Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (19)Rozsudok_1T-135-2011.pdf
PDF · 104.8 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/135/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Katarínou Podhorcovou na hlavnom pojednávaní dňa 21. 1. 2013 v Liptovskom Mikuláši takto
rozhodol:
obžalovaná
N.. W. W., rod. Č., nar. XX. X. XXXX v Ružomberku, trvale bytom I. T., I. XXX/X,
u z n á v a s a z a v i n n ú
že
hoci bola právoplatným rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 10P/38/2008 zo dňa 3. 12. 2008 zaviazaná platiť mesačné výživné na svoju dcéru I. W., nar. XX. XX. XXXX, po 66,39 eura (2.000,- Sk) vždy do 15. dňa v mesiaci, od januára 2009 do 21. 1. 2013 si túto povinnosť neplní pravidelne a v plnej výške, okrem februára, apríla a mája 2010, apríla, októbra a novembra 2011, januára a februára 2012, kedy zaplatila po 66,40 eura, marca 2012, kedy zaplatila cestou exekútora 50,- eur, a obdobia od apríla 2012 do januára 2013, kedy zaplatila cestou exekútora po 60,- eur mesačne, hoci vykonávala živnostenské práce, alebo jej trvalo oprávnenie na vykonávanie ohlasovacej živnosti, pričom v období, keď nemala dostatok práce, živnostenské oprávnenie nezrušila a nezaevidovala sa ako uchádzačka o zamestnanie, zamestnala sa od 1. 3. 2011, a tak za uvedené obdobie dlhuje na výživnom pre dcéru I. W., ktorá dňa XX. XX. XXXX nadobudla plnoletosť, najmenej 2.071,91 eura,
t e d a
úmyselne najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní zákonnú povinnosť vyživovať iného, a čin spáchala závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
č í m s p á c h a l a
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ ( § 138 písm. b/ Trestného zákona) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 207 ods. 3, § 38 ods. 3, § 36 písm. j/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 ( jeden ) rok.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd u r č u j e skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal na obžalovanú N.. W. W. obžalobu pre skutok, že hoci bola právoplatným rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 10P/38/2008 zo dňa 3. 12. 2008 zaviazaná platiť mesačné výživné na svoju dcéru I. (nar. XX. XX. XXXX) po 66,39 eur (2.000,- Sk) vždy do 15. dňa v mesiaci do rúk jej otca U. W., trvale bytom Ž. XXX, C. I. T., od januára 2009 doposiaľ si túto povinnosť neplní, okrem februára, apríla, mája 2010 a októbra a novembra 2011, kedy zakaždým uhradila 66,40 eura, i keď bola zamestnaná a platiť mohla a na výživnom dlhuje za uvedené obdobie doposiaľ 1.991,65 eura, kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Trestného zákona ( § 138 písm. b/ Trestného zákona).
Obžalovaná na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vyhlásila, že je nevinná a na svoju obhajobu uvádzala nasledovné. V decembri 2009 jej z mailovej komunikácie so U. W. vyplynulo, že dlžné výživné za rok 2009 je zaplatené. Od februára 2012 prebieha exekúcia na výživné. Nemá prehľad koľko a kedy jej exekútor strhol výživné z výplaty, má to na výplatných páskach. Okrem exekúcie na výživné má aj iné exekúcie. Keďže výživné je prednostná exekúcia, podľa nej všetky zrážané sumy boli určené len na výživné. Vo februári 2012 išlo o sumu 166,39 eura, v marci 2012 - 236,69 eura, v apríli 2012 - 187,97 eura, v máji 2012 - 251,39 eura, v júni 2012 - 324,49 eura, v júli 2012 - 199,07 eura, v auguste 2012 - 247,97 eura, v