Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-2T/69/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca samosudcom JUDr. Michalom Uhorskaiom v trestnej veci proti obžalovanému U. Y. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. januára 2013, takto

rozhodol:

Obžalovaný: U. Y.,

nar. XX. XX. XXXX Y. K. R., trvale bytom C. Č.. XX, okres K. R., bez zamestnania,

rozhodol:

dňa 12. 01. 2012 o 13.45 h viedol osobné motorové vozidlo značky Volkswagen Transporter, evidenčného čísla K.-XXXBR, v meste V. po štátnej ceste I. triedy číslo 67 na Ulici H. v smere na obec F., pričom v križovatke s Ulicou C. J. bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ v V.,

pričom vozidlo viedol napriek tomu, že rozhodnutím o priestupku Okresného riaditeľstva PZ Rimavská Sobota, Okresného dopravného inšpektorátu Rimavská Sobota sp. zn. ORPZ-RS-ODI2-Sk-438/2011 zo dňa 06. 10. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 10. 2011, bol postihnutý okrem iného i zákazom činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov,

t e d a

maril výkon rozhodnutia orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie štátneho orgánu o zákaze činnosti,

t ý m s p á ch a l

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa .

Z a t o m u s ú d u k l a d á

Podľa s použitím , pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa a priťažujúcej okolnosti podľa , a s použitím peňažný trest vo výške 500,- Eur (päťsto eur).

Podľa pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje obžalovanému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šiestich) mesiacov.

Podľa , ukladá obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 18 (osemnástich) mesiacov.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca podal na súd obžalobu na obžalovaného U. Y. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa , na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného a svedkyne K. Y.. Prokurátor počas hlavného pojednávania navrhol vypočuť aj svedkyňu C. F., neskôr však z od tohto svojho návrhu upustil.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že priznáva šoférovanie napriek tomu, že v tom čase mal vedomosť o tom, že má zadržaný vodičský preukaz. Toto konanie však nepovažoval za trestný čin, pretože šoféroval za svojím chorým synom do školy, ktorá je vzdialená od jeho bydliska 10 km, pričom v tom čase nevedel nájsť inú osobu, ktorá by ho za synom do školy mohla odviesť. Syn trpí duševnou chorobou, máva depresie a v prípade, ak sa mu nepodá včas liek, môže odpadnúť do bezvedomia. Dokonca ani samotné podanie lieku nemusí zabrať, musí ho ukľudniť on alebo jeho manželka.

Svedkyňa K. Y., manželka obžalovaného potvrdila skutočnosti, ktoré vo výpovedi uviedol obžalovaný s tým, že v ten deň ju kontaktovala telefonicky učiteľka ich syna, pani C. F., že ich syn má depresie. Toto sa stávalo pravidelne, ukľudniť syna boli v škole za posledný rok asi 20 krát. Syn má zo sebou lieky proti depresii a tieto zobral aj v to ráno, keď išiel do školy. Ona sa pokúšala na odvoz do školy zohnať niekoho iného, aby manžel, o ktorom vedel, že má zadržaný vodičský preukaz, nemusel šoférovať, ale nepodarilo sa jej to. Preto musel napokon šoférovať jej manžel, ona nie je šofér.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané takisto listinné dôkazy, z ktorých boli zistené nasledovné skutočnosti:

Zo správy MUDr. O., detského psychiatra, z 11.09.2012, súd zistil, že syn obžalovaného bol u nej na vyšetrení dňa 05.04.2012, preto sa nevedela vyjadriť k jeho stavu v čase skutku, teda 12.01.2012. Chlapec skutočne má depresívny postoj ku škole s možnosťou prechodu so somatizácie pri častejšej chorobnosti, avšak nikdy mu nebola stanovená žiadna diagnóza. Na ďalšie vyšetrenia prišli rodičia s chlapcom už iba 25.04.2012 a 24.05.2012, pričom stav sa vážne nezmenil, potom už nechodili vôbec, pričom ona navrhla aj hospitalizáciu maloletého dieťaťa. Podľa jej názoru ak by dieťa trpelo tak vážnym ochorením, ako tvrdia jeho rodičia, dieťa by bolo už dlhšiu dobu sledované v odbornej ambulancii, čo je v rozpore so skutočnosťou, že na kontrolnom vyšetrení u nej boli naposledy v máji 2012. V ďalšom vyjadrení MUDr. O. uviedla, že maloletý sa s rodičmi k nej dostavil až dňa 11.09.2012.

Z evidenčnej karty vodiča obžalovaného súd zistil, že obžalovaný bol niekoľkokrát priestupkovo postihnutý, pričom vždy sa jednalo o priestupky v oblasti dopravy. V čase spáchania skutku mu bol zadržaný vodičský preukaz.

