Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2S-36-2011.pdf
PDF · 131.59 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/36/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobkyne JUDr. G. F., nar. XX. E. XXXX, trvale bytom R. XXX, XXX XX R., proti žalovanej O. U. A., so sídlom U. A. XXX, XXX XX H. A., IČO: 00330078, zastúpenej Mgr. C. K., starostom obce U. A., právne zastúpenej JUDr. Jaroslavom Sidorom, advokátom so sídlom v Poprade, Advokátska kancelária JUDr. Sidor, s.r.o., Zdravotnícka 6, 058 01 Poprad, o preskúmanie zákonnosti fiktívnych rozhodnutí žalovaného zo dňa 19. augusta 2011 na základe žaloby takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia fiktívneho rozhodnutia žalovaného vydaného dňa 19. augusta 2011, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne voči prvostupňovému fiktívnemu rozhodnutiu Pozemkového spoločenstva U. A. zo dňa 28. júla 2011, ktoré žiadala obidve zrušiť a vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že žalovaný je členom pozemkového spoločenstva U. A. od augusta 2010, tento sa stal členom pozemkového spoločenstva na základe nadobudnutie vlastníckeho práva k podielom spoločnej nehnuteľnosti a pristúpením zmluve o založení Pozemkového spoločenstva U. A.. Žalovaný je v predmetnej veci povinnou osobou podľa § 2 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám.
Žalobkyňa ďalej argumentovala tým, že dňa 13. júla 2011 podala žiadosť o poskytnutie informácií na Pozemkové spoločenstvo U. A. ( ďalej len „PS“ ) ako povinnú osobu v zmysle § 2 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorá bola doručená PS U. A. 18. júla 2011. Poukázala na to čo bolo predmetom žiadosti o sprístupnenie informácií a zároveň s poukazom na lehotu uvedenú v § 17 ods. 1 zákona, t.j. do dňa 28. júla 2011 PS U. A. žiadané informácie žalobkyni nesprístupnilo, ani nevydalo žiadne rozhodnutie. V súlade s ustanovením § 18 ods. 3 zákona sa za deň doručenia rozhodnutia PS U. A. o odmietnutí sprístupniť požadované informácie žalobkyne považuje deň 01. augusta 2011. Dňa 03. augusta 2011 žalobkyňa podala odvolanie voči rozhodnutiu PS U. A., pričom odvolanie bolo doručené dňa 04. augusta 2011.
Podľa žalobkyne orgánom príslušným na rozhodnutie o odvolaní žalobkyne voči rozhodnutiu PS U. A. je v zmysle § 5 Zákona o správnom konaní Obec U. A.. Príslušný odvolací orgán o podanom odvolaní žalobkyne v zákonnej lehote do 15 dní odo dňa doručenia odvolania, t.j. do 19. augusta 2011 ( žalobkyňa
chybne uvádza 16. augusta 2011 ) nerozhodol. S poukazom na ustanovenie § 19 ods. 2 zákona žalovaný
- odvolací orgán Obec U. A. vydal fiktívne rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol. Toto sa považuje v súlade s ustanovením § 19 ods. 3 zákona za doručené žalobkyni dňa 22. augusta 2011.
Zároveň žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 247 ods. 3 a § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je príslušným na preskúmanie Krajský súd v Prešove. Ďalej citovala ustanovenie § 2 ods. 1, § 2 ods. 3 ohľadom okruhu povinných osôb v zmysle zákona. Žalobkyňa ďalej zdôraznila, že Zákon o slobodnom prístupe k informáciám nerieši kto je odvolacím orgánom voči rozhodnutiu o odmietnutí sprístupniť informácie právnickej osobe založenej povinnou osobou, pričom cituje ustanovenie § 5 Zákona o správnom konaní, ako aj ďalšie ustanovenia zákona o slobodnom prístupe k informáciám § 19 ods. 3 a citovala aj ustanovenie § 15 zákona č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách.
