Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/122/2012

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: D. V., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Ružomberku, dieťa rodičov: matka Ing. N. F., nar. X.X.XXXX, bytom R., W. Q. č. X, a otec akad. arch. D. V., nar. X.X.XXXX, bytom M., A. ulica č. XX, o nariadenie predbežného opatrenia vo veci úpravy styku rodiča s dieťaťom, v konaní o odvolaní otca a matky proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok č. k. -30 zo dňa 19. októbra 2012, takto

rozhodol:

Krajský súd uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým uznesením zmenil podľa a , , , úpravu stretávania sa otca s maloletým dieťaťom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým D. V. každý týždeň v sobotu od 9.00 hod. do 12.00 hod. a od 14.00 hod. do 17.00 hod., keď tieto stretnutia sa budú realizovať za prítomnosti matky po celú dobu ich trvania. Matke uložil povinnosť maloletého na stretnutie s otcom pripraviť a odovzdať ho otcovi v stanovenom čase, pričom otec je povinný po vykonaní stretnutia matke v stanovenom čase maloletého odovzdať na stanovenom mieste pri vchode rodinného domu súp. č. XXXX nachádzajúceho sa v Meste R., ulica W. Q. č. X. Ďalej okresný súd rozhodol, že rodič maloletého je povinný pri odovzdávaní maloletého odovzdať druhému rodičovi všetky veci, ktoré dieťa aktuálne potrebuje vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav a ročné obdobie. Pri odovzdávaní maloletého je odovzdávajúci rodič povinný preberajúceho rodiča informovať o aktuálnom zdravotnom stave maloletého a o všetkých dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa maloletého, ktoré sa udiali počas ich osobnej starostlivosti. Súd prvého stupňa tiež uložil rodičom povinnosť v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť uskutočniť oznámiť túto skutočnosť minimálne 48 hodín pred realizáciou styku, inak bezprostredne po jej vzniku. V prípade neuskutočnenia styku otca s maloletým D. V. zo závažných dôvodov má otec právo na náhradný termín v akúkoľvek nedeľu v kalendárnom týždni. V ostatnej časti súd návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Otcovi uložil povinnosť, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podal na súde návrh o zmenu úpravy stretávania otca s maloletým D. V..

V dôvodoch svojho rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželmi, nežijú v spoločnej domácnosti. Rozsudkom okresného súdu sp. zn. zo dňa 24.3.2011 bola schválená rodičovská dohoda vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému - dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky, pričom táto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, bolo určené výživné otca na maloletého D. a zároveň bolo upravené stretávanie otca s dieťaťom. Matka rešpektuje tento rozsudok súdu v časti úpravy stretávania otca s maloletým D. s výnimkou práva otca na náhradný termín v prípade neuskutočnenia styku otca s dieťaťom zo závažných dôvodov a v časti povinnosti uloženej matke informovať otca o aktuálnom zdravotnom stave maloletého

D. a všetkých dôležitých skutočnostiach dieťaťa, ktoré sa udiali počas jej osobnej starostlivosti. Otec sa s maloletým D. stretáva, má záujem tráviť s ním čo najviac času a podieľať sa tak na jeho výchove. Stretávanie otca s maloletým v zmysle označeného rozsudku súdu prebieha už jeden a pol roka. Otec žiadal v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozšíriť jeho styk so synom na každý týždeň v piatok, sobotu, nedeľu a pondelok od piatku 10.00 hod do pondelka 10.00 hod nepretržite s tým, že otec v piatok o 10.00 hod prevezme syna od matky v priestoroch Mestského úradu v Žarnovici a v pondelok o 10.00 hod odovzdá dieťa matke na rovnakom mieste, pričom styk otca s dieťaťom sa bude realizovať bez prítomnosti matky. Taktiež otec žiadal predbežným opatrením upraviť jeho stretávanie so synom aj počas novoročných sviatkov, veľkonočných sviatkov, menín maloletého a letných mesiacov.

