Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Nt/12/2023

Potvrdené rozhodnutím 3Tos/106/2023
„Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a Mgr. Ivany Datlovej, na neverejnom zasadnutí dňa 26. októbra 2023 v trestnej veci odsúdeného S. D. za trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a iné, o jeho sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Nt/12/2023 zo dňa 05.09.2023, takto rozhodol: Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. sťažnosť odsúdeného S. D. z a m i e t a ."

Uznesenie

Predseda senátu Okresného súdu Banská Bystrica JUDr. Barbora Sopková dňa 05. 09. 2023 v Banskej Bystrici takto

rozhodol:

Podľa v spojení s , sa žiadosť odsúdeného S. D., W.. T., R.. XX. XX. XXXX C. D. D., T. D. K. P. XX, D. D., o zahladenie odsúdenia rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 25. 05. 2010 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 15. 03. 2011 z a m i e t a.

odôvodnenie:

Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 18. 04. 2023 súd zamietol žiadosť odsúdeného S. D., W.. T.J., R.. XX. XX. XXXX C. D. D. o zahladenie odsúdenia rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 25. 05. 2010 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 15. 03. 2011. Odsúdený svoju žiadosť o zahladenie odsúdenia podal ešte pred uplynutím lehoty 10 rokov, ktorá lehota začala plynúť odo dňa keď došlo k podmienečnému prepusteniu ( ), t. j. 09. 12. 2014 a končí dňa 09. 12. 2024 ( ). Súd potom posudzoval žiadosť odsúdeného podľa a v konaní skúmal, či odsúdený preukázal po výkone trestu odňatia slobody svojím vzorným správaním, že sa napravil. Na rozhodnutie o zahladení odsúdenia u odsúdeného S. D. (W.. T.) by bolo potrebné, aby odsúdený preukázal svojim vzorným správaním, že sa napravil a v budúcnosti sa nedopustí trestnej činnosti. Vo vzťahu k odsúdenému však žiadne takéto (kvalitatívne nadštandardné) skutočnosti zistené neboli (nakoľko, v konkrétnom prípade, nestačí len založenie a starostlivosť o rodinu, pracovné zaradenie a nepáchanie trestnej činnosti, čo ako svoju nápravu prezentoval odsúdený) a nedeklaroval ich ani samotný odsúdený. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že odsúdený v konaní na základe svojho vzorného správania nepreukázal, že sa napravil. Naopak, výpis z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov dokumentuje sklony odsúdeného k páchaniu protispoločenskej činnosti, napriek tomu, že nejde o priestupky majúce súvis s druhom trestnej činnosti, za ktorú bol odsúdený potrestaný, naznačuje postoj odsúdeného k dodržiavaniu zákonov a iných noriem regulujúcich správanie jednotlivca v spoločnosti. Nie je bez významu ani to, že odsúdený sa dopustil priestupku ešte aj v čase po podaní žiadosti o zahladenie odsúdenia.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený prostredníctvom svojho obhajcu sťažnosť žiadajúc rozhodnutie zrušiť ako nedôvodné, argumentujúc, že súd rozhodol nezákonne, formalisticky, arbitrárne, ex cathedra na základe neúplného skutkového stavu. Poukázal na to, že ani jeden z jeho priestupkov v doprave nebol závažný a vyzdvihol svoju nápomocnosť nielen najbližšej rodine, ale i širokej verejnosti. Bol zvolený za predsedu výboru zástupcov vlastníkov bytov, pričom v tejto funkcii vykonal množstvo individuálnych aktivít na zlepšenie bývania celej komunity (obnova a prístavba detského ihriska, odstránenie vysokonapäťovej trafostanice SSE distribúcia), pomohol zachrániť život mužovi po dopravnej nehode, počas svojich zahraničných pracovných ciest sa snažil pričiniť aj o rozvoj starostlivosti o deti v najchudobnejších častiach sveta (v roku 2021 navštívil tábor pre deti - siroty po padlých vojakoch