Konštatovala, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, vydané v rozpore s platnou právnou úpravou, najmä zákonom č. 211/2000 Z.z. a tiež je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a to najmä na základe týchto skutočností: Opätovne poukázala na to, že PS U. A. je právnickou osobou založenou povinnou osobou najneskôr v auguste 2010, PS U. A. právnická osoba založená povinnou osobou odmietla sprístupniť žiadané informácie, ktoré sa týkali majetkového substrátu povinnej osoby, ktorá je jej zakladateľom, resp. spoluzakladateľom. Poukázala na definíciu povinných osôb vyplývajúcej z ustanovenia § 2 ods. 1 a 2, ako aj § 2 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám a zdôraznila, že právnické osoby založené povinnými osobami spĺňajú charakteristický znak - hospodária s verejnými financiami, resp. nakladajú s majetkom štátu a obcí, keďže sú zriadené s majetkovou účasťou povinných osôb podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona. Tieto právnické osoby práva a povinnosti orgánov verejnej moci nerealizujú a spravidla sú kreované na základe osobitného zákona, v danom prípade zákonom č. 181/1995 Z.z. Zároveň žalobkyňa poukázala na to, že už v minulosti žiadala žiadosťou zo dňa 16. júla 2010 o sprístupnenie informácií, ktoré sa týkali vzniku členstva žalovaného v Pozemkovom spoločenstve U. A..
Žalobkyňa akcentovala na porušenie právnych predpisov poukazom na citáciu ustanovenia článku 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. 1 ÚS 236/06, v ktorom bolo konštatované, že „ .... hoci ústavnú povinnosť poskytovať informácie o svojej činnosti majú v zmysle čl. 26 ods. 5 Ústavy SR iba orgány verejnej moci, Zákonom o slobodnom prístupe k informáciám bol okruh povinných subjektov rozšírený aj o také subjekty, ktoré za orgány verejnej moci považovať nemožno“.
Ďalej citovala žalobkyňa ustanovenie § 3 ods. 1 zákona, podľa ktorého každý má prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii a poukazuje aj na obsah ustanovenia § 3 ods. 2 zákona, podľa ktorého povinná osoba podľa § 2 ods. 3 sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaním s majetkom štátu, majetkom vyššieho územného celku, alebo majetkom obce, o životnom prostredí, o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu plnenia činnosti vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy.
K žalobe sa písomným podaním vyjadril žalovaný dňa 15. decembra 2011 v tom zmysle, že ak sa žalobkyňa domáha podanou žalobou, aby súd zrušil fiktívne rozhodnutia, považuje podanú žalobu za nedôvodnú a to preto, že Pozemkové spoločenstvo U. A. nie je povinnou osobou podľa ustanovenia § 2 ods. 3 a žalovaný nie je odvolacím orgánom podľa ustanovenia § 19 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Zároveň zdôraznil, že nie je zakladateľom Pozemkového spoločenstva U. A., pretože na základe rozhodnutia Obvodného úradu v Starej Ľubovni zo dňa 04. marca 1996 o zápise Pozemkového spoločenstva U. A. do registra pozemkových spoločenstiev a Uznesenia Valného zhromaždenia Pozemkového spoločenstva zo dňa 24. februára 1996 a na základe prezenčnej listiny z tohto valného zhromaždenia bolo preukázané, že žalovaný nebol zakladateľom ani spoluzakladateľom pozemkového spoločenstva, čo je nevyhnutným predpokladom postavenia povinnej osoby podľa ustanovenia § 2 ods. 3 zákona. Zároveň žalovaný argumentoval tým, že nie je ani členom pozemkového spoločenstva v súčasnosti a v minulosti nesplnil podmienky uvedené v ustanovení § 15 ods. 3 zákona č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách a ani nepristúpil k zmluve o založení pozemkového spoločenstva. Zdôraznil, že žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel na spoločných nehnuteľnostiach na základe
rozsudku Okresného súdu v Starej Ľubovni č.k. 2 T 251/92 zo dňa 14. januára 1997, ktorým bolo určené, že žalovaný a pozemkové spoločenstvo sú podielovými spoluvlastníkmi spoločných nehnuteľností. Žalovaný bol podielovým spoluvlastníkom spoločných nehnuteľností len do 10. októbra 2001, kedy bol povolený vklad vlastníckeho práva kúpnej zmluvy uzavretej dňa 31. júla 2001 a to Správou katastra v Starej Ľubovni pod č. V 655/2001, ktorou žalovaný previedol na pozemkové spoločenstvo svoj spoluvlastnícky podiel na spoločných nehnuteľnostiach.
