Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/12/2023

Potvrdené rozhodnutím 3Co/9/2024
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Kataríny Krochtovej v spore žalobkyne: U. R., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, M. XXX, XXX XX M., právne zastúpená: Hagyari & Partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Vlčkova 8/A, 811 04 Bratislava, IČO: 51 473 208, proti žalovaným: 1. L. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX M., právne zastúpený: JUDr. Lukáš Kišeľak, Weberova 8, 080 01 Prešov, IČO: 42 083 591, 2. P. Y., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX, XXX XX P., právne zastúpená: JUDr. Vladimír Mačík, Hlavná 137, 080 01 Prešov, IČO: 52 763 579, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 05.09.2023, č. k. 8C/12/2023-150, takto jednohlasne rozhodol: I. Potvrdzuje rozsudok. II. Priznáva žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobkyne: A. B., C. A., nar. XX.XX.XXXX, D. XXX, XXX XX D., právne zastúpená: Hagyari & Partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Vlčkova 8/A, 811 04 Bratislava, IČO: 51 473 208, proti žalovaným: 1./ E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX D., právne zastúpený: JUDr. Lukáš Kišeľak, Weberova 8, 080 01 Prešov, IČO: 42 083 591, 2./ F. G., C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX F., právne zastúpená: JUDr. Vladimír Mačík, Slovenská 69, 080 01 Prešov, IČO: 52 763 579, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade trovy konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 01.02.2023 domáhala voči žalovaným určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (rodinný dom so súp. č. XXX, parc. CKN č. XXX a CKN č. XXX) nachádzajúcim sa v k.ú. D.. 1.1 Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 05.02.2015 ako darujúca uzavrela s E. A., nar. XX.XX.XXXX, jej bratom a otcom žalovaných, ako obdarovaným, darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bolo darovanie spoluvlastníckych podielov žalobkyne na vyššie uvedených nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. D.. Zároveň touto darovacou zmluvou bolo zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve C. A., C. I., matky darujúcej a obdarovaného, do svojej smrti doživotne užívať darované nehnuteľnosti, a v práve žalobkyne vstupovať na a do darovaných nehnuteľností po dobu života matky za účelom jej zaopatrovania a ošetrovania v starobe. Krátko po uzatvorení darovacej zmluvy sa obdarovaný začal správať zle k matke a žalobkyni. Obdarovaný nezvládal starostlivosť o matku a žalobkyňu do domu nepúšťal. Žalobkyňa sa snažila túto situáciu riešiť so starostom obce. Pre neustále opakujúce sa konflikty medzi ňou a obdarovaným, žalobkyňa a jej muž niekoľko krát podávali trestné oznámenia. Naposledy dňa 06.08.2020 sa obdarovaný pokúsil udrieť žalobkyňu. Po tomto incidente sa žalobkyňa rozhodla požiadať obdarovaného o vrátenie daru pri osobnom stretnutí. Krátko na to obdarovaný zomrel.

2. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú. 2.1 Žalovaný 1/ vzniesol námietku absencie pasívnej legitimácie. Žalovaný nebol nikdy zmluvnou stranou darovacej zmluvy, ktorá bola prejavom rozdelenia majetku v rodine. Žalobkyňa bezodplatne nadobudla jeden rodinný dom a pozemok a neb. E. A. rodičovský dom a pozemok. 2.2 Žalovaný 1/ poukázal na absenciu preukázania splnenia hmotnoprávnych predpokladov pre domáhanie sa vrátenia daru a to z dôvodu neurčitosti výzvy na vrátenie daru. Na platnosť právneho

úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru je z hľadiska jeho určitosti nevyhnutné, aby darca uviedol konkrétne skutočnosti, v ktorých vidí hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným. Správanie obdarovaného musí byť opísané konkrétnym a nezameniteľným spôsobom. Výzva žalobkyne zo dňa 16.12.2021 je neurčitá, vágna a všeobecná. Nedostatky výzvy na vrátenie daru v danom prípade nie je možné odstrániť, resp. žalobu nahradiť. 2.3 Žalovaný 1/ taktiež namietol absenciu preukázania výzvy na vrátenie daru, pričom namietal, že tento úkon nebol žalobkyňou voči darcovi nikdy vykonaný. 2.4 Žalovaný 1/ k incidentu zo dňa 07.03.2019 vzniesol námietku premlčania ako aj na všetky skutočnosti/skutky, ktoré žalobkyňa spomenula v jej "Liste starostovi obce“ zo dňa 11.06.2019, keďže tieto sa vzťahujú najneskôr k obdobiu do 11.06.2019. Na druhej strane je podľa neho potrebné vyhodnotiť v neprospech žalobkyne tvrdenia z poslednej vety uvedeného listu, v ktorej uvádza, že spory medzi ňou a žalovaným trvajú „nekonečne dlho“. 2.5 Žalovaný 1/ ďalej uviedol, že jeho otec sa nikdy nedopustil správania alebo konania, ktoré by naplnilo hmotnoprávne predpoklady pre vznik práva žalobkyne na vrátenie daru. Rozdelením nehnuteľností v rodine medzi žalobkyňou a neb. E. A. na základe darovacej zmluvy sa začala práve žalobkyňa správať voči jeho neb. otcovi šikanóznym spôsobom a v takomto správaní pokračovala aj po jeho smrti. Žalobkyňa svojvoľne zamykala rodinný dom a vstupnú bráničku do dvora z titulu vecného bremena zriadeného v prospech C. A., no nikdy nie titulom vlastníckeho práva dôsledku údajného vrátenia daru. Nebola ochotná sa dohodnúť na zmene zmluvných partnerov pre dodávateľov služieb do rodinného domu, hoci žalovaní prejavili záujem prevziať na seba peňažné záväzky za dodávku energií. Na stretnutí dňa 14.02.2023 žalovaní prejavili záujem spolupodieľať sa na starostlivosti a dochovaní ich babky, C. A.. 2.6 Žalovaný 1/ namietal rozpornosť konania žalobkyne s tým, že uvedené žalobe žalobkyňa dedičskom konaní po nebohom otcovi žalovaných uplatnila vo svojom mene a na svoj účet pohľadávku vo výške 30.000,- eur, ktorej titulom má byť dohoda o vyplatení z rodičovského domu, a aj v mene a na účet baby pohľadávku vo výške 3.750,25 eur z titulu spotrebovaných energií. Podľa žalovaného 1/ je nelogické, aby po tom, čo sa darca mal domáhať vrátenia daru, sa následne v dedičskom konaní nedomáhal toho, aby tento dar nebol súčasťou dedičstva a snažil sa o jeho vylúčenie z dedičstva, ale namiesto toho sa domáhal zaplatenia pohľadávky. Navyše prihláškou pohľadávky podaním zo dňa 18.08.2022 žalobkyňa žiadnym spôsobom nespochybňuje vlastníctvo svojho neb. brata k rodinnému domu, práve naopak potvrdzuje platnosť darovacej zmluvy, keď neb. E. A. označuje za vlastníka predmetu daru. Žalobkyňa proti zaradeniu spornej nehnuteľnosti do aktív dedičstva po poručiteľovi nevzniesla žiadnu námietku. Žalovaní popreli údajnú pohľadávku žalobkyne a aj pohľadávku prihlásenú žalobkyňou ako splnomocnencom svojej matky. V dôsledku uvedeného už ďalej súdny komisár nekonal so žalobkyňou ohľadne domnelého nároku ako s veriteľom. uvedený neúspech žalobkyňa spôsobil úplný obrat v jej správaní voči žalovaným, keď podala žalobu na súd.

3. Žalovaná 2/ vo svojom vyjadrení navrhla žalobu celom rozsahu zamietnuť ako vecne nedôvodnú. 3.1 Žalovaná 2/ namietala obdobné skutočnosti ako žalovaný 1/. Navyše poukázala na to, že ak konečným impulzom dovolania sa vrátenia, mal byť incident, ktorý sa mal odohrať 06.08.2020, kedy sa mal obdarovaný pokúsiť fyzicky napadnúť žalobkyňu, potom nie je zrejmé, prečo sa domáhala vrátenia daru až s odstupom vyše jedného roka a štyroch mesiacov od uvedeného incidentu, keďže ako sama uviedla tento incident mal byť „vrcholom ľadovca“. V tomto smere je málo vierohodné jej tvrdenie, že mala osobne vyzvať obdarovaného na vrátenie daru, nakoľko by jeho osobnú prítomnosť dobrovoľne nevyhľadávala, po údajom skutku, pre ktorý podala trestné oznámenie.

