Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-6C/237/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, samosudcom JUDr. Tiborom Gálom, v právnej veci navrhovateľov v 1/ rade U.. X. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X, V., v 2/ rade C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, G., v 3/ rade U.. U. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. P. U. XX, v 4/ rade R. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X, V., v 5/ rade U.. K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. P. U. XX, v 6/ rade R. P., nar, XX.XX.XXXX, bytom U. P.H. XXX, v 7/ rade X. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. G. X, v 8/ rade U. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, V. v 9/ rade C.. R. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, V., v 10/ rade Z. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XX, G. U., v 11/ rade R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/X, G. U., zastúpených JUDr. Rudolfom Gunišom, advokátom, so sídlom AK Brezno, Kiepka 80, proti odporcom v 1/ rade EBAC spol. s.r.o., IČO: 34 116 826, so sídlom Levická cesta 3, Nitra, v 2/ rade M. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. K. XX, V., zastúpeným JUDr. Máriou Stahovcovou, advokátkou, so sídlom AK Brezno, ČSA 18, za účasti vedľajšej účastníčky na strane odporcov M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, V., o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e, že do dedičstva po poručiteľovi P. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX, patrí podiel 1/6 a do dedičstva po nebohej K. I., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX, patrí podiel 1/6 nehnuteľností v k.ú. U. P. U., vedené Katastrálnym úradom v V. V., Správou katastra V. na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela C-KN č. XXXX/XX, trvalé trávne porasty o výmere 2182 m2, C-KN č. XXXX/XX, trvalé trávne porasty o výmere 25 m2, C-KN č. XXXX/XX, trvalé trávne porasty o výmere 84 m2, a na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela C-KN č. XXXX/XX trvalé trávne porasty o výmere 2122 m2.

II. V zostávajúcej časti súd návrh z a m i e t a.

III. Odporcovia sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 107,36 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, na účet právneho zástupcu navrhovateľov, vedený vo X. a.s., pobočka V., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXX/XXXX-G.

odôvodnenie:

Navrhovatelia sa žalobným návrhom pôvodne domáhali toho, aby súd určil, že do dedičstva po poručiteľke D. B., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, patrí podiel 2/6 a do dedičstva po nebohej poručiteľke K. I., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, patrí podiel 1/6 nehnuteľnosti v k.ú. U. P. U., vedenej na LV č. XXXX, parcela C-KN č. XXXX/XX trvalé trávne porasty, o výmere 3310 m? a č. 1051/26 trvalé trávne porasty, o výmere 1103 m?. Svoj návrh odôvodnili skutočnosťou, že v zmysle zápisov v pozemkovej knihe v pozemnoknižnej vložke č. 7757 bola predmetná sporná plocha vedená ako pozemnoknižná parcela č. XXXX, orná pôda pod názvom "Fongrub" resp. "Pri kríži", ktorá bola rozdelená v podieloch na jednotlivých členov rodiny B.. Napriek jestvujúcemu spoluvlastníctvu si však nechal osvedčiť vydržanie vlastníctva k celému pozemku X.

B. formou notárskej zápisnice, na základe toho bol zapísaný ako vlastník do katastra nehnuteľností, pozemky previedol na svoju dcéru M. G. a táto následne pozemky previedla do vlastníctva odporcu č. 1.

Na základe prevodu časti spornej plochy na M. E., O. záhrady XX, V., v priebehu konania navrhovatelia rozšírili okruh žalovaných osôb o menovaného, súd predmetné rozšírenie pripustil.

V priebehu konania, po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu vo vzťahu k prvému vydanému rozsudku prvostupňového súdu, navrhovatelia rozšírili okruh účastníkov na svojej strane o Z. T. a R. Y., ktoré sú v súčasnosti navrhovateľkami v 10/ a 11/ rade, a zároveň zmenili žalobný návrh tak, že žiadali určiť, že do dedičstva po poručiteľovi P. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX patrí podiel 2/6 a do dedičstva pri nebohej K. I., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX patrí podiel 1/6 k nehnuteľnostiam v k.ú. U. P. U., vedené na LV č. XXXX parcely C-KN č. XXXX/XX trvalé trávne porasty, o výmere 2182 m2, C-KN č. XXXX/XX trvalé trávne porasty, o výmere 25 m2, C-KN č. XXXX/XX trvalé trávne porasty, o výmere 84 m2 a vedené na LV č. XXXX ako prac. C-KN č. XXXX/XX trvalé trávne porasty, o výmere 2122 m2. Návrhom reagovali jednak na zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu, ako aj na zmenu stavu v evidencii predmetných nehnuteľností v katastri nehnuteľnosti.