Žalovaný ďalej poukázal aj na to, že pozemkové spoločenstvo nie je povinnou osobou ani podľa ustanovenia § 2 ods. 1,2, ani ods. 4 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, pričom citoval tieto ustanovenia. Zdôraznil, že žalovaný nikdy zakladateľom a ani spoluzakladateľom pozemkového spoločenstva nebol. Ak by v minulosti pristúpil k zmluve o založení, tak by v určitom časovom období bol jeho členom, ale bez zápisu v evidencii členov, ale toto členstvo mu stratou vlastníctva na spoločných nehnuteľnostiach zaniklo v roku 2001. Pozemkové spoločenstvo teda nie je ani takou právnickou osobou, ktorej zákon zveruje právomoc rozhodovať v oblasti verejnej správy a pritom požadované informácie nesúvisia s členstvom žalovaného v pozemkovom spoločenstvom ani nesúvisia s jej rozhodovacou činnosťou, lebo pozemkové spoločenstvo žiadne rozhodovacie právomoci v oblasti verejnej správy nemá.
Žalovaný ďalej v písomnom vyjadrení poukázal na to, že požadované informácie od pozemkového spoločenstva sú nad zákonný rámec rozsahu informácií uvedených v ustanovení § 3 ods. 2 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Zdôraznil, že požadované informácie priamo nesúvisia ani s hospodárením s verejnými prostriedkami, alebo nakladaním s majetkom obce a ani jedna z požadovaných informácií nebola zadovážená za verejné prostriedky a ani ich predmetom nebolo nakladanie s verejnými prostriedkami, ani s majetkom obce.
Žalovaný zároveň poukázal na to, že nie je nadriadeným orgánom pozemkového spoločenstva a táto skutočnosť nevyplýva ani z príslušného ustanovenia § 5 Zákona o správnom konaní. Keďže pozemkové spoločenstvo nie je zriadené zákonom, ani obcou podľa osobitného zákona a žalovaný nie je ani zakladateľom pozemkového spoločenstva, pričom týmto ani nebol, tak potom pozemkové spoločenstvo vo vzťahu k žalovanému nie je v žiadnom vzťahu podriadenosti. Zároveň uviedol, že ak pozemkové spoločenstvo nie je povinnou osobou najme z dôvodu, že žalovaný nie je jeho zakladateľom, tak žalovaný nemal o čom rozhodovať, lebo ani žiadne odvolanie mu doručené nebolo a ak by mu aj bolo, tak o tomto by nemohol rozhodovať, lebo nie je nadriadeným orgánom povinnej právnickej osoby, resp. toto by musel zamietnuť práve z týchto dôvodov. Ak žalovaný vôbec nerozhodoval a nerozhodovalo ani pozemkové spoločenstvo, tak z ich pasivity nie je možné predpokladať, že bolo vydané fiktívne rozhodnutie o odmietnutí poskytnúť informáciu, lebo ani žalovanému ani pozemkovému spoločenstvu v tomto prípade vôbec neprislúchalo o žiadosti žalobkyne akokoľvek rozhodovať. Z uvedených dôvodov preto žalovaný navrhol uznesením konanie zastaviť, pretože žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania, alternatívne navrhol žalobu po vykonanom dokazovaní zamietnuť.