4. Žalobkyňa v replike uviedla, že nezhody boli vždy vyvolané jej nebohým bratom a to vždy v otázkach majetku, nakoľko neb. otec žalovaných bol nespokojný s tým, že žalobkyňa podľa neho vlastní viac majetku ako on. Obdarovaný mal záľubu v alkohole a keď ho požil priveľa, zakaždým šiel za žalobkyňou riešiť majetkové vzťahy. Domnievala sa, že darovaním spoluvlastníckeho podielu na predmetnej nehnuteľnosti sa hádky skončia. Žalobkyňa si v dedičskom konaní uplatňovala svoje nároky v domnienke, že dedičia sú si vedomí toho, že vyzvala ich otca k vráteniu daru, a preto ponúkla žalovaným odplatnú dohodu, t.j. možnosť vlastniť predmetnú nehnuteľnosť, ak vyrovnajú náklady vynaložené žalobkyňou a jej mamou na údržbu nehnuteľnosti a réžiu spojenú s bývaním ich otca. Vzhľadom na to, že žalobkyňa nebola v dedičskom konaní zastúpená právnikom, nazvala svoju ponuku ako "pohľadávka". Žalobkyňa sa domnievala, že žalovaní sa budú chcieť skôr dohodnúť, ako čeliť súdnym konaniam. Následne po konzultácii s právnym zástupcom pochopila, že v dedičskom konaní mohla postupovať aj inak. Možnosť dohodnúť sa žalobkyňa ponúkala aj na stretnutí dňa 14.02.2023. Vo vzťahu k tvrdeniu, že žalovaní nemali vedomosť o výzve na vrátenie daru, uviedla, že sa v lete roku

2022 stretla so žalovanou 2/, kedy je to oznámila, a že túto nehnuteľnosť bude musieť vrátiť. Rovnako tak uvedené oznámila aj žalovanému 1/ a teda obaja žalovaní mali vedomosť o tom, že žalobkyňa vyzvala otca žalovaného na vrátenie daru. Počas dedičského konania sa zistilo, že v roku 2021 vyznala obdarovaného k vráteniu daru výzvou, ktorú nebohému bratovi aj doručila. Z tohto dôvodu následne pristúpila k podaniu žaloby.

5. Žalovaný 1/ v duplike uviedol, že žalobkyňa v republike neprípustným spôsobom dopĺňa svoju žalobu v otázke skutkových tvrdení, ktoré mala už uviesť v žalobe. Z tohto dôvodu je potrebné na tieto dodatkové doplnenie neprihliadať. Zotrval na tom, že nebol vykonaný úkon na vrátenie daru. Výzva na vrátenie daru nie je právnym úkonom spôsobilým na vyvolanie účinkov. Žalobkyňa potvrdila stav naštrbených súrodeneckých vzťahov medzi ňou a neb. otcom žalovaných ešte pred darovaním spornej nehnuteľnosti. Žalobkyňa potvrdzuje, že zo strany otca žalovaných ešte pred darovaním dochádzalo k nevhodným prejavom ako k nej, tak aj členom jej rodiny, a napriek tomu sa rozhodla darovať otcom žalovaných svoj podiel. Správanie obdarovaného, ktoré možno kategorizovať ako nevhodné voči darcovi, existuje pred samotným darovaním, teda nemožno po tomto darovaní posudzovať ako také, na základe, ktorého je možné domáhať sa vrátenia daru. Dodal však, že jeho otec sa nesprával tak, ako to opisuje žalobkyňu. Žalovaný 1/ taktiež poukázal na logické rozpory vo vyjadreniach žalobkyne, keď jednak tvrdí, že niekedy v lete roku 2022 sa mala stretnúť so žalovanou 2/, ktorej mala oznámiť, že vyzvala jej otca na vrátenie daru, no na druhej strane sa vrátenia daru nedomáhala na prejednaní dedičstva dňa 20.09.2022, resp. o tom neuviedla ani zmienku. Ako vyplýva z repliky žalobkyne, táto mala prísť na to, že vyzvala otca žalovaných na vrátenie daru až po porade s advokátom, pričom splnomocnenie na zastupovanie je zo strany žalobkyne datované dňa 22.12.2022 a zo strany právneho zástupcu až dňa 01.02.2023, teda až potom ako mala údaje v lete 2022 oznámiť žalovaným, že ich nebohého otca vyzvala na vrátenie daru, a že predmetnú nehnuteľnosť sa bude musieť vrátiť, pričom v dedičskom konaní si aj tak prihlasuje len peňažnú pohľadávku.