Odporcovia, ako aj vedľajšia účastníčka M. G., ktorá po podaní svedeckej výpovede v konaní vstúpila z vlastného podnetu do konania na strane odporcov, uvádzali, že X. B., ako ich právny predchodca oprávnene deklaroval vydržanie spornej plochy a nadobudnutie aj zostatku bývalej pozemnoknižnej parcely XXXX na základe toho, že ešte v dávnej minulosti, v 30. rokoch 20. storočia vysporiadal vlastníctvo s ostatnými členmi rodiny B., a v dobrej viere, že je vlastníkom celého pozemku, tento v celku aj obhospodaroval. Odporcovia najmä zdôraznili, že priamy účastník právnych vzťahov X. B. je v súčasnosti už nebohý a preto nemožno jeho výsluchom zabezpečiť priamy dôkaz o okolnostiach vstúpenia do oprávnenej držby k predmetným nehnuteľnostiam, o tejto oprávnenej držbe však svedčia nepriame dôkazy, z ktorých je to možné dovodiť. Žalobe preto nemôže byť vyhovené aj z tohto dôvodu.

Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi a výsluchom svedkov ako budú uvedení nižšie a zistil nasledovný skutkový stav:

V pozemnoknižnej vložke č. XXXX bola pre k.ú. U. P. U. vedená pozemnoknižná parcela č. XXXX orná pôda, pod názvom Fongrub (volaná taktiež "Pri Kríži"), o výmere 300 štvorcových siah (prepočítané približne na necelých 11 árov), kde prvý zápis v časti B pozemnoknižnej vložky je z r. 1885, keď uvedenú parcelu spolu s ostatnými tu vedenými desiatimi inými parcelami nadobudli do spoluvlastníctva po 1/2 D. B. a U. B., bratia. U. B. mal manželku K., rod. U., ktorá jeho polovičný podiel k predmetnej nehnuteľnosti zdedila po jeho smrti v r. 1925. D. B. mal za manželku K., rod. Y., ktorá takisto po jeho smrti nadobudla podiel v 1/2 k predmetnej nehnuteľnosti, po jej smrti v r. 1913 nadobudli do dedičstva uvedený podiel deti U., W. a P., každý teda k celku v 1/6. V r. 1929 U. B. previedla svoju šestinu na ďalšieho súrodenca K. Z., rod. B.. V čase 1. svetovej vojny sa z frontu nevrátil W. B., rodina predpokladala, že padol vo vojne. Od r. 1929 však spoluvlastníctvo tohto polovičného podielu bolo stále vedené na P., W. a K. B., o smrti W. záznam vykonaný nebol.

Druhý spoluvlastnícky podiel K. B., rod. U., bol darovaný na základe darovacej zmluvy z r. 1950 na X. B. a jeho manželku W., rod. I. (správne mala byť uvedená B.), každý nadobudol po 1/4 k celku.

Dňa XX.XX.XXXX zomrela K. Z., rod. B., v dedičstve bol prejednaný dom, ktorý pripadol jej synovi I. Z. a poľnohospodárska pôda, ktorú prevzala K. I., rod. Z., jej dcéra. Medzi poľnohospodárskou pôdou bola uvedená aj parcela č. XXXX s pozemnoknižnej zápisnice č. XXXX. Dedičské rozhodnutie uvádzalo, že vlastnícke právo sa v prospech K. Z. vkladá na celé podiely nehnuteľností zapísaných v knihe obce U. P. U., s odkazom na pozemnoknižnú zápisnicu č. XXXX, pod V pod touto položkou je v pozemkovej knihe zápis o nadobudnutí podielu 1/6 dňa 4. novembra 1929 od U. B.. Dňa XX.XX.XXXX zomrel P. B., dedičstvo po ňom bolo prejednávané na štátnom notárstve v B.Bystrici pod sp. zn. D 1219/80, predmetom dedenia nebol pozemok s parc. č. XXXX z pozemnoknižnej zápisnice XXXX, ani parcely evidencie nehnuteľností, ktoré by boli identifikované s touto pozemnoknižnou parcelou. Identifikácia bola vykonaná až dňa 22.01.2002, keď predmetná pozemnoknižná parcela, o výmere 300 štvorcových siah, bola identifikovaná na dve parcely evidencie nehnuteľností č. 10 439/1 orná pôda, o výmere 2305 m? a č. 10 439/2 orná pôda, o výmere 2309 m?, vedené na LV č. XXX.