bojujúcich proti teroristickým skupinám na západnej hranici DR Kongo, ktorým z vlastných financií kúpil športové vybavenie - dresy, lopty). Ako obchodný riaditeľ spoločnosti DefTech a. s. sa významnou mierou podieľal na zabezpečení bezpečnosti štátu. Zdôraznil, že sa štyri roky jednostranne vzdelával a odborne rástol v odbore kybernetickej bezpečnosti kritickej infraštruktúry štátu a v príbuzných odboroch. Zároveň mal za to, že v konaní došlo aj k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, tak ako je garantované v a Dohovore o ľudských právach a základných slobodách. Nesúhlasil s vyslovene formalistickým prístupom konajúceho súdu pri zisťovaní, posudzovaní a vyhodnotení skutkového stavu a následne pri rozhodovaní o jeho žiadosti. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia, konajúci súd sa pri zisťovaní skutkového stavu potrebného pre spravodlivé a zákonné rozhodnutie vo veci zahladenia odsúdenia obmedzil len na stručné zosumarizovanie získaných podkladov a nekomplexné a neúplné posúdenie skutkového stavu. Považoval za neakceptovateľné, ak pre zamietnutie jeho žiadosti o zahladenie odsúdenia považoval konajúci súd za dostatočné vykonať len lustráciu v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov, ako aj v Registri trestov, keďže ako vyplýva z odôvodnenia uznesenia, práve existenciu viacerých priestupkov konajúci súd považoval za materiálnu prekážku pre kladné rozhodnutie o zahladení jeho odsúdenia. Svoje rozhodnutie nevyhovieť jeho žiadosti o zahladenie odsúdenia konajúci súd ďalej odôvodnil nepreukázaním vedenia riadneho života a vzorného správania po výkone uloženého trestu jeho osobou, pričom pri dokazovaní pravdivosti tohto svojho záveru opäť poukázal na výpis z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov. Z ustálenej súdnej praxe pritom vyplýva, že pre konštatovanie, že odsúdený neviedol v stanovenej dobe riadny život a že jeho správanie nie je vzorné, musí byť zo strany konajúceho súdu bez akýchkoľvek dôvodných pochýb preukázané, že odsúdený závažným spôsobom porušuje zákony, ktoré regulujú normy spoločenského správania a tiež musí ustáliť, že správanie odsúdeného nie je možné hodnotiť ako vzorné. Bol toho názoru, že k preukázaniu vyššie uvedených záverov súdu vôbec nedošlo, pretože len vykonanie lustrácie v registri trestných činov a priestupkov bez bližšieho, podrobnejšieho preskúmania závažností týchto priestupkov a okolností ich vzniku na vyvodenie objektívneho záveru o nevedení riadneho života v žiadnom prípade nepostačuje.

K sťažnosti odsúdeného sa vyjadril aj prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica navrhujúc ju zamietnuť ako nedôvodnú, pretože sťažnosťou napadnuté uznesenie považuje za zákonné a správne.

Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 07. 06. 2023 bolo uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 18. 04. 2023 zrušené a súdu prvého stupňa uložené, aby vo veci znovu konal a rozhodol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v trestnej veci Krajského súdu v Košiciach sp. zn. bol odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody do 09. 12. 2014 (so započítaním doby výkonu väzby od 17. 10. 2000 do 10. 01. 2001 a od 20. 02. 2001 do 26. 11. 2005), kedy bol podmienečne prepustený a v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia sa osvedčil. Okresný súd správne ustálil, že desaťročná doba zahladenia odsúdenia u podmienečne prepusteného začala plynúť dňa 09. 12. 2014 a skončí dňa 09. 12. 2024. Preskúmaním veci krajský súd dospel k záveru, že okresný súd síce podrobne odôvodnil svoje rozhodnutie, ktorým zamietol žiadosť odsúdeného o zahladenie odsúdenia, avšak odsúdený v sťažnosti uviedol viaceré skutočnosti, ktoré je potrebné preveriť a sú v jeho prospech, preto považoval rozhodnutie prvostupňového súdu za predčasné. V ďalšom konaní uložil okresnému súdu predovšetkým sa vysporiadať s obhajobou odsúdeného a ním uvedenými dôležitými skutočnosťami, najmä na stranách 3 a 4 sťažnosti, keďže až potom možno jeho žiadosť o zahladenie odsúdenia, jej dôvodnosť a splnenie zákonných podmienok posúdiť dostatočne a jeho osobu zhodnotiť komplexne.

