Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-486-2012.pdf
PDF · 103.61 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-6C/486/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobcu: BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej č. 14, IČO:45535108, zastúpeného: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Šoltésovej č. 14, IČO: 36862711 proti žalovanej: H. P., X.. XX.XXXXX, L. J.C., X. Č.. XXX, o zaplatenie sumy 415,17 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 83,23 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 0,13 eura od 12.3.2010 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 22,71 eura od 12.4.2010 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 26,86 eura od 12.5.2010 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 31,03 eura od 12.6.2010 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2,50 eura od 12.7.2010 do zaplatenia, a to všetko do 3-och dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
Súd konanie čo do sumy 133,14 eura s 9 % úrokom z omeškania od 12.11.2011 z a s t a v u j e .
Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou voči žalovanej domáhal uloženia povinnosti zaplatiť mu sumu 415,17 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 0,13 eura od 12.3.2010 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 22,71 eura od 12.4.2010 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 26,86 eura od 12.5.2010 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 31,03 eura od 12.6.2010 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2,50 eura od 12.7.2010 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 331,94 eura od 12.1.2011 do zaplatenia z dôvodu, že dňa 16.12.2011 spoločnosť Slovak Telecom, a.s. so sídlom Bratislava, Karadžičova č. 10, ako postupca a žalobca na strane druhej ako postupník, uzavreli Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok žalobcu uvedených v prílohe zmluvy, vrátane pohľadávky voči žalovanej s tým, že Zmluva o postúpení pohľadávok ako aj plnomocenstvo udelené žalobcom advokátskej kancelárií sú registrované na tunajšieho súde pod Spr/156/2012. Žalovaná ako záujemca uzavrela s právnym predchodcom žalobcu ako poskytovateľom v zmysle § 43 Zákona č. 610/2003 Z. z. Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu žalovanej. Žalovaná sa zaviazala riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku. Povinnosťou žalovanej bolo, v prípade nedodržiavania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi žalobcu, uhradiť zmluvnú pokutu,
ktorej výška bola dohodnutá v zmluve/dodatku o pripojení. Účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane právneho predchodcu žalobcu, ktorá mu vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku žalovanej zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu. V uvedenom prípade je teda žalovaná sankcionovaná zato, že nesplnila svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho musela byť jej SIM karta/koncové zariadenie vypojené z prevádzky, čím by žalovaná prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnila záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok právneho predchodcu žalobcu, zabezpečiť žalovanej mobilný telefón/koncové zariadenie za zľavnenú cenu. Žalobca vystavil žalovanej faktúry za poskytnutie služieb a faktúru titulom zmluvnej pokuty na sumu 331,94 eura, spolu 415,17 eura.
Listom zo dňa 10.1.2013 právny zástupca žalobcu oznámil, že žalobca berie žalobný návrh späť čiastočne a to v časti uplatnenej zmluvnej pokuty, ktorú žiada vo výške 198,80 eura a nad túto sumu zobral žalobný návrh späť, t. j. čo do sumy 133,14 eura s príslušenstvom, vychádzajúc z toho, že žalovanej bol odpredaný mobilný telefón za akciovú cenu 1,-Sk, t. j. 0,03 eura. V tom čase štandardná cena bola 5.990,-Sk, t. j. 198,83 eura a preto po odpočítaní 0,03 eura uplatnil titulom zmluvnej pokuty sumu 198,80 eura. Súd podľa § 96 ods. 1 O.s.p. konanie čo do sumy 133,14 eura s príslušenstvom tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku zastavil.
