Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_10C-239-2010.pdf
PDF · 85.8 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/239/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: Y. S., nar. XX.X.XXXX, bytom W. Q. č. XX, XXX XX W., proti odporcovi: R. S., nar. X.X.XXXX, bytom H. I. č. XXX, o návrhu navrhovateľa na zvýšenie výživného, sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a .
II. Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. Trovy štátu tohto konania z n á š a štát.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 5.10.2010 domáhal zvýšenia výživného na sumu 120 eur mesačne z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného ubehlo viac ako 8 rokov. V tom čase bol žiakom základnej školy. Od septembra 2010 študuje na vysokej škole, čím sa podstatne zmenili a narástli náklady spojené hlavne s jeho štúdiom. Celú starostlivosť o neho zabezpečuje matka. Uviedol, že matka má príjem 500 eur.
Navrhovateľ, vypočutý ako účastník konania uviedol, naposledy bolo určené výživné na neho pri rozvode manželstva jeho rodičov v roku 2001 na 49,79 eur/ 1.500.-Sk ú mesačne. V tom čase bol žiakom základnej školy, odporca v tom čase pracoval v W. alebo F.. K zmene pomerov došlo u neho od tej doby v tom, že je študentom 2. ročníka SPÚ v Nitre, kupuje si kredit MHD 20 eur, niekedy dá 20 eur na benzín, lebo chodieva na brigády. Zaplatil zápisné 30 eur. Stravuje sa občas v školskej jedálni, alebo chodieva k babke. Kupuje si študijnú literatúru, za jednu zaplatí od 3 - 6 eur, jedenkrát mesačne si dobíja kredit na telefón asi 20 eur mesačne. Chodí sa 2x mesačne strihať, za čo platí 2 eur za jedno strihanie. Občas si ide sadnúť, kde je konzumné asi 4 eurá, alebo do kina a každé 3 mesiace si musí kúpiť šošovky v hodnote 25 eur.
Uviedol, že býva s matkou a dvomi súrodencami, matka zmenila zamestnanie a má rovnaký príjem, ako v predchádzajúcom zamestnaní. Žiadal zvýšiť výživné na 100 eur od podania návrhu. Odporca mu výživné riadne neplatí. Dostáva náhradné výživné 50 eur mesačne.
Odporca, vypočutý ako účastník konania uviedol, že od roku 2007 pracoval v E. na rôznych miestach. Od apríla 2009 do apríla 2010 bol jeho príjem za rok 2.576 libier, v ďalšom roku 7.080 libier za rok. Platil týždenne 50 libier za ubytovanie, 30 libier za pohonné hmoty, 50 libier mesačne poistné na auto, stravu mal asi 20 libier týždenne. Domov sa vrátil 24.12.2011. Uviedol, že má tri vyživovacie povinnosti na deti pochádzajúce z manželstva a popitom má vyživovaciu povinnosť na mal. R. S., s priateľkou a
s ňou má aj ďalšie dieťa a to mal. U. Y.. Od príchodu na L. je evidovaný na úrade práce a v roku 2012 bol uznaný invalidným.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámil listinné dôkazy a to: potvrdenie o návšteve školy navrhovateľa, potvrdenie o príjme matky navrhovateľa, potvrdenie o príjme odporcu za rok 2010, zmluvu o nájme, rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, potvrdenia Sociálnej poisťovne o výške invalidného dôchodku, rozhodnutia tunajšieho súdu č.k. 7C 119/2001 - 31, č.k. 11P 307/2010 - 33, č.k. 19C 239/2010 - 78, č.k. 24P 110/2010 - 229 a rodný list mal. U. Y., mal. U. S. a zistil tento skutkový a právny stav:
Naposledy bola vyživovacia povinnosť na navrhovateľa určená rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 7C 119/01 - 31 zo dňa 1.10.2001, kedy bolo rozvedené manželstvo rodičov navrhovateľa a bolo mu určené výživné vo výške 1.500.-Sk, na jeho sestry Y. sumou 1.000.-Sk a mal. R. sumou 1.200.-Sk. V tom čase bol odporca nezamestnaný a poberal podporu v nezamestnanosti vo výške 138, 82 € /4.173.- Sk/ mesačne, matka pracovala a mala príjem 159, 30 € /4.799.-Sk/ netto.
