Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/275/2012

Rozhodnutie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľky: A. D., rod. A., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XX, zastúpená JUDr. Antonom Slamkom, advokátom so sídlom v A. J., W. XXXX/XX, proti odporcovi: X. J., nar. X.XX.XXXX, bytom A. J., K. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Jozefom Polákom, advokátom, so sídlom v A. J., W. XXXX, v konaní o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, č. k. -108 zo dňa 25. apríla 2012, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti a v časti o náhrade trov prvostupňového konania p o t v r d z u j e .

V ostatnej časti, v ktorej súd vo zvyšku žalobu zamietol, ponecháva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v sume 79,58 eur, do 3 dní na účet advokáta JUDr. Antona Slamku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že navrhovateľka je vlastníčkou pozemku zobrazeného ako parcela registra E č. 10119/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 47 m2 zapísaného na LV č. XXX pre obec a k.ú. Q., a to v podiele 5/6-in. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

Na základe dokazovania mal okresný súd preukázanú dôvodnosť podanej žaloby v jej prevažnej časti. Z dedičského rozhodnutia po poručiteľovi V. D. (D 361/79) je zrejmé, že po jeho smrti sa stali spoluvlastníkmi PK parc. č. 119/a E. D. (manželka poručiteľa a stará matka navrhovateľky) v podiele 4/6-ín, X. A. rod. D. a E. S. rod. D. - každá z nich po 1/6-ine účasti. Po smrti matky navrhovateľky X. A. jej podiel 1/6-iny na PK parc. č. 119a nadobudla navrhovateľka, ktorá bola preberateľkou celého dedičstva aj sporného pozemku, tvoriaceho časť býv. PK parc. č. 119/a, okrem rodinného domu č. XX s príslušenstvom, ktorý zdedil S. A.. Po smrti E. D., ktorá vlastnila podiel 4/6-iny boli do aktív dedičstva radené KN parc. č. 242 a 243, keďže súd (súdny komisár) vychádzal z identifikácie Správy katastra Dolný Kubín z 20.05.1993, ktorá identifikovala PK parc. č. 119/a v stave podľa katastra (len) ako KN parc. č. 242 a 243. Spoluvlastnícky podiel poručiteľky na týchto nehnuteľnostiach, ako aj na ostatnom predmete dedičstva zdedili dcéra poručiteľky E. S. rod. D. v 1/2-ici a vnuci poručiteľky S. A., K. A. a navrhovateľka - každý z nich v 1/6-ine. Okresný sa stotožnil s argumentáciou navrhovateľky, že dedičia sa oprávnene domnievali, že predmetom dedičstva boli všetky pozemky užívané spolu s rodinným domom č. XX, teda celá plocha zodpovedajúca býv. PK parc. č. 119/a. Nebola zistená žiadna taká skutočnosť, pre ktorú by (podľa vedomostí dedičov) nemalo byť prejednané všetko, čo poručiteľke

