Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/317/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred samosudcom JUDr. Ondrejom Krajčom, v právnej veci žalobcu: Stavebné bytové družstvo Bratislava IV., Polianky 9, Bratislava, IČO: 00 169 731, zast. JUDr. Jozefom Drvárom, advokátom so sídlom Belinského 16, Bratislava, proti žalovanému: E. C., bytom G. T. XX, J., o zaplatenie sumy 339,61.- eura s príslušenstvom, rozhodol

rozhodol:

Súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 315,03 zastavuje.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Súd žalobcovi vracia súdny poplatok vo výške 3,50.- eura, ktorý mu bude vrátený prostredníctvom Daňového úradu Bratislava, po právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca sa v prejednávanej veci svojou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 339,61 eura s príslušenstvom a náhradu trov konania. Uvedenú dlžnú sumu žiadal žalobca priznať titulom neuhradeného nedoplatku z vyúčtovania platieb za služby spojené s užívaním bytu a ďalších platieb žalobcovi ako prenajímateľovi bytu č. XX v bytovom dome na ul. G. T. XX v J., ktorého nájomcom je žalovaný, za kalendárny rok 2008.

Žalobca pred otvorením pojednávania zobral žalobu v časti istiny vo výške 315,03 späť a žiadal, aby súd konanie zastavil. Späťvzatie žaloby odôvodnil zánikom dlhu žalovaného v dôsledku postupného započítania preplatkov žalovaného na úhradu uplatnenej dlžnej sumy. Vzhľadom na uvedené súd podľa , konanie v tejto časti zastavil. Zároveň súd žalobcovi v súlade s ustanovením vrátil zodpovedajúcu časť súdneho poplatku za návrh.

Čo sa týka zvyšnej časti, túto súd meritórne prejednal, pričom dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť.

Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný má od neho v nájme byt č. XX v bytovom dome na ul. G. T. XX v J. a žalovanému vznikol za obdobie kalendárneho roka 2008 nedoplatok v celkovej výške 339,61 eura, ktorý žalovaný žalobcovi neuhradil. Poukázal na to, že žalovaný prevzal ročné vyúčtovanie za rok 2008 dňa

28.07.2009. Správa domov s.r.o. vyčíslil nedoplatok za rok 2008 v sume 244,01 eura. Keďže žalovaný mal z ročného vyúčtovania za rok 2007 preplatok 134,65 eura, po jeho zohľadnení žalobcom bola výška skutočného nedoplatku za rok 2008 redukovaná na čiastku -210,55 eura, ktorá je v Správe o hospodárení za rok 2008 - Rozúčtovaní nákladov za byt uvádzaná dôvodne. Žalovaná istina v čase podania návrhu na začatie konania 19.10.2009 -339, 61 € je tvorená nedoplatkom odporcu z ročného vyúčtovania za rok 2008 a neuhradenej zálohovej platby 127,07 eura, pričom je zohľadnená skutočnosť, že v januári 2009 odporca zaplatil o 1 cent naviac. Sám v jeho podaní zo dňa 07.12.2009 uviedol, že sa údajne vrátil z jeho „dlhodobejšieho pobytu v zahraničí“, čo je v jeho dispozícii. Predmetné podanie nemôže byť reklamáciou, ktorú mal žalovaný realizovať v 30 dňovej lehote po doručení ročného vyúčtovania za r. 2008. Vzhľadom k tomu mal podľa Rozúčtovania nákladov na byt za rok 2008 uskutočniť úhradu žalovanej istiny žalobcovi v 30 dňovej lehote po doručení. Akýkoľvek stav ročného vyúčtovania nákladov za rok 2008 sa postupne korigoval v ďalšom období - pri spracovaní následných ročných vyúčtovaní, v ktorých sú zohľadnené okrem skutočných nákladov aj preddavkové (zálohové) platby žalovaného, ako aj konečný stav toho

- ktorého konkrétneho predchádzajúceho ročného vyúčtovania, čo platí vo všeobecnosti a stalo sa tak aj u žalovaného. Podľa žalobcu právna argumentácia žalovaného neobstojí, keďže podľa jeho vlastného tvrdenia neumožnil odpočet meračov a rozúčtovanie podľa meračov teda v rozhodnom čase znemožnil - preto sa realizovalo vypočítaním nákladov tak, ako to bolo realizované. Naviac žalovaná istina predstavovala okrem nedoplatku z ročného vyúčtovania aj neuhradenú zálohovú platbu, čo neguje argumentáciu žalovaného. V inom písomnom podaní však žalobca uviedol, že žalovanému oznámil, že rozúčtovanie nákladov na kúrenie bolo vykonané podľa meračov.