Súčasťou žaloby je aj kópia žiadosti o poskytnutie informácií adresovaná Pozemkovému spoločenstvu U. A., s adresou U. A. X, XXX XX U. A. zo dňa 13. júla 2011, ktorou žalobkyňa žiada pozemkové spoločenstvo ako povinnú osobu podľa § 2 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám o sprístupnenie nasledovných informácií:
- kópie zmluvy o založení pozemkového spoločenstva v aktuálnom znení
- kópie stanov pozemkového spoločenstva v aktuálnom znení
- kópie iných vnútorných predpisov pozemkového spoločenstva v aktuálnom znení
- kópie pristúpenia obce U. A. k zmluve o založení pozemkového spoločenstva
- kópie výpisu zo záznamu členov pozemkového spoločenstva, a to vo vzťahu k členovi obci U. A., s uvedením veľkosti vlastníctva podielu spoločnej nehnuteľnosti, počtu vlastnených podielov, dňa zápisu do záznamu členov
- kópie aktuálneho výpisu pozemkového spoločenstva z registra pozemkových spoločenstiev
- kópie všetkých zmlúv, ktoré pozemkové spoločenstvo uzavrelo za obdobie členstva obce U. A. v pozemkovom spoločenstve, vrátane zmlúv o právnej pomoci
- kópie všetkých zápisníc zo zasadnutí výboru pozemkového spoločenstva, konaných v období trvania členstva obce U. A. v pozemkovom spoločenstve
- kópie všetkých zápisníc z valných zhromaždení pozemkového spoločenstva, konaných v období trvania členstva obec U. A. v pozemkovom spoločenstve
Žiadosť ďalej odôvodnila citáciou ustanovenia § 3, § 17, ako aj § 21a zákona a navrhla ako spôsob sprístupnenia informácií aby bola žalobkyni zaslaná informácia v kópii listín písomne na adresu JUDr. G. F., H. XX, XXX XX L..
Z podacieho lístka, ktorý je v kópii zo dňa 14. júla 2011 vyplýva, že odosielateľom písomnej dokumentácie bola žalobkyňa a adresátom Pozemkové spoločenstvo s adresou U. A.. Podacia pošta Košice II., číslo podacej písomnosti je nečitateľné.
Ďalej súčasťou žaloby je aj písomné odvolanie zo dňa 03. augusta 2011, v ktorej žalobkyňa podáva žalobkyňa odvolanie podľa § 18 ods. 3 zákona voči rozhodnutiu o žiadosti zo dňa 13. júla 2011. Zároveň je priložená kópia podacieho lístka zo dňa 03. resp. 05. augusta 2011 z pošty Košice 3.
V zmysle ustanovenia § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len rozhodnutie a postup správneho orgánu). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 2, 3 O.s.p.).
V druhej hlave piatej časti O.s.p. upravuje v ustanoveniach § 247 až 250k O.s.p. rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov, pričom v ustanovení § 247 ods. 1 presne vymedzuje O.s.p., že podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Pri preskúmavaní je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).
Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v § 1 ustanovuje, že tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám.
Podľa § 2 citovaného zákona, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.
Podľa § 2 ods. 3 citovaného zákona, povinnými osobami sú ďalej aj právnické osoby založené povinnými osobami podľa odseku 1 a 2.
V zmysle § 3 ods. 1 citovaného zákona, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.
Podľa ods. 3 tohto ustanovenia citovaného zákona, informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.
Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, žiadateľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá požiada o sprístupnenie informácie.
Podľa § 14 ods. 1 citovaného zákona, žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.
V zmysle § 14 ods. 2 citovaného zákona, zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje.
Podľa § 14 ods. 3 citovaného zákona, ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží.
