Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45P-193-2012.pdf
PDF · 91.19 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-45P/193/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou v právnej veci mal. G. B., D.. X.X.XXXX, zast. v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, detašované pracovisko Košice II, dieťaťa matky L. B., F.. T., D.. X.XX.XXXX, N. G. XX, G. a otca Ľ. B., D.. X.XX.XXXX, N. G. XX, G., v konaní o nariadenie ústavnej starostlivosti takto
rozhodol:
Nariaďuje ústavnú starostlivosť mal. G. B., D.. X.X.XXXX S. F. Y. N., Š. XXX, XXX XX N..
Matka L. B., D.. X.XX.XXXX V. P. Ľ. B., D.. X.XX.XXXX sú obaja povinní prispievať na výživu mal. G., každý sumou 30% výšky životného minima na jedno nezaopatrené dieťa vždy do 20.-dňa v mesiaci vopred na účet F. Y. N. počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 17.8.2012 bol Okresnému súdu Košice II doručený návrh na vydanie predbežného opatrenia pred nariadením ústavnej starostlivosti na umiestnenie mal. G. B. W. F. Y. N. a tunajší súd uznesením zo dňa 22.8.2012 č. k. 45P 193/2012-12 mal. G. B., D.. X.X.XXXX dočasne umiestnil do F. Y. N.. Dôvodom pre umiestnenia bola skutočnosť, že maloletá pochádza z mnohopočetnej rodiny, kde je rodinné prostredie nepodnetné a výrazne sociálne zanedbané. Rodina žila pôvodne na C. Č.. X S. G., pokiaľ ich z dôvodu asanácie bloku nevysťahovali. V súčasnej dobe sa rodina zdržiava na G. XX S. G., kde sa jedná o 4-izbový byt na štandardnej úrovni, po hygienickej stránke priemerne udržiavaný. Mal. G. je žiačkou Špeciálnej základnej školy v G., ktorá oznámila, že u maloletej od roku 2008 signalizuje vynechávanie vyučovania bez ospravedlnenia. Z dôvodu výskytu záškoláctva aj u iných súrodencov maloletej boli obidvaja rodičia trestne stíhaní pre podozrenie zo spáchania prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže v zmysle ust. § 211 ods. 1 písm. b) ods. 3 písm. a) Trestného zákona, v dôsledku čoho im bol trestným rozkazom tunajšieho súdu č.k. 8T 20/2012-51 uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov. Mal. G. rodičov nerešpektuje, z domácnosti uteká, potuluje sa po nociach, školu odmieta pravidelne navštevovať, má vysoký počet vynechaných neospravedlnených vyučovacích hodín, fajčí, občas fetuje. Opakovane sa dopustila drobných krádeží v potravinách, pričom tieto priestupkové a trestné konania, však boli pre neprípustnosť trestného stíhania z dôvodu nedostatku veku maloletej odložené. Mal. G. bola v roku 2011 vedená u pedopsychiatričky pre nepokoj, tenziu, irritabilitu a agresívne prejavy v správaní. Zároveň u maloletej boli diagnostikované poruchy v správaní s ľahkou mentálnou retardáciou, pričom z dôvodu agresívneho správania bola istý čas hospitalizovaná aj na Detskej psychiatrickej klinike v G.. Nakoľko
nik z príbuzných mal. dieťaťa nemá záujem o zabezpečovanie jeho starostlivosti, dieťa sa potuluje, je mimo domu aj niekoľko dní a nocí bez vedomia rodičov, žije životom, ktorý vážne ohrozuje jeho zdravý fyzický, psychický vývin, bolo v jeho záujme, aby bolo umiestnené do reedukačného centra.
Uznesením zo dňa 25.9.2012 tunajší súd začal konanie bez návrhu o nariadenie ústavnej starostlivosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka a oboznámením sa listinnými dôkazmi: Správou z F. Y. N., rodným listom dieťaťa, charakteristikou žiaka a zistil tento skutkový stav vecí:
Z návrhu kolízneho opatrovníka na vydanie predbežného opatrenia vyplýva, že rodičia majú spolu 14 detí, z toho 4 sú už dospelí. Rodina je v hmotnej núdzi, preto otec poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 166,30 eur mesačne. Rodičovské prístupy k výchove mal. G. sú nedôsledné, nezodpovedné a nestimulujúce, čo vyplýva hlavne zo spôsobu života rodiny. Rodičia nepripisujú vyskytujúcim sa výchovným problémom s maloletou dôležitosť, príčiny vzniknutých problémov vidia inde ako vo výchovných činiteľoch. V poslednom období sa správanie maloletej výrazne zhoršilo, maloletá si riadne neplní povinnú školskú dochádzku, potuluje sa, odchádza z domu bez vedomia rodičov a potuluje sa v rámci G., často odíde z domu aj na niekoľko dní a nocí. Maloletá rodičom neoznámi miesto pobytu, preto rodičia následne maloletú hľadajú po G. prostredníctvom príbuzných, známych a kamarátov maloletej.
