Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-2Er/330/2011

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci oprávnenej: Komerční banka, a.s., Na Příkopě 33/969, 114 07 Praha 1, IČO: 45317054, právne zast.: JUDr. Roman Majer, advokát, so sídlom Vyskočilova 1326/5, 140 00 Praha 4, usadený auroadvokát so sídlom v Sr, Legionárska 14, 911 01 Trečnín, proti povinnej: N., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XX, XXX XX S., štátna občianka SR, pre vymoženie 9.404,35 Kč s príslušenstvom, o žiadosti súdneho exekútora JUDr. Pavla Crkoňa o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Pavla Crkoňa o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamieta.

odôvodnenie:

Na návrh oprávneného požiadal dňa 14.3.2011 súdny exekútor JUDr. Pavol Crkoň, Exekútorský úrad Trenčín, so sídlom Legionárska 14, 911 01 Trenčín o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnej v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „Exekučný poriadok“). Exekučné konanie bolo začaté dňa 2.3.2011 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi.

K žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor doložil návrh oprávnenej na vykonanie exekúcie a ako exekučný titul cudzí rozhodcovský rozsudok, a to Rozhodčí nález vydaný rozhodcom JUDr. Janom Sukom, v sídle Společnosti pro rozhodčí řízení, a.s., Sokolská tř. 60, 120 00 Praha 2, sp. zn. zo dňa 19.8.2010. Ďalej boli súdu predložená overená fotokópia plnomocenstva pre právneho zástupcu JUDr. Romana Majera, fotokópia Zmluvy o osobnej kreditnej karte č. 0080806300211 (v českom jazyku „Smlouvy o osobní kreditní kartě“) uzatvorenej medzi oprávnenou a povinnou dňa 30.6.2006 (ďalej v texte len „Zmluva“), Všeobecné obchodné podmienky oprávnenej (v českom jazyku „Všeobecní obchodní podmínky“) účinné ku dňu uzatvorenia Zmluvy a Podmienky k osobným kreditným kartám oprávnenej (v českom jazyku „Podmínky k osobním kreditním kartám“) účinné ku dňu uzatvorenia Zmluvy.

Súd v súlade s ust. § 44 ods. 5 Exekučného poriadku zaslal návrh na vykonanie exekúcie povinnej s tým, že ak v lehote 15 dní od doručenia návrhu nepodá návrh na samostatné uznanie cudzieho rozhodnutia, súd v prípade splnenia podmienok uvedených v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Návrh na vykonanie exekúcie bol povinnej doručený dňa 12.10.2012. Povinná sa k návrhu vyjadrila podaním zo dňa 22.10.2012, doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.10.2012, v ktorom uviedla, že žiada súd o preskúmanie cudzieho rozhodnutia, či toto spĺňa všetky náležitosti potrebné pre exekučný titul na základe ktorého môže byť vydané poverenie na výkon exekúcie a zároveň žiadala, aby súd návrh o vydanie poverenia zamietol. Povinná poukázala na existenciu rozhodcovskej doložky, ktorá bola daná ako zmluvná podmienka pre prevzatí úveru. Z jej strany, pokiaľ by nepristúpila k prijatiu tejto rozhodcovskej doložky, tak by úver nedostala. Táto podmienka jej bola vnútená. Táto rozhodcovská doložka jej bráni uplatniť svoje práva na všeobecnom súde a tým je jej právo slabšie proti veriteľovi. Toto ustanovenie povinná považuje za také, ktoré odporuje dobrým mravom. Jednalo sa o predtlačené tlačivo, do ktorého povinná ako dlžníčka nemala možnosť zasiahnuť. V tomto vidí porušenie svojich práv. Ďalej povinná prejavila záujem dlh vyrovnať, avšak na základe dohody s oprávnenou, táto možnosť jej nebola daná. V závere povinná poukázala ne neexistenciu samostatnej rozhodcovskej doložky, táto skutočnosť bráni, aby uvedený rozhodcovský rozsudok slúžil ako podklad na exekučný titul.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (platného v čase začatia exekučného konania), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa ustanovenia o rozhodcovskom konaní, cudzí rozhodcovský rozsudok je na účely tohto zákona rozhodcovské rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo v rozhodcovskom konaní o veci samej a bolo vydané na území iného štátu ako Slovenskej republiky.