septembri 2012 - 316,89 eura, v novembri 2012 - 286,57 eura. V roku 2010 výživné neplatila, nemala peniaze. Nebola evidovaná na úrade práce, mala živnosť. V roku 2010 jej pomáhali rodičia. Zamestnala sa vo februári 2011. V roku 2011 výživné neplatila, lebo ju čakala dražba bytu a mala výdavky spojené s bývaním. Výživné neplatila, lebo nemala prácu, dlhy mala v dôsledku toho, že mala malý príjem. Nepamätá si, aký mala príjem zo živnostenskej činnosti. V roku 2011 dcére nejaké šeky prišli. Nepamätá si už, ako v roku 2011 platila výživné. Je pravda, že zarábala viac ako 300,- eur mesačne, ale zo zárobku sa jej strhávali neprednostné exekúcie, ktoré sa netýkali výživného, za neuhradené faktúry, za telefón, a iné, je toho viac. Po vykonaní exekúcií nemala k dispozícii viac ako priemerne 180,- eur mesačne. Niekedy v roku 2011 jej bol zablokovaný účet, tak výživné nemohla platiť, ale z účtu jej začal strhávať výživné exekútor. Aby vyžila, pomáhajú jej rodičia. Má mobilný telefón, platia jej ho rodičia. Okrem súm, ktoré jej zrazil exekútor, žiadne iné výživné neplatila. V období, keď mala živnosť, mala príjem asi 150,- - 200,- eur mesačne. Nebola evidovaná na úrade práce, lebo si myslela, že si nájde nejakú prácu. V rokoch 2009 - 2010 dúfala, že bude mať viac práce alebo aj inú prácu. Zháňala ju, ale nie cestou úradu. Mala záujem vzájomne započítať pohľadávky, ktoré sa týkali dlžného výživného s pohľadávkou, ktorú mal U. W. voči dcére v období predtým, ako mu bola zverená do starostlivosti, ale jej záujem bol odmietnutý.
Svedkyňa I. W., dcéra obžalovanej, na hlavnom pojednávaní uviedla, že matka jej zaplatila výživné v roku 2010, v marci 66,40 eura, v máji 66,40 eura, v roku 2011 v apríli 66,40 eura, v októbri 2011 66,40 eura, v novembri 66,40 eura. V roku 2012 zaplatila v januári 64,- eur, vo februári 64,- eur. Od 21. 3. 2012 strhol výživné exekútor nasledovne: v marci 2012 50,- eur, v apríli 60,- eur, v máji 60,- eur, v júni 60,- eur, v júli 60,- eur, v auguste 60,- eur, v septembri 60,- eur, v októbri 60,- eur, v novembri 60,- eur, v decembri 60,- eur. Svedkyňa stále študuje, vo štvrtom ročníku Strednej hotelovej školy v Liptovskom Mikuláši. Ide o 5-ročnú školu s maturitou, študuje dennou formou. Odvtedy, ako má jej matka platiť výživné, žije u svojho otca. V dôsledku neplatenia výživného núdzou netrpela, otec jej dokázal zabezpečiť uspokojovanie jej životných potrieb. Do polovice roku 2010 sa s matkou stretávala každú nedeľu u nej v byte. Pri návštevách mala matka výdavky len s jedlom, ktoré pripravila. Od januára 2009 doposiaľ od nej dostala dva krát darčeky na Vianoce v rokoch 2009 a 2010, nejaké maličkosti na narodeniny a meniny. Jediný raz jej kúpila korčule. Niekedy dostala drobnosti, napr. čokoládu, knižku, nejakú kozmetiku. S matkou sa nestretávala viac preto, že nemá chuť. Vždy, keď boli spolu, bavili sa len
o peniazoch, prečo neplatí výživné, vždy sa len pohádali, preto sa nechcela viac psychicky týrať. Matka jej stále niečo vyčítala, mala nemiestne poznámky. Keď sa jej pýtala, prečo na ňu neplatí, odpovedala jej, že to je medzi ňou, jej otcom a jej právnikom. Odmietala s ňou o tom komunikovať. Dňa 21. 1. 2013 svedkyňa potvrdila, že 10. 1. 2013 jej cestou exekútora bola zaplatená suma 60,- eur, čo považuje za bežné výživné za január. Je pravda, že dala návrh na zrušenie exekúcie, ktorá sa týkala výživného, ktoré mal platiť jej otec na ňu.