Kolízny opatrovník odporučil, aby súd u maloletej nariadil ústavnú starostlivosť v F. Y. N., nakoľko nariadenie ústavnej starostlivosti je vzhľadom na aktuálne málo podnetné rodinné prostredie a na celkový zdravý vývin dieťaťa v jeho záujme.
Zo správy F. Y. N., kde bola mal. G. prijatá na základe uznesenia Okresného súdu Košice II dňa 4.9.2012 vyplýva, že mal. G. do kolektívu rýchlo zapadla, poznala a pozná dievčatá z miesta svojho bydliska. Neskôr sa jej správanie zmenilo. Je provokačná voči ostatným dievčatám, je povýšenecká, provokatívna, inklinuje k problémovým dievčatám. Nemá problém fyzicky zaútočiť. Používa vulgárne výrazy v kolektíve detí aj v prítomnosti dospelých. Rada sa však zapája do rôznych aktivít, ktoré sa v zariadení aj mimo neho uskutočňujú. Veľmi rada spieva a tancuje. Hygienické návyky má čiastočne osvojené, avšak je potrebná kontrola a usmernenie. Na zimné prázdniny bola doma, stanovený termín návratu rodičia dodržali. Prevýchovný proces je naďalej potrebný v reedukačnom centre.
Matka na pojednávaní sa vyjadrila, že súhlasí s umiestnením mal. G. v reedukačnom centre na potrebný čas.
Otec sa na pojednávanie neustanovil, pričom doručenie predvolania bolo riadne vykázané.
Podľa ust. § 54 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.
Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
Súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná.
Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
Podľa ust. § 55 ods. 1 Zákona o rodine, súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
Podľa ust. § 81 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zák. č. 36/2005 Z. z. o rod., plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
V zmysle citovaných zákonných ustanovení je súd povinný skúmať, či mal. dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti (napr. starým rodičom alebo iným príbuzným) alebo do pestúnskej starostlivosti a tak predísť nariadeniu ústavnej starostlivosti. Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého je vážne ohrozená alebo jeho výchova je vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave. Súd však môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť, aj vtedy ak jej nariadeniu nepredchádza oné výchovné opatrenie. Jedná sa najmä o prípady, keď je výchova maloletého tak vážne narušená, že aplikácia niekoľkých opatrení by sa minula účinku alebo v prípade, keď sa rodičia o maloletého nestarajú a nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti inej osoby. O vážnom narušení výchovy maloletého hovoríme aj vtedy ak negatívne vplyvy výchovného prostredia sa prejavujú v negatívnom správaní maloletého (pácha trestnú činnosť, túla sa, nechodí do školy, požíva alkoholické nápoje alebo iné návykové látky a pod.)
V tomto konkrétnom prípade súd s poukazom na vyššie uvedený skutkový stav a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami nariadil mal. G. ústavnú starostlivosť, nakoľko mal za to, že rodičia svojim nezodpovedným spôsobom života prispeli k tomu, že maloletá predtým, ako bola predbežným opatrením umiestnená do reedukačného centra viedla život, ktorý vážne ohrozoval jej zdravý fyzický i psychický vývin. Preto súd bol toho názoru, že je v záujme maloletej, aby bola umiestnená do reedukačného centra, kde postupne nadobúda nové správne návyky, v dôsledku čoho je možné predpokladať, že do budúcna bude schopná viesť riadny život, pokiaľ sa v takomto výchovnom pôsobení bude aj naďalej pokračovať. Vzhľadom na nezáujem iných príbuzných (nemôže ísť o zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti) a neúčelnosť iného výchovného opatrenia (vzhľadom na vážne narušenie výchovy maloletého, prejavujúce sa v jeho negatívnom správaní, túlaní sa, požívaní omamných látok, záškoláctve) súd rozhodol o nariadení ústavnej výchovy v F. Y. N. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd zároveň určil povinnosť rodičom prispievať na výživu mal. G. v minimálnej zákonom stanovenej výške po 30 % zo sumy životného minima, čo toho času (od 1.7.2012) činí 26,65 eur, keďže nie sú zamestnaní, otec poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 110,40 eur a matka je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 194,70 eur mesačne.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže konanie sa mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Košice II, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.