Dňa XX.XX.XXXX zomrela D. B., rod. X. (podľa údajov navrhovateľov X.), vdova po P. B. st., dedičstvo po nej bolo prejednávané štátnym notárstvom v B.Bystrici pod sp. zn. D 344/85, predmetná pozemnoknižná parcela prípadne zodpovedajúce parcely evidencie nehnuteľností neboli v tomto dedičskom konaní prejednávané. K poľnohospodárskej pôde (iným pozemkom v k.ú. U. P. U.) bolo však uvedené, že túto titulom dedičstva nadobúda X. U. s povinnosťou, ak by v budúcnosti za ňu obdržala úhradu vyplatiť do 15 dní odo dňa jej obdržania C. B. sumu 2 000,- Kčs. C. B. v zmysle uzavretej dedičskej dohody nadobudol spoluvlastnícky podiel k rodinnému domu č. XX v U. P. U. a k pozemku pod domom, taktiež spolu s X. U.. C. B. bol vnukom nebohej D. B., keďže jej syn P. B. ml. dedičstvo odmietol.

Dňa XX.XX.XXXX zomrela K. I., rod. Z., v dedičskom konaní u notárky JUDr. Anny Medveďovej, pod sp. zn. D 652/99, bolo prejednávané dedičstvo, medzi nehnuteľnosťami však nebola uvedená ani pozemnoknižná parcela č. XXXX, ani zodpovedajúce parcely evidencie nehnuteľností. Rovnako po smrti C.. P. B. dňa 31.12.2005, dedičské konanie u notárky ako súdnej komisárky JUDr. Márie Cintavej pod sp. zn. , , nebola prejednávaná predmetná poľnohospodárska pôda.

Dedičmi po nebohej K. I. boli U.. U. I. (navrhovateľka v 3/ rade) P. I. (už nebohý), R. Prepletaná (navrhovateľka v 4 rade), K. I. (navrhovateľka v 5/ rade), R. P. (navrhovateľka v 6/ rade), dedičmi C.. P. B. ml. boli jeho dvaja synovia C. B., U. H. a jeho manželka C.. R. B., teda navrhovatelia v 2/, 8/ a 9/ rade. Navrhovateľka v 7/ rade X. I. je vdovou po P. I., pôvodne dedičovi K. I., rod. Z..

K užívacím vzťahom boli vypočutí viacerí svedkovia aj účastníci, z ktorých vyplynuli rôzne, aj protichodné údaje nasledovne:

Navrhovateľky v 1/, 3/ a 6/ rade, ktoré v konaní vypovedali zhodne, uviedli, že si pamätajú hospodárenie svojich rodín na spornej ploche najmä v 50. rokoch, čiastočne v 60. rokoch, keď boli síce v detskom veku, ale pamätajú si ako na týchto plochách hospodárili ich rodičia, prípadne starí rodičia. Navrhovateľka v 1/ rade si takto s určitosťou pamätá svojho otca P. B., navrhovateľky v 3/ - 6/ rade ich matku K. I., rod. Z.. Táto plocha bola rozdelená medzi dve vetvy rodiny podľa ideálnych podielov ako to vyplývalo z vlastníckych vzťahov, teda polovicu si fakticky obhospodaroval X. B., v tejto časti teda súhlasili s tvrdeniami odporcov, prípadne vedľajšej účastníčky na strane odporcov, na druhej polovici oddelenej plochy (podľa výpovedí navrhovateliek by malo ísť o severnú časť spornej plochy) hospodárili rodiny K. I. a P. B.. Pamätajú si na to, že z ich strany sa tam kosilo, prípadne sa sadili zemiaky. Ich hospodárenie bolo ukončené vstupom do družstva, keď ich rodinám síce boli dané záhumienky, avšak v iných lokalitách. Podľa vedomostí navrhovateľky v 1/ rade na spornej ploche potom hospodárilo družstvo, navrhovateľky v 3/ - 6/ rade nemali vedomosť o tom, kto na spornej ploche hospodáril, navrhovateľka v 3/ rade pripustila, že aj na tejto ploche mohlo hospodáriť družstvo.

Ich výpovediam by zodpovedala aj výpoveď svedka X. U., nar. XX.XX.XXXX, U. P. U. XXX, ktorý vypovedal, že v minulosti jeho otec, prípadne on sám, hospodárili na ploche, ktorá sa nachádza v blízkosti spornej plochy, ide o poľnohospodársku pôdu o dva pozemky vyššie od spornej plochy, kde otec svedka mal mať kedysi lúku, svedok neskôr prevzal hospodárenie po svojom otcovi sám. V obci sa nezdržiaval v roku 1956-1964, preto v tomto období nemá prehľad o hospodárení na spornej ploche, avšak z 50. rokov si pamätá, že tam hospodárili K. Z., P. B. a X. B.. X. B. podľa jeho výpovede mal obhospodarovať oddelenú časť spornej plochy, ktorá bola bližšie k obci, vrchnú časť mali obhospodarovať P. a K.. V 60. rokoch, keď sa svedok znovu zdržiaval v obci, podľa jeho vedomosti mala túto plochu pridelenú p. U. ako záhumienok, plocha však nebola riadne využívaná, preto ju neskôr svedok sám vzal do užívania a na tejto hospodáril.

