Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41P-244-2012.pdf
PDF · 99.52 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-45P/141/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou v právnej veci starostlivosti o mal. I. bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice S. ako kolíznym opatrovníkom, dieťaťa matky D. X., V.. XX.X.XXXX, P. Y. XX, Q. - Y., zast. JUDr. R. L., advokátom, so sídlom v Q., Š. X a otca Y. X., V.. XX.X.XXXX, trvale bytom E. X, Q. zastúpeného JUDr. E. P., advokátkou, so sídlom v Q., B.. T. Č.. XX v konaní o zníženie a zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Návrh na zníženie vyživovacej povinnosti zamieta.
Návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti zamieta.
Účastníci ani štát nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 31.5.2012 domáhal, aby súd znížil vyživovaciu povinnosť otca určenú rozhodnutím Okresného súdu Košice I č.k. 11P/125/2008 zo dňa 29.6.2010, ktorým súd zaviazal otca prispievať na výživu mal. I. sumou 80,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že cez agentúru je zamestnaný v D.. Poberá týždennú mzdu. Agentúra vie zabezpečiť otcovi prácu len keď je dopyt. Vzhľadom na celosvetovú krízu má otec ohrozenú svoju pracovnú pozíciu. V prípade, ak príde o zamestnanie, bude nútený sa vrátiť na Slovensko, resp. bude nútený sa zaevidovať na úrade práce. Otec má priemernú mesačnú mzdu 880,- eur a má tieto výdavky: výživné na mal. I. 80,- eur + 20,- eur, úver zo SLSP splatný 20.11.2014 vo výške 108,- eur, pôžička vo výške 12.700,- eur splatná 20.12.2018 vo výške 130,- eur, náklady na bývanie vo výške 550,- eur, elektrina, plyn 60,- eur, vodné a stočné 35,- eur, telefón 10,- eur a cestovné do zamestnania vo výške 40,- eur mesačne. Vo výdavkoch nie je zahrnutá strava, ošatenie a hygienické potreby. Otec pôžičku, ktorú spláca vo výške 130,- eur mesačne, bol nútený vziať si za účelom splnenia súdom uloženej povinnosti zaplatiť matke vyrovnávací podiel z BSM vo výške 17.746,42 eur. Otec určené výživné nezvládal pravidelne mesačne uhrádzať, čím mu vznikol dlh na výživnom vo výške 480,- eur. Matka napriek dohode s otcom podala dňa 8.3.2012 návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor začal voči otcovi exekučné konanie pre vymoženie dlžného výživného vo výške 560,- eur s príslušenstvom - č.k. EX 562/2012 zo dňa 29.3.2012. Otec bol nútený si požičať dlžnú sumu, aby konanie bolo zastavené. V súčasnosti otec nedlhuje na výživnom žiadnu sumu.
Z písomného vyjadrenia matky zo dňa 17.10.2012 vyplýva, že nesúhlasí s návrhom otca na zníženie výživného, preto že od poslednej úpravy výživného náklady spojené s výchovou a výživou mal. I. podstatne vzrástli. Maloletý je v súčasnosti žiakom VIII.B triedy na O. Š. Y. L. Q.. Navštevuje hokejovú triedu, s čí sú spojené zvýšené náklady. Je hráčom X. B., s čím súvisia ďalšie náklady na dopravu.
Výdavky spojené s maloletým sú: výdavky spojené s hokejom 43,33 eur, obedy v ŠJ 32,- eur, mliečna desiata 10,- eur, MHD 9,92 eur, mobil 20,- eur, vreckové 20 eur, hyg. potreby v rámci hokeja 10 eur, výdavky na benzín (cesty na tréningy a hokejové zápasy) ca 50,- eur mesačne. Uvedené náklady nezahŕňajú náklady na stravu v domácnosti, čo činí cca 100,- eur a hyg. potreby v domácnosti cca 20,- eur mesačne, pričom matka zarába cca 635,- eur mesačne. Matka navrhla návrh otca zamietnuť a navrhla, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 29.6.2010 č.k. 11P/125/2008-147 v časti týkajúcej sa výšky výživného pre maloletého tak, že výživné na mal. I. zo strany otca sa zvyšuje zo sumy 80,- eur na sumu 250,- eur mesačne.