patrilo ku dňu jej smrti aj na základe D 361/79, na ktoré dedičské rozhodnutie výslovne poukazovalo, ak súčasne súčasťou dedičského spisu bolo lustrom z pozemkovej knihy, včítane prot. č. 91 k. ú. Q.. Navrhovateľke a aj ostatným jej spoludedičom potom v tom čase svedčila oprávnená držba aj k spornému pozemku ako súčasti PK parc. č. 119/a, ktorého existencia sa zistila až následne, najskôr v r. 2005, a to navrhovateľke, S. A. a K. A. - každému z nich v podiele 1/9-ina a E. S. v podiele 1/3- iny, ktorí v takýchto podieloch reálne zdedili podiely na parc. KN-C č. 242 a 243. Darovacou zmluvou č. V 1308/99, ku ktorej bol vklad povolený 31.07.2001, navrhovateľka nadobudla v celosti vlastníctvo k parc. KN-C č. 242 a 243. Po vklade darovacej zmluvy do katastra až do r. 2005 sa mohla oprávnene domnievať, že je vlastníčkou všetkých pozemkov užívaných resp. priliehajúcich k rodinnému domu č. XX, vychádzajúc z toho, že vlastní tieto pozemky v takom rozsahu, v akom ich vlastnili jej starí rodičia, teda že vlastní celú PK parc. č. 119/a, hoci pokiaľ ide o sporný pozemok, vlastnila titulom dedenia (D 1049/91) len jej 1/6-inu. K podielu na spornom pozemku 1/9-iny S. A., 1/9-iny K. A. a 1/3- iny navrhovateľky, ako aj ohľadne podielu 1/3-iny E. S., ohľadne ktorých sa menovaní v súvislosti s dedičským konaním po E. D. rod. J. oprávnene mohli domnievať, že ich zdedili (tak ako parc. KN-C č. 242 a 243), navrhovateľka nadobudla vlastnícke právo titulom vydržania k 21.06.2003. t.j. uplynutím 10 rokov od smrti E. D.. Uvedené podiely, ku ktorým navrhovateľka nadobudla vlastníctvo vydržaním (po započítaní oprávnenej držby jej právnych predchodcov, s ktorými uzatvárala darovaciu zmluvu) spolu predstavujú 2/3-iny. Ohľadne zvyšného podielu 1/3-iny (2/6-ín), 1/6-inu navrhovateľka už pred uvedeným dátumom riadne zdedila po svojej matke (D 1049/91) a zvyšok predstavoval spoluvlastnícky podiel E. S., ktorý táto "riadne" zdedila po svojom otcovi V. D. (D 361/79). S poukazom na uvedené, okresný súd žalobe čiastočne vyhovel a rozsudkom deklaroval vlastníctvo navrhovateľky k spornému pozemku v podiele 5/6-ín s poukazom na , , so započítaním oprávnenej držby právnych predchodcov navrhovateľky v zmysle , keď k 4/6-ínám táto nadobudla vlastníctvo vydržaním k 21.06.2003 a k 1/6-ine s poukazom na ku dňu 11.08.1991, t.j. ku dňu smrti svojej matky X. A.. K námietkam odporcu (jeho zástupcu) okresný súd uviedol, že objektívne ospravedlniteľný omyl nie je na prekážku poctivej držby podľa . Oprávnená držba sa nutne nemusí opierať o existujúci právny dôvod. Postačuje, aby to bol domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda aby na jeho podklade držiteľ bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu taký právny dôvod svedčí. Okresný súd poukázal na okolnosti, ako napríklad umiestnenie