Podľa ustanovenia o rozhodcovskom konaní, účastník konania, ktorý žiada o uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku, je povinný k písomnému návrhu na uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku podanému na súd pripojiť originál tohto cudzieho rozhodcovského rozsudku alebo jeho osvedčenú kópiu a originál rozhodcovskej zmluvy alebo jej osvedčenú kópiu.

Podľa o rozhodcovskom konaní, uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku môže súd odoprieť na návrh účastníka konania, proti ktorému sa cudzí rozhodcovský rozsudok uplatňuje, len vtedy, ak tento účastník konania preukáže súdu príslušnému na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu, že

a) ako zmluvná strana rozhodcovskej zmluvy (§ 3 ods. 1) nemohol uplatňovať svoje práva alebo že rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo ak takáto dohoda nebola uzavretá podľa právneho poriadku štátu, kde bol rozhodcovský rozsudok vydaný,

b) nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o rozhodcovskom konaní alebo z iných závažných dôvodov, ktoré výslovne uvedie, nemohol sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní,

c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý rozhodcovská zmluva nepredvídala alebo nespĺňa dohodnuté podmienky na predloženie sporu na rozhodcovské konanie, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa právneho poriadku, ktorým sa podľa dohody strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo ak takáto dohoda nebola uzavretá podľa právneho poriadku štátu, kde bol rozhodcovský rozsudok vydaný, vylúčená z rozhodcovského konania,

d) rozhodcovský súd nebol ustanovený alebo rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania; ak sa táto dohoda neuzavrela a ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s právnym poriadkom štátu, kde sa rozhodcovské konanie konalo, alebo

e) rozhodcovský rozsudok sa nestal právoplatným a záväzným pre účastníkov rozhodcovského konania alebo jeho výkon odložil súd štátu, v ktorom alebo podľa ktorého právneho poriadku bol rozhodcovský rozsudok vydaný alebo týmto súdom zrušený.

Podľa o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu odoprie uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka konania, proti ktorému sa cudzí rozhodcovský rozsudok uplatňuje, ak zistí, že podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nemožno predmet sporu riešiť v rozhodcovskom konaní alebo by jeho uznanie a výkon boli v rozpore s verejným poriadkom.

Podľa o rozhodcovskom konaní proti rozhodnutiu súdu, ktorým sa odopiera uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku je prípustný opravný prostriedok.

Ako vyplýva z o rozhodcovskom konaní, ak by uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku boli v rozpore s verejným poriadkom, exekučný súd aj bez návrhu odoprie uznať a vykonať cudzí rozhodcovský rozsudok. Verejný poriadok predstavuje tie najzákladnejšie zásady právneho poriadku Slovenskej republiky, na ktorých je potrebné bez výhrady trvať. Medzi tieto zásady patrí podľa názoru súdu aj zásada ochrany spotrebiteľa konkretizovaná vo viacerých všeobecne záväzných právnych predpisoch slovenského právneho poriadku. Práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany je potrebné chrániť extenzívnym spôsobom.

V zmysle vyššie uvedeného exekučného titulu bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenej sumu 9.404,35 Kč s úrokom z omeškania vo výške 18,9 % ročne z čiastky 5.716,00 Kč odo dňa 23.4.2010 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 6,10 % ročne z čiastky 5.716,00 Kč odo dňa 23.4.2010 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 25 % ročne z čiastky 2.014,32 Kč odo dňa 23.4.2010 do zaplatenia. Ďalej bola povinná zaviazaná k úhrade náhrady trov rozhodcovského konania vo výške 12.240,00 Kč. Oprávnená svoj nárok uplatnený v rozhodcovskom konaní oprela o Zmluvu a obchodné podmienky k nej prislúchajúce, na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver pod č. účtu 0000512212601317, pričom povinná bola zaviazaná vrátiť oprávnenej istinu a dojednané úroky, no svoje povinnosti zo Zmluvy riadne neplnila. Súd mal preukázané, že oprávnená bola povinná na základe Zmluvy vydať povinnej kreditnú kartu a poskytnúť jej úver ku kreditnej karte a povinná sa zaviazala splatiť oprávnenej úver spôsobom a za podmienok stanovených v Zmluve. Rozhodca odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu z rozhodcovskej doložky dojednanej v čl. XVIII. ods. 1 Podmienok k osobným kreditným kartám.