Žalovaná bola na pojednávanie riadne predvolaná, doručenie mala vykázané, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, nežiadala odročenie pojednávania, preto súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti žalovanej. Súd pojednával i v neprítomnosti žalobcu, ktorého neúčasť ospravedlnil písomne právny zástupca a súhlasil, aby sa pojednávalo v ich neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom zmluvy o pripojení, dodatku k zmluve o pripojení, obsahom predložených faktúr, všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete právneho predchodcu žalobcu a zistil tento skutkový stav:
Dňa 16.12.2011 uzatvoril žalobca ako postupník so spoločnosťou Slovak Telecom, a.s. ako postupcom Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok uvedených v prílohe tak, ako nato poukázal žalobca v písomnej žalobe s odkazom na registráciu na tunajšom súde pod Spr 156/2012. Právny predchodca žalobcu dňa 14.9.2004 uzavrel so žalovanou Zmluvu o pripojení podľa ustanovenia § 43 a nasl. Zákona č. 610/2003 Z. z., ktorou umožnil žalovanej na základe SIM karty využívať telekomunikačné služby poskytované právnym predchodcom žalobcu. Dňa 15.6.2006 právny predchodca žalobcu a žalovaná podpísali Dodatok k zmluve o pripojení, na základe ktorého bol žalovanej odpredaný mobilný telefón zn. Sagem My 301x za kúpnu cenu 1,-Sk (0,03 eura). Z dodatku ďalej vyplýva doba viazanosti 25 mesiacov, ako to vyplýva z článku 3 dodatku a súčasne bola dohodnutá zmluvná pokuta 7.500,-Sk s DPH (248,95 eura). Predmetom dodatku, ako to vyplýva z bodu 1/ písm. a) bola aktivácia programu služieb uvedených v tabuľke č. 1; z písm. b) záväzok účastníka riadne a včas platiť cenu služieb podľa zvoleného programu; z písm. c) vyplýva záväzok, podniku zabezpečiť účastníkovi predaj zľavneného mobilného telefónu špecifikované v tabuľke č. 1. Z bodu 3/ dodatku vyplýva, že účastník sa zaväzuje, že po dobu viazanosti uvedenú v tabuľke č. 1, t. j. 25 mesiacov, tohto dodatku, ktorá začína plynúť od dátumu účinnosti tohto dodatku, nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku, teda právnemu predchodcovi žalobcu vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu o pripojení z dôvodov porušenia povinností zo strany účastníka. Z bodu 5/ dodatku vyplýva, že v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka, najmä povinnosti uvedenej v bode 1/ písm. b/, alebo v bode 2/, 3/ a následného vypojenia SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu vyznačenú v tomto bode, v danom prípade 7.500,-Sk (248,95 eura).
Z faktúry, ktorú vystavil právny predchodca žalobcu za zúčtovacie obdobie od 20.1.2010 do 21.2.2010 vyplýva, že bola fakturovaná suma na úhradu s DPH 60,13 eura, z ktorej žalobca uplatňuje 0,13 eura, s dátumom splatnosti faktúry 11.3.2010 a s dátumom vyhotovenia 22.2.2010. Ďalšou faktúrou vyhotovenou 22.3.2010, uvedená ako faktúra za obdobie od 22.2.2010 do 21.3.2010, právny
predchodca žalobcu fakturoval žalovanej sumu na úhradu s DPH 22,71 eura, s dátumom splatnosti 11.4.2010. Ďalšou faktúrou vyhotovenou 22.4.2010, uvedená ako faktúra za obdobie od 22.3.2010 do 21.4.2010, právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanej sumu na úhradu s DPH 26,86 eura, s dátumom splatnosti 11.5.2010. Ďalšou faktúrou vyhotovenou 22.5.2010, uvedená ako faktúra za obdobie od 22.4.2010 do 21.5.2010, právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanej sumu na úhradu s DPH 31,03 eura, s dátumom splatnosti 11.6.2010. Ďalšou faktúrou vyhotovenou 22.6.2010, uvedená ako faktúra za obdobie od 22.5.2010 do 21.6.2010, právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanej sumu na úhradu s DPH 2,50 eura, s dátumom splatnosti 11.7.2010. Ďalšou faktúrou vyhotovenou 22.12.2010, uvedená ako faktúra za obdobie od 22.11.2010 do 21.12.2010, právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanej sumu na úhradu s DPH 331,94 eura, s dátumom splatnosti 11.1.2011 s tým, že ide o zmluvnú pokutu.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len "zákon o elektronických komunikáciách"), Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách, Podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách, Účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 544 ods. 1 OZ, Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 545a OZ, Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ OZ, Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
Podľa § 53 ods. 5 OZ, Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 3 OZ, Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 OZ, Dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Zákonom č. 150/2004, ktorým bol novelizovaný občiansky zákonník, bola prebratá Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach spotrebiteľských úveroch.
Podľa čl. 3 ods. 1, 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993, Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Podľa čl. 5 Smernice, V prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v čl. 7 ods. 2 .
Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice, Členské štáty zabezpečia , aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, aj jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený Smernicou Rady č. 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj úroveň informovanosti. Takáto situácia vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom, bez možnosti ovplyvniť ich obsah. Smernica 93/13/EHS vyvažuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom zásahom zo strany štátu. Preto súd aj bez návrhu námietky zo strany spotrebiteľa je povinní prihliadať na neprijateľné zmluvné podmienky. Preto podľa čl. 6 Smernice treba zvážiť, či spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje nekalé podmienky obstojí ako celok.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že zmluva, ktorá je uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je zmluvou spotrebiteľskou. Žalobný návrh podaný žalobcom bol podaný dôvodne, ale len čiastočne, keďže právny predchodca žalobcu si svoju zmluvnú povinnosť vyplývajúcu zo Zmluvy o pripojení plnil, poskytoval žalovanej telekomunikačné služby, ktorých úhradu si uplatnil v súlade so zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami, predloženými faktúrami za predmetné obdobia na celkovú sumu 83,23 eura, v ktorej časti považoval súd žalobný návrh za dôvodný a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O úroku z omeškania rozhodol súd v zmysle citovaných ustanovením § 517 ods. 2 OZ a § 3 citovaného nariadenia vlády, keď do omeškania sa žalovaná dostala nasledujúcim dňom po splatnosti jednotlivých faktúr.