Podľa súd môže zahladiť odsúdenie, ak odsúdený viedol po výkone alebo odpustení trestu, alebo po premlčaní jeho výkonu riadny život nepretržite po dobu najmenej desať rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody prevyšujúci päť rokov.

Podľa ak odsúdený preukázal po výkone alebo odpustení trestu alebo premlčaní jeho výkonu svojím vzorným správaním, že sa napravil, môže súd zahladiť odsúdenie na žiadosť odsúdeného i pred uplynutím doby uvedenej v odseku 1.

Podľa doba uvedená v odseku 1 sa v prípade, že sa u podmienečne prepusteného a podmienečne prepusteného s dohľadom má za to, že trest bol vykonaný dňom, keď odsúdený bol podmienečne prepustený, spravuje dĺžkou skutočného výkonu trestu. Ak bol trest zmiernený rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky, spravuje sa dĺžkou trestu takto zmierneného.

Podľa veta prvá , o zahladení odsúdenia rozhoduje súd na žiadosť odsúdeného, osôb, ktoré by mohli v prospech odsúdeného podať odvolanie, alebo na návrh záujmového združenia občanov uvedeného v ; pred uplynutím doby uvedenej v môže podať žiadosť o zahladenie odsúdenia len odsúdený.

Podľa , o zahladení odsúdenia rozhoduje predseda senátu okresného súdu, v ktorého obvode odsúdený v čase podania návrhu má bydlisko alebo kde naposledy mal bydlisko.

Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 25. 05. 2010 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky p. zn. zo dňa 15. 03. 2011 bol odsúdený S. T. (T.. Č.. D.) uznaný vinným zo spáchania trestného činu výtržníctva podľa účinného v čase spáchania skutku v znení neskorších predpisov, trestného činu ublíženia na zdraví podľa , účinného v čase spáchania skutku v znení neskorších predpisov a trestného činu vraždy podľa účinného v čase spáchania skutku v znení neskorších predpisov, na tom skutkovom základe, že dňa 17. 02. 2001 okolo 04.30 h v priestoroch nočného klubu Alpia na ul. Alexandrova v Martine po ním a jeho spoločníkmi vyvolanej roztržke s personálom uvedeného klubu, v prítomnosti viacerých osôb vytiahol legálne držanú pištoľ zn. Heckler a Koch, kal. 45 Auto, výrobné číslo XX-XXXX, ktorej pažbou udrel do čela nad ľavým okom W. C., následne v rozpore s ustanoveniami o zbraniach a strelive v znení neskorších zmien a doplnkov, štyrikrát vystrelil do betónovej podlahy, od ktorej sa jedna zo striel odrazila a zasiahla do ľavého stehna K. H. Z. E.-A. E.-F. spôsobiac tomuto zástrel ľavého stehna sprevádzaný zápalovou reakciou na zranenie s upchatím hlbokého žilného riečisťa v povodí rany s dobou liečenia približne dva mesiace, po tomto zaútočil na S. N. tak, že ho pažbou pištole udrel do oblasti ľavého obočia a nakoniec v úmysle usmrtiť podišiel k C. C.V., zodvihol pravú ruku s pištoľou ku hlave menovaného na vzdialenosť ústia hlavne od ľavej časti jeho tváre približne 10 cm a jedenkrát vystrelil, pričom tohto zasiahol do ľavej strany tváre tesne pod ľavou ušnicou spôsobiac mu priestrel hlavy pri drvivom poranení ľavej pologule mozočka s krvácaním do mozgového tkaniva a s trieštivými zlomeninami spodiny lebečnej, v dôsledku čoho došlo u C. C. k centrálnemu mozgovému zlyhaniu a zakrátko potom aj k smrti, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov, na výkon ktorého bol zaradený do III. nápravnovýchovnej skupiny.

Uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 12. 09. 2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 09. 12. 2014 bol ods. S. T. (T.. Č.. D.) podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody s určením skúšobnej doby v trvaní 7 rokov. Pretože prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava nesúhlasil s osvedčením odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z dôvodu, že bol počas skúšobnej doby desaťkrát priestupkovo postihnutý, nariadil súd verejné zasadnutie na rozhodnutie o (ne)osvedčení sa odsúdeného na deň 14. 09. 2022, ktoré bolo odročené na deň 21. 10. 2022, následne na deň 16. 11. 2022 a ďalej na 05. 12. 2022. Na ostatnom verejnom zasadnutí (05. 12. 2022) bolo konštatované nesplnenie procesných podmienok na jeho vykonanie s tým, že o osvedčení, resp. neosvedčení sa má rozhodnúť do 09. 12. 2022, čo však už nie je možné. Napokon došlo k osvedčeniu odsúdeného zo zákona dňa 09. 12. 2022.

Do výkonu trestu nastúpil odsúdený dňa 07. 14. 2011, podmienečne prepustený bol dňa 09. 12. 2014. Do výkonu trestu sa mu započítala doba výkonu väzby a to od 17. 10. 2000 do 10. 01. 2001 a tiež doba výkonu väzby od 20. 02. 2001 do 26. 11. 2005. Keďže sa odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia osvedčil, spravuje sa rozhodná doba vedenia riadneho života na účely zahladenia odsúdenia dĺžkou skutočného výkonu trestu. Skutočný výkon trestu bol (spolu so započítaným výkonom väzby) v danom prípade prevyšuje päť rokov, preto bol v súlade s § 92 ods. 1 písm. a) odsúdený povinný viesť riadny život nepretržite po dobu najmenej desať rokov.

Odsúdený teda svoju žiadosť o zahladenie odsúdenia podal ešte pred uplynutím lehoty 10 rokov, ktorá lehota začala plynúť odo dňa keď došlo k podmienečnému prepusteniu ( ), t. j. 09. 12. 2014 a končí dňa 09. 12. 2024 ( ). Súd potom posudzoval žiadosť odsúdeného podľa a v konaní skúmal, či odsúdený svojím správaním preukázal po výkone trestu odňatia slobody svojím vzorným správaním, že sa napravil.

V ustanovení je upravená výnimka zo všeobecných zásad vyjadrených v odseku 1, ktoré sa vzťahujú na uplynutie zákonom určenej doby potrebnej na zahladenie odsúdenia. Na splnenie podmienok na zahladenie odsúdenia pred uplynutím doby uvedenej v ods. 1 je potrebné okrem vedenia riadneho života aj vzorné správanie odsúdeného, ktoré dostatočne odôvodňuje predpoklad, že sa odsúdený skutočne napravil.

Okresný súd Banská Bystrica už vo svojom prvotnom rozhodnutí konštatoval v danom prípade potrebu naplnenia podmienky vzorného správania odsúdeného (ako vyššiu mieru vedenia riadneho života). Výnimočne súd môže zahladiť odsúdenie aj v prípade, ak zákonom vyžadovaná doba vedenia riadneho života ešte neuplynula, a to za podmienok, že odsúdený o takýto postup požiada a zároveň svojim vzorným správaním po výkone trestu alebo jeho odpustení alebo premlčaní jeho výkonu preukázal, že sa napravil. Ide o výnimku zo všeobecných zásad pre zahladenie odsúdenia, pričom pod pojmom vzorné správanie sa rozumie správanie kvalitatívne presahujúce obvyklý, riadny spôsob života a účasť odsúdeného na spoločenskom živote a vzťahoch. Na splnenie podmienok pre také pozitívne rozhodnutie sa vyžaduje viac ako „len“ vedenie riadneho života. Zákon vyžaduje vzorné správanie, a teda správanie, ktoré sa pozitívne vymyká z rámca riadneho života, napríklad nadpriemernými spoločenskými či sociálnymi aktivitami, resp. nadpriemernými pracovnými výkonmi, z ktorých by bolo nad všetky pochybnosti možné usúdiť, že bývalý odsúdený je výrazná osobnosť a jeho správanie je prínosom pre spoločnosť (judikát trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Žiline Jtk 9/2013 prijatý 10. 09. 2013).