V prospech navrhovateľov vypovedala aj svedkyňa W. E., nar. XX.XX.XXXX, U. P. U. X, vzdialená príbuzná účastníkov, resp. ich právnych predchodcov (matka svedkyne bola sestrou X. B.), ktorá vypovedala, že si pamätá užívanie spornej plochy X. B., ale aj P. B. a K. Z., a to najmä v období pred vstupom do družstva, od tohto momentu podľa jej vedomosti sa o spornú plochu nikto poriadne nestaral. Ako uviedla, potom si tam mohol ísť kosiť kto chcel. V podrobnostiach však svedkyňa podala súdu len nepresné alebo nepodstatné informácie.

V opačnom zmysle podali vo veci svedectvo vedľajšia účastníčka na strane odporcov p. G., ktorá spočiatku v konaní vystupovala v pozícii svedka, či C.. E. X. a P. X.. X. B. a jeho dcéra M. G. boli právnymi predchodcami terajších odporcov vo vzťahu k sporným plochám, preto posledne menovaná z vlastného podnetu vstúpila do konania ako vedľajšia účastníčka na strane odporcov. Uviedla, že o vlastníckych vzťahoch a spornej ploche sa dozvedela od svojich rodičov, najmä otca, ktorý jej už v minulosti povedal, že podiely ostatných spoluvlastníkov spornej plochy odkúpil ešte v 30. rokoch, teda medzi dvoma svetovými vojnami, odkedy hospodáril na celej spornej ploche ako vlastník. Nevedela však bližšie uviesť údaje k tomuto vyplateniu, napr. či tento úkon bol zaznamenaný aj na listine, aká suma mala byť vyplatená, resp. či došlo aj k dohode o zámene ohľadne ďalších plôch poľnohospodárskej pôdy a pod. Z vlastnej skúsenosti však vedela potvrdiť, že aj po vstupe do družstva jej otec X. B. hospodáril na spornej ploche v rámci prideleného záhumienku, na týchto prácach sa zúčastňovala aj ona sama, keď rodičom pomáhala. Ďalej uviedla, že sporná plocha nebola už v čase, keď ona pomáhala svojím rodičom, rozdelená, žiadna iná rodina na tejto ploche nehospodárila, navrhovateľov alebo ich právnych predchodcov tam nikdy pracovať nevidela. Ak títo niekedy v minulosti pracovali na spornej ploche aj po odkúpení podielov jej otcom, mohlo to byť len na základe árendy.

Výpoveď vedľajšej účastníčky podporili svojimi výpoveďami svedkovia C.. E. X., nar. XX.XX.XXXX, súčasný predseda predstavenstva Poľnohospodárskeho družstva "Ďumbier" so sídlom v Brezne, zároveň starosta Obce Mýto pod Ďumbierom , ako aj svedok P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/ X, P. - X.. C.. E. X. uviedol, že približne od svojich 14 rokov (tj. cca od r. 1977) si pamätá z časov, keď sa pohyboval v blízkosti spornej poľnohospodárskej plochy a za maštaľami, ktoré sú pri spornej ploche postavené, že na tejto ploche videl hospodáriť p. X. B., blízko hospodáril aj p. U., ktorý v konaní taktiež vypovedal ako svedok. Naopak, P. B.i rodinu I. na predmetnej ploche hospodáriť nevidel.

Svedok P. X. uviedol, že od svojho detstva (tj. od 50. rokov) pomáhal svojej rodine hospodáriť na pozemku resp. pozemkoch, ktoré priamo hraničili s B. pozemkom, kde videl hospodáriť X. B. na celej spornej ploche, pričom tu s ním videl pracovať aj iné osoby, pamätá si aj iných členov rodiny B., tj. K. Z., K. I. aj P. B., o ktorých pripustil, že mohli takisto v minulosti pracovať na predmetnej ploche. Upresnil, že u P. B. si nie je istý, či ho na tomto poli videl kosiť, zároveň pripustil, že K. Z. alebo K. I. mohli na tomto poli hrabať. Bol si však istý ohľadne toho, že X. B. na spornej ploche hospodáril ako na jednom celku, pričom táto plocha nebola nijako rozdelená. Svedok pomáhal svojim rodičom, prípadne za malú odmenu aj X. B. pri ukladaní sena, a to až do roku 1966, od kedy bol na základnej vojenskej službe. V neskoršom období, keď už v obci trvalo nežil, ešte pomáhal pravidelne svojej matke po smrti otca, každý týždeň do obce dochádzal, ale práce vykonával už na inom pozemku, ktorý bol vzdialený od B. poľa "Pri kríži", v 70. rokoch už teda prehľad o hospodárení na spornej ploche nemal.