6. Žalovaná 2/ v duplike uviedla, že žalobkyňa sa v replike obmedzila na vytýkaný hmotnoprávny nedostatok určitosti prejavu vôle, avšak nie je postačujúce, ak je zrejmé len zmluvným stranám to, čo je predmetom právneho úkonu, pokiaľ to nie je objektívne zrejmé aj tretím osobám. O to viac to platí v prípade, ak je obsah právneho úkonu zrejmý len jeho pôvodcovi a nie je zrejmý adresátovi právneho úkonu. Žalobkyňa sa snažila uvedomujúc si tento nedostatok zhojiť dodatočne v podanej žalobe, no dovolanie sa účinkov darovania je možné platne učiniť len počas života obdarovaného. Podľa jej názoru je dôvodné sa domnievať, že v prípade výzvy ide o úkon učinený žalobkyňou ex post po smrti obdarovaného a po tom, čo žalobkyňou uplatnená pohľadávka v dedičskom konaní nebola uspokojená ani čiastočne. Argumentácia žalobkyne, že čakala vyše jedného roka a štyroch mesiacov kedy nastane stav, že sa bude dať s obdarovaným rozprávať nie je vierohodná z dôvodu, že po incidente z 06.08.2020 nemala dôvod sa s obdarovaným osobne stýkať a za týmto účelom mu odovzdávať výzvu, keďže mala možnosť tento úkon učiniť v jeho neprítomnosti a to adresovaným písomným prejavom. Žalobkyňa podľa žalovanej 2/ podáva tiež dve odlišné verzie vzťahu s obdarovaným, keď na jednej strane uvádza, že vzťahy medzi ňou a obdarovaným boli vysoko konfliktné, no na druhej strane uvádza, že mu ako jediná z rodiny poskytovala pomoc v čase jeho hospitalizácie v nemocnici.

7. Súd vykonal dokazovanie listinami, výsluchom žalovanej 2/ a svedkov, pričom zistil nasledovné :

7.1 Na základe darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena uzavretej dňa 05.02.2015 medzi žalobkyňou ako darujúcou a jej bratom, E. A. nar. XX.XX.XXXX, ako obdarovaným, nadobudol otec žalovaných od žalovanej spoluvlastnícky podiel k rodinnému domu so súpisným číslom XXX a k priľahlému pozemku. Zároveň sa zriadilo vecné bremeno spočívajúce v práve matky účastníkov zmluvy doživotne bezplatne užívať nehnuteľnosti a v práve darkyne vstupovať do a na nehnuteľnosti po dobu života oprávnenej z vecného bremena, za účelom jej zaopatrovania ošetrovania v starobe.

7.2 Z listiny zo dňa 15.03.2015 označenej ako „Dohoda“ mala žalobkyňa a jej brat potvrdiť dohodu na vyplatení žalobkyne sumou vo výške 30.000,- eur za rodičovský dom, ktorý E. A. dostal darom do desiatich rokov.

7.3 Z LV č. X, k.ú. D., súd zistil že ako vlastníci rodinného domu so súp. č. XXX, ako aj parciel CKN č. XXX a CKN J. XXX, sú evidovaní žalovaní.

7.4 Žalobkyňa mala v liste datovanom dňa 16.12.2021 vyzvať jej brata na vrátenie daru (nehnuteľnosti zapísané na liste LV č. X, k.ú. D.) poskytnutého na základe zmluvy z 05.02.2015 a to z dôvodu, že sa k nej a k ich matke správa veľmi zle, neplní si dohody o doživotnej starostlivosti o ich matku a bezprekážkovom vstupe žalobkyne do nehnuteľnosti za účelom zaopatrovania a ošetrovania matky v starobe, čo je predmetom vecného bremena.