Z písomného vyjadrenia kolízneho opatrovníka zo dňa 8.1.2013 vyplýva, že zníženie výživného nie je v prospech maloletého vzhľadom na neustály rast základných potrieb maloletého.
Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 18.1.2013, na ktorý sa nedostavil kolízny opatrovník, hoci mu bolo predvolanie pojednávania riadne a včas doručené, a ktorý však svoju neúčasť nijakým spôsobom neospravedlnil, ani nepožiadali súd o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov, preto súd rozhodol v jeho neprítomnosti na základe predložených listinných dôkazov v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca mimo pojednávanie dňa 11.12.2012, výsluchom matky na pojednávaní dňa 18.1.2013, predloženými listinnými dôkazmi, najmä rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 12C/99/2006-36 zo dňa 1.12.2006, rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 29.6.2010 č.k. 11P/125/2008-147, odpisom mzdového listu otca, odpisom mzdového listu matky, správou kolízneho opatrovníka a zistil tento skutkový stav:
Vyživovacia povinnosť otca bola prvotne upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 12C/99/2006-36 zo dňa 1.12.2006, ktorým súd manželstvo rodičov rozviedol a mal. I. X., V.. XX.XX.XXXX D. R.. T. X., V.. XX.XX.XXXX zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal platiť výživné na mal. I. vo výške 681,- Sk a na mal. T. vo výške 681,- Sk mesačne.
Rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 11P/125/2008-147 zo dňa 29.6.2010 súd zvýšil výživné zo strany otca na mal. I. zo sumy 681,- Sk na sumu 80,- eur mesačne od 1.9.2008 do budúcna. Z uvedeného rozsudku vyplýva, že v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu bol otec zamestnaný v D. v logistickej firme s príjmom vo výške 1.000,- až 1.200,- libier mesačne, pričom výdavky otca boli nasledovne: nájom za byt 650,- libier, elektrina - voda 300,- až 350,- libier štvrťročne, odpad 80,- libier mesačne, telefón 35,- libier mesačne. Otec uvádzal, že jeho práca nebola pravidelná, pretože niekedy pracoval 7 dní v týždni, inokedy iba 3 dni, preto musel často kontaktovať zamestnávateľa, ako ďalší výdaj prezentoval výdaj na stravu vo výške 100,- libier mesačne. Otec v tom čase uhrádzal okrem výživného aj hypotekárny úver za byt, v ktorom v tom čase bývala matka a mal. dieťa a to výška 110,- eur mesačne. K tomuto úveru bola poskytnutá aj štátna prémia, na základe čoho každý mesiac bola vrátená čiastka 23,90 eur, ktorú si ponechávala v tom čase matka. Matka v tom čase bola na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok vo výške 156,68 eur plus prídavky na deti vo výške 21,24 eur na jedno dieťa. Okrem toho si matka ponechávala spomínané vrátky štátnej prémie hypotekárneho úveru vo výške 23,90 eur, pričom už v tom čase okrem mal. I. mala vyživovaciu povinnosť aj k mal. D. nar. 5.3.2009. Na začiatku konania bývala v 4-izbovom byte, ktorý mal bývalý manžel v osobnom vlastníctve, kde s bývaním mala spojené výdavky spolu v sume 215,76 eur, avšak v priebehu konania sa situácia zmenila, keďže matka začala bývať v rodinnom dome, ktorého bola podielovou spoluvlastníčkou o podiele 1 (druhá polovica patrila jej druhovi). Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že už v čase predchádzajúceho rozhodovania súd zohľadňoval aj tú skutočnosť, že vo februári 2009 došlo k uzatvoreniu zmieru v konaní o vyporiadanie BSM na základe ktorého byt bol prikázaný otcovi a otec bol zaviazaný k vyplateniu sumy 17.924,72 eur matke. Na základe uvedeného sa v priebehu konania zvýšili výdavky otca o náklady na bývanie na Slovensku v sume 153,- eur mesačne. Súd zobral zreteľ aj na tú skutočnosť, že dňa 17.5.2010 otec uhradil časť nedoplatku u správcu domu na E. X vo výške 1.000,- eur. V priebehu konania zástupca otca uviedol, že od 1.6.2010 je otec v D. opätovne zamestnaný a to s príjmom vo výške 650,- libier mesačne.