V konaní vypovedal aj svedok W. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. X, ktorý však z minulosti nemá priamu vedomosť o tom, kto na spornej ploche hospodáril, v blízkosti spornej plochy hospodáril len jeho nebohý otec (parcela C-KN č. XXXX/X).

Do súdneho spisu bola doložená listina, a to potvrdenie Poľnohospodárskeho družstva Ďumbier, so sídlom v Brezne, Podkoreňová č. 3, z 10.09.2009, v ktorom družstvo oznámilo U.. M. G., teda vedľajšej účastníčke na strane odporcov, že predmetné parcely (označené ako parcely registra E katastra nehnuteľností č. 10 XXX/X a 10 XXX/X) boli v užívaní občana obce U. P. U. p. B. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom č.d. XXX, U. P. U., v rámci tzv. záhumienkového hospodárstva, ako člena družstva už v 70. rokoch v zmysle platných stanov družstva. Listom zo dňa 19.02.2010 družstvo podalo súdu širšie vyjadrenie, v ktorom uviedlo, že prideľovaním záhumienkov sa v rámci družstva riešila sociálna politika jednotného roľníckeho družstva, záhumienky sa prideľovali svojím pracujúcim členom v rôznych lokalitách podľa výhodnosti obhospodarovania, vo výmere stanovenej v zmysle stanov JRD, bez ohľadu na to, či člen družstva vlastnil pôdu obhospodarovanú družstvom alebo nie, ako aj bez ohľadu na to, akú výmeru vôbec vlastnil. Evidencia užívania záhumienkov členov JRD Mýto pod Ďumbierom sa nezachovala.

Predseda predstavenstva tohto družstva C.. X. vo svojej svedeckej výpovedi pred súdom ďalej k prideľovaniu záhumienkov uviedol, že podľa informácií, ktoré mal od svojich príbuzných, prípadne z družstva, zistil, že na prihláškach do družstva neboli uvedené označenia jednotlivých parciel, vždy sa uviedla len plocha, resp. výmera, ktorá sa do družstva vkladá, a bol uvedený človek, ktorý túto plochu do družstva vkladal. Pritom nešlo vždy o celý vlastný majetok vkladajúceho člena, veľakrát ho za celú rodinu vkladal do družstva len jeden z jej členov. Tento svedok uviedol svoje skúsenosti v konaní ROEP, že v rámci obce sa v jednotlivých rodinách delili pozemky iným spôsobom, než ako boli zapísané podielmi pre členov rodiny. Tak si každý užíval buď časť nejakého dedeného pozemku, alebo každý z rodiny užíval nejaký konkrétny pozemok z viacerých. Družstvo bolo v Mýte pod Ďumbierom založené oficiálne v r. 1960.

Pre súd boli zabezpečené kópie prihlášok do družstva, nasledovne:

Na členskej prihláške z 24.02.1959 je uvedená M. B. (M. D. B.), ktorá vkladala 1,5 ha poľnohospodárskej pôdy, z toho ornej pôdy 0,44 ha. Z rovnakého dňa je prihláška P. B., ktorý takisto vkladal do družstva 1,5 ha poľnohospodárskej pôdy z toho ornej 0,44 ha. V prihláške zo dňa 16.08.1959 je uvedená W. B., ktorá vložila do družstva 1,3 ha poľnohospodárskej pôdy, z toho ornej 0,22 ha. Z 29.08.1959 je prihláška K. I., ktorá vkladala 0,9 ha poľnohospodárskej pôdy, z toho nebola žiadna orná pôda, a zo dňa 19.01.1972 bola predložená prihláška U. V. (sestra K. I.), ktorá vkladala 0,19 ha poľnohospodárskej pôdy, z toho nebola žiadna orná pôda.

Vedľajšia účastníčka na strane odporcu predložila súdu výmer Miestneho národného výboru Mýto pod Ďumbierom č. 216/49 na kontingent dodávky mlieka pre X. B., vydaný 05.02.1949, zároveň súdu predložila aj dodávkové výkazy z rokov 1950, 1951. Vo výkaze z r. 1950 je uvedená výmera obhospodarovanej pôdy X. B. 1,5 ha vlastnej, v nájme žiadnej, spolu teda 1,5 ha. Záznam mal byť vykonaný dňa 20.06.1950. V ďalšej časti výkazu je pôda ešte bližšie špecifikovaná ako orná vo výmere 30 árov a lúky trvalé vo výmere 1,20 ha.

Ani v jednej z vyššie uvedených listín však nie je uvedený konkrétny pozemok s parcelným číslom či slovným názvom.