7.5 Žalobkyňa v liste zo dňa 11.06.2019 žiadala starostu obce D. o vykonanie pohovoru s jej bratom a zároveň zamestnancom obce za účelom zjednania nápravy tak, že jej vráti starý zámok alebo jej dá k dispozícii kľúče od nového zámku od vchodových dvier do rodinného domu. Výmenu zámku na dverách vykonal aj napriek tomu, že je povinný strpieť výkonu vecného bremena na, ktorom sa dohodli darovacej zmluve.

7.6 C. A., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená žalobkyňou, v podaní zo dňa 18.08.2022 prihlásila do dedičského konania po neb. E. A. svoju peňažnú pohľadávku vo výške 3.750,25 eur pozostávajúcu z nákladov na dodávky plynu, elektrickej energie, vodného a stočného za posledné 3 roky.

7.7. Žalobkyňa v podaní zo dňa 18.08.2022 prihlásila do dedičského konania svoju peňažnú pohľadávku vo výške 30.000,- eur.

7.8 Z výsluchu žalovanej 2/ vyplýva, že pred smrťou otca nebola spojení s rodinou. S bratom bola v kontakte až v dedičskom konaní, ktorý ju informoval, že pred smrťou mu ich otec povedal, že žalobkyňa žiadala od neho, aby jej vrátil dom. Na stretnutí dňa 14.02.2023 sa s bratom chceli dohodnúť so žalobkyňou na tom, že sa budú spolupodieľať na platení inkasa, alebo že budú prispievať na výdavky vzniknuté v súvislosti so starostlivosťou o ich starú matku v domove sociálnych služieb, na čo žalobkyňa vyrukovala s tým, že požaduje od nich 50.000,- eur za dom a 10.000,- eur pre starú mamu, v opačnom prípade podá na nich žalobu. Keď žalobkyni neprešla suma 60.000,- eur, dala ešte v júli 2023 návrh, že zruší vecné bremeno, ak žalovaní zaplatia sumu 10.000,- eur. Po smrti otca bola s bratom v jeho dome, avšak výzvu na vrátenie daru nenašli.

7.9 Z výsluchu svedka, starostu obce D., súd zistil, že právny predchodca žalovaných pracoval na obecnom úrade. Vzťah medzi neb. E. A. a žalobkyňou bol napätý, a riešil sa aj v priestupkovom konaní, avšak podľa jeho vedomostí to bolo slovo proti slovu, a takto to aj bolo uzavreté. Nebohý E. A. bol skromný pracovitý a šporovlivý človek, v práci nepil. O svoju matku sa staral, vozil ju k lekárovi a často odbehoval z práce domov.

7.10 Z výsluchu svedkyne, matky žalovaných, vyplynulo, že vzťah medzi jej exmanželom a jeho sestrou nebol nikdy dobrý a naštrbil sa po smrti svokra niekedy koncom 80. rokov, kedy starší dom zdedil jej exmanžel a novší dom, ktorý je predmetom tohto konania, zdedila žalobkyňa. Odvtedy sa nemohli so sebou rozprávať, a keď sa stretli, tak si nadávali. Uviedla, že nebohý exmanžel chodil k svojim rodičom každý deň, a tiež po smrti svokra.

8. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec takto právne posúdil:

Podľa , Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Podľa , Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

9. Právna úprava obsiahnutá v predstavuje akúsi sankciu v podobe práva darcu domáhať sa vrátenia daru od obdarovaného, ktorý napriek tomu, že získal u darcu majetkovú hodnotu bezplatne, nespráva k nemu alebo členom jeho rodiny v súlade so zásadami slušnosti a poctivosti. Táto sankcia sa aplikuje na základe dvoch právnych skutočností: 1/ hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným; 2/ výzva darcu voči obdarovanému. Dôsledkom uvedenej sankcie je zánik darovacieho vzťahu okamihom, kedy prejav vôle darcu dôjde obdarovanému.

10. Hrubým porušením dobrých mravov je zvyčajne ich porušenie značnej intenzity alebo sústavné porušovanie, a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a pod..

Uvedené kvalifikované správanie obdarovaného je podmienkou vrátenia daru, ak nastalo po uzavretí darovacej zmluvy a odovzdaní daru. Na platnosť právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru z hľadiska jeho určitosti je nevyhnutné, aby v ňom boli uvedené konkrétne skutočnosti, v ktorých darca vidí hrubé porušenie dobrých mravov. Tento právny úkon môže byť obsiahnutý aj v žalobe, no v takom prípade nastávajú jeho právne účinky v okamihu doručenia žaloby obdarovanému.