Navrhovateľ je t.č. študentkou 3. ročníka bakalárskeho štúdia dennou formou na Technickej fakulte SPÚ v Nitre. Jej náklady súvisiace so štúdiom, ktoré preukázal, predstavujú náklady na kredit MHD 20 eur, školné 30 eur, kredit na telefón 12 eur, potvrdenie o zakúpení šošoviek 25 eur a okrem toho má náklady na stravu, ošatenie, školské pomôcky ako aj náklady na kultúrne vyžitie.
Matka navrhovateľa mala priemerný mesačný príjem v roku 2010 vo výške 597 eur, v roku 2011 vo výške 499 eur priemerne mesačne netto, podľa vyjadrenie navrhovateľa matka v priebehu konania zmenila zamestnanie, v ktorom dosahovala príjem ako v predchádzajúcom zamestnaní .
Odporca pracoval v E., do apríla 2010 dosahoval priemerný príjem 2576 libier, /pri kurze 0,90255 v priemere mesačne 195 eur/ do apríla 2011 mal príjem 7080 libier, v priemere mesačne 536 eur a za 8 mesiacov od apríla 2011 do decembra 2011 mal príjem 5.786,51 libier, v priemere mesačne 657 eur. Odporca pracoval v tomto období v E., kde mal výdavky 80 eur mesačne na stravu, pohonné hmoty asi 120 eur mesačne a ubytovanie 200 eur mesačne, čo je spolu cca 400 eur. Uviedol, že pracovný pomer ukončil dohodou, pretože zamestnávateľ nemal pre neho prácu. Od 27.12.2011 bol evidovaný v evidencii nezamestnaných na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v W.. Od 1.2.2012 mu bola priznaná dávka v hmotnej núdzi 60,50 eur mesačne a príspevok na zdravotnú starostlivosť vo výške 2 eurá mesačne. Od 27.12.2011 bola odporcovi priznaná dávka v nezamestnanosti na dobu 6 mesiacov a jeho príjem tak predstavoval mesačne 260 eur.
Odporca má okrem detí pochádzajúcich z manželstva aj dve deti so svojou družkou Y. Y. a to mal. R., nar. X.X.XXXX, na ktorého mu bolo rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 11P 307/2010-33 zo dňa 11.7.2011 určené výživné vo výške 30% zo sumy životného minima a U., nar. X.X.XXXX, ku ktorému uznal otcovstvo po jeho návrate z E.. Uviedol, že v súčasnosti žije s Y. Y. v spoločnej domácnosti a na syna U. prispieva výživné dobrovoľne, podľa možností. Výdavky odporcu na bývanie predstavujú 41,33 eur za elektriku, 13 eur satelit, mobilný telefón 8 eur mesačne a okrem toho má výdavky na stravu a ošatenie. Y. Y., jeho družka, t.č. poberá rodičovský príspevok vo výške 194,70 eur mesačne.
Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 19C 239/2010 - 78 zo dňa 23.5.2012 súd zamietol návrh R. S. - sestry navrhovateľa voči odporcovi - R. S. o zvýšenie výživného zamietol, pôvodne mal na R. S. určené výživné odporca vo výške 39,83 eur, ktorá vyživovacia povinnosť medzičasom zanikla, čo vyplynulo v konaní 24 P 110/2010. Súd v tomto konaní rozhodol o návrhu matky navrhovateľa o zvýšenie výživného na mal. Y. S., nar. XX.X.XXXX rozsudkom č.k. 24P 110/2010 - 229 zo dňa 21. 6.2012 tak, že vyživovaciu povinnosť odporcu zvýšil zo sumy 33,19 eur na sumu 50 eur od 1.7.2012. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 2.7.2012.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, zák. č. 36/2005 Z.z., plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 veta prvá, Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
V konaní bolo preukázané, že na strane navrhovateľa od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá je základným predpokladom pre zmenu rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov na strane navrhovateľa spočíva v tom, že pri poslednej úprave výživného bol žiakom základnej školy, v súčasnosti študuje na vysokej škole v mieste bydliska, pričom jeho náklady vzrástli aj čo do stravného, hradenia cestovného MHD, zakúpenia študijnej literatúry, resp. náklady na jej prefocovanie, pričom tieto náklady navrhovateľ preukázala. Okrem toho mu vzrástli náklady súvisiace aj s jeho vekom, navrhovateľ je dospelý, má vyššie náklady na oblečenie, na uspokojovanie svojich kultúrnych potrieb, strihanie, šošovky a pod.
K zmene pomerov došlo aj u odporcu, keď pri poslednej úprave výživného poberal podporu v nezamestnanosti 4.173.-Sk /138,52 €/. Od júna 2012 poberá invalidný dôchodok vo výške 143,40 eur, ktorý mu bol od 1.1.2013 zvýšený na sumu 149,30 eur mesačne.
