku 2007 a potom čo súd začal požadovať príjem tejto priateľky sa výpoveď otca zmenila. Pokiaľ otec tvrdí, že nevlastní žiadne motorové vozidlo, opak je pravdou o čom svedčí doklad z dopravného inšpektorátu. Otec tvrdí, že vykonáva prácu konateľa, z ktorej nemá dostatočné príjmy, tieto skutočnosti

sa nezakladajú na pravde, nakoľko by túto činnosť nevykonával už toľko rokov. Matka poukázala, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pričom ona sa podieľa na nákladoch na maloletú omnoho vyššou sumou ako otec a otec by mal vyvinúť snahu nájsť si prácu, ktorá uživí všetky jeho deti.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), v zákonom ustanovenej lehote - včas ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( ), nakoľko v predmetnej veci bolo možné začať aj konanie bez návrhu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), postupom oznámenia termínu a miesta verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu ( ) a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania otca maloletej.

Predmetom konania je návrh na zníženie výživného.

Podľa ust. § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona ( ).

V zmysle ods. 4 citovaného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

V zmysle ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých potrieb osoby, ktorej má byť poskytované. Výživou dieťaťa je mienené zabezpečenie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a duševnej.

Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživné pre deti slúži nielen k uspokojovaniu ich výživy v užšom zmysle, k uspokojovaniu všetkých odôvodnených hmotných potrieb (šatstvo, obuv, bývanie a strava), ale aj ďalších potrieb dôležitých k úspešnej výchove dieťaťa (vzdelávanie, príprava na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby). Ich miera je rôzna podľa okolnosti konkrétneho prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, podľa fyzickej a duševnej vyspelosti, jeho zdravotného stavu, schopností, náklonnostiach, spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú závislé súčasne od schopností a možností rodičov. Ak sú tieto schopnosti a možnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby maloletého dieťaťa, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú prospešné všestrannému vývoju dieťaťa. Uvedené chápanie v súlade so zásadou úmernosti životnej miery dieťaťa k životnej miere rodičov. U povinnej osoby rozhodujú reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné. Potenciálne zárobkové možnosti rodičov nie sú dané len ich subjektívnymi okolnosťami - stránkou fyzickou a psychickou, pôjde najmä o vlohy, náklonnosti, vedomosti, skúsenosti a celkový zdravotný stav, ale aj o niektoré okolnosti objektívneho rázu, ako je výber pracovných príležitostí v určenom mieste. Zodpovednému zhodnoteniu schopností a možností rodičov je potrebné zistiť okruh osôb, ku ktorým majú rodičia vyživovaciu povinnosť podľa Zákona o rodine.

Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. V zmysle ods. 3 citového ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Z citového ustanovenia vyplýva zásada, že úprava výživného sa deje vždy podľa stavu, ktorý tu je v dobe, kedy je rozhodnutie vydané. Môže dôjsť k zmene potrieb oprávneného, najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom (fyzickým vyspievaním, počínajúc so školskou dochádzkou, ďalšími formami prípravy na budúce povolanie), ale môže nastať aj zmena v možnostiach povinného plniť vyživovaciu povinnosť v dovtedajšom rozsahu, napríklad v dôsledku vzrastu, alebo poklesu jeho príjmu, po prípade v dôsledku zúženia alebo rozšírenia okruhu osôb, ku ktorým má rodič vyživovaciu povinnosť. Musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, nielen o zmenu prechodnú a zmena sa musí týkať naviac skutočností, na ktorých je založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu. Súdne rozhodnutie je možné zmeniť od zmeny pomerov aj za dobu minulú. Inak pre rozhodnutie o výživnom v dôsledku niektorej zmeny platia tie zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného.

Prvostupňový súd vychádzal správne zo zistenia, že predchádzajúca úprava bola rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. -102 zo dňa 18.06.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. zo dňa 28.10.2008, ktorým bolo zvýšené výživné z 2.000,- Sk na 3.500,- Sk od 01.09.2007. Matka v tom čase mala príjem vo výške 9.327,- Sk, mala vyživovaciu povinnosť k G. a u otca súd vychádzal zo základu dane z daňového priznania za rok 2007 vo výške 130.042 Sk, čo predstavovalo priemerný mesačný zárobok 10.836,- Sk a mal vyživovaciu povinnosť k M.. Maloletá L. navštevovala v tom čase 6. ročník základnej školy.

V súčasnosti má maloletá 16 rokov, od 01.09.2011 navštevuje prvý ročník gymnázia v Trnave, v súčasnosti sa už nachádza v 2. ročníku. Náklady na štúdium predstavujú 240,- eur ročne, náklady na zubára matka preukázala sumou 43,50 eur, kožného lekára 4,12 + 8,60 eur a maloletá navštevuje aj Základnú umeleckú školu v J.. Matke pribudla vyživovacia povinnosť k S. nar. XX.XX.XXXX, s ktorým je na materskej dovolenke, manžel G. K. vykonáva živnostenskú činnosť, predložil o tejto skutočnosti daňové priznania. Z daňových priznaní manžela matky vyplýva základ dane za rok 2009 - 863,30 eur a za rok 2010 - 2.868 eur. Rodina matky žije v J., predložila výdavky na domácnosť.