Svedok U. W., bývalý manžel obžalovanej, otec I. W., na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaná má platiť na dcéru Lenku výživné v sume 66,39 eura. Platila nasledovne: v roku 2009 nezaplatila nič. V roku 2010: v marci - 66,40 eura, v máji 66,40 eura. V roku 2011: v apríli 66,40 eura, v októbri 66,40 eura, v novembri 66,40 eura. V roku 2012 cestou exekútora zaplatila: 21. 3. 212 - 50 eur, 18. 4. 2012 - 60 eur, 14. 5. 2012 - 60 eur, 12. 6. 2012 - 60 eur, 17. 7. 2012 - 60 eur, 13. 8. 2012 - 60 eur, 12. 9. 2012 - 60 eur, 12. 10. 2012 - 60 eur, 14. 11. 2012 - 60 eur, 13. 12. 2012 - 60,- eur. Okrem toho zaplatila sporadicky poštovou poukážkou 14. 10. 2011 - 64 eur, 13. 1. 2012 - 64 eur, 13. 2. 2012 - 64 eur. Od januára 2009 dlhuje na výživnom 2.274,91 eura. Oblečenie a obuv jej nekupovala, kúpila jej nejaký darček, prsteň. Na školské potreby, ani na školu jej nič neprispievala. Sporadicky sa spolu stretávali, dcéra povedala, že nemá potrebu. Za obdobie roku 2009 výživné nezaplatila. Hoci mali dohodu o nejakých vzájomných započítaniach aj so synom, pravda je taká, že nezaplatila žiadne peniaze ani synovi, ani syn jemu. Teda suma 2.274,91 eura nie je správna, ale správna je suma 3.071,59 eura. V období, keď nebolo platené výživné, dcéra núdzou netrpela. V súčte 3.071,59 eura započítal aj dlžné výživné v sume 66,39 eura za december 2008 ku 15. dňu. Rozhodnutie bolo právoplatné 12. 12. 2008, aj keď dcéra žila s ním už od 1. 7. 2007. Ku sume dlžného výživného dospel tak, že si spočítal, koľko mala zaplatiť celkovo, od toho odpočítal, čo v skutočnosti zaplatila, aj cestou exekútora, a vyšla mu konečná suma. Od exekútora dostal 590,- eur, plus sumy, o ktorých sa vyjadroval. Poštovými poukážkami zaplatila 512,- eur, spolu teda zaplatila 1.102,- eur. Hoci napísal obžalovanej mail, že bolo zaplatené výživné cestou O., tak v skutočnosti nebolo. Mail napísal preto, aby ochránil syna, lebo ona od neho razantne vymáhala peniaze, a on nemal z čoho zaplatiť. Celkovo mala zaplatiť obžalovaná od januára 2009 ku dňu 20. 12. 2012 3.186,72 eura. Keďže zaplatila 1.102,- eur, jej dlh na výživnom predstavuje sumu 2.084,72 eura.
Z rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 12C/19/2003 zo dňa 13. 3. 2003 mal súd preukázané, že manželstvo obžalovanej a U. W. bolo rozvedené a súd schválil dohodu účastníkov konania o úprave ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode tak, že maloletá I. W. a jej brat maloletý O. W. boli zverení na čas po rozvode do výchovy obžalovanej. Navrhovateľ bol zaviazaný platiť výživné na obidve deti sumou 2.000,- Sk mesačne vždy do 1.dňa každého mesiaca vopred k rukám obžalovanej.
Vyživovacia povinnosť U. W. voči synovi O. W. bola zrušená rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 10P/25/2009 zo dňa 10. 3. 2009.
Z rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 10P/38/2008 zo dňa 3. 12. 2008 mal súd preukázané, že maloletá I. W. bola zverená do osobnej starostlivosti otca a jej matke N.. W. W. bola určená povinnosť prispievať na jej výživu sumou 2.000,- Sk mesačne vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, k rukám otca dieťaťa, od právoplatnosti rozsudku, t. j. od 12. 12. 2008.
Zo správy úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 20. 9. 2011 mal súd preukázané, že obžalovaná N.. W. W. bola naposledy vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie 19. 4. 1996, nebola poberateľkou dávky a príspevkov v hmotnej núdzi.
