Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_2P-44-2012.pdf
PDF · 95.3 KB
Case nature
Subarea
2P/44/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Bardejov samosudkyňou JUDr. Eliškou Wagshalovou v právnej veci navrhovateľky H. M., K.. F., X.. XX.X.XXXX, L. J. J. XX, XXX XX L., proti odporcovi J. M., X.. X.X.XXXX, L. J. J.S. XX, XXX XX L., zast. JUDr. Ivanom Savčákom, advokátom so sídlom Partizánska 45, 085 01 Bardejov, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom: J. M., X.. XX.X.XXXX, Z. M., X.. XX.XX.XXXX C. R. M., X.. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálny, Bardejov, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania J. M., X.. X.X.XXXX a H. M.K., K.. F., X.. XX.X.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu V., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. XX r o z v á d z a .
Súd zveruje maloleté deti M.: J., X.. XX.X.XXXX, Z., X.. XX.XX.XXXX, R., X.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletých zastupovať a spravovať ich majetok.
Súd zaväzuje otca prispievať na výživu maloletého J., X.. XX.X.XXXX sumou vo výške 110,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, opakovane do budúcna, počnúc právoplatnosťou rozsudku, k rukám matky.
Súd zaväzuje otca prispievať na výživu maloletého Z., X.. XX.XX.XXXX sumou vo výške 90,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, opakovane do budúcna, počnúc právoplatnosťou rozsudku, k rukám matky.
Súd zaväzuje otca prispievať na výživu maloletej R., X.. XX.XX.XXXX sumou vo výške 120,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, opakovane do budúcna, počnúc právoplatnosťou rozsudku, k rukám matky.
Súd upravuje styk otca s maloletým J., X.. XX.X.XXXX C. Z., X.. XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi následovne :
- každý párny týždeň počas školského roka v piatok od 16.00 hod. do 19.00 hodiny,
- každý štvrtý týždeň v kalendárnom mesiaci počas školského roka od soboty 9.00 hod. do nedele 17.00 hodiny,
- počas letných prázdnin od 1.7. od 9.00 hod. do 14.7. do 18.00 hodiny a od 1.8. od 9.00 hod. do 15.8. do 18.00 hodiny,
- počas jarných prázdnin párneho kalendárneho roka od soboty predchádzajúcej prvému dňu prázdnin od 9.00 hodiny do nedele nasledujúcej po poslednom dni prázdnin do 18.00 hodiny,
- počas Vianočných sviatkov párneho kalendárneho roka odo dňa 24.12. od 9.00 hod. do dňa 27.12. do 18.00 hodiny,
- počas Silvestra nepárneho kalendárneho roka odo dňa 28.12. od 9.00 hod. do 1.1. do 18. 00 hodiny,
- počas Veľkonočných sviatkov nepárneho kalendárneho roka vždy do štvrtka od 17.00 hod. do pondelka 18.00 hodiny,
s tým, že matka je povinná deti na styk riadne pripraviť a otcovi ich odovzdať v mieste svojho bydliska, kde je otec povinný matke deti v stanovenom čase vrátiť.
Súd upravuje styk otca s maloletou R., X.. XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v piatok od 16.00 hod. počas prvého mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku v trvaní jednej hodiny.
Následne počas druhého mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku je otec oprávnený sa s maloletou stretávať v trvaní dvoch hodín.
Od tretieho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku je otec oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v piatok v čase od 16.00 hod. do 19.00 hodiny, s tým, že matka je povinná dieťa na styk riadne pripraviť a otcovi ju odovzdať v mieste svojho bydliska, kde je otec povinný matke dieťa v stanovenom čase vrátiť.
Rodičia sú si povinní navzájom oznámiť skutočnosť, že styk nemôže byť zrealizovaný z vážnych dôvodov, najmenej jeden deň vopred.
V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka dňa 30.4.2012 podala na tunajší súd návrh na rozvod manželstva a na úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu z ich manželstva na čas po rozvode s odôvodnením, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené, manželia nežijú v spoločnej domácnosti. Prvé konflikty nastali počas ich spolužitia u rodičov odporcu. Neskôr sa presťahovali do bytu, kde sa spočiatku vzťahy zlepšili, avšak po narodení najmladšej dcéry začal odporca psychicky ponižovať navrhovateľku, začal byť chorobne žiarlivý, nestaral sa o rodinu, mal nezodpovedný prístup k práci, navrhovateľka z dôvodu zabezpečenia potrieb rodiny prerušila materskú dovolenku, keď mala dcéra iba 17 mesiacov. Navrhovateľke vyčítal, že pracuje, hádal sa s ňou, urážal ju aj jej rodinu. Keď si navrhovateľka uvedomila, že manželské spolužitie negatívne vplýva aj na maloleté deti, ktoré majú z otca strach, rozhodla sa odsťahovať zo spoločnej domácnosti s odporcom a podať žiadosť o rozvod manželstva.