Pokiaľ ide o samotné zahladenie odsúdenia, zákonný rámec je ustanovený v , v ktorom zákonodarca pripustil možnosť zahladenia odsúdenia, a to za súčasného splnenia dvoch podmienok. Prvá podmienka spočíva v tom, že odsúdený viedol riadny život a druhá, že odsúdený viedol riadny život počas určitej stanovenej doby. Ak teda odsúdený neviedol po výkone trestu riadny život, respektíve riadny život viedol, ale ešte neuplynula zákonom ustanovená doba od výkonu trestu, súd, bez ďalšieho, nemôže vysloviť, že sa odsúdenie zahladzuje. Výnimkou z tohto všeobecne platného pravidla je ustanovenie , ktoré umožňuje „prelomiť“ stanovené zákonné podmienky vyžadované ods. a zahladiť odsúdenie ešte pred uplynutím zákonnej doby, a to v prípadoch, ak odsúdený preukázal nápravu svojim vzorným správaním. Pojem „viedol riadny život“ podľa teda nie je totožný s pojmom „vzorné správanie“ použitom v . Pojem „viedol riadny život“ vyjadruje skutočnosť, že na zahladenie odsúdenia podľa postačí aj určité pasívne sa správanie odsúdeného, teda postačí, ak sa odsúdený v zákonom stanovenej dobe nedopustí trestnej, činnosti, priestupku, či iného protiprávneho konania. Pre rozhodnutie súdu preto postačí len zistenie toho, čo odsúdený neurobil, teda na konštatovanie „vedenia riadneho života“ postačí zistenie, že odsúdený „nič protiprávne nevykonal“. Naproti tomu, ustanovenie používa pojem „vzorné správanie“, z čoho vyplýva, že ide o kvalitatívne iné hľadisko ako „vedenie riadneho života“ a na konštatovanie „vzorného správania“ preto nestačí len zistenie, že odsúdený sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania. Pod „vzorným správaním“ je preto nutné rozumieť „niečo viac“ ako len pasívne vedenie riadneho života (t. j. nedopustenie sa žiadneho protiprávneho konania). Tento pojem zjavne vyžaduje, aby došlo zo strany odsúdeného k určitému aktívnemu konaniu, teda k niečomu čo je nad rámec bežného vedenia riadneho života a účasti odsúdeného na spoločenskom živote a vzťahoch a čo odsúdený vykonal alebo vykonáva, hoci tak urobiť nemusel. Na splnenie podmienok na zahladenie odsúdenia pred uplynutím ustanovenej doby však nestačí len zistenie, že v správaní a v jeho vzťahu k práci existujú také kladné prvky, ktoré sa vymykajú priemeru a ktoré umožňujú označiť jeho správanie za vzorné a jeho pomer k práci za poctivý. Podľa súdnej praxe ustanovenie je preto potrebné chápať ako odmenu štátu odsúdenému za to, že svojim aktívnym spoločensky vysokoprospešným konaním „dal zabudnúť“ na svoje predchádzajúce odsúdenie a nie je nevyhnutné trvať na uplynutí celej zákonnej doby na zahladenie odsúdenia. V tomto smere možno poukázať na ustálenú judikatúru (napríklad R14/1976), z ktorej vyplýva, že na to, aby boli splnené podmienky na zahladenie odsúdenia ešte pred uplynutím stanovenej doby nepostačuje len zistenie, že sa v správaní odsúdeného nevyskytli nedostatky, ale musí sa preukázať, že v správaní odsúdeného existujú také kladné prvky, ktoré vynikajú nad priemer a umožňujú označiť jeho správanie za veľmi dobré (bližšie pozri: Čentéš J., Kurilovská L., Šimovček I., Burda E. a kol. II. -569, Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 965).