Zo strany navrhovateľov bola doložená aj ďalšia listina, a to uznesenie okresného súdu tzv. bývalého Ľudového súdu v Brezne č. 679/61, v zmysle ktorého sa ako vlastníci k uvedeným pozemkom v tomto uznesení zapisujú na základe skutočnej držby a úžitku a titulom kúpy P. B. a manželka M. B., rod. X., v rovnakom pomere, uznesenie bolo vydané 09.11.1961. Neuvádza sa v ňom však pozemnoknižná parcela č. XXXX z pozemnoknižnej zápisnice č. XXXX.

Ako z uvedeného vyplynulo, tvrdenia a výpovede účastníkov aj navrhnutých svedkov sa rozchádzali najmä v skutočnosti, či pred vstupom do jednotného roľníckeho družstva (vznik družstva v r. 1960) užívali spornú plochu obe vetvy B. rodiny, teda vrátane K. I. aj vrátane P. B. s manželkou D. M. B., prípadne či túto užíval len sám X. B. s tým, že v tomto období prenechal užívanie časť plochy ostatným členom rodiny v presvedčení že je sám vlastníkom celej uvedenej plochy, čo i len v jeho subjektívnom ponímaní následkov neperfektného právneho úkonu z minulosti. Naopak nespornou bola skutočnosť, že po spoločenských zmenách v r. 1989, keď bolo možné požiadať o navrátenie poľnohospodárskej pôdy do vlastného užívania (tzv. odhláška z družstva, ktorú bolo možné podať do 31.08.1990), na spornej ploche hospodáril z celej B. rodiny len X. B.. V roku XXXX, keď zomrela jeho manželka B. B., v dedičskom konaní bola v rámci aktív zahlásená poľnohospodárska pôda, vedená pre katastrálne územie U. P. U. v pozemnoknižnej zápisnici č. XXXX s parc. č. XXXX, pre tento účel bola zároveň vyhotovená aj identifikácia parcely na súčasný stav a táto pozemnoknižná parcela bola identifikovaná na dve parcely registra "E" katastra nehnuteľností pod parc. č. XXXXX/X a XXXXX/X, vo výmerách 2305 m? a 2309 m?, v oboch prípadoch orná pôda. Až následne na to bol z iniciatívy X. B. vyhotovený geometrický plán za účelom zamerania týchto parciel a ich zápisu do registra C katastra nehnuteľností. X. B. zároveň pred notárom vyhlásil svoje vydržanie zvyšného podielu k spornej ploche (notárska zápisnica spísaná pred notárom JUDr. Štefanom Demianom, so sídlom B.Němcovej 8, Brezno pod sp. zn. N 75/02, Nz 70/02), v zápisnici okrem iného prehlásil, že zvyšnú polovicu predmetného pozemku nadobudol v r. 1933 kúpou od U. B., W. B. a P. B., od kedy tento pozemok v uvedenom rozsahu nerušene a nepretržite užíval ako svoje vlastníctvo na základe vyššie uvedenej skutočnosti až do súčasnosti, keď zistil, že je vedený v pozemkovej knihe ako spoluvlastník v ? a podiel ?, ktorú nadobudol mimopozemkovoknižne od vyššie spomínaných súrodencov B., nie je vedený na neho.

Na druhej strane po smrti K. I., rod. Z., dňa 25.10.1999, v dedičskom konaní vedenom pred notárkou JUDr. Annou Medveďovou ako súdnou komisárkou, pod. sp. zn. D 652/99, , nebol v rámci aktív zahlásený žiaden poľnohospodársky pozemok, teda ani niekdajšia pozemnoknižná parcela č. XXXX pozemnoknižnej vložky č. XXXX, pre katastrálne územie U. P. U..

Po vyhotovení geometrického plánu a osvedčení vydržania zvyšných podielov v prospech X. B. v r. 2002 nebolo toto osvedčenie nikým spochybnené až do r. 2008, dokedy nevznikol spor medzi navrhovateľmi a X. B. ohľadne užívania predmetnej plochy alebo zápisu vlastníckeho práva v jeho prospech na úkor iných osôb. Navrhovatelia po prvý raz spochybnili jeho vlastníctvo až listom zo dňa 21.01.2008, ktorý adresovali novému vlastníkovi, odporcovi v 1/ rade.