11. Právna forma výzvy darcu nie je ustanovená zákonom, no ak sa vrátenie daru týka nehnuteľnosti, musí byť tento úkon urobený písomne. Účinky odvolania darovania ako hmotnoprávneho úkonu nastanú v momente, keď výzva na vrátenie daru dôjde k obdarovanému (R 88/1998).

12. Osobou povinnou vrátiť dar je obdarovaný, t.j. osoba, na ktorú darca previedol vlastnícke právo k veci a kvalifikovaného konania sa musí dopustiť výlučne len on. Právo na vrátenie daru sa ako majetkové právo premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Od dedičov obdarovaného možno požadovať vrátenie daru iba za predpokladu, že darca ešte počas života urobil voči obdarovanému prejav vôle smerujúci k vráteniu daru.

13. V prejednávanej veci sa súd stotožnil s argumentáciou žalovaných spočívajúcej v tom, že výzva žalobkyne nenapĺňa požiadavky zákona, čo do určitosti obsahu právneho úkonu - výzvy, teda uvedenia konkrétnych skutočností, z ktorých žalobkyňa vyvodzuje opodstatnenosť svojho návrhu. Žalobkyňa v nej len veľmi všeobecne vytýka právnemu predchodcovi žalovaných neplnenie dohody o doživotnej starostlivosti o ich matku a o bezprekážkovom vstupe žalobkyne do nehnuteľnosti, ako aj zlé správanie k nej a jej manželovi. Nie je v nej uvedený ani časový rámec, kedy k tomu malo dôjsť. Vzhľadom na uvedené táto výzva nemôže vyvolať žiadne právne účinky. Podľa názoru súdu taktiež nie je možné skutkové okolnosti, ktoré mali byť uvedené vo výzve, doplniť v žalobe. V tomto prípade je potrené žalobu považovať za samotný právny úkon darcu, ktorý sa domáha vrátenia daru, avšak za takejto situácie je žaloba neprípustná, nakoľko domáhať sa vrátenia daru možno len voči obdarovanému a nie voči jeho právnym nástupcom.

14. Ak by aj súd teoreticky vychádzal z predpokladu určitosti výzvy z 16.12.2021, tak žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala ani doručenie tejto výzvy právnemu predchodcovi žalovaných. Za situácie, že nie je preukázané doručenie spomínaného hmotnoprávneho úkonu v písomnej podobe neb. E. A., nie je naplnená podmienka pre to, aby sa žalobkyňa mohla domáhať vlastníckeho práva voči právnym nástupcom jej brata.

15. Rovnako v prípade, že by súd vychádzal z predpokladu, že výzva bola doručená právnemu predchodcovi žalovaných, tak súvislosti s incidentom zo dňa 07.03.2019, ktorý bol aj predmetom konania o priestupku, je dôvodná námietka premlčania vznesená žalovaným 1/, keďže žaloba bola podaná až 01.02.2023, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej doby ( ).

16. Zároveň je potrebné poukázať aj na samotné rozporuplné konanie žalobkyne, ktorá pri prejedaní dedičstva po neb. bratovi výzvu na vrátenie daru nespomenie a nedomáha sa uznania svojho vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Taktiež skutočnosť, že žalobkyňa už po podaní žaloby jednala so žalovanými ohľadom vysporiadania vzťahov, vyvoláva pochybnosti ohľadom skutočnej vôle žalobkyne nadobudnúť opätovne predmet daru.

17. Súd vo veci nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov z dôvodu hospodárnosti konania, nakoľko návrh žalobkyne bol podaný až na pojednávaní, teda po uplynutí lehoty sudcovskej koncentrácie. Pre tento procesný princíp súd neprihliadal ani na nové skutočnosti uvedené vo vyjadrení žalobkyne z 01.08.2023.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd považoval žalobu za nedôvodnú a preto ju v celom rozsahu zamietol.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s . Žalovaní 1/ a 2/ mali v konaní úspech v plnom rozsahu, súd preto zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnom skončení veci ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).