V správe Obce C. nie je obžalovaný bližšie hodnotený.

Podľa odpisu z registra trestov obžalovaný bol doposiaľ trikrát súdne trestaný, naposledy v roku 2010, nikdy nešlo o odsúdenia za skutok spáchaný v oblasti dopravy.

V súlade s súd hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

V súlade s súd pri svojom rozhodnutí prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebrané na hlavnom pojednávaní a opiera sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.

Na základe takto vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu dostatočnom na náležité zistenie skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo ako aj v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie , súd dospel k záveru, ktorý je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

Pri dokazovaní v tomto konaní nešlo o zistenie, či obžalovaný spáchal skutok uvedený v obžalobe, keďže tento skutok je podložený viacerými nespochybniteľnými dôkazmi a k tomuto sa obžalovaný aj priznal. Išlo o zistenie, či sa jednalo o trestný čin, pretože obžalovaný tvrdil, že sa nejednalo o trestný čin, nakoľko síce šoféroval počas zákazu, avšak urobil tak z dôvodu choroby jeho syna, ktorý v tom čase akútne potreboval jeho pomoc, prípadne pomoc jeho ženy, ktorá však nemá vodičské oprávnenie.

Pre súd bolo dôležité pri obrane obžalovaného skúmať, či sa skutočne jedná u jeho syna o tak závažnú chorobu, pri ktorej by mohol prípadný záchvat alebo iný prejav choroby spôsobiť vážne poškodenie jeho zdravia, čo by potom mohol súd zohľadniť pri posudzovaní skutku obžalovaného ako prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia. Výpoveď manželky obžalovaného potvrdzovala argumentáciu obžalovaného, avšak súdom zabezpečený dôkaz, a to vyjadrenie MUDr. O., detskej psychiatričky, ktorá vyšetrovala syna obžalovaného, je v rozpore s tým, čo tvrdí obžalovaný a jeho manželka. Podľa jej zistení, chlapec síce trpí depresiami, ktoré by teoreticky mohli pri častejších prejavoch chorobnosti mohli mať za následok aj somatický stav, avšak tieto teórie sa pri synovi obžalovaného nikdy nepotvrdili, nebola mu nikdy stanovená konkrétna diagnóza a okrem pravidelného brania predpísaných liekov nebol ani nikdy na konkrétnu chorobu liečený. MUDr. O. navrhla obžalovanému a jeho manželke hospitalizáciu ich syna, títo sa však k tomu nevyjadrili a na poslednú kontrolu prišli až po 4 mesiacoch, pričom ona im odporučila chodiť na kontroly každý mesiac. MUDr. O. takéto konanie rodičov považuje pri tak závažnom ochorení, za aké oni ochorenie ich syna považujú, za prejav toho, že v skutočnosti stav ich syna nie je tak vážny, ako uviedli vo svojich výpovediach.

Ak by stav ich syna bol tak vážny ako obžalovaný a jeho manželka uviedli, teda že za posledný rok boli v škole už 20 krát z dôvodu riešenia zlého stavu ich syna, určite by vyvinuli väčšie úsilie v liečbe ich syna, čo je v rozpore s ich skutočným konaním, kedy na kontrolu k detskej psychiatričke išli až po 4 mesiacoch a na jej návrh na hospitalizáciu syna nereagovali. Z týchto dôvodov súd uznal obžalovaného za vinného zo skutku uvedeného v obžalobe.

Súd pri rozhodovaní ohľadne trestu vzhľadom na vykonané dokazovanie zistil na strane obžalovaného poľahčujúcu okolnosť v zmysle , teda, že obžalovaný sa priznal ku skutku a zistil existenciu jednej priťažujúcej okolnosti podľa , teda že obžalovaný bol už za trestný čin v minulosti odsúdený. Tieto skutočnosti odôvodňovali použitie . Vzhľadom na charakter trestného činu, ako aj na rodinnú situáciu obžalovaného súd považoval za vhodnejšie uloženie peňažného trestu, ktoré by malo postačovať na prevýchovu obžalovaného.

Súd zároveň uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti, pretože sa jednalo o prečin spáchaní v oblasti dopravy.

Uvedené druhy trestov súd považuje za nevyhnutné a ich výmeru zároveň za postačujúcu pre dosiahnutie účelu trestu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Pre osoby, ktoré boli prítomné pri vyhlásení rozsudku plynie lehota od jeho vyhlásenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Pre osoby, ktoré neboli prítomné pri vyhlásení rozsudku, plynie 15 dňová lehota od doručenia rozsudku.