Podľa § 14 ods. 4 citovaného zákona, žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať.
Podľa § 14 ods. 5 citovaného zákona, na žiadosť povinná osoba písomne potvrdí podanie žiadosti a oznámi predpokladanú výšku úhrady za sprístupnenie informácie.
V zmysle § 16 ods. 1 citovaného zákona, informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie.
Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona, zo závažných dôvodov môže povinná osoba predĺžiť lehotu (ods. 1), najviac však o osem pracovných dní a o 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a). Závažnými dôvodmi sú:
a) vyhľadávanie a zber požadovaných informácií na inom mieste, ako je sídlo povinnej osoby vybavujúcej žiadosť,
b) vyhľadávanie a zber väčšieho počtu oddelených alebo odlišných informácií požadovaných na sprístupnenie v jednej žiadosti,
c) preukázateľné technické problémy spojené s vyhľadávaním a sprístupňovaním informácie, o ktorých možno predpokladať, že ich možno odstrániť v rámci predĺženej lehoty.
Podľa § 17 ods. 3 citovaného zákona, predĺženie lehoty povinná osoba oznámi žiadateľovi bezodkladne, najneskôr pred uplynutím lehoty (ods. 1). V oznámení uvedie dôvody, ktoré viedli k predĺženiu lehoty.
Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v ustanovení § 18 ods. 1 upravuje, že ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
Podľa § 18 ods. 2 tohto ustanovenia citovaného zákona, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).
V zmysle ustanovenia § 18 ods. 3 tohto ustanovenia citovaného zákona, ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).
Podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona, proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.
Podľa § 19 ods. 2 citovaného zákona, o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.
Podľa § 19 ods. 3 citovaného zákona, odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.
Podľa § 19 ods. 4 citovaného zákona, rozhodnutie o odmietnutí žiadosti možno preskúmať v súdnom konaní podľa osobitného zákona (§ 244 a nasledujúce O.s.p.).
V zmysle ustanovenia § 22 ods. 1 citovaného zákona, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
Z vyššie citovaných ustanovení zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov účinných v čase vydania fiktívnych rozhodnutí je nepochybné, že týmto zákonom je upravený tzv. inštitút fiktívnych rozhodnutí, teda rozhodnutí, ktoré neexistujú, iba sa predpokladá fikcia ich vydania a doručenia.
Ak súd preskúmava fiktívne rozhodnutia, ktoré boli napadnuté predmetnou žalobou s poukazom na citované ustanovenie § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. v predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že na základe písomnej žiadosti žalobkyne neboli v písomnej forme vydané žiadne rozhodnutia žalovaného v zákonom stanovenej lehote a teda neboli poskytnuté ani žiadne informácie, pretože žalovaný resp. Pozemkové spoločenstvo U. A. sa v tomto prípade nepovažovali za povinnú osobu v zmysle citovaných ustanovení § 2 ods. 1,2 a 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, resp. na konkrétny rozsudok vydaný pod sp. zn. 8 Sž 91/2001, podľa ktorého fiktívne rozhodnutie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. nemôže samo o sebe spĺňať náležitosti rozhodnutia vymedzené v ustanovení § 47 ods. 1 až 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, čo však neznamená, že takéto rozhodnutie je mimo prieskumu v správnom konaní. V predmetnom konaní základom pre posúdenie opodstatnenosti námietok žalobkyne vo vzťahu k postupu žalovanému bolo vyjadrenie žalovaného, ako aj písomnosti ktoré predložila žalobkyňa k žalobe a to žiadosť o podanie informácií a podané odvolanie žalobkyne, ktoré vlastne nahrádza celý administratívny spis žalovaného.
Podľa vyjadrenia žalovaného administratívny spis v predmetnej veci ani nebol spracovaný, pretože žalovaný to nepovažoval za potrebné z dôvodu, že sa nepovažuje za povinnú osobu v tomto konaní.