Žalobca v priebehu konania navrhol vykonať dokazovanie zápisnicou o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu z 19.6.1992, vyúčtovaniami za roky 2008 až 2010, ako aj sumárnou analýzou platieb žalovaného za rozhodné obdobie.

Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poprel, že by mu vznikol za dané obdobie nedoplatok. Namietal, že dlh voči SBD Bratislava IV vznikol na základe vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2008 a toto vyúčtovanie po prekontrolovaní reklamoval, nakoľko náklady za kúrenie oproti roku 2007 sa zvýšili o cca 54%. Žalobca na jeho reklamáciu odpovedal listom, v ktorom mu oznámil, že ročné vyúčtovanie za rok 2008 je vypracované podľa skutočných nákladov a cien platných v roku 2008 a na základe rozúčtovania podľa meračov a odporučil mu, aby si v ročnom vyúčtovaní skontroloval odpočty týchto meračov. Je ale veľmi zaujímavé, že v ročnom vyúčtovaní, na ktoré sa SBD Bratislava IV odvoláva je pri položkách pomerové rozdeľovače pri počiatočnom ako aj koncovom stave O, čo je v jasnom rozpore s tvrdením SBD Bratislava IV, že pri výpočte nákladov na kúrenie vychádzalo z rozúčtovania podľa meračov. Z ročného vyúčtovania ale vyplýva, že SBD Bratislava IV vypočítalo náklady na kúrenie 1,5 násobkom podľa Vyhlášky č. , čo je pri rozúčtovaní podľa meračov protizákonné, nakoľko podľa Vyhlášky č. sa robí vyúčtovanie v prípade, že neexistujú žiadne meracie zariadenia. Žalobca nevysvetlil rozpor medzi vyúčtovaním tepla a kúrenia za rok 2008 a odpoveďou zo dňa a nepreukázal, že boli splnené , hoci spotreba bola rozúčtovaná podľa meračov, čo potvrdzuje aj SBD IV v odpovedi na reklamáciu a ani iným spôsobom sa nepokúsilo dať veci do riadneho stavu.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: vyúčtovaniami platieb žalobcu a tiež správcu bytového domu za roky 2008 až 2010, sumárnymi analýzami platieb, pričom po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti, taktiež vychádzajúc zo skutočností ktoré neboli medzi účastníkmi sporné a ustálil skutkový stav významný pre rozhodnutie nasledovne:

Žalovaný má v nájme od žalobcu byt č. XX v bytovom dome na ul. G. T. XX v J.. Žalobca doručil žalovanému vyúčtovanie žalobcu za rok 2008, v ktorom je uvedený nedoplatok vo výške 210,55 eura a celkovo po zohľadnení stavu k 1.1.2008 suma nedoplatku vo výške 245,20 eura. Ako vyplýva z vyúčtovania nákladov vystaveného správcom predmetného bytového domu za rok 2008, za predmetný byt vznikol u správcu za rok 2008 nedoplatok vo výške 125,74 eura, resp. 244,01 eura. Celkové náklady za dodávku tepla za rok 2008 pritom predstavujú podľa vyúčtovania sumu 18.253 Sk, pričom tento výpočet za vo vyúčtovaní opiera o dodané množstvo tepla, vypočítané ako 1,5-násobok priemeru. Za kalendárny rok 2009 vznikol žalovanému preplatok vo výške 61,94 eura. Z vykonaných dôkazov vyplynuli

aj iné skutočnosti, ktoré však neboli významné pre rozhodnutie súdu a preto je nadbytočné sa nimi osobitne zaoberať. Išlo najmä o výsledky vyúčtovania za kalendárny rok 2010 a korešpondenciu medzi účastníkmi, ktorá však so skutočnosťami, pre ktoré súd žalobu zamietol nemá prakticky žiadny priamy súvis.

Osobitne treba poukázať na to, že žalobca v konaní ničím nepreukázal, že by sa on, prípadne správca bytového domu, v ktorom sa predmetný byt nachádza, pokúsili vykonať odpočet pomerových meračov tepla v byte žalovaného pre účely vyúčtovania za rok 2008 a množstvo tepla dodané do bytu žalovaného nebolo preukázané ani odpočtami meračov tepla.

Takto ustálený skutkový stav veci súd po právnej stránke posúdil nasledovne:

Žalobca v konaní tvrdil, že v byte žalovaného žalovaný nesprístupnil merače pomerového rozdeľovača tepla, ktoré mal v byte nainštalované. Žalovaný nainštalovanie takýchto meračov v jeho byte nepopieral. Namietal však spôsob rozpočítania spotreby tepla.