Na strane otca bolo zistené, že na rodičovskej dovolenke bol od 01.01.2010 do 20.03.2011, má pozastavenú živnostenskú činnosť, pribudla mu vyživovacia povinnosť k S. nar. XX.XX.XXXX. S matkou maloletého M. a S. nie sú zosobášení. Tvrdil, že býva na adrese svojho trvalého pobytu v I. J. a za rodinou bývajúcou v C. dochádza. Vlastníkom bytu v I. J. je spoločnosť R., náklady na bývanie sú 188,- eur, spoločnosť R. a otec platí 120,- eur. Od 23.03.2011 otec vykonáva funkciu konateľa v spoločnosti

R. spol. s r.o. s príjmom 250,- eur mesačne. Priateľka R. Y., matka jeho dvoch detí žije v C. a je na rodičovskej dovolenke.

Porovnaním pomerov možno prijať záver o tom, že návrh otca na zníženie výživného nie je opodstatnený, pretože zmenené pomery neodôvodňujú záver o opodstatnenosti návrhu otca na zníženie výživného. Je nepochybné, že maloletá je staršia o 5 rokov, navštevuje gymnázium, čím nepochybne sa zvýšili náklady na zabezpečenie starostlivosti o ňu. Od poslednej úpravy pribudla vyživovacia povinnosť k S. nar. XX.XX.XXXX a rovnako aj matke pribudla vyživovacia povinnosť k S. nar. XX.XX.XXXX. Po zvážení týchto skutočností je dôvodný záver o tom, že zvýšením nákladov na zabezpečenie starostlivosti maloletej uplynutím doby 5 rokov od poslednej úpravy výživného a tým, že otcovi pribudla rovnako aj matke pribudla vyživovacia povinnosť, možno prijať záver o tom, že tieto skutočnosti sa vyrovnajú a preto nemôže byť dôvodný záver o tom, že by návrh otca na zníženie výživného mal byť dôvodný pre samotnú skutočnosť, že otcovi pribudla vyživovacia povinnosť. Dôvod na zníženie výživného pre zníženie príjmu otca, ktorý je 250,- eur, je neopodstatnený, nakoľko v približne rovnakej výške bol aj počas rodičovskej dovolenke takže uvažovať o tom, že by v prechodnom období počas trvania rodičovskej dovolenky by mala byť znížená vyživovacia povinnosť na maloletú, z dôvodu zníženia príjmu otca nebol preukázaný.

K odvolacím argumentom otca odvolací súd uvádza, že nezistil procesné pochybenie spočívajúce v odňatí možnosti konať otcovi pred súdom v súvislosti s námietkou, že pojednávanie dňa 02.05.2012 prebehlo bez prítomnosti otca. Odvolací súd poukazuje na obsah spisového materiálu, z ktorého vyplýva, že zo zápisnice z pojednávania (č. l. 161 a 162 spisu) zo dňa 02.05.2012, vyplýva konštatovaná neprítomnosť otca, ktorý nemal doručenie predvolania vykázané, pojednávanie nebolo otvorené, bolo vyhlásené uznesenie o odročení tohto pojednávania. Teda postupom súdu, že by vec prejednal v neprítomnosti účastníka, ktorý nemá doručenie predvolania vykázané, ako namietal odvolateľ, takéto pochybenie nebolo zistené. Odvolateľ dôvodne v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa nachádzajú nepresnosti a chyby, ktoré odvolací súd odstránil doplnením odôvodnenia. Súd prvého stupňa uvádza viaceré nepresnosti. Z obsahu spisu je nepochybné, že otec nemá vyživovaciu povinnosť k dcére matky G., súd prvého stupňa vychádzal z toho, že R. Y. by mala byť manželkou otca avšak táto skutočnosť v konaní preukázaná nebola a živnosť má otec pozastavenú do 31.05.2013.

Argumentácia otca existenciou zdravotných dôvodov, bola súdom prvého stupňa správne vyhodnotená, pretože na túto skutočnosť prvostupňový súd vykonal dokazovanie dopytom na ošetrujúceho lekára otca MUDr. D., ktorý potvrdil, že otcov zdravotný stav nevyvoláva obmedzenia v pracovnom pomere. Preto skutočnosti uvádzané otcom spočívajúce v zdravotných dôvodov, ktoré obmedzujú schopnosť hľadať si prácu, vyznievajú nevierohodne. Taktiež odvolací súd poukazuje aj na odôvodnenie trestného rozsudku vo veci vedenej na Okresnom súde v Trnave č. k. zo dňa 07.04.2010 v ktorom sa uvádza, že otec nevyvinul dostatočnú snahu ako samostatne zárobkovo činná osoba a sám sa vyjadril v tom, že sa mu neoplatí iná ako manažérska pozícia. V tejto súvislosti súd vychádzal aj z toho, že nie je rozhodujúci príjem otca vo výške 250,- eur, pretože v jeho možnostiach a schopnostiach je dosahovať vyšší príjem, pokiaľ by otec sa zaujímal o prácu, prácu si ani aktívne nehľadá vzhľadom na tvrdené zdravotné obmedzenia.

Po zvážení všetkých uvedených skutočností, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol vecne správne o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného, nakoľko nezistil významnú zmenu pomerov závažnejšieho charakteru, ktorá by mohla viesť k záveru o dôvodnosti návrhu otca na zníženie výživného.

So zreteľom na uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil z dôvodu vecnej správnosti podľa

O trovách tohto konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s ust. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko v predmetnej veci bolo možné začať aj konanie bez návrhu.

Senát prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.