Z predloženej správy kolízneho opatrovníka doručenej súdu dňa 8.1.2013 vyplýva, že mal. I. je žiakom 8. ročníka O. Š. V. C.. Y. L. Q.. Ide o športovú hokejovú školu, kde maloletý sa aktívne venuje hokeju. Maloletý trénuje v Q., ale počas víkendov hráva hokej za B.. Každý víkend sa zúčastňuje rôznych hokejových turnajov, západov, s čím súvisia zvýšené výdaje. Stravuje sa v školskej jedálni, do školy denne cestuje. V roku 2012 sa zúčastnil 2 x hokejového kempu v Č. I., za ktorý bol poplatok 850,- eur. Je sledovaný v kardiologickej ambulancii, preto že má šelest na srdci. Maloletý býva s matkou a v spoločnej domácnosti býva aj priateľ matky H. P., ktorý pracuje ako vojak z povolania. Z ich spolužitia pochádza mal. D. P., V.. X.X.XXXX, ktorý navštevuje materskú školu. Matka pracuje v prepravnej službe E. T. T..I..N.. s mesačným príjmom cca 600,- eur. Rodina býva v rodinnom dome po starých rodičoch, kde mesačný poplatok za elektriku a vodu je vo výške 366,- eur. Matka so znížením výživného nesúhlasí, žiada zvýšiť výživné na sumu 250,- eur mesačne.
Z odpisov mzdových listín matky vyplýva, že táto je v súčasnosti zamestnaná v spoločnosti E. F. (T.) T..I..N.. T. T. P., kde za obdobie 10/2011 - 9/2012 poberala čistú priemernú mesačnú mzdu vo výške 592,- eur.
Z odpisov mzdového listu otca vyplýva, že je zamestnaný v spoločnosti E. F. K., K., kde poberá čistú mzdu vo výške 801,40 eur.
Otec vo svojej výpovedi uskutočnenej mimo pojednávania poukázal na to, že zmeny, o ktoré opiera svoj návrh na zníženie vyživovacej povinnosti oproti času predchádzajúceho rozhodnutia nastali najmä na strane matky, keďže predtým bola matka na materskej dovolenke a v súčasnosti je zamestnaná v trvalom pracovnom pomere, kde jej čistý priemerný mesačný príjem činí 590,- eur mesačne, čiže na strane matky došlo k zvýšeniu jej príjmov. K ďalšej zmene došlo v tom, že matka žije v spoločnej domácnosti zo svojim priateľom, ktorý je tiež zamestnaný a jeho čistý mesačný príjem by mal činiť okolo 730,- eur mesačne a ako ďalšiu významnú skutočnosť otec uviedol, že matka sa stala podielovou vlastníčkou rodinného domu v podiele 1/2 a získala prostriedky z titulu vyrovnania BSM v sume 746,42 eur. Otec ďalej uvádzal, že matka s druhom vo svojej domácnosti disponujú dvoma osobnými motorovými vozidlami. Otec uvádzal vo vzťahu k svojim zárobkovým a majetkovým pomerom, že je naďalej zamestnaný v D., avšak u iného zamestnávateľa, keďže pracovný pomer v spoločnosti R. bol ukončený dohodou na žiadosť zamestnávateľa a v súčasnosti má otec v zahraničí prácu takého charakteru, že nemá trvalý pracovný pomer, ale jeho príjem je závislý od potreby a množstva práce, ktorá mu je poskytnutá. Poukázal na to, že jeho priemerná čistá mesačná mzda činí 855,- eur a podrobne rozpísal a rozviedol svoje výdaje v zahraničí tak, ako boli popisované aj v návrhu a doložené pripojenými listinnými dôkazmi. Uvádzal, že nájom v D. činí 450,- libier (562,50 eur). Ďalej uhrádza platby