sporného pozemku, jeho výmera z celkovej výmery PK parc. č. 119/a, ktorej skutočná výmera bola zistená až v súvislosti so spracovaním diela ROEP v k. ú. Q., to ako bola do r. 2005 Správou katastra Dolný Kubín resp. predtým Strediskom geodézie Dolný Kubín identifikovaná daná PK parcela, ktorú spolu so zvyšnou časťou PK parc. č. 119/a, zameranou ako EN parc. č. 242 a 243, užívali ako celok starí rodičia navrhovateľky a po ich smrti - smrti E. D. ich užívala navrhovateľka so svojou rodinou, za súhlasu ostatných oprávnených držiteľov, ktoré vo svojom súhrne dokazujú u navrhovateľky a jej právnych predchodcov takýto "domnelý" právny dôvod, preukazujúci ich vstup do oprávnenej držby sporného pozemku. V súvislosti s veta druhá bolo na odporcovi dôkazné bremeno preukázať, že navrhovateľka, prípadne jej právni predchodcovia (dedičia po jej starých rodičoch) by neboli pred dátumom 22.06.2003 dobromyseľnými, ktoré neuniesol. Vznik nedobromyseľnosti navrhovateľky bol totiž zistený (a aj zástupcom odporcu tvrdený) až po uvedenom dátume. Okresný súd žalobu navrhovateľke vo zvyšnej časti (ohľadne spoluvlastníckeho podielu 1/6- iny k spornému pozemku) zamietol. V čase, ku ktorému mala navrhovateľka splniť podmienky vydržania od jeho predchádzajúceho vlastníka (spoluvlastníčky E. S., ktoré ho zdedila po V. D. - D 361/79) a to uplynutím 10 rokov od povolenia vkladu k darovacej zmluve (dňom 31.07.2011), navrhovateľka už nemohla splniť zákonom stanovené predpoklady pre nadobudnutie vlastníctva na základe vydržania, keďže už v r. 2005, kedy došlo k zameraniu pozemkov parc. KN-C č. 242 a 243 a následne v r. 2006, kedy sa aktívne snažila docieliť to, aby S. A. nebol zapísaný ako vlastník sporného pozemku, táto vedela (získala vedomosť), že parc. 242 a 243 nezodpovedajú celej ploche pozemku, ktorý vlastnili jej starí rodičia (PK parc. č. 119/a), ale zostala ešte zbytková plocha PK parc. č. 119/a mimo hraníc parciel 242 a 243. V r. 2005 - 2006 došlo u navrhovateľky k strate jej dobromyseľnosti a tým, k pretrhnutiu oprávnenej držby k zmienenému podielu, ktorý preto nemohla vydržaním od E. S. získať. Táto strata dobromyseľnosti však nemala žiadny vplyv na práva, ktoré žalobkyňa mala, resp. získala pred uvedeným obdobím. Po právoplatnosti tohto rozsudku, síce zostane odporca zapísaný ako podielový spoluvlastník sporného pozemku v 1/6-ine, hoci zistený právny stav je taký, že daný podiel prislúcha E. S.. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa tak, že navrhovateľke majúcej prevažný úspech vo veci, priznal právo na náhradu ich pomernej časti. Navrhovateľka bola úspešná len ohľadne podielu 5/6-ín t.j. v rozsahu 83% z celkového predmetu konania a vo zvyšnej časti - v rozsahu 17%, predstavujúcej procesný úspech odporcu, bola vo veci neúspešná. Tzv. čistý úspech navrhovateľky v