Z uvedeného je teda vyvoditeľné, že na zahladenie odsúdenia pred uplynutím rozhodnej doby je nutné, aby správanie odsúdeného vykazovalo vyššiu mieru vedenia riadneho života (najmä absencia akéhokoľvek protiprávneho konania) a navyše i také okolnosti, ktoré sa vymykajú z bežného pozitívneho

rámca správania sa jednotlivca. Vo svojej pôvodnej žiadosti odsúdený toto preukazoval konštatáciou existencie manželstva a rodinného života a odôvodňoval i želaným kariérnym postupom. Tiež poukazoval na svoje vzorné správanie už počas výkonu trestu. Uviedol, že má za to, že po vykonaní nepodmienečného trestu odňatia slobody (počas skúšobnej doby ako aj po jej uplynutí) si riadne plnil svoje povinnosti, ktoré pre neho vyplývali zo zákona, ako aj z iných predpisov, vedie riadny život a svojim súčasným spôsobom dostatočne preukazuje, že sa napravil a že sa v budúcnosti nebude dopúšťať žiadneho protiprávneho konania. Z takto formulovanej žiadosti nemal súd nijako preukázané, že by odsúdený čo i len viedol riadny život, nieto ešte preukázal svojim vzorným správaním, že sa napravil. K pôvodnej žiadosti nebola priložená žiadna príloha preukazujúca mimoriadne aktivity odsúdeného. Naopak, z lustrácie Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov .ktorú si súd vyžiadal je zrejmé, že odsúdený mal celkovo 15 záznamov za ostatných päť rokov, teda i odpoveď na otázku vedenia riadneho života je prinajmenšom sporná.

Svoje kvalitatívne nadštandardné celospoločensky prospešné aktivity odsúdený deklaroval až v podanej sťažnosti. Poukázal na to, že ani jeden z jeho priestupkov v doprave nebol závažný a že po podaní žiadosti o zahladenie odsúdenia sa už žiadneho priestupku nedopustil. S týmto tvrdením sa súd nemôže stotožniť, pretože priestupky, za ktoré boli uložené pokuty v stovkách eur rozhodne za nezávažné považovať nemožno. Ide napríklad o priestupok z 12. 08. 2018. Z vyžiadaného pripojeného priestupkového spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici Okresného dopravného inšpektorátu č. p.: ORPZ-BB-ODI2-385/2018-SK je zrejmé, že odsúdený viedol dňa 12. 08. 2018 v čase o 10.54 h motorové vozidlo továrenskej značky Chevrolet Corvette Stingeray ev. č.: U. XXX Z. po ceste č. I/14 v obci Harmanec okres Banská Bystrica v smere jazdy Banská Bystrica - Martin, kde v km 3,030 prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť jazdy v obci 50 km/h o 53 km/h. Cestným laserovým rýchlomerom mu bola nameraná rýchlosť jazdy 103 km/h. Pretože v zmysle zákonných noriem je pri meraní cestným laserovým rýchlomerom nutné počítať s toleranciou merania

- dovolenou chybou (± 3% z meranej hodnoty pri meraní rýchlosti nad 100 km/h), odsúdený prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť o 49 km/h. Na mieste odmietol zaplatiť blokovú pokutu, po prejednaní priestupku na Okresnom dopravnom inšpektoráte Banská Bystrica mu bola uložená pokuta v sume 380,00 Eur. Prekročenie povolenej rýchlosti o takmer jej násobok je z pohľadu súdu nielen závažné, ale i riskantné, priam nezodpovedné. Rovnako priestupok zo dňa 18. 03. 2019, kedy sa opäť dopustil prekročenia rýchlosti a to o viac než 50 km/h (v obci, resp. 60 km/h mimo obce), kedy mu bola uložená bloková pokuta v sume 200,00 Eur. Po podaní žiadosti o zahladenie odsúdenia bol dňa 01. 03. 2023 doriešený jeho priestupok (ktorého sa dopustil dňa 08. 11. 2022, teda pred podaním žiadosti). Nie je však pravdivým jeho tvrdenie, že po podaní žiadosti sa už nedopustil žiadneho priestupku. Dňa 19. 04. 2023 mu bola uložená ďalšia pokuta vo výške 150,00 Eur (blokmi na pokutu L0183931, L0183932 a L0183933) za prekročenie rýchlosti, pretože v predmetný deň o 15.38 h na rýchlostnej ceste R1 v smere do Banskej Bystrice prekročil maximálnu povolenú rýchlosť v obci o 21 až 50 km/h alebo mimo obce o 31 až 60 km/h. Celkovo sa za ostatných päť rokov dopustil spáchania šestnástich priestupkov. Ani pri argumentácii o častom šoférovaní a teda zvýšenom riziku porušenia povinností v cestnej premávke nie je možné uvedené vnímať ako vedenie riadneho života, kedy odsúdený (nie nepatrným) prekročením rýchlosti opakovane ohrozoval nielen seba, ale najmä ostatných účastníkov cestnej premávky.