Okresný súd konštatoval, že je daná naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov tohto konania. Posledná úprava stretávania otca s maloletým D. bola vykonaná rozsudkom dňa 24.3.2011, po uplynutí doby približne 1,5 roka už nereflektuje aktuálne potreby maloletého s prihliadnutím k jeho veku, vývojovému štádiu a tiež k vytvorenému vzťahu otca a syna, ktorý je potrebné ďalej rozvíjať v rozšírenom čase, a teda nezodpovedá ani právam maloletého D., ani otca. Súd mal preukázané, že počas doby približne 1,5 roka sa otec pravidelne každý párny víkend stretával so synom v rozsahu 6 hodín (s prerušením na popoludňajší spánok) za prítomnosti matky v Meste Ružomberok. Je v záujme maloletého D., ktorý prichádza do vývojového štádia postupného prechodu k samostatnosti, rozšíriť jeho kontakt aj s inou osobou ako s matkou, ktorá od jeho narodenia až doposiaľ predstavuje pre neho najbližšiu osobu a uspokojuje všetky jeho základné životné potreby. Podľa názoru okresného súdu nie je osvedčené, že stretávanie otca s dieťaťom bez prítomnosti matky je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa. Treba vychádzať zo skutočnosti, že matka vykonáva osobnú starostlivosť o maloletého D. od narodenia až doposiaľ, citová väzba syna na matku je veľmi silná a v prípade odlúčenia maloletého od matky hrozí, že syn bude pociťovať separačnú úzkosť, pričom dôsledky tohto psychického stavu súd predvídať nedokázal. Pre posúdenie takejto závažnej zmeny v stretávaní maloletého s otcom je potrebné zadovážiť odborné posúdenie a vykonať znalecké dokazovanie. Z tohto dôvodu nariadenie predbežného opatrenia ohľadom zmeny úpravy stretávania otca s maloletým D. aj počas niekoľkých dní bez prítomnosti matky neprichádza do úvahy. Vymedzenie miesta stretávania, a to Mesto Ružomberok sa aktuálne javilo ako obmedzujúce či už pre maloletého D., ale aj pre otca, nakoľko zužuje možnosti trávenia ich spoločného času len na hranice Mesta Ružomberok. Upravovať osobitne predbežným opatrením stretávanie otca so synom počas veľkonočných a vianočných sviatkov, menín maloletého a počas leta nie je dôvodné a to aj s prihliadnutím k týždňovému intervalu upravených stretnutí.

Okresný súd zdôraznil, že nejde o konečné rozhodnutie súdu; otázka styku dieťaťa s otcom bude na základe vykonaného dokazovania a aj na základe znaleckého dokazovania definitívne posúdená v konaní vo veci samej.

K listinným dôkazom predloženým otcom okresný súd uviedol, že názory v odborných článkoch sú príliš všeobecné, rovnako aj stanovisko učiteľky z materskej školy a závery v nich uvedené nie je možné aplikovať paušálne na každý prípad. Vek maloletého D. je nízky, hranica osamostatňovania sa od matky je iná u každého dieťaťa, a preto treba postupovať aj pri úprave stretávania otca s maloletým D. citlivo a postupne pri zohľadnení práv účastníkov konania.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, prípadne rozhodnúť v zmysle petitu jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia alebo alternatívne rozhodnúť spôsobom podrobne formulovaným v odôvodnení. Uviedol, že napadnutým uznesením bola matke maloletého poskytnutá nedôvodná právna ochrana v rozpore s najlepším záujmom maloletého a jeho zákonnými právami. Matka maloletého svojím správaním a únosom dieťaťa významne poškodila vlastného syna i jeho otca, dôsledky napadnutého rozhodnutia môžu mať fatálne následky pre dieťa. Okresný súd sa zjavne priklonil na stranu matky, nezohľadnil fakt, že dieťa bolo unesené. Hospodárnosť pravidelného stretávania sa so synom v Ružomberku podľa rozhodnutia okresného súdu je na hranici udržateľnosti. Rozhodnutie vydala sudkyňa, ktorá dňa 1.12.2010 vydala predbežné opatrenie č. k. -78 o úprave styku otca s maloletým. Dieťa malo vtedy 5 mesiacov a sudkyňa nepovažovala za potrebné upraviť styk za prítomnosti matky. Preto je nepochopiteľné odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom tá istá sudkyňa vyžaduje pri styku otca s dieťaťom aj prítomnosť matky. Maloletý si časom vybudoval k otcovi vzťah, ktorý umožňuje styk bez prítomnosti matky. Zdôraznil, že má záujem prispôsobovať sa potrebám syna. Akcentoval fakt, že matka dieťa uniesla, neposkytuje mu riadnu starostlivosť, porušuje práva dieťaťa.

Počas styku otca so synom sa matka správa agresívne, kričí, nadáva, ignoruje otca, robí scény na verejnosti. V priebehu roku 2011 sa dokonca vyjadril Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, že je v súlade so záujmom dieťaťa, aby sa jeho stretnutia s otcom realizovali bez prítomnosti matky. Súd prvého stupňa nepristupoval k rodičom maloletého rovnako, nezaoberal sa separačnou úzkosťou, ktorú by mohlo dieťa pociťovať v neprítomnosti otca. V rozhodnutí bol otec neodôvodnene obmedzený v styku počas sviatkov a prázdnin, v ktorých obdobiach sa chcel so synom stretávať. Ak okresný súd v odôvodnení rozhodnutia odkázal na budúce znalecké dokazovanie, išlo len o alibizmus. Poukázal na to, že dieťa bolo zavlečené do Ružomberka, do mesta s najväčšou ekologickou záťažou na obyvateľov v celej SR. Aj v tejto veci by mal súd vykonať znalecké dokazovanie. Na záver odvolateľ zdôraznil, že jeho cieľom je len dosiahnuť možnosť stretávať sa so svojím synom, učiť ho, aby bol múdry a šikovný.

