Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoE-380-2012.pdf
PDF · 70.03 KB
Case nature
Subarea
23CoE/380/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v konaní o výkon rozhodnutia oprávneného otca maloletých detí: K. T., trvale bytom C. XXX, proti povinnej matke maloletých detí: W. T., trvale bytom C. XXX, právne zast. JUDr. Annou Kubovičovou, advokátkou AK, so sídlom Tatranská 300/8, Považská Bystrica, v konaní o výkone rozhodnutia o úprave styku oprávneného s maloletými deťmi T. a D., T., zverenými do výchovy povinnej, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. 8Em/1/2010-106 zo dňa 26. júla 2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nenariadil výkon rozhodnutia ukladaním pokút povinnej matke s poukazom na ustanovenia § 272 ods. 1-3, § 273 ods. 1 a § 372t O.s.p. S poukazom na zistené skutočnosti, na obsah vyjadrení oboch rodičov a hlavne tiež opatrovníka maloletých detí uviedol, že pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi musí byť záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa) a že právo na styk rodiča s dieťaťom je predovšetkým právom dieťaťa podľa čl. 9 Dohovoru o právach dieťaťa. Hľadiac na záujem mal. detí konštatoval, že súd rozhodnutím, č.k. 6P/58/2008-15 zo dňa 06.10.2008, právoplatným dňa 06.11.2008, priznal otcovi maloletých detí právo realizovať stretávanie sa s deťmi v presne určenej dobe. Súd tak rozhodol po tom, čo bolo manželstvo rodičov a maloletých detí rozvedené a z rozhodnutia ich rodičov nebolo ďalej možné, aby boli deti s oboma rodičmi spoločne. Súd rešpektoval právo maloletých detí. V konaní o výkon rozhodnutia nie je oprávnený vstupovať do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov konania, je oprávnený skúmať len naplnenie, resp. nenaplnenie podmienok na nariadenie výkonu rozhodnutia, a teda, či správanie sa povinnej osoby je v rozpore s rozhodnutím, na podklade ktorého realizuje oprávnený svoje práva. Tvrdenia účastníkov konania, ktorými sa navzájom osočovali, kedy uvádzali okolnosti, pre ktoré by bolo možné podať návrh na začatie nielen občianskoprávneho, ale aj iných konaní (napr. správne) nie sú v tomto štádiu pre súd podstatné. Podstatný je záver, že matka má rozhodnutím súdu uloženú povinnosť - umožniť otcovi stretávanie sa s deťmi. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že matka maloletých detí túto povinnosť žiadnym spôsobom neporušuje, deťom v stretávaní s otcom nezabraňuje. Naopak matka je sama za to, aby sa deti s otcom stretávali. Stretávanie sa otca s deťmi je znemožnené inou skutočnosťou, a to rozhodnutím detí. Obe dcéry účastníkov konania sú už dostatočne veľké na to, aby vnímali, čo sa okolo nich deje, aby prejavili svoj názor a emócie. A pokiaľ sa oni samé nechcú s otcom stretávať, nie je povinnosťou matky k stretávaniu s otcom ich nútiť. Podstatou výkonu rodičovských práv a realizácia styku spočíva v obojstrannej potrebe tráviť čas určitým spôsobom. Stretávanie sa otca však pravdepodobne nemotivuje deti a nevyvoláva potrebu u detí s otcom sa stretnúť. Súd prvého stupňa preto apeluje na otca maloletých detí, aby zmenil správanie k matke maloletých detí a pokiaľ je pravdou a motívom jeho konania to, čo prezentoval na súde, je dôvod na to, aby kompetentná osoba (opatrovník maloletých detí) začala vo veci konať a aktívne obhajovať záujmy maloletých detí. Vo výroku o trovách konania rozhodol súd prvého stupňa tak, že matke ich