Vlastnícke právo v prospech X. B. bolo zapísané do katastra nehnuteľností na základe verejnej listiny, a to vyššie uvedenej notárskej zápisnice notára JUDr. Štefana Demiana, pričom platí, že existenciu vlastníctva k veci musí preukazovať ten, komu nesvedčí listinne preukázané vlastníctvo. Za takéto nemožno považovať osvedčenie vlastníctva formou notárskej zápisnice ak táto obsahuje len vyhlásenie osoby, ktorá tvrdí, že je vlastníkom veci a notárom nebolo doložené, prečo sa k vyhláseniu nepripájajú vyjadrenia dotknutých pozemnoknižných vlastníkov alebo ich právnych nástupcov. Rozhodujúcou právnou skutočnosťou pri tvrdení nadobudnutia vlastníctva vydržaním je právna kontinuita medzi nesporným pozemkovoknižným vlastníkom a vydržateľom a na základe čoho mal držiteľ za to, že vec nielen drží, ale ju drží ako svoje vlastníctvo. Dôkazná povinnosť je na držiteľovi.

Z vykonaného dokazovania bolo možné uzavrieť, že v tvrdeniach vedľajšej účastníčky či jej otca X. B. došlo k určitým nepresnostiam, napr. v tvrdení, že už od r. 1933 užíval X. B. spornú plochu ako vlastník. V skutočnosti sa tak nemohlo stať až do r. 1950, keď bola nehnuteľnosť v podiele ? darovaná matkou X. B. a jeho manželke B., rod. I.. Dovtedy sa nemohol cítiť vlastníkom celej spornej plochy napriek tomu, že už mal predmetnú plochu v užívaní aj pred týmto darovaním, ako je to citované v darovacej zmluve. Zo svedeckých výpovedí takisto bolo možné uzavrieť, že v 50. rokoch 20. storočia ešte na predmetnej ploche čiastočne hospodárili aj K. Z., prípadne K. I. a rodina P. B., nebolo však možné bližšie zistiť, či išlo o užívanie z titulu vlastníctva, alebo, ako to bolo tvrdené zo strany odporcov a vedľajšej účastníčky, titulom árendy - najmä výpoveď svedka P. X. spochybnila tvrdenia navrhovateľov o rozdelenom poli medzi dve vetvy rodiny. Nezaujatí svedkovia uviedli, že na spornej ploche po založení družstva nebolo riadne nikým hospodárené (X. U.), resp. že tam hospodáril už len X. B., titulom prideleného záhumienku (C.. E. X.), čo by zodpovedalo aj povrdeniu družstva o pridelenom záhumienku. Táto skutočnosť sama osebe nepotvrdzuje nadobudnutie vlastníctva v prospech hospodáriacej osoby, avšak dáva priestor pre otázky k ďalšiemu obdobiu - po zmene spoločenských pomerov v r. 1989 sa k hospodáreniu na tejto ploche nevrátili právni nástupcovia K. Z., či P. B. s manželkou D.. Nezodpovedanou otázkou teda naďalej zostalo, či prerušenie užívania spornej plochy z tejto strany rodiny bolo spôsobené len vstupom do družstva alebo či tou skutočnosťou bola iná relevantná právna skutočnosť, napr. vysporiadanie spoluvlastníckych podielov X. B. v minulosti, kvôli ktorej K. Z., K. I. a P. B. s manželkou D. prestali spornú plochu užívať ako vlastníci.

V r. 1990, resp. v ďalšom období K. I., ktorá vtedy ešte žila, nepodala odhlášku z družstva a neprihlásila sa k spornej ploche, na ktorej by mohla, ak by sa naďalej cítila byť jej spoluvlastníčkou obnoviť hospodárenie, prípadne sa vyporiadať s ostatným spoluvlastníkmi, ak by o hospodárenie nemala ona ani jej právni nástupcovia záujem, a teda bola voči družstvu nečinná, takisto je pravdou tvrdenie odporcov v tom zmysle, že v dedičských konania po P. B. (r. 1980) alebo K. I., rod. Z. (r. 1985) neboli do dedičstva nahlásené ich dedičmi práve sporné plochy, resp. pozemnoknižná parcela č. XXXX. V konečnom dôsledku ale zostalo konštatovať, že uvedené skutočnosti sú len nepriamo svedčiacimi dôkazmi, resp. okolnosťami v prospech odporcov a nie sú priamym dôkazom o nejakej relevantnej skutočnosti z minulosti, o ktorú X. B. pri notárskom osvedčovaní o vydržaniach opieral svoj vlastnícky nárok, tj. akýkoľvek spôsob vysporiadania vlastníctva s ostatnými príslušníkmi B. rodiny. Odporcovia tak neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali, že ich právny predchodca X. B. relevantným spôsobom nadobudol vlastnícke právo, ktoré potom mohlo byť platne prevedené na jeho dcéru M. G., vedľajšiu účastníčku v tomto konaní, následne odporcu v 1/ rade a čiastočne aj na odporcu v 2/ rade.