za vodu 36,50 eur na mesiac, elektrinu 77,80 eur na mesiac plus má výdaje s cestovaním. Ako svoj ďalší výdaj uvádzal platbu hypotekárneho úveru vo výške 108,- eur a k bytu, ktorého výlučným vlastníkom sa stal na základe vyporiadania BSM uviedol, že tento sa mu nepodarilo prenajímať, preto mal výdaje na nájomné vo výške 170,- eur mesačne plus 15,- elektrina a 5,- eur plyn. K svojim ďalším výdajom zahrnul čiastku 130,- eur titulom pôžičky získanej na vyplatenie vyrovnacieho podielu v rámci BSM. Otec ďalej uviedol, že keď nemal dostatočný príjem, neuhrádzal bežné výživné, preto mu vznikla dlžná suma vo výške 400,- eur, ktorá je predmetnom exekučného konania. Otec potvrdil, že je vlastníkom ďalšej nehnuteľnosti a to bytu v Q. V. R. X, v ktorom byte však býva jeho matka s bratom a vlastníkom sa stal z určitých rodinných dôvodov.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa poľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia spolu nežijú prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ust. § 75 ods. 1 cit. zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 78 ods. 1, 3 cit. zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Nakoľko v tomto konaní sa účastníci domáhali zmeny pôvodného rozhodnutia súdu o výške vyživovacej povinnosti otca a to tým spôsobom, že otec navrhoval vyživovaciu povinnosť znížiť a matka vyživovaciu povinnosť zvýšiť, súd poukazuje na to, že aby mohlo dôjsť k zmene takéhoto právoplatného rozhodnutia je potrebné v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, aby účastníci preukázali takú podstatnú zmenu okolností, za ktorých súd rozhodol, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodného rozhodnutia. Súd pre to aj v tomto konaní zameral svoje dokazovanie na zistenie skutočností relevantných pre rozhodnutie o zvýšení, resp. znížení vyživovacej povinnosti otca. Teda skúmal, či došlo k takej zmene okolností, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Súd tu poukazuje na tú skutočnosť, že zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu výživného musí byť takej povahy, aby tu bol reálny dôvod meniť už vydané súdne rozhodnutie, a teda nejedná sa o akúkoľvek zmenu v okolnostiach - musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho charakteru, ktorá sa výraznejším spôsobom prejavuje v pomeroch účastníkov. K takejto zmene pomerov môže dôjsť jednak na strane oprávneného a to tým, že u neho nastali určité okamžité zmeny ako napr. choroba, nástup do školy a podobne alebo sa jedná o postupnú zmenu v dôsledku vyššieho veku oprávneného (dieťaťa), pre ktorý prípad bude potrebné, aby od predchádzajúcej úpravy uplynula dlhšia doba (uvedené platí pre prípad zvyšovania vyživovacej povinnosti). Taktiež sa môže jednať o zmenu na strane toho z rodičov, ktorému dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti a rovnako môže dôjsť k podstatným zmenám aj na strane povinného rodiča, preto súd všetky takéto zmeny musí vyhodnocovať komplexne.