tomto konaní potom predstavuje 66%. Okresný súd priznal preto navrhovateľke voči odporcovi právo na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 293,67 eura (čo je 66% zo sumy 444,96 eura) a náhradu trov konania pozostávajúcu z náhrady zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 65,57 eura ( 66% zo sumy 99,50 eura).

V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým určil, že navrhovateľka je vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti v podiele 5/6-ín a proti výroku o trovách konania, odvolanie odporca prostredníctvom právneho zástupcu. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a odporcovi prizná náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v celom rozsahu. Mal za to, že podmienky na nadobudnutie vlastníckeho práva k spornému pozemku vydržaním na strane navrhovateľky neboli splnené. Pri prejednaní dedičstva po poručiteľke X. A. v konaní D 1049/91 podľa dohody dedičov malo na právneho predchodcu odporcu S. A. prejsť vlastníctvo aj k pozemku, resp. jeho časť, pod rodinným domom s. č. XX, čo bola skutočná vôľa dedičov pri uzatváraní dedičskej dohody. S. A. sa potom na základe uvedeného rozhodnutia o dedičstve chopil užívania a držby rodinného domu s. č. XX s príslušenstvom, ako aj pozemkov pod domom s hospodárskymi budovami k nemu prislúchajúcimi. Sporná nehnuteľnosť tvorí plochu, ktorá sa nachádza pod hospodárskymi budovami, ktoré tvoria príslušenstvo rodinného domu s. č. XX. Poukázal na to, že skutočnú vôľu účastníkov dedičského konania po poručiteľke X. A., ako aj ďalších právnych predchodcov navrhovateľky ohľadom držby a užívania spornej nehnuteľnosti nemožno, bez vykonania dokazovania, nahradzovať subjektívnymi tvrdeniami navrhovateľky. Odporca mal za to, že spoluvlastnícky podiel na pozemku, na ktorom sú stavby, právny predchodca S. A. držal a užíval sám pre seba a tento vydržal ako dedič už v roku 2001, nakoľko medzi dedičmi došlo k reálnej držbe nehnuteľností užívaním. Komisia ROEP teda postupovala správne, keď ako vlastníka spornej nehnuteľnosti v rámci vyhotovovania projektu ROEP zapísala právneho predchodcu odporcu. Odporca preto trvá na tom, že vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti právoplatne nadobudol kúpnou zmluvou č. V 1092/2006, ktorej vklad bol povolený dňa 16.8.2006 od pôvodného vlastníka S. A.. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, odporca mal za to, že okresný súd mal aplikovať v danom prípade ust. , nakoľko na jeho strane existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd nemusel náhradu trov konania navrhovateľke priznať ani sčasti. Tie spočívajú v tom, že odporca svojim správaním nedal podnet na začatie konania. Okresný súd vôbec nevzal do úvahy skutočnosť, že odporca nadobudol spornú nehnuteľnosť od právneho predchodcu S. A. v dobrej viere, s ohľadom na všetky okolnosti nemal dôvod pochybovať o tom, že údaje katastra nehnuteľností v čase uzatvárania kúpnej zmluvy s S. A. mali byť neúplné alebo nepravdivé. Odporca po nadobudnutí spornej nehnuteľnosti bol ako vlastník bez zásahov zo strany navrhovateľky alebo 3-tích osôb zapísaný v katastri nehnuteľnosti takmer 5 rokov a z užívania nehnuteľnosti bol vylúčený z dôvodov na strane navrhovateľky. Rovnako už v začatom konaní bol prístupný uzatvoreniu súdneho zmieru.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že občianskoprávna zásada „superficies solo cedit“ prestala na území Slovenska platiť od 1.1.1951, od platnosti a účinnosti tzv. Stredného a to až do súčasnosti. Právny režim k stavbe sa teda neriadil právnym režimom pozemku, na ktorom bola stavba postavená. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetný pozemok bol navrhovateľkou užívaný aj pred rokom 1999, či už ako podielovou spoluvlastníčkou, ale aj v mene a so súhlasom ostatných podielových spoluvlastníkov - príbuzných navrhovateľky, ktorí spoluvlastnícke podiely nadobudli dedením po pôvodných pozemnoknižných vlastníkoch. Skutočnosť, že by S. A. mal užívať a držať reálne vyčlenenú časť dvora prislúchajúceho k domovej nehnuteľnosti v konaní neboli odporcom tvrdené a ani nevyšli najavo. Ide len o účelové tvrdenie odporcu, na ktoré nemožno v odvolacom konaní s poukazom na prihliadať. Súdna prax tzv. reálnu deľbu na základe konkludentného užívania akceptovala, iba ak k nej došlo podľa práva platného do 31.12.1950. Po tomto dátume sa pre dobromyseľnosť v držbe reálne vyčlenenej časti pôvodne spoločnej nehnuteľnosti vyžaduje písomná forma právneho úkonu. Je preto právne neakceptovateľné, ak odporca tvrdí, že S. A. nadobudol vydržaním sporný pozemok už v roku 2001 ako dedič na základe reálnej deľby užívaním medzi jednotlivými dedičmi, najmä ak právna úprava vyžaduje k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti písomnú formu právneho úkonu a povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Zároveň z vykonaného dokazovania vyplýva, že S. A. v čase, keď mal prevádzať vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti na odporcu už nebol vlastníkom resp. spoluvlastníkom a teda nemohol na odporcu previesť viac práv než mal on sám, čo zakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu v tej časti, v ktorej bol predmetom prevod výlučného vlastníctva k spornej nehnuteľnosti. Okresný

súd si teda správne prejudiciálne vyriešil otázku platnosti kúpnej zmluvy V 1092/06. Vo vzťahu k odvolaniu odporcu proti výroku o trovách konania uviedla navrhovateľka, že v konaní nevyšli najavo žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré by mal súd pri rozhodovaní o trovách konania prihliadať a takými nie sú ani okolnosti uvádzané v odvolaní. Odporca spochybňoval počas konania vlastnícke právo navrhovateľky, čoho dôkazom je aj odvolanie voči rozsudku a pokiaľ mal záujem sa v konaní dohodnúť, bolo to len za špekulatívnych, výlučne pre neho výhodných podmienok. Vzhľadom na uvedené navrhovala navrhovateľka, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutých častiach potvrdil a priznal navrhovateľke voči odporcovi nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 79,58 eur /vyjadrenie k odvolaniu 58,69 eur + 7,63 eur režijný paušál + DPH 20%).

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu mu danom ustanovením a bez nariadenia pojednávania (v súlade s ust. v spojení s ust. ) rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých častiach v súlade s ust. , ako vecne správny potvrdil. Rozsudok okresného súdu vo výroku odvolaním nenapadnutom ponechal nedotknutý.

