Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-121-2012.pdf
PDF · 85.73 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-5P/121/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske v konaní pred sudcom Mgr. Dušanom Ďurianom v právnej veci navrhovateľky T. Y., N.. F., Q.. XX.XX.XXXX, bytom v Ž. Q. Q., Č.. XXX, proti odporcovi G. Y., Q.. XX.XX.XXXX, trvale bytom v W., U. Č.. XXXX/X, ktorého pobyt nie je známy, o manželské výživné, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a.
Odporcovi náhradu trov konania voči navrhovateľke n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Dňa 05.09.2012 doručila navrhovateľka tunajšiemu súdu návrh na začatie konania, ktorým sa voči odporcovi domáhala určenia manželského výživného v sume 500,- € mesačne s účinnosťou od 01.09.2012. V návrhu uviedla, že manželstvo s odporcom uzavrela dňa 28.08.1977. V súčasnej dobe je nezamestnaná a bez príjmu, z toho dôvodu si chce podať žiadosť o dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke, podmienkou pre priznanie dávky je uplatnenie si zákonného nároku na manželské výživné, preto žiada o určenie výživného cestou súdu.
Odporca sa k návrhu navrhovateľky nevyjadril.
Uznesením č.k. 5P/121/2012-26 zo dňa 20.11.2012 súd v zmysle § 48 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) rozhodol, že písomnosti sa budú odporcovi doručovať v súdnom spise, pretože jeho pobyt sa nepodarilo zistiť, súdu sa nepodarilo doručiť odporcovi písomnosť na adresu trvalého pobytu, nepodarilo sa zistiť miesto, na ktorom preberá písomnosti, tento sa zdržuje na neznámom mieste, pričom si neplní svoju ohlasovaciu povinnosť registru obyvateľov; podľa zistenia súdu nie je odporca v registri Sociálne poisťovne vedený ako zamestnanec ani samostatne zárobkovo činná osoba, nie je vedený ani ako nezamestnaný a nepoberá ani žiadne sociálne dávky, súčasne odporca nie je vo výkone trestu odňatia slobody alebo väzby; súdu sa nepodarilo zistiť ani žiadnu osobu z prostredia blízkeho odporcovi, ktorú by bolo možné ustanoviť za opatrovníka odporcu.
Odporca sa pojednávania nariadeného na deň 21.01.2013 nezúčastnil, hoci naň bol predvolaný riadne a včas uložením v súdnom spise (č.l. 38 spisu), svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, preto súd v záujme hospodárnosti konania prejednal vec v jeho neprítomnosti, keď v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pritom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vykonal nasledujúce dokazovanie:
Z výpovede navrhovateľky ako účastníčky konania (č.l. 42 spisu) súd zistil, že na návrhu trvá. Návrh si podala na odporučenie úradu práce pri vybavovaní dávky v hmotnej núdzi. Odporca je jej manžel, manželstvo uzavreli v roku 1977, stále trvá, nebolo rozvedené, s odporcom ale nežijú už 20 rokov v spoločnej domácnosti, tento sa nachádza na jej neznámom mieste. Z manželstva pochádzajú tri plnoleté deti, tieto sú už samostatné. Čo sa týka jej osobných, majetkových a zárobkových pomerov, je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, vyživovaciu povinnosť nemá žiadnu, je v súčasnosti aj práceneschopná po úraze pravého bedrového kĺbu, má príjem len v podobe dávky v hmotnej núdzi v sume 62,50 € mesačne. Má bežné výdavky na domácnosť a energie v sume 20,- € mesačne, potom strava a podobne. Nehnuteľnosti a ani cenné hnuteľné veci nevlastní.
Z lustrácie v registri Sociálnej poisťovne (č.l. 16 spisu, č.l. 40 spisu) súd zistil, že navrhovateľka ani odporca nie sú vedení ako zamestnanci u žiadneho zamestnávateľa.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske zo dňa 30.10.2012 (č.l. 19 spisu) súd zistil, že navrhovateľka je od 26.06.2012 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie; z ďalšej správy tohto úradu zo dňa 06.11.2012 (č.l. 24-25 spisu) súd zistil, že navrhovateľka poberá od 01.09.2012 dávku v hmotnej núdzi v sume 62,50 € mesačne.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany zo dňa 29.10.2012 (č.l. 17 spisu) súd zistil, že odporca nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, posledná jeho evidencia bola v roku 1993, nepoberá ani žiadne sociálne dávky.
Zo správy Sociálnej poisťovne, ústredie, zo dňa 31.10.2012 (č.l. 23 spisu) súd zistil, že odporca nie je poberateľom dávok dôchodkového poistenia, dávok v nezamestnanosti, dávok garančného poistenia, dávok úrazového poistenia a dávok nemocenského poistenia.
Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 77 ods. 1 prvá a druhá veta Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Spoločenský účel manželstva vyplýva z funkcií manželstva, prípadne ním založenej rodiny. Týmito funkciami sú hlavne funkcia biologická, výchovná, ekonomická a funkcia vzájomnej pomoci. V rámci ekonomickej funkcie manželstva majú obidvaja manželia rovnaké postavenie pri plnení svojich povinností súvisiacich s uspokojovaním potrieb ich rodiny založenej manželstvom. Povinnosťou manželov je uspokojovať potreby rodiny ako celku a tiež uspokojovať individuálne potreby jej jednotlivých členov. Rozsah, akým sa každý z manželov má na uspokojovaní potrieb rodiny podieľať, je vymedzený schopnosťami a možnosťami každého z nich. Hoci manželia zabezpečujú potreby rodiny podľa svojich schopností a možností, ktoré nemusia byť a spravidla ani nie sú rovnaké, podieľajú sa rovnakou mierou na hospodárskom výsledku svojej činnosti. Majú preto tiež právo na zásadne rovnakú životnú úroveň, pričom v žiadnom prípade nejde o mechanickú rovnosť vyvodzovanú napr. len zo zárobkov manželov. Ak sa niektorý z manželov nestará o uspokojovanie potrieb rodiny, aplikujú sa ustanovenia o vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vyplýva v zmysle uvedeného z ekonomickej funkcie rodiny a zaniká až zánikom manželstva.
V prejednávanej veci dospel súd po vykonanom dokazovaní k záveru, že návrh navrhovateľky na priznanie manželského výživného nie je dôvodný. Navrhovateľka a odporca sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti už viac ako 20 rokov, navrhovateľka je nezamestnaná, bez vyživovacích povinností, poberá dávku v hmotnej núdzi v sume 62,50 €, pomery odporcu sa nepodarilo zistiť. Na účely rozhodovania o manželskom výživnom je teda životná úroveň navrhovateľky a odporcu podľa názoru súdu v zásade rovnaká, preto súd návrh navrhovateľky zamietol. Pri rozhodovaní prihliadol súd aj na skutočnosť, že manželstvo účastníkov konania dlhodobo celkom zjavne neplní svoje funkcie, pretože títo už 20 rokov nežijú v spoločnej domácnosti, nie sú vôbec v kontakte, preto aj ich zákonná vzájomná vyživovacia povinnosť je len formálna a zaviazanie odporcu na jej plnenie by podľa názoru súdu bolo v rozpore s dobrými mravmi (§ 75 ods. 2 Zákona o rodine).
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V prejednávanej veci bol plne úspešný odporca a vzniklo mu právo na náhradu trov konania voči vo veci plne neúspešnej navrhovateľke. Keďže však odporcovi žiadne trovy nevznikli a žiadne trovy mu nevyplývajú ani zo spisu, súd mu ich náhradu voči navrhovateľke nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).