Vo zvyšnej časti žalobný návrh, ktorý sa týkal uplatnenej zmluvnej pokuty súd zamietol ako nedôvodný. Súd posudzoval primeranosť uplatnenej zmluvnej pokuty, táto povinnosť mu vyplýva z toho, že ide o spotrebiteľskú zmluvu.
Zmluvná pokuta v zmysle § 544 OZ je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov. Je to dohodou účastníkov určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Zmluvnú pokutu možno dohodnúť pre prípad nesplnenia záväzku vôbec alebo pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie výšky pokuty alebo určenie spôsobu jej určenia. Spôsob jej určenia má byť jednoznačný. Výška pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže byť však v rozpore so zásadou zakotvenou v ust. § 3 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa platnej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení. Pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj úroveň informovanosti, táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ich obsah ovplyvniť. Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila za cieľ vyvážiť nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahuje nekalé podmienky.
V danej veci zmluvná pokuta bola vopred zo strany právneho predchodcu žalobcu naformulovaná, bez možnosti jej zmeny zo strany spotrebiteľa, teda žalovaného, pričom z článku 3/ ods. 2 Smernice vyplýva, že podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ pritom nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežnej formulovanou štandardnou zmluvou, ako to bolo aj v tomto prípade. Z ustanovenia § 3 vyplýva, že súd musí z úradnej povinnosti zisťovať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. V danej veci je nepochybné, že dohoda o zmluvnej pokute spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalovaného.
Pri rozhodovaní o nároku na zmluvnú pokutu súd nielenže zohľadňoval jednotlivé jej funkcie tak ako nato poukázal aj právny zástupca žalobcu, ale na druhej strane bolo potrebné prihliadať aj na jej primeranosť, aby jej výška nebola v rozpore s dobrými mravmi tak, ako to má na mysli citované ustanovenie § 3 OZ. Pri rozhodovaní o výške zmluvnej pokuty a jej primeranosti treba prihliadať na dĺžku doby, po ktorú trval právny vzťah medzi právnym predchodcom a žalobcom, ďalej na samotnú povinnosť viazanosti v trvaní 25 mesiacov, a tiež prihliadať i na výšku nedoplatku za služby, ktoré boli poskytované právnym predchodcom žalobcu žalovanej. V danom prípade vyplýva, že Zmluva o pripojení bola žalovanou uzatvorená dňa 14.9.2004 a dodatok ku Zmluve o pripojení, podľa ktorej si žalobca odvodzuje uplatnenie zmluvnej pokuty, žalovaná podpísala 15.6.2006. Právny predchodca žalobcu fakturoval za služby poskytované žalovanej za obdobia od 22.1.2010 a nasl. tak ako je to uvedené vyššie, a následne zmluvnú pokutu, kde sa uvádza vo faktúre obdobie od 22.11.2010 až do 21.12.2010, teda už po uplynutí doby viazanosti. Z uvedeného potom vyplýva, že ostatné svoje povinnosti, keďže tieto neboli uplatnené v žalobnom návrhu, si žalovaná plnila a riadne vykonávala platby, ktoré súviseli so Zmluvou o pripojení, najmä za predchádzajúce obdobia od uzavretia Zmluvy o pripojení a jej dodatku. Uplatnenú výšku pokuty súd považoval za vysokú sankciu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi a preto v tejto časti nebolo možné návrhu vyhovieť a to ani za použitia modifikačného pravidla podľa ustanovenia § 545a OZ a priznať žalobcovi zmluvnú pokutu vyčíslenú s prihliadnutím na predajnú cenu predmetného mobilného telefónu tak, ako to následne žiadal i samotný žalobca, po čiastočnom späťvzatí žalobného návrhu, keď titulom zmluvnej pokuty si uplatnil sumu 198,80 eura, ktorú sumu takisto súd považoval za neprimeranú, k čomu súd dodáva, že treba zohľadňovať dĺžku trvania samotného zmluvného vzťahu, ale aj výšku uplatnenej sumy za neuhradené poskytnuté služby právnym
predchodcom žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobnému návrhu v časti zmluvnej pokuty nevyhovel.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanej, ktorá mala v konaní podstatnejší úspech náhradu trov konania nepriznal, pretože jej podstatné trovy v konaní nevznikli a ani náhradu trov konania nežiadala.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
V zmysle § 205 ods. 1 a 2 O.s.p., sa v odvolaní má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.