Pri hodnotení otázky správnosti vyúčtovania dodávky tepla preto bolo treba vychádzať z ustanovení vyhlášky č.

Podľa vyhl. č. , v znení účinnom do 14.9.2009 (ďalej len „“), konečnému spotrebiteľovi, ktorý nemá zapojené pomerové rozdeľovače tepla alebo určené meradlo tepla alebo odmietol umožniť vykonať ich odčítanie, alebo neoprávnene do nich zasahoval, čím spôsobil ich nesprávnu funkciu, alebo ich poškodil, určí sa spotrebná zložka ako súčin 1,5-násobok priemeru spotrebnej zložky na m2 vypočítaného z podlahovej plochy všetkých bytov, nebytových a spoločných priestorov a príslušnej podlahovej plochy bytu, nebytového priestoru a spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch konečného spotrebiteľa podľa vzorca uvedeného vo .

Pre určenie výšky peňažnej sumy, ktorú je povinný užívateľ (alebo vlastník) prenajímateľovi (alebo správcovi) zaplatiť za kalendárny rok za dodávku tepla do určitého bytu je okrem záväzne stanovenej a regulovanej ceny tepla rozhodujúce už len množstvo dodaného tepla do daného bytu. V prípade, ak sú v byte nainštalované merače, možno zásadne vychádzať iba z hodnôt, ktoré sú zachytené na meračoch a len z takto zisteného množstva dodaného tepla možno vychádzať aj pri vyúčtovaní nákladov za daný kalendárny rok. Jedinou výnimkou je situácia, ak konečný spotrebiteľ nemá zapojené pomerové rozdeľovače tepla alebo určené meradlo tepla alebo odmietol umožniť vykonať ich odčítanie, alebo neoprávnene do nich zasahoval. Len v takomto prípade je možné množstvo dodaného tepla určiť náhradným spôsobom, ako 1,5-násobok priemeru spotrebnej zložky na m2 vypočítaného z podlahovej plochy všetkých bytov, nebytových a spoločných priestorov a príslušnej podlahovej plochy bytu, nebytového priestoru a spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch konečného spotrebiteľa podľa vzorca uvedeného vo .

Ak v konaní o zaplatenie nedoplatku z vyúčtovania nákladov za kalendárny rok nájomca bytu namietne vznik takých nákladov za dodávku tepla do bytu, ktoré boli základom pre spracovanie tohto vyúčtovania (teda vecnú správnosť vyúčtovania), nemožno už vychádzať zo správnosti údajov obsiahnutých vo vyúčtovaní a prenajímateľa zaťažuje v konaní dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti nepochybne preukázať, že náklady, ktoré sú vyčíslené vo vyúčtovaní za daný byt skutočne aj vznikli.

V rámci unesenia tohto dôkazného bremena v prípade, ak prenajímateľ rozúčtuje náklady za dodávku tepla do bytu tak, že množstvo dodaného tepla určí s pomocou 1,5 násobku priemeru a nájomca množstvo dodaného tepla popiera, prenajímateľa zaťažuje so zreteľom na ustanovenia dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že výpočet množstva dodaného tepla je správny, pretože boli splnené všetky stanovené predpoklady na to, aby množstvo dodaného tepla určil práve takýmto spôsobom a nie podľa meračov. Pokiaľ prenajímateľ toto dôkazné bremeno v konaní neunesie, nemôže byť vo vzťahu k týmto nákladom v konaní úspešný, nakoľko nemožno

považovať za preukázané, že do bytu nájomcu bolo dodané také množstvo tepla, aby nájomcovi vznikol na odplate za dodávku tepla nedoplatok. Inak povedané, za takýchto okolností možno konštatovať, že prenajímateľ v konaní nepreukázal, že nájomcovi vznikol za daný kalendárny rok nedoplatok za dodávku tepla do daného bytu. To isté platí aj v prípade, ak nájomca namieta množstvo dodaného tepla a prenajímateľ v konaní nepreukáže, že bolo nájomcovi namerané práve také množstvo tepla, ktoré je základom pre vyúčtovanie nákladov za dodávku tepla.