Zo správy Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že obžalovaná je od 1. 3. 2011 zamestnankyňou spol. Billa, s.r.o.. Od 1. 4. 2003 do 30. 6. 2011 bola vedená ako živnostníčka.
Zo správy Daňového úradu Liptovský Mikuláš zo dňa 10. 10. 2011 mal súd preukázané, že obžalovaná mala v roku 2008 príjem zo živnosti vo výške 524.093,- Sk. Základ dane mala 264.994,- Sk a daňovú povinnosť 31.141,- Sk. V roku 2009 mala príjem zo živnosti v sume 5.022,57 eura, základ dane 1.988,34 eur. V roku 2010 mala príjem zo živnosti 1.596,- eur, základ dane 210,67 eura.
Z výpisu zo živnostenského registra mal súd preukázané, že obžalovanej boli vydané živnostenské listy v apríli 1996, v auguste 2001 a v septembri 2010.
Zo správy Katastrálneho úradu v Žiline, Správy katastra Liptovský Mikuláš, zo dňa 26. 9. 2011, mal ku dňu podania správy súd preukázané, že obžalovaná bola vlastníčkou bytu č. XX na X. poschodí, vchod č. X v bytovom dome s. č. XXX na pozemku č. 773/45 s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku C-KN p.č. 773/45 o výmere 925 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria v podiele 7158/464180-in.
Zo správy zamestnávateľa obžalovanej spol. Billa, s.r.o., Bratislava, mal súd preukázané, že menovaná je zamestnancom od 1. 3. 2011 a pracuje na filiálke v Liptovskom Mikuláši. Nadriadený ju hodnotí ako spoľahlivú zamestnankyňu, ktorá si plní svoje pracovné povinnosti svedomite. Do práce chodí načas a je ochotná pomôcť spolupracovníkom, v kolektíve je obľúbená. Vykonávané sú jej zrážky zo mzdy na základe piatich exekučných príkazov. Celková čiastka vymáhaných pohľadávok z doteraz obdržaných exekučných príkazov predstavuje sumu 14.462,- eur. Jej čistý priemerný mesačný príjem za obdobie od marca do októbra 2011 predstavoval sumu 340,59 eura. Zo správy zamestnávateľa zo dňa 7. 1. 2013 mal súd preukázané, že obžalovanej sú stále vykonávané zrážky zo mzdy na základe viacerých prednostných exekúcií. Výška zrážok za obdobie od januára do decembra 2012 predstavuje sumu 2.779,69 eura. Medzi exekučnými príkazmi sú príkazy na vykonanie zrážok mesačného výživného a doplatenie zameškaného výživného, exekúcia v prospech Sociálnej poisťovne, Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.i..
Zo správy spol. Index Nosluš, s.r.o., Bratislava, zo dňa 4. 11. 2011 mal súd preukázané, že obžalovaná mala príjem z dohody o vykonaní práce za obdobie od 4. 10. 2011 do 31. 10. 2011 vo výške 6,24 netto.
Z exekučného príkazu EX1857/2011 mal súd preukázané, že exekútor JUDr. Peter Matejovie dňa 13. 2. 2012 vydal príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy obžalovanej. Platiteľovi mzdy - spol. Billa, s.r.o., Bratislava, prikázal zraziť zo mzdy obžalovanej : zameškané výživné vo výške 1.991,67 eura za obdobie od 12. 12. 2008 do 30. 9. 2011, bežné výživné vo výške 66,39 eura mesačne od 1. 2. 2012 do budúcna, trovy právneho zastúpenia pri exekúcii vo výške 199,05 eura, trovy oprávneného pri exekúcii vo výške 1,50 eura, predbežné trovy exekúcie vo výške 752,20 eura.
Z potvrdenia Hotelovej akadémie Liptovský Mikuláš zo dňa 8. 1. 2013 mal súd preukázané, že I. W. je žiačkou 4. ročníka školy a štúdium by mala ukončiť v máji 2014.
Z odpisu z registra trestov mal súd preukázané, že obžalovaná doposiaľ nebola trestne stíhaná a odsúdená. Z výsledku lustrácie v evidencii MS SR mal súd preukázané, že okrem konania vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 1T/135/2011 sa proti nej nevedie žiadne iné trestné konanie.
Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach, mal súd preukázaný nasledovný skutkový a právny stav.
Výpoveďou obžalovanej, svedka U. W. a oprávnenej I. W., ako aj listinnými dôkazmi, mal súd jednoznačne a bez pochybností preukázané, že obžalovaná bola zaviazaná právoplatným rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 10P/38/2008 zo dňa 3. 12. 2008 platiť mesačné výživné na svoju dcéru I. W. po 66,39 eura vždy do 15. dňa v mesiaci. Od januára 2009 ku dňu rozhodovania, teda do 21. 1. 2013 si neplnila túto povinnosť pravidelne a v plnej výške, okrem februára, apríla a mája 2010, apríla, októbra, novembra 2011, januára, februára 2012, kedy zaplatila po 66,40 eura, marca 2012, kedy zaplatila cestou exekútora 50,- eur a obdobia od apríla 2012 do januára 2013, kedy zaplatila cestou exekútora po 60,- eur mesačne. Úhrady jednotlivých platieb výživného vyplynuli z výpovedi obžalovanej, svedkov U. W. a I. W., ako aj z listinných dôkazov - poštových poukazov a správy exekútora.
Obžalovaná na svoju obhajobu uvádzala, že bola uvedená do omylu vo veci „trojzápočtu“, bola oklamaná, že výživné je zaplatené. Na základe dohody medzi ňou, jej bývalým manželom U. W. a ich synom O. W. malo byť dohodnuté, že dlh, ktorý mal voči nej jej syn O. W., vyplatí svojmu otcovi U. W. a uvedená suma mala byť akceptovaná ako zaplatené dlžné výživné voči I. W.. Na hlavnom pojednávaní svedok U. W. poprel, že by bol takýto spôsob vzájomného započítania pohľadávok zrealizovaný. Ak takto
niekedy informoval obžalovanú, bolo to z dôvodu, aby zabránil jej nátlaku na syna O. pri dožadovaní sa úhrady jeho dlhu voči nej.
V uvedenej súvislosti súd poznamenáva, že pod pojmom výživné možno rozumieť súhrn zákonom upravených práv a povinností určených osôb pri zabezpečovaní úhrady odôvodnených osobných potrieb v materiálnej aj nemateriálnej sfére. Ide najmä o zabezpečenie výživy, ale aj ošatenia, bývania, starostlivosti o zdravie, potrieb vzdelania, výchovy, kultúry a iných. Plnením vyživovacej povinnosti nie je len peňažné plnenie, ale aj osobná starostlivosť, poskytovanie bývania, vecné plnenia, v prípade rozhodnutia súdu je však vždy vyjadrená v peňažnej podobe.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť. Vyživovacia povinnosť rodičov trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia majú prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie však nie je možné. Znenie druhej vety § 76 ods. 2 zákona o rodine naznačuje, že ani zo strany dieťaťa disponujúceho takouto pohľadávkou nie je možné jej započítanie voči inej pohľadávke (odhliadnuc od posudzovania spôsobilosti dieťaťa na takýto právny úkon). Rodič, v rámci práva zastupovať dieťa, nemôže započítať pohľadávku dieťaťa na výživné proti druhému rodičovi s akoukoľvek pohľadávkou druhého rodiča.
V konaní nielenže nebolo preukázané, že by došlo ku vzájomným započítaniam pohľadávok, ale ak by aj takéto niečo preukázané bolo, vychádzajúc z citovaných právnych záverov, započítanie pri výživnom pre maloleté dieťa je vylúčené zo zákona. Súd zdôrazňuje, že výživné je osobným právom dieťaťa, otec U. W. do nadobudnutia plnoletosti I. W. by ani nemal dispozičné oprávnenie k započítaniu pohľadávok, a samotná I. W., ktorá po nadobudnutí plnoletosti dňom 11. 11. 2011 je oprávnená prijímať úhrady výživného, nikdy v konaní s takýmto spôsobom úhrady výživného súhlas neprejavila.