K skutočnostiam, že odsúdený je predsedom výboru zástupcov vlastníkov bytov a nebytových priestorov a ako taký sa podieľal na zveľaďovaní okolia svojho bydliska, súd uvádza, že ani toto nemôže byť kvalifikované ako nadštandardné správanie mimoriadne prospešného charakteru, keďže v záujme každého občana by malo byť pričiniť sa o skvalitnenie života nielen svojho, ale i komunity. Navyše súdu nie je z podanej sťažnosti zrejmé, že túto funkciu vykonáva bez nároku na (akúkoľvek) odmenu. V kontexte toho je potrebné prihliadnuť aj na koncepciu a úmysel o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, kedy správa domu predstavuje obstarávanie služieb a tovaru, ktoré spoločenstvo alebo správca vykonáva pre vlastníkov bytov alebo nebytových priestorovo. Zákonodarca pritom správu bytov a nebytových priestorov poníma ako povinnosť, nie možnosť, a s touto povinnosťou následne súvisí aj zastupovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v niektorých právnych vzťahoch. Na rozvoji spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov sa predovšetkým podieľajú jednotliví vlastníci (alebo spoluvlastníci), ktorí prostredníctvom výkonu svojich práv a povinností na zhromaždení umožňujú správcovi alebo spoločenstvu v ich mene konať a starať sa o ich majetok. Funkcia predsedu výboru zástupcov vlastníkov je možno reprezentatívnou, no nemožno ju označiť za funkciu, od ktorej závisí to, ako bude spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov fungovať. Predseda výboru zástupcov vlastníkov môže samotnému spoločenstvu vlastníkov napomôcť, pokiaľ je

aktívny, no jeho právomoci sú podmienené súhlasom vlastníkov, keďže správcovi v podstate napomáha v komunikácii s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov.

Rovnako, obdarovanie afrických sirôt športovými dresmi či loptami je nepochybne pekným gestom, no súd sa domnieva, že nejde o počin takého mimoriadneho charakteru, že by mal odôvodňovať akékoľvek zvýhodnenie v trestnoprávnej rovine. Uvedené súd považuje aj za možnosť žiadateľa zviditeľniť sa a možno spropagovať seba alebo nejaký ďalší subjekt. Nevníma túto okolnosť za preukázanie jeho nápravy v takom smere, ako to vyžaduje zákonodarca pri rozhodovaní o zahladení odsúdenia.

Samozrejme, uvedené správanie odsúdeného možno nepochybne hodnotiť ako kladné, avšak podľa názoru súdu nedosahuje takú extraordinárnu intenzitu, aby ho bolo možné hodnotiť ako niečo mimoriadne nadštandardné. Je nepochybné, že odsúdený ako úspešný, pracujúci (teda s veľkou pravdepodobnosťou aj zabezpečený) človek má oveľa širšie možnosti pri poskytovaní pomoci iným. Je (minimálne morálnou) povinnosťou pomáhať ľuďom, najmä v prípade ich znevýhodnenia z rôznych dôvodov. Pointou dobrovoľníckej práce, či charitatívnej angažovanosti je nezištnosť, nie vypočítavosť.