Proti uzneseniu okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie aj matka, ktorá navrhla napadnuté uznesenie zmeniť tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia bude zamietnutý. Na vydanie predbežné opatrenia nebol dôvod, pôvodná úprava styku dieťaťa s otcom je postačujúca. Nie je pravdou, že by otcovi bránila v styku s dieťaťom; v tejto súvislosti poukázala na obsah svojho vyjadrenia zo dňa 30.8.2012 vo veci výkonu rozhodnutia (), v ktorom poukázala na neochotu otca dohodnúť sa na náhradnom termíne styku s dieťaťom. Naviac poukázala na fakt, že v zmysle právnej úpravy tu nie sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia, pretože tu absentuje naliehavá potreba úpravy styku otca so synom. Podkladom pre rozhodnutie súdu o zmene úpravy styku bude znalecké dokazovanie, na základe ktorého možno rozhodnúť vo veci.

Účastníci sa k podaným odvolaniam nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal uznesenie okresného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia toto rozhodnutie v zmysle potvrdil ako vecne správne.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením v spojení s Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ).

Je nutné zdôrazniť, že predbežné opatrenie je dočasné opatrenie súdu, poskytujúce ochranu ohrozeným či porušeným právnym pomerom účastníkov dovtedy, kým títo nepodajú návrh na začatie konania, alebo kým súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne ochranu definitívnu. Výrok predbežného opatrenia má zabrániť vzniku a rozširovaniu škody, inej ujmy alebo zhoršovaniu právnej pozície dotknutého účastníka do tej miery, že sa mu oplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu.

Predbežné opatrenie je najtypickejší zabezpečovací prostriedok civilného procesu, uplatňuje sa v činnosti súdu pred začatím konania, ale aj v konaní o veci samej. Ide o provizórnu úpravu pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť plynulý priebeh rozhodovania vo veci samej.

Dokazovanie v konaní o vydanie predbežného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení ( ), pričom súd je povinný s nimi postupovať v úzkej súčinnosti. V konaniach, ktoré možno začať aj bez

návrhu, sa v plnej miere uplatňuje vyhľadávacia zásada, ktorá ukladá súdu so zreteľom na všetky zistené skutočnosti v prípade potreby vykonať aj zisťovania nenavrhnuté účastníkmi ( ). Zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom vydaného predbežného opatrenia.

Právo podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa patrí obom rodičom (§ 28 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 Zákona o rodine). Toto právo sa v prípade rodičov nežijúcich spolu realizuje prostredníctvom inštitútu úpravy styku v zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine.

Z dokazovania vykonaného na okresnom súde vyplynulo, že rodičia maloletého sa nedokážu dohodnúť na úprave styku s maloletým dieťaťom, resp. na zmene tejto úpravy vzhľadom na uplynutie istého času od posledného rozhodovania v tejto otázke. Okresný súd v súlade s ustanoveniami Zákona o rodine predbežne upravil styk maloletého s otcom, nakoľko dohoda medzi rodičmi maloletého nebola možná. Pre účely rozhodovania o predbežnom opatrení nemal súd prvého stupňa, ani odvolací súd zákonný priestor na vykonanie rozsiahlejšieho dokazovania za účelom definitívneho ustálenia času, ktorý má otec tráviť so svojím dieťaťom. Pre zabezpečenie právnych vzťahov účastníkov, a to až do ukončenia konania vo veci samej, bolo podľa názoru krajského súdu žiaduce rozšíriť styk otca s dieťaťom v záujme zabezpečenia rozvíjania ich vzťahu a zároveň postačovalo vymedziť styk v rozsahu, ako to formuloval okresný súd. Z doteraz zistených skutočností sa nemožno domnievať, že by otec na dieťa vplýval negatívne, prípadne, že by na strane matky existovali nedostatky vo výchove. Pre účely rozhodovania o predbežnom opatrení bolo obmedzené množstvo dôkazov nutné vyhodnotiť tak, ako to ustálil súd prvého stupňa. Krajský súd nepovažoval v rámci rozhodovania o predbežnom opatrení rozširovať úpravu styku aj na ďalšie obdobia požadované otcom (leto, sviatky), pretože v danom prípade sa jedná len o úpravu provizórnu, ktorá bude trvať, kým súd nerozhodne vo veci samej. Uznesenie okresného súdu vychádza predovšetkým z rešpektovania záujmov maloletého na zachovanie jeho citových väzieb k obom rodičom. Predbežný rozsah styku s maloletým D. vymedzený v napadnutom uznesení považoval krajský súd za zodpovedajúci záujmom maloletého dieťaťa ako aj právu rodičov podieľať sa na jeho výchove.

Na záver tiež dodáva, že aktuálnym rozhodnutím sa neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej a nijako ho nemôže ovplyvniť, na čo tiež správne poukázal okresný súd. V ďalšom konaní o merite veci budú komplexne posúdené všetky možnosti úpravy styku otca s maloletým D..

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu. Konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých je v zmysle konaním, ktoré možno začať i bez návrhu, preto rozhodol krajský súd o trovách odvolacieho konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.