Z vyjadrenia žalovaného k žalobe ďalej vyplýva, že na žiadosť žalobkyne nereagoval aj z toho dôvodu, že podľa žalovaného nie je povinnou osobou pre poskytnutie informácií s poukazom na obsah ustanovenia § 2 ods. 1,2 a 3 zákona č. 211/2000 Z.z.
Podľa názoru súdu žalovaný v tomto prípade postupoval správne, pretože ako vyplýva z listinných dôkazov, ktoré boli predložené žalovaným, žalovaný nie je ani podľa názoru súdu zriaďovateľom Pozemkového spoločenstva U. A. a ani nebol spoluzriaďovateľom tohto spoločenstva.
Ako vyplýva z kópie rozhodnutia Obvodného úradu Stará Ľubovňa zo dňa 04. marca 1996 č.j. : 96/03673-Pra./Ka správny orgán rozhodol podľa § 29 zákona č. 181/1995 Zb. o návrhu pozemkového spoločenstva U. A. zo dňa 24. februára 1996 a zapísal toto pozemkové spoločenstvo do registra pozemkových spoločenstiev pod č. 9/96 poz. spol. s právnou subjektivitou, názov spoločenstva Pozemkové spoločenstvo, so sídlom U. A., počet členov 478 podielov/171 členov. Ďalej z rozhodnutia vyplýva, že orgány pozemkového spoločenstva sú výbor a dozorná rada a spôsob konania za spoločenstvo je vykonávané štatutárnym orgánom spoločenstva, ktorým je výbor a za výbor navonok koná predseda spoločenstva. V prípade právneho úkonu písomnou formou je potrebný podpis aspoň dvoch členov výboru.
Z kópie Uznesenia Valného zhromaždenia spolupodielníkov pozemkového spoločenstva zo dňa 24. februára 1996 vyplýva, že valné zhromaždenie schválilo Zmluvu o založení pozemkového spoločenstva podľa § 12 zákona č. 181/1995 Zb. o pozemkových spoločenstvách. Z prezenčnej listiny, ktorá je priložená a je súčasťou tohto uznesenia nevyplýva, žeby medzi členmi spoločenstva bola uvedená Obec U. A..
Z kópie Kúpnej zmluvy uzavretej dňa 31. júla 2001 medzi Obcou U. A. ako predávajúcom a Pozemkovým spoločenstvom U. A. ako kupujúcim vypláva, že predávajúci vyhlasuje, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú konkrétne v tomto predmete a podielovým spoluvlastníkom druhej polovici je kupujúci. Predávajúci predáva svoj podiel vo veľkosti 1 za dohodnutú kupujúcemu
a predávajúce prehlasuje, že na odpredávaných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne dlhy, ani žiadne bremená ani iné právne zavady.
V zmysle čl. 6 predmetnej zmluvy VI. vyplýva, že k prevodu nehnuteľnosti podľa tejto zmluvy bol daný súhlas obecným zastupiteľstvom Obce U. A. uznesením č. 2 zo dňa 13. marca 2001.
Žalovaný ďalej k vyjadreniu doložil aj kópiu ďalšej žiadosti o sprístupnenie informácií žalobkyni zo dňa 26. apríla 2011, v ktorej žiada Obec U. A. s poukazom na ustanovenie § 5 ods. 2 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám o kópie Dohody o prevode vlastníctva podielu spoločnej nehnuteľnosti uzatvorenej medzi Obcou U. A. a Pozemkovým spoločenstvom U. A., ako aj o údaje ohľadom vlastníckeho podielu spoločnej nehnuteľnosti Obce U. A. a PS U. A. o počte vlastníckych podielov a dní zápisu do zoznamu členov. Ďalej žiada kópie sprístupnenia k zmluve o založení pozemkového spoločenstva U. A.. Na uvedenú žiadosť boli Obcou U. A. podané informácie a to písomnou formou listom zo dňa 10. mája 2011.