Pokiaľ ide o argumentáciu obžalovanej, že výživné nemohla uhrádzať v plnej miere, nakoľko nemá dostatok finančných prostriedkov a v súčasnosti má zablokovaný účet, súd zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu trvá do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Rodič má prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Preukázané je, že obžalovaná je vysokoškolsky vzdelaná osoba, teda má širšie možnosti uplatnenia sa na trhu práce, než iní občania s nižším vzdelaním. Už v období od roku 1996 sa rozhodla ako samostatne zárobkovo činná osoba podnikať. Napriek tomu, že podľa jej vlastného vyjadrenia, nebola v podnikaní úspešná, dlhé obdobie sa spoliehala, bez osobitného pričinenia, že sa jej bude dariť lepšie. Nepožiadala o pomoc úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý ju mohol viesť ako uchádzačku o zamestnanie, poskytnúť jej prípadne rekvalifikáciu a byť jej nápomocný pri hľadaní stabilného zamestnania. Obžalovaná sa spoliehala na pomoc svojich rodičov, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sa voči nej vedie viacero exekúcií, medzi ktorými sú i exekúcie týkajúce sa záväzkov, ktoré nesúvisia s plnením vyživovacej povinnosti. Plnenie vyživovacej povinnosti k deťom má prednosť pred inými výdavkami rodičov a z výpovede samotnej obžalovanej vyplýva, že v období, keď zarábala viac ako 300,- eur mesačne sa jej zo zárobku strhávali neprednostné exekúcie, napr. za neuhradené faktúry, telefón a pod.
Hoci v konaní nebolo preukázané, že by obžalovaná nebola úspešná pri vykonávaní podnikateľskej činnosti v dôsledku ľahostajnosti, nedôslednosti alebo nezáujmu, preukázané však bolo, že od obdobia, ako sa jej prestalo dariť, nevyužila všetky zákonné možnosti získať stabilné zamestnanie, a urobila tak až od 1. 3. 2011, kedy sa zamestnala v spoločnosti Billa, s.r.o.
Obžalovaná neprispieva na výživu svojej dcéry ani v osobitnej, naturálnej forme, kvôli narušeným vzťahom sa s dcérou stretáva nepravidelne.
Súd vzhľadom k špecifickej povahe trestného činu zanedbania povinnej výživy, ktorý má podľa súdnej judikatúry charakter pokračovacieho trestného činu a trváceho trestného činu, v súlade s ust. § 122 ods. 13 Trestného poriadku skúmal rozsah neplnenia vyživovacej povinnosti až do doby, kým bol vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa. Preukázané bolo, že obžalovaná za obdobie od januára 2009 do 21. 1. 2013 dlhuje na výživnom pre svoju dcéru I. W. sumu najmenej 2.071,91 eura, pretože úmyselne
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnila zákonnú povinnosť vyživovať iného, a čin spáchala závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas. Obžalovaná svojim konaním naplnila všetky pojmové znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ ( § 138 písm. b/ Trestného zákona) Trestného zákona.
Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovanej, jej zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosť jej nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti jednak pred páchateľmi trestného činu, voči ktorým sa prejavuje prvok represie (zabránenie trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.
Súd uložil obžalovanej trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, teda na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, pri zohľadnení jednej poľahčujúcej okolnosti ( § 36 písm. j/ Trestného zákona), pretože obžalovaná viedla pred spáchaním trestného činu riadny život, pričom súd je presvedčený, že trest na uvedenej dolnej hranici trestnej sadzby je už sám osebe dostatočne prísnym na to, aby splnil svoj účel z hľadiska individuálnej i generálnej prevencie, a je dostatočným i na to, aby spoločnosť takýto trest prijala z hľadiska i určitého zadosťučinenia a morálneho odsúdenia páchateľky. Súd je toho názoru, že prognóza prevýchovy obžalovanej je priaznivá, najmä z toho dôvodu, že obžalovaná sa zamestnala a urobila krok smerujúci k zabezpečeniu úhrad výživného, navyše jej práca je zamestnávateľom hodnotená kladne. Súd dospel k záveru, že samotná hrozba trestom vo forme podmienečného trestu odňatia slobody s určením skúšobnej doby na dva roky je trestom primeraným, vyjadrujúcim sledovaný cieľ účelu trestu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Liptovský Mikuláš do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.