Odporca vyjadril svoju ľútosť nad rozvratom manželstva a ochotu obnoviť manželské spolužitie a navrhovateľkou, čo by podľa neho bolo v záujme hlavne detí. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol, aby súd s prihliadnutím k jeho zárobkovým možnostiam a schopnostiam určil výživné v sume 30€ na každé dieťa a upravil styk otca s deťmi.
Kolízny opatrovník navrhol v prípade rozvodu manželstva otca maloletých zaviazať povinnosťou prispievať na ich výživu v sume zodpovedajúcej jeho zárobkovým možnostiam a schopnostiam a upraviť styk otca s maloletými deťmi s prihliadnutím na ich vek.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov doložených do spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX. U oboch účastníkov ide o prvé manželstvo, obaja sú slovenskí štátni občania. Z manželstva pochádzajú tri maloleté deti: J., X.. XX.X.XXXX, Z., X.. XX.XX.XXXX, R., X.. XX.XX.XXXX.
Z výsluchu oboch účastníkov súd zistil, že navrhovateľka trvá na rozvode manželstva, obnovenie manželského spolužitia u nej neprichádza do úvahy. Odporca vyjadril svoju ľútosť nad rozvratom manželstva, svoju ochotu obnoviť spolužitie najmä kvôli maloletým deťom. Účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti od apríla roku 2012, intímnym životom nežijú tri roky. Podstatným dôvodom rozvodu zo strany navrhovateľky je odporcova žiarlivosť, neochota pracovať a zabezpečovať finančne starostlivosť o rodinu a domácnosť a agresivita voči nej. Odporca fyzické napadnutie poprel, považoval ho iba za prudšiu výmenu názorov. Poukázal na silnú citovú väzbu navrhovateľky na jej rodičov a rodinných príslušníkov, od ktorých sa počas trvania manželstva nedokázala odpútať.
Podľa § 22 Zák. o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 až 3 Zák. o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19. Zákon o rodine ako dôvod rozvodu manželstva uvádza vážne narušenie a trvalý rozvrat vzájomných vzťahov medzi manželmi, pričom narušenie a rozvrat vzťahov si vyžaduje kvalifikovaný stupeň. Okrem toho je potrebné skúmať možnosť obnovenia manželského spolužitia, ktorá je závislá od vôle manželov a ich postoju k manželstvu.
Súd vyhodnotil dôkazy podľa svoje úvahy, jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že návrh je dôvodný.
Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd nepochybne preukázané, že manželstvo účastníkov konania je tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že nemôže plniť svoj účel, pričom rozvrat možno považovať ako kvalifikovaný a nenapraviteľný. Príčinu rozvratu tohto manželstva súd vidí najmä v citovom odcudzením sa účastníkov konania, ďalej v tom, že účastníci konania nevytvárajú trvalé a harmonické životné spoločenstvo ( dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú, vzájomne si nepomáhajú. Obnova manželského spolužitia u nich neprichádza do úvahy najmä pre kategoricky odmietavý postoj navrhovateľky, ktorá podala návrh na rozvod manželstva po dlhej a zrelej úvahe. Vzhľadom na neprekonateľné napäté vzťahy medzi účastníkmi konania, ktoré by mohli mať negatívny vplyv aj na maloleté deti , rozvod nie je v rozpore ani s ich záujmami. Z uvedeného súd považuje manželstvo účastníkov konania len za formálne, neplniace účel a preto ho rozviedol.
Podľa § 113, ods. 1 OSP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 24, ods. 4 Zák. o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25, ods. 2 Zák. o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 25, ods. 3 Zák. o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Podľa § 25, ods. 4 Zák. o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zák. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 a 5 Zák. o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky. Prihliadol pri tom na skutočnosť, že tá sa o nich po celý čas od odchodu zo spoločnej domácnosti s odporcom riadne stará. Otec so zverením detí do osobnej starostlivosti matky súhlasil.