Súd preto pri rozhodovaní o žalobnom návrhu vychádzal z pôvodných pozemnoknižných zápisov k parcele č. XXXX vedené v pozemnoknižnej zápisnici č. XXXX, ktorá bola identifikovaná na stav evidencie nehnuteľností, parcely EN č. XXXXX/X orná pôda, o výmere 2305 m2 a parc. EN č. XXXXX/X orná pôda, o výmere 2309 m2, neskôr po zameraní na parcely C-KN č. XXXX/XX trvalé trávne porasty, o výmere 3310 m2 a C-KN č. XXXX/XX trvalé trávne porasty, o výmere 1103 m2, a napokon po zameraní geometrickým plánom na parcely C-KN č. XXXX/XX trvalé trávne porasty, o výmere 2182 m2, C-KN č. XXXX/XX trvalé trávne porasty, o výmere 25 m2 a C-KN č. XXXX/XX trvalé trávne porasty, o výmere 84 m2 vedené na LV č. XXXX pre k.ú. U. P. U., ako aj na parcely C-KN č. XXXX/XX trvalé trávne porasty, o výmere 2122 m2 na LV č. XXXX pre k.ú. U. P. U.. Znaleckým odkazovaním znalcom z odboru geodézie a kartografie C.. M. bola odstránená aj pochybnosť ohľadne nepomerného rozdielu vo výmerách pôvodnej pozemnoknižnej parcely a identifikovaných parciel evidencie nehnuteľností, resp. parciel katastra nehnuteľností. Bolo zistené, že identifikácia nebola vykonávaná na základe pozemkovej mapy, ale presnejšej mapy pôvodného katastra nehnuteľností, pričom výmera podľa pozemkovej knihy bola určená so značnou nepresnosťou v dôsledku použitej tzv. krokovacej metódy a jednoduchého zápisu tohto údaju bez použitia geometrických základov.

V dôsledku právneho nástupníctva ako je uvedené vyššie, súd konštatoval, že poslednými zapísanými vlastníkmi, ktorým ku dňu ich smrti svedčí vlastnícke právo k predmetnej ploche, boli P. B. v podiele 1/6 (zápis zo 16.07.1913 v pozemkovej knihe) a K. I., rod. Z. ako právna nástupníčka U. B. a K. Z. (dňa 04.11.1929 dedičstvo a kúpa v prospech K. Z. v rozsahu 1/6 a dňa 20.10.1959 titulom dedenia prevzala dedička K. I., rod. Z. poľnohospodársku pôdu po nebohej matke poručiteľke K. Z., rod. B.). Nepreukázaná zostala skutočnosť prechodu alebo prevodu spoluvlastníckeho podielu 1/6 z nebohého W. B. na ktoréhokoľvek iného člena rodiny, keďže sa navrhovateľom nepodarilo súdu predložiť jediný dôkaz o takejto skutočnosti. Z toho dôvodu súd nemohol v tejto časti žalobe vyhovieť, preto určil, že do dedičstva po P. B. patrí 1/6 predmetných nehnuteľností a po poručiteľke K. I., rod. Z. takisto 1/6 predmetných nehnuteľností. V zostávajúcej časti súd žalobný návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodoval podľa , , keď konštatoval, že v zmysle záverov zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu v tejto veci žaloba v pôvodnom znení (až do zmeny ako bude uvedená nižšie) nebola dôvodná a táto bola správne zamietnutá, aj keď z iných právnych dôvodov, než ku ktorým dospel odvolací súd. Za dôvodnú možno považovať žalobu až od zmeny na základe podania navrhovateľov, ktorá súdu došla dňa 22.08.2011. Až toto podanie a nasledovné úkony právnej pomoci bolo možné považovať za účelne vynaložené trovy v zmysle , pretože až žalobný návrh v tejto podobe viedol k úspechu v konaní v podstatnej časti. Zároveň súd konštatoval, že zo žalovaných podielov 3/6 boli navrhovatelia úspešní v rozsahu 2/6, mali teda dvojtretinový úspech oproti jednotretinovému úspechu odporcov. Po dočítaní týchto pomerov úspechu majú navrhovatelia nárok na náhradu 1/3 účelne vynaložených trov. Tieto si za obdobie od 22.08.2011 uplatnili v sume 322,08 Eur ako odmenu za 4 úkony právnej pomoci, z toho dva po 58,69 Eur + 2 x 7,63 Eur režijného paušálu a dva po 60,07 Eur + 2 x 7,81 Eur režijného paušálu + 20 % DPH, to všetko v zmysle vyhl. č. Z uvedenej sumy 1/3 predstavuje 107,36 Eur. Náhradu takto určenej sumy trov uložil súd odporcom nahradiť solidárne v prospech navrhovateľov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v , že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.