Čo sa týka dôvodov uvádzaných žalobkyňou v žalobe, aj súd je toho názoru, že žalobkyňa nepreukázala opodstatnenosť týchto dôvodov hlavne to, že pozemkové spoločenstvo je povinnou osobou v súlade s ustanovením § 2 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ako aj to, že žalovaný Obec U. A. je členom pozemkového spoločenstva, resp. zakladateľom pozemkového spoločenstva ku dňu podania žiadosti o informácie, t.j. k 13. júlu 2011 a z toho mu vyplýva povinnosť v súlade s ustanovením § 2 ods. 3 zákona, resp. táto povinnosť mu vyplýva ako odvolacieho orgánu v súlade s § 19 ods. 2 zákona. Zo žiadnych písomných dokladov, ktoré boli predložené žalobkyňou nevyplýva, žeby bola Obec U. A. zakladateľom pozemkového spoločenstva, resp. že by bola spoluzakladateľom pozemkového spoločenstva na základe spoločenskej zmluvy, ktorá bola uzatvorená ešte v roku 1996. Z toho dôvodu preto ani na žiadosť o informácie, ktoré žiadala žalobkyňa od Pozemkového spoločenstva NR nebola Obec U. A. povinná ako odvolací orgán v danom prípade reagovať s poukazom na odvolanie žalobkyne voči fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácií ako to vyplýva zo žiadosti žalobkyne zo dňa 13. júla 2011, a ani na základe príslušného ustanovenia § 19 ods. 2 zákona, obec nebola povinná o odvolaní žalobkyne rozhodnúť podľa tohto ustanovenia zákona.
Čo sa týka Pozemkového spoločenstva U. A. a dôvodov uvádzaných žalobkyňou v žalobe, pozemkové spoločenstvo v žiadnom prípade nie je osobou, ktorá podľa tohto zákona je povinná sprístupňovať informácie, pretože nie je ani štátnym orgánom, nie je obcou a nie je ani vyšším územným celkom, a nie je ani právnickou osobou, resp. fyzickou osobou, ktorej bola zákonom zverená právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach právnických alebo fyzických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Zároveň súd zdôraznil, že PS U. A. nemôže byť ani povinnou osobu s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 2, pretože povinnou osobou v zmysle tohto ustanovenia sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona, čo je v tomto prípade zákon č. 303/1995 Zb. o rozpočtových pravidlách. Ako vyplýva z predložených listinných dôkazov, pozemkové spoločenstvo nebolo takouto formou zriadené ani obcou ani žiadnym iným orgánom, ani právnickou alebo fyzickou osobou, ale vzniklo zápisom do Registra pozemkových spoločenstiev pod č. 9/96 pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou Rozhodnutím Obvodného úradu Stará Ľubovňa zo dňa 04. marca 1996 podľa § 29 zákona NS SR č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách. Z týchto listinných dôkazov nevyplýva, že by malo PS zákonom zverenú právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy. Výkon hospodárenia pozemkového spoločenstva vyplýva z jeho Stanov, ako aj z ustanovení zákona č. 181/1995 Zb., ako to vyplýva z Uznesenia VZ spolupodielníkov PS U. A. zo dňa 24. februára 1996.