náhradu nepriznal. V rámci výkonu rozhodnutia bola matka maloletej v konaní zastúpená právnym zástupcom. V zásade nárok na náhradu trov v rámci výkonu rozhodnutia podľa ustanovenia § 270 ods. 2 O.s.p. má oprávnený. Aplikácia tohto ustanovenia je však v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí ustanovením § 272 ods. 2 O.s.p. vylúčená. S prihliadnutím na podstatu konania, kedy sa oprávnený domáhal realizácie stretávania sa s maloletými deťmi a s poukazom na neexistenciu zákonného ustanovenia, ktoré by umožňovalo súdu priznať povinnej náhradu trov konania, súd prvého stupňa náhradu trov konania matke nepriznal, hoci návrh otca považuje za nedôvodný a preukázateľne matke vznikli trovy titulom právneho zastúpenia.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený, z dôvodu, že nie je podpísané sudkyňou ani inou oprávnenou osobou a neobsahuje ani odtlačok úradnej pečate okresného súdu, v dôsledku čoho predmetné uznesenie nemôže zakladať žiadne právne účinky voči účastníkom konania. Taktiež preto, že súd prvého stupňa nesprávne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvého stupňa v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí nepostupoval v zmysle ustanovenia § 272 a nasl. O.s.p., konanie viedol tak, ako keby jeho predmetom bolo zisťovanie nájomného vzťahu rozvedených manželov a nie porušovanie povinností matky maloletých umožniť oprávnenému stretávanie s jeho maloletými dcérami tak, ako je to upravené právoplatným a vykonateľným rozhodnutím okresného súdu, č.k. 6P/58/2008-15. Tým, že súd prvého stupňa v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí nepostupoval podľa § 272 a nasl. O.s.p., namiesto predvolania svedkov, ktorých oprávnený uviedol vo svoj prospech (sestra a kamarát oprávneného), porušil zákon - § 18 veta prvá a § 272 a nasl. O.s.p. V závere predmetného uznesenia na oprávneného apeluje, aby zmenil správanie k matke maloletých detí, čím prekročil svoju právomoc, pretože si dovolil zasiahnuť do jeho súkromia, ktoré dostatočne nepozná a ktoré nebolo, resp. nemalo byť predmetom tohto konania. Keďže matka maloletých mu už asi tri roky odmieta umožniť stretávať sa s jeho maloletými dcérami, je samozrejmé, že má právo byť na matku maloletých nasrdený, pretože ho psychicky vydiera a štve ich deti proti nemu. Napadnutým uznesením sudkyňa odňala vážnosť rozhodnutiu okresného súdu 6P/58/2008-15, prispela k porušovaniu práv oprávneného zo strany povinnej a predovšetkým porušila práva maloletých dcér stretávať sa s oprávneným. Súdu prvého stupňa a odvolaciemu súdu pripomenul, že o tom, ako veľmi negatívne vplýva povinná na maloleté deti, bol vypracovaný znalecký posudok, a to na účely konania, ktorého predmetom bolo nepravdivé osočovanie a na cti utŕhanie zo strany povinnej, ktorá si dovolila klamať súdu, že oprávnený obťažoval svoje maloleté dcéry a za to ponižujúce klamstvo ju súd nijako nepostihol. Žiadal odvolací súd o zrušenie uznesenia súdu prvého stupňa a vrátenie mu veci na ďalšie konanie s tým, aby súd prvého stupňa postupoval podľa § 272 a nasl. O.s.p., aby riadne zistil skutkový stav veci a aby následne vydal rozhodnutie, ktoré bude zodpovedať zákonu.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica sa k odvolaniu oprávneného vyjadril tak, že doporučuje, aby bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa. Vo veci o výkon rozhodnutia o úprave styku sa pridržiava vyjadrenia v uvedenom uznesení a aj naďalej je toho názoru, že nie je dôvod na realizovanie výkonu rozhodnutia, vzhľadom k tomu, že otec má riadne upravený styk s mal. deťmi, podľa vyjadrenia matky ho však sám nerealizuje.
Skôr, než odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia, zaoberal sa tým, či odvolanie bolo podané včas.
Podľa § 204 ods. 1 O.s.p. veta prvá, odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, o čom bol povinný v písomnom vyhotovení uznesenia poučený.
Podľa § 57 ods. 1, 3 O.s.p., do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty a lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Podľa § 57 ods. 2 O.s.p. veta druhá, ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo oprávnenému doručené dňa 08.08.2012, posledný deň, kedy mohol podať odvolanie, bol deň 23.08.2012.
Preukázateľne bolo odvolanie oprávneným, ktoré spĺňa zákonné požiadavky odvolania podané dňa 27.08.2012, teda po 15-dennej zákonnej lehote.
Podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolanie oprávneného ako oneskorene podané odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a odvolaním sa po obsahovej stránke nezaoberal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.