Keďže exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok, exekučný súd skúmal podmienky na jeho vydanie a súlad so zákonom o rozhodcovskom konaní. Základnou podmienkou pre rozhodovanie sporu v rozhodcovskom konaní je platne uzatvorená rozhodcovská zmluva, resp. doložka, súd preto skúmal tiež Zmluvu a Podmienky k osobným kreditným kartám a zistil, že v čl. XVIII. je obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktorá nebola s povinnou individuálne dojednaná. Podľa rozhodcovskej doložky obsiahnutej v Podmienkach k osobným kreditným kartám (čl. XVIII. bod 1) „Klient a Banka sa dohodli, že majetkové spory, ktoré vzniknú z tejto Zmluvy budú rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní, a to jedným rozhodcom vymenovaným správcom zoznamu rozhodcov zo zoznamu rozhodcov vedeného Společností pro rozhodčí řízení a.s., IČ: 26421381, so sídlom Praha 2, Sokolská 60, PSČ 120 00 (ďalej len „Společnost“) podľa Rokovacieho poriadku pre rozhodcovské konanie Společnosti. Ďalej je uvedené, že Klient a Banka prehlasujú, že sú uzrozumení s obsahom Rokovacieho poriadku pre rozhodcovské konanie Společnosti, Pravidlami o nákladoch rozhodcovského konania, Sadzobníkom odmien rozhodcov, Organizačným poriadkom a Kancelárskym poriadkom Společnosti a ďalšími informáciami uvedenými nižšie. Táto rozhodcovská doložka je účinná dňom, keď Banka doručí Společnosti žalobu proti Klientovi s tým, že rozhodcovská doložka nadobúda účinnosť len pre majetkové spory medzi Klientom a Bankou vzniknuté z právneho vzťahu podľa tejto Zmluvy. ( čl. XVIII. bod 2)

Súd dospel z predložených listinných dôkazov k záveru, že povinná mala v danom vzťahu vzniknutého z uzavretej Zmluvy postavenie spotrebiteľa. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje v ust. . Vychádzajúc z tohto ustanovenia (účinného v čase uzatvorenia zmluvy) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru (z obsahu Zmluvy mal súd preukázané, že jej predmetom bolo, okrem vydania kreditnej karty, poskytnutie úveru ku kreditnej karte) je obsiahnutá v o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Tento právny predpis v ust. definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle ust. je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom podľa ust. je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Keďže Zmluva bola uzavretá medzi osobou, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti v čase uzavretia zmluvy poskytovala úvery a fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý úver na iný účel ako je výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, bolo potrebné právny vzťah účastníkov posudzovať podľa ustanovení z. č. o spotrebiteľských úveroch. Povinná mala v zmysle ustanovení tohto zákona postavenie spotrebiteľa a z titulu tohto postavenia požíva zákonom poskytnutú všeobecnú ochranu.

Podľa o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). V zmysle odseku 3 tohto ustanovenia proti rozhodnutiu súdu podľa odseku 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

Povinnosťou súdu je v každom štádiu vedenia exekúcie prihliadať na to, či sú splnené formálne a materiálne podmienky vykonateľnosti exekučného titulu, a teda aj rozhodcovského rozsudku. Pritom nie je viazaný účinkami takého rozsudku v zmysle o rozhodcovskom konaní v spojení s Ustanovenie zákona o rozhodcovskom konaní účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov, teda štátne orgány nie sú viazané účinkami rozhodcovského rozsudku, keďže rozhodcovské rozhodnutie nemožno považovať za akt orgánov verejnej moci. Pokiaľ teda oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť aj otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak sa súd zaoberá otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, zo strany súdu sa nejedná o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a ani nesmeruje k zrušeniu tohto rozhodnutia. Tu neobstojí ani prípadná argumentácia, že z ust. o rozhodcovskom konaní vyplýva, že ak sú splnené dôvody podľa , exekučný súd je oprávnený a povinný konanie len zastaviť a nie nevydať poverenie. Exekučný súd v prípade zistenia, že exekučný titul je v rozpore so zákonom zamietne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Bolo by absolútne neúčelné a nehospodárne, aby exekučný súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie aj v prípade zistenia uvedeného nedostatku a následne exekúciu aj bez návrhu zastavil z tých istých dôvodov, ktoré odôvodňovali už nevydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd je povinný už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z úradnej povinnosti skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje povinného na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a ak túto otázku vyrieši kladne, je s použitím ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku povinný žiadosť zamietnuť.