Mal. J. má XX rokov, má poruchy učenia, trpí na dyslexiu a dysgrafiu. Navštevuje centrum špeciálnych pedagogických služieb a je sledovaný na neurológii. Jeho stav vyžaduje pravidelnú liečbu na prístroji, za ktorú matka uhrádza dvakrát ročne sumu 10€. Stravuje sa v školskej jedálni, stravné predstavuje sumu 20-23 € mesačne. Navštevuje plaváreň, poplatky predstavujú 12 e ročne. Mal. Z. má X rokov, navštevuje 4. ročník ZŠ, je zdravý, potreby má primerané veku. Matka uhrádza stravné v školskej jedálni 20-23 € mesačne, poplatky za plaváreň 12 € ročne. Mal. R. navštevuje súkromné jasle, mesačný poplatok predstavuje sumu 180€, je zdravá, potreby má primerané veku.
Matka je zamestnaná v zariadení pre seniorov Č., jej priemerný mesačný príjem predstavuje sumu 450 €. Okrem toho je poberateľkou rodičovského príspevku v sume 194,70 € a prídavkov na deti v sume 67,62€. Je zdravá, potreby má primerané veku.
Otec maloletých detí je nezamestnaný. Je vyučený stolár, absolvent SOU poľnohospodárskeho bez maturity. V minulosti pracoval v Českej republike ako stavebný robotník na montážach, pracoval na turnusy. Často nebol doma, tomu pripisoval aj vznik problémov v manželstve. naposledy pracoval v spoločnosti Y., pracovný pomer ukončil on z dôvodu, že zo strany zamestnávateľa neboli dodržané podmienky na ktorých sa dohodli. Následne vycestoval do Škótska, kde však nezohnal prácu. Po návrate
domov sa zaevidoval na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, od septembra 2012 nemá nárok na podporu v nezamestnanosti. Prácu si aktívne hľadá, zúčastnil sa na kurze opatrovania, ktorý organizoval úrad práce. Býva u rodičov. Z predaja bytu, v ktorom žili spolu s navrhovateľkou a mal. deťmi po vyplatení všetkých dlhov obdržal sumu 6.400 €, ktorú si rozdelil s navrhovateľkou na polovicu, ostalo mu 3200 €.
Súd pri určení výživného vychádzal z práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov a povinnosti rodičov prispievať na výživu svojich detí do momentu nadobudnutia schopnosti samostatne sa živiť. Súd zvážil možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca a odôvodnené potreby maloletých detí, pričom dospel k záveru, že s prihliadnutím k zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca a potrebám jednotlivých detí je dôvodný návrh na určenie výživného na mal. J. v sume 110 € , na mal. Z. v sume 90 € a na mal. R. v sume 120 € mesačne. Uvedené sumy zodpovedajú osobným, majetkovým pomerom otca, ktorý má podľa názoru súdu má všetky možnosti a schopnosti preto, aby na výživu detí prispieval takto určenou sumou. Pri určení výživného prihliadol tiež na skutočnosť, že odporca má možnosť nájsť si prácu, jeho postoj k hľadaniu si práce vyhodnotil ako pasívny, tiež odporcovi bol vyplatený finančný podiel z výťažku z predaja bytu a výživné má prednosť pred inými výdavkami povinného rodiča.
Je v záujme maloletých detí, aby si so svojim otcom budovali pevný citový vzťah, ktorý je jeden zo základov pre ich zdravý emočný vývin. Aj s prihliadnutím na vážnosť narušenia vzťahov medzi rodičmi je najvhodnejšie, aby ich stretávanie sa a kontakt prebiehal v nerušenej atmosfére. Iba tak si budú môcť vybudovať a rozvíjať vzájomný citový vzťah. Súd nezistil žiaden rozpor so záujmami maloletých detí pri ich stretávaní sa s otcom. Naopak, u otca existujú všetky predpoklady, aby počas času vymedzeného na stretávanie sa deťmi na požadovanej úrovni realizoval svoje rodičovské práva a povinnosti. Pri určení styku otca s maloletou R. súd prihliadol na jej nízky vek a skutočnosť, že otca takmer nepozná, preto upravil ich stretávanie sa v postupne sa zvyšujúcom rozsahu s prihliadnutím na to, aby stretávanie sa bolo v čase stretnutí otca s ostatnými súrodencami. Takýmto spôsobom podľa názoru súdu môže dôjsť medzi nimi. Súd pri stanovení času a rozsahu stretávania sa s otca s maloletými kládol dôraz na to, aby sa tento styk čo najviac prispôsobil prirodzenému režimu detí a tento nebol narúšaný.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 OSP, podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Bardejov.
V zmysle § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (§ 251 ods. 1 O.s.p.).