Čo sa týka pomoci pri záchrane ľudského života pri dopravnej nehode (k tomuto bodu sťažnosti priložil odsúdený aj fotografie z dopravnej nehody, z ktorých však nevyplývajú žiadne skutočnosti preukazujúce poskytovanie pomoci zraneným osobám, sú to „len“ fotografie dokumentujúce existenciu dopravnej nehody bez reálií dátumu, miesta, času, či zúčastnených osôb), toto je absolútnou povinnosťou každého jedinca ocitnuvšieho sa v situácii kedy sa iná osoba ocitne v nebezpečenstve smrti, resp. javí príznaky ťažkej ujmy na zdraví. Účastník dopravnej nehody, teda každá osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na dopravnej nehode, teda častokrát i svedok - okoloidúce vozidlo, či chodec, je pod hrozbou sankcie povinný okrem iného poskytnúť podľa svojich schopností a možností zranenej osobe prvú pomoc a bezodkladne privolať záchrannú zdravotnú službu, či urobiť potrebné opatrenia na záchranu osoby alebo majetku ohrozeného dopravnou nehodou (informácia zverejnená a dostupná na web stránke Ministerstva vnútra SR). Rovnako neposkytnutie pomoci zakladá i trestnoprávnu zodpovednosť, keďže toto je aj trestným činom upraveným v a .

Nakoniec to, že pomohol zachrániť život mužovi po dopravnej nehode, je síce úctyhodné, no v príkrom rozpore s tým, že sám opakovane porušuje predpisy o cestnej premávke a spôsobom svojej jazdy (najmä významným prekročením povolenej rýchlosti v obci) výrazne zvyšuje riziko ohrozenia života a zdravia ostatných osôb. Podľa názoru súdu by mal sám ísť nielen príkladom v tom, že vie pri dopravných nehodách pomáhať, ale tiež v tom, že im veľmi účinne dokáže svojou vlastnou jazdou aj predchádzať, čo ale žiadateľ veľmi nerobí.

Deklarované pôsobenie ako riaditeľa spoločnosti, v rámci ktorej sa podieľal na zabezpečení bezpečnosti štátu vyplýva z povahy jeho funkcie a ako také nemôže preukazovať jeho vzorné správanie sa po výkone trestu. Rovnako z osobného štvorročného vzdelávania sa a osobného rastu profitoval predovšetkým on sám upevnením, prehĺbením a skvalitnením svojich schopností, vedomostí a zručností, čo môže byť benefitom na trhu práce, avšak nie splnením podmienok vyžadovaných pre zahladenie odsúdenia pred uplynutím zákonom stanovenej lehoty. V konečnom dôsledku je možné odôvodnene predpokladať, že práve vzdelávaním získané vedomosti aj reálne napomohli v uplatnení sa žiadateľa na trhu práce pri získaní pozície riaditeľa obchodnej spoločnosti, ktorej predmetom činnosti sú práve tie vedomosti a znalosti, ktoré štúdiom v odbore kybernetickej bezpečnosti kritickej infraštruktúry štátu a v príbuzných odboroch získal.

Nad rámec súd uvádza, že nie je možné prehliadnuť a ignorovať charakter a závažnosť trestných činov (výtržníctva, ublíženia na zdraví, vraždy), ako aj spôsob ich spáchania, za ktoré bol odsúdený potrestaný a okolnosti spáchania ktorých sú už v rozhodnutí popísané.

Záverom súd poznamenáva, že napriek tomu, že trestné konanie sa neriadi zásadou koncentrácie konania, ak žiadosť, pre vyhovenie ktorej zákon vyžaduje splnenie nejakých (konkrétnych) podmienok, je podávaná obhajcom - advokátom, teda osobou práva znalou, takáto žiadosť by mala obsahovať označenie všetkých rozhodných skutočností preukazujúcich splnenie zákonom vyžadovaných podmienok, rovnako ako aj iných skutočností, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o nej, a to už pri jej podaní. V opačnom prípade sa totiž tvrdenie o vzornom správaní vyvstanuvšie až v podanej sťažnosti môže javiť ako výrazne účelové.

Súd vzhľadom na uvedené nemohol vyhovieť žiadosti odsúdeného o zahladenie jeho odsúdenia pred uplynutím zákonom vyžadovanej doby, pretože neboli splnené zákonné podmienky pre (fakultatívne) rozhodnutie súdu o využití tohto mimoriadneho, výnimočného inštitútu, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a žiadosť odsúdeného zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 pracovných dní odo dňa jeho oznámenia, a to písomne prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Sťažnosť má odkladný účinok.