S poukazom na obsah ustanovenia § 2 ods. 3 citovaného zákona, povinnými osobami sú ďalej aj právnické osoby založené povinnými osobami podľa ods. 1 a 2, na čo už súd poukázal v predchádzajúcom zdôvodnení a preto nepovažuje pozemkové spoločenstvo za takú osobu, ktorá spĺňa podmienky ustanovené v § 2 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Za nedôvodnú považuje súd aj námietku, na ktorú žalobkyňa poukázala na pojednávaní pred krajským súdom, resp. v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k členstvu v Pozemkovom spoločenstve U. A. starostu obce Ing. C. K.. K tejto námietke súd uvádza, že ako nepochybne z kópie z Registra PS Obvodného lesného úradu v Kežmarku vyplýva, že Mgr. C. K., U. A. XX je síce člen výboru PS U. A. ale týmto je ako fyzická osoba, nie ako štatutárny orgán Obec U. A.. Túto skutočnosť potvrdzujú aj LV č. XXX, XXX k.ú. U. A. predložené žalobkyňou, z ktorých vyplýva, že Mgr. C. K. spolu s manželkou G. K., rod. G. sú vlastníkmi v 1/1 nehnuteľnosti zapísaných na vyššie uvedených LV v k.ú. U. A. ako fyzické osoby s príslušným titulom nadobudnutia pri každej nehnuteľnosti.
Pri svojom rozhodnutí vychádzal teda súd v prvom rade zo základných ustanovení zákona č. 211/2000 Z.z. s poukazom na právnu definíciu povinných osôb ( § 2 ods. 1,2 a 3 ) a jednohlasne dospel k záveru, že Obec U. A. nie je v predmetom konaní povinnou osobou na sprístupnenie informácií požadovaných žalobkyňou zo dňa 13. júla 2011 a vôbec nie je ani odvolacím orgánom, ktorý by mal v konaní o odvolaní voči fiktívnemu rozhodnutiu pozemkového spoločenstva U. A. rozhodovať.
Žalobkyňa v žalobe celkom jasne neformulovala podľa akého ustanovenia a akého zákona je povinnou osobu Obec U. A., ktorá by mala byť povinnou osobou podľa § 2 ods. 3 zákona, ale zároveň žalobkyňa považovala pozemkové spoločenstvo ako prvostupňový orgán za povinnú osobu podľa § 2 ods. 1,2 citovaného zákona. Zo žaloby ďalej jednoznačne nevyplynula ani tá skutočnosť, na základe čoho je obec žalovaný správny orgán a teda či je odvolací orgán s poukazom na ustanovenie § 5 Zákona o správnom konaní alebo ako člen Pozemkového spoločenstva U. A. podľa § 19 ods. 2 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Žalobkyňa na pojednávaní pred súdom uviedla, že žalovaný Obec U. A. je povinnou osobou podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. a táto je aj odvolacím orgánom. V tejto súvislosti súd poukazuje na znenie nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06, z ktorého jednoznačne vyplýva, že Ústavný súd SR sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého nemožno aplikovať na tú istú právnickú osobu súčasne ods. 1 a ods. 2 zákona o slobode informácií, teda nemožno aplikovať na jednu osobu súčasne obidve ustanovenia zákona nie je možné.
Z obsahu pripojených listín nevyplýva, aby Obec U. A. bola právnickou osobou, ktorá by pozemkové spoločenstvo založila, resp. žeby pozemkové spoločenstvo bolo právnickou osobou, ktorá by hospodárila s verejnými financiami, resp. majetkom obce U. A.. Žalovaným v žalobe je označená Obec U. A. a súd zdôrazňuje, že tento v konaní môže vystupovať buď ako žalovaný, ktorý je povinnou osobou podľa § 2 ods. 3 alebo je žalovaný ako odvolací orgán podľa § 5 Zákona o správnom konaní, a potom ale nespĺňa postavenie povinnej osoby podľa § 2 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, aj keď Správny poriadok je všeobecným právnym predpisom, ale nie čo sa týka postavenia povinnej osoby podľa príslušných ustanovení špeciálneho zákona, v tomto prípade zákona č. 211/2000 Z.z., pretože pozemkové spoločenstvo nezriadila Obec U. A..
Senát krajského súdu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu preskúmal v rozsahu a z dôvodov uvádzaných v žalobe a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol.
Krajský súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. nakoľko žalobkyňa v konaní nemala úspech a žalovaný aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania, preto rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
Senát krajského súdu sa na rozhodnutí uzniesol jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.