V prejednávanej veci žalobca na jednej strane žalovanému tvrdil, že množstvo dodaného tepla bolo žalovanému vyúčtované na základe hodnôt nameraných meračmi, na druhej strane však v konaní tvrdil, že žalovaný neumožnil vykonanie odpočtov meračov tepla. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že žalovaný sám potvrdil neumožnenie odpočtu meračov tepla treba uviesť, že pravdivosť tohto tvrdenia z ničoho nevyplýva. Každopádne však možno konštatovať, že žalobca v konaní nepreukázal ani to, že by boli žalovanému v byte namerané hodnoty, ktoré sa uvádzajú vo vyúčtovaní, avšak ani to, že by žalovaný neumožnil, prípadne iným spôsobom zmaril vykonanie odpočtov tepla, alebo sa dopustil iného konania, ktoré je v zmysle ustanovenia predpokladom pre vykonanie náhradného výpočtu dodaného tepla. Je pravdou, že od žalobcu v súlade s tzv. negatívnou dôkaznou teóriou (od nikoho nemožno vyžadovať preukázanie negatívnej skutočnosti) nemožno vyžadovať, aby preukázal, že žalovaný napríklad nebol v byte, keď mal povinnosť tam byť za účelom jeho sprístupnenia na vykonanie odpočtov, prípadne, že žalovaný si nesplnil inú povinnosť, ktorá viedla k zmareniu vykonania odpočtov. Nič však žalobcovi nebránilo, aby v konaní preukázal konanie (konkrétne úkony) na jeho strane, prípadne na strane správcu bytového domu, ktoré smerovali k vykonaniu odpočtu, prípadne také konanie žalovaného, ktoré priamo malo za následok nemožnosť vykonania odpočtov. V takomto prípade by bolo možné považovať dôkazné bremeno žalobcu za unesené a došlo by k preneseniu dôkazného bremena súvisiaceho s naplnením ustanovenia na žalovaného. Nakoľko však žalobca v konaní ničím nepreukázal ani len snahu o vykonanie odpočtov meračov tepla v predmetnom byte a ani iné okolnosti, ktoré by umožňovali výpočet množstva dodaného tepla do predmetného bytu náhradným spôsobom podľa , nemožno vychádzať z toho, že do bytu v nájme žalovaného bolo dodané také množstvo tepla, aké bolo zúčtované v predmetnom vyúčtovaní za rok 2008. Pre úplnosť možno v tejto súvislosti poukázať na to, že samotná zmienka žalovaného, že bol dlhodobejšie v zahraničí ešte sama o sebe neznamená, že vykonanie odpočtov zmaril. Keďže žalobca ani iným spôsobom (odpočtom meračov) v konaní nepreukázal množstvo dodaného tepla do bytu v nájme žalovaného, nemožno prijať iný záver, než ten, že žalobca v konaní nepreukázal, že mu voči žalovanému vzniklo (vychádzajúc z vyúčtovania správcu bytového domu) právo na zaplatenie sumy 18.253 Sk za dodávku tepla, teda ani to, že žalovanému za kalendárny rok 2008 vznikol nedoplatok v uplatnenej výške 210,55 eura. Napokon je potrebné poukázať na to, že čo sa týka kalendárneho roka 2009, výsledkom vyúčtovania za samotný kalendárny rok 2009 bol preplatok 61,94 eura a preto ani v časti žaloby, ktorá sa týka aj kalendárneho roka 2009 nebolo možné žalobe vyhovieť.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a závery potom súd nemal inú možnosť, než vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

O trovách konania súd rozhodol podľa a podľa prvá veta V časti o zaplatenie istiny v sume 315, eura žalobca zobral žalobu späť. Dôvodom späťvzatia žaloby bol zánik časti uplatnenej istiny v dôsledku započítania jeho nárokov na zaplatenie nedoplatkov s nárokmi žalovaného na vyplatenie preplatkov za neskoršie kalendárne roky. So zreteľom na dôvody, pre ktoré súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol však nemožno dospieť k záveru, že by žalobca zobral v uvedenej časti istiny späť dôvodne podanú žalobu pre správanie žalovaného. Preto neboli splnené predpoklady na to, aby súd priznal vo vzťahu k tejto časti náhradu trov konania podľa druhá veta , naopak, keďže žalobca späťvzatím žaloby v tejto časti procesne zavinil, že konanie muselo byť zastavené, boli splnené predpoklady na to, aby súd priznal v tejto časti náhradu trov konania žalovanému. Rovnako boli splnené predpoklady pre priznanie náhrady trov konania žalovanému aj v časti, v ktorej súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, a v súlade so zásadou úspešnosti podľa

Napriek tomu, že inak boli splnené predpoklady pre priznanie náhrady trov konania žalovanému, súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovaný náhradu trov konania priznať nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha ( ).

Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k

vadám uvedeným v § 221 ods. 1; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (); rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( ).