Povinnosť súdu preskúmať rozhodcovský rozsudok, či neobsahuje ustanovenia, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi vyplýva aj z komunitárneho práva, konkrétne podľa Rozsudku Súdneho dvora zo 6. októbra 2009 vo veci C-40/08: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tomto zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“ Exekučný súd jednoducho nemôže rezignovať na možnosť odopretia vykonania exekúcie na podklade titulu odporujúceho zákonu.

Podľa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa

priaznivejší ( ).

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“).

Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa čl. 3 ods. 1. smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako „smernica“), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.

Podľa čl. 6 ods.1., smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Uvedeným právnym predpisom, ktorý bol transponovaný aj do ustanovení , je chránené základné právo občana - spotrebiteľa pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorému korešponduje povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postarať sa, aby spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky nezaťažovali.

Z obsahu a formy zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, kde predtlač formulára mala oprávnená už pripravenú a dopisovala do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa povinnej, pričom povinná obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného textu formulárovej zmluvy alebo všeobecných obchodných podmienok tvoriacich jej neoddeliteľnú súčasť, bez vysvetlenia podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom spotrebiteľovi, je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v prípadnom rozhodcovskom konaní neuvedomuje. Okrem toho rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami uvedenými v Zmluve a Podmienkach k osobným kreditným kartám ani nemal na výber. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej ustanoveniam, teda aj rozhodcovskému konaniu.

Podľa vnútroštátneho práva, v zmysle prvá veta (účinného v čase uzavretia Zmluvy), sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení . Taktiež nesmú obsahovať podľa prvá veta ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie obsahuje exemplifikatívny, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný. V tomto výpočte je s účinnosťou od 1.1.2008 výslovne uvedená aj požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť, že nemožno podrobiť súdnej kontrole rozhodcovskú doložku. Súd vychádza z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v je poskytnúť spotrebiteľom v SR ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS.

Slovenský zákonodarca upravil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách na základe indikatívneho výpočtu neprijateľných podmienok. To znamená, že súdu nič nebráni judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv. generálnej klauzuly v , a teda nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo okruhu v . Nemožno napríklad vylúčiť, že súd so zreteľom na ostatné zmluvné podmienky (čl. 4 ods. 1 smernice) posúdi rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú bez ohľadu na jej znenie, teda že neobstojí žiadna rozhodcovská doložka a priestor pre rozhodcovské konanie bude len pri individuálne vyjednanej rozhodcovskej zmluve zo strany spotrebiteľa.

Rozhodcovská doložka dojednaná v Zmluve medzi oprávnenou a povinnou vyžaduje od povinnej, aby prípadné spory zo Zmluvy riešila výlučne v rozhodcovskom konaní. Doložku nie je možné akceptovať, nakoľko núti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži, pokiaľ veriteľ na základe tejto doložky predloží vec na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúči tak súd, ktorý by inak bol príslušný. To, že dodávateľ ako silnejšia strana spotrebiteľského sporu nanúti spotrebiteľovi podrobenie sa právomoci rozhodcu, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v zmysle ust. , v dôsledku čoho je takáto rozhodcovská doložka ako neplatná ( ). Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom.

Exekučný súd na základe vyššie uvedeného tak dospel k záveru, že uznanie a výkon vyššie uvedeného cudzieho rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore so slovenským verejným poriadkom (slovenskými právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa) a preto podľa o rozhodcovskom konaní v spojení s Exekučného poriadku rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( )

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca ( ).