Návrh na zvýšenie podal navrhovateľ 5.10.2010, kedy ešte odporca pracoval v E. s príjmom prepočítaným podľa kurzu NBS vo výške 195 eur mesačne, pričom jeho náklady na bývanie boli v prepočte na eurá 600 eur mesačne, ale samotný odporca uviedol, že býval v nájme s viacerými osobami a on platil nájomné 50 libier týždenne, t.j. mesačne platil asi 200 eur bývanie. V roku 2010 mal 4 vyživovacie povinnosti a výživné na navrhovateľa neplatil.
V roku 2011 mal príjem 536 eur priemerne mesačne, náklady na bývanie, ktoré preukázal, 200 eur mesačne, okrem toho mal náklady na pohonné hmoty, stravu, oblečenie a pribudla mu vyživovacia povinnosť na mal. U.. V tomto roku mal teda 5 vyživovacích povinností na deti pochádzajúce z manželstva spolu 122,82 eur, na mal. R. minimálne výživné, v tom čase 26 eur, na mal. U. nemal určené výživné. Z takto zisteného príjmu a nákladov však súd nevidel možnosť zvýšiť výživné na navrhovateľa.
V prvom polroku roku 2012 už odporca nepracoval, bol nezamestnaný a poberal podporu vo výške spočiatku dávku v hmotnej núdzi 62,50 spolu s príspevkom na zdravotnú starostlivosť a neskôr mal podporu v nezamestnanosti priznanú na 260 eur mesačne, po dobu 6 mesiacov. Ani v tomto roku súd nevzhliadol možnosť zvýšiť výživné navrhovateľovi pri 5 vyživovacích povinnostiach. Od júna 2012 bol odporcovi priznaný invalidný dôchodok vo výške 143,40 eur a v roku 2013 149,30 eur mesačne. Z toho je zrejmé, že príjme odporcu po návrate z E. klesol a poberá, podľa jeho tvrdenia, len invalidný dôchodok.
K zmene pomerov došlo aj u matky navrhovateľa, ktorá v čase poslednej úpravy mala príjem 159,30 eur /4.799.-Sk/ mesačne, v súčasnosti je jej príjem cca 500 Eur mesačne, teda jej príjem vzrástol o cca 340 Eur mesačne. Matka navrhovateľa mala v roku 2010 a 2011 tri vyživovacie povinnosti, od roku 2012 má dve vyživovacie povinnosti a v podstatne ona sama znáša zvýšené náklady na výživu navrhovateľa.
Na základe uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku, lebo má za to, že u odporcu neboli dané podmienky na zvýšenie výživného na navrhovateľa, hoci navrhovateľ preukázal podstatnú zmenu pomerov na jeho strane. Nato, aby súd mohol vyhovieť návrhu navrhovateľa však neboli splnené podmienky na strane odporcu. V roku 2010, 2011 síce odporca pracoval, ale pracoval v zahraničí, kde sú aj vyššie náklady na bývanie, okrem toho aj kurz eura a libry bol nepriaznivý v neprospech eura. Porovnanie príjmov odporcu, jeho nákladov na život v E. a počet vyživovacích povinností, neumožnil vyhovieť návrhu navrhovateľa a zvýšiť vyživovaciu povinnosť odporcu. V roku 2012 už odporca nepracoval a poberal buď podporu v nezamestnanosti, neskôr invalidný dôchodok, ktoré príjmy sa oproti rokom 2010 a 2011 ešte zhoršili. Odporca na poslednom pojednávaní uviedol, že mu v roku 2012 pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť na mal. M., rodný list však nepredložil a súd túto
skutočnosť už neskúmal, lebo aj ak by aj toto tvrdenie nepreukázal, neumožňoval jeho súčasný príjem zvýšiť výživné na navrhovateľa.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, lebo ich nežiadal priznať.
Súd rozhodol aj o trovách štátu tak, že trovy štátu znáša štát. V konaní vznikli trovy hradené za prekladateľské úkony - tlmočné zaplatené Mgr. H. F. vo výške 20,92 eur, 40, 84 eur a 70, 40 eur, spolu 132,16 eur. Súd podľa § 148 ods. 1 O.s.p. rozhodol o týchto trovách tak, že ich znáša štát, lebo u navrhovateľa aj u odporcu sú dané podmienky na oslobodenie od platenie súdnych poplatkov, okrem toho odporca bol v konaní úspešný a preto by trovy štátu nemal hradiť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Nitra.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.