V zmysle ust. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Preskúmaním rozsudku okresného súdu v odvolaním napadnutom rozsahu, preskúmaním predloženého spisového materiálu a vyhodnotením tvrdení účastníkov v odvolacom konaní, odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd v danom konaní v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, riadne zistil skutkový stav a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, s ktorým sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Odvolací súd sa zároveň stotožnil aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd podrobne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysvetlil akými úvahami sa riadil, keď dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je čiastočne dôvodný. Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že pokiaľ ide o spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 4/6-ín k spornému pozemku KN-E č. 10119/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 47 m2 zapísanému na LV č. XXX k. ú. Q., navrhovateľka splnila zákonné podmienky vydržania v zmysle ust. , pričom okresný súd správne započítal aj oprávnenú držbu právnych predchodcov navrhovateľky. Z vykonaného dokazovania bez pochybností vyplynulo, že navrhovateľka nadobudla vlastnícke právo vydržaním ohľadne uvedeného podielu 4/6-iny k 21.6.2003 a zároveň ohľadom podielu 1/6-ina ku dňu 11.8.1991, teda ku dňu smrti svojej matky X. A. na základe rozhodnutia o dedičstve v konaní sp. zn. D 1049/91. Odvolací súd sa preto stotožnil s rozhodnutím okresného súdu, ktorý deklaroval vlastníctvo navrhovateľky v podiele 5/6-ín k spornému pozemku s poukazom na ust. .

Odporca v odvolaní poukazoval na to, že na základe rozhodnutia v konaní sp. zn. D 1049/91 zdedil v zmysle dohody dedičov po poručiteľke X. A. rodinný dom s. č. XX s príslušenstvom, ktorým je podľa jeho názoru aj pozemok resp. časť pozemku pod týmto rodinným domom, na základe čoho sa chopil užívania a držby rodinného domu, ako aj pozemkov pod ním a hospodárskych budov k nemu prislúchajúcich. Ako však správne konštatoval okresný súd, príslušenstvom rodinného domu v žiadnom prípade nemôže byť pozemok, na ktorom dom stojí a ani susediaci či priľahlý pozemok. Naopak, z uvedeného rozhodnutia o dedičstve je zrejmé, že práve navrhovateľka nadobudla dedením podiel 1/6-inu k pozemku tvoriacemu časť parc. PK č. 119/a.

Odporca v odvolaní vo vzťahu k výroku o trovách konania uviedol, že v danom prípade sú dané na jeho strane dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú nepriznanie náhrady trov konania navrhovateľke ani sčasti v zmysle . Odvolací súd však dôvody uvádzané odporcom nepovažoval za také dôvody, ktoré by odôvodňovali v tomto prípade aplikáciu ust. pri rozhodovaní o trovách konania.

Odvolací súd preto z uvedených dôvodov rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

Podľa ust. , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. v spojení s ust. Navrhovateľka bola v odvolacom konaní úspešná a preto jej patrí náhrada trov vzniknutých v súvislosti s odvolacím konaním.

Navrhovateľka si uplatnila a vyčíslila trovy odvolacieho konania prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu odporcu zo dňa 26.5.2012, a to vo výške 79,58 eur za jeden úkon právnej pomoci

- podanie vyjadrenia k odvolaniu 58,69 eur + režijný paušál 7,63 eur a DPH 20% 13,26 eur. Odvolací súd preskúmal uplatnené a vyčíslené trovy v súlade s vyhláškou MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, platnou a účinnou v čase poskytovania jednotlivých úkonov právnej pomoci, a priznal navrhovateľke ich náhradu v uplatnenej výške 79,58 €.

Vzhľadom na to, že predmetom konania je určenie vlastníckeho práva, v danom prípade pri určení vlastníctva treba vychádzať z hodnoty nehnuteľností, ku ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia vlastníckeho práva. V danom prípade však z obsahu spisu nemožno zistiť ich hodnotu, preto je potrebné aplikovať ust. § 11 ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky, podľa ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej pomoci predstavuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky 1/13 výpočtového základu, t. j. 58,69 €. Zároveň odvolací súd priznal v zmysle ust. § 16 ods. 3 cit. vyhlášky aj náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 z výpočtového základu tzv. režijný paušál, a to v sume 7,63 €. Nakoľko právny zástupca navrhovateľky preukázal, že je platiteľom DPH, zvyšuje sa mu odmena o 20% DPH v zmysle ust. § 18 ods. 3 vyhlášky. Spolu tak odvolací súd priznal navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní voči odporcovi v uplatnenej výške 79,58 €, ktorú sumu je povinný odporca zaplatiť na účet právneho zástupcu JUDr. Antona Slamku do 3 dní.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.