Rovnakým spôsobom súd postupoval aj v tomto konkrétnom prípade, keď podrobne vyhodnotil situáciu na strane oprávneného dieťaťa, kde v čase predchádzajúceho rozhodovania bol mal. I. žiakom základnej školy a rovnako je to aj v súčasnosti, avšak od predchádzajúcej úpravy uplynula doba približne 2 a pol roka, teda jeho vek sa zvýšil, čoby do určitej miery odôvodňovalo prípadné zvýšenie vyživovacej povinnosti. Ďalej sa súd zameral na posudzovanie súčasnej situácie na strane matky, nakoľko otec vo svojom návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti poukazoval najmä na zmeny, ku ktorým malo dôjsť pri posudzovaní jej súčasných pomerov oproti predchádzajúcim. Súd tu uvádza, že pokiaľ otec poukazoval na to, že matka sa stala podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu o veľkosti podielu 1/2, súd má za to, že nedošlo k žiadnym zmenám, keďže už v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu bola matka vlastníčkou tejto nehnuteľnosti a súd pri svojom predchádzajúcom rozhodovaní už túto skutočnosť zohľadnil. Rovnako už v čase predchádzajúceho rozhodovania (čo je zrejmé z odôvodnenia rozsudku), súd mal vedomosť o tom, že matka žila v spoločnej domácnosti s priateľom (ktorý bol tiež podielovým spoluvlastníkom predmetného rodinného domu). Taktiež súd nepovažoval za zmenu okolností oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu tú skutočnosť, na ktorú otec poukazoval a teda, že v rámci vyporiadania BSM došlo k tomu, že bol povinný matke vyplatiť vyrovnaní podiel v sume 17.746,42 eur, nakoľko aj táto skutočnosť bola súdu známa a teda pri svojom rozhodovaní ju zohľadnil už v čase predchádzajúceho rozhodovania. V neposlednom rade súd v súvislosti s vyporiadaním BSM poukazuje aj na to, že pri vyporiadavaní BSM nedochádza ani na strane jedného z manželov k zväčšeniu alebo zmenšeniu ich majetkových pomerov, nakoľko aj v predchádzajúcom období boli vlastníkmi vecí patriacich do BSM a v rámci vyporiadania dôjde iba k vyporiadaniu vzájomných vlastníckych vzťahov medzi manželmi. Za jedinú relevantnú zmenu na strane matky súd považoval iba tú skutočnosť, že v čase predchádzajúceho rozhodovania bola na materskej dovolenke a poberala iba rodičovský príspevok vo výške 156,- eur, oproti čomu v súčasnosti je zamestnaná, kde jej príjem činí 590,- eur mesačne v čistom, avšak v súvislosti s vyššie uvádzanou skutočnosťou, že na strane dieťaťa došlo k zvýšeniu veku
oproti predchádzajúcemu rozhodovaniu súd má zato, že takéto zlepšenie príjmových pomerov matky iba pokrýva práve zvýšené výdaje na starostlivosť o maloleté dieťa spojené so zvýšením jeho veku. Súd ďalej posudzoval zmenu pomerov na strane otca, kde mal za to, že jeho pomery sa oproti času predchádzajúceho rozhodovania podstatným spôsobom nezmenili, keďže už z odôvodnenia predchádzajúceho rozhodnutia vyplýva, že už vtedy otec nepracoval v trvalom pracovnom pomere u zamestnávateľa v D., ale pracoval iba podľa toho, aké množstvo práce mu bolo poskytnuté, teda niekedy pracoval 7 dní v týždni, inokedy iba 3 dni v týždni. Taktiež už v predchádzajúcom konaní otec uvádzal, že jeho príjem bol vo výške 650,- eur mesačne, rovnako aj v čase predchádzajúceho rozhodovania mal obdobné výdaje v súvislosti s bývaním v zahraničí a to výške 450,- libier plus platby za elektrinu, vodu a plyn, čiže v tejto oblasti sa jeho situácia nezmenila. Taktiež pokiaľ v súčasnosti medzi svoje výdaje otec zahŕňa platbu hypotekárneho úveru vo výške 108,- eur, takáto platba bola zohľadnená aj v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu. Rovnako pokiaľ otec uvádza, že mal výdaj aj na bývanie na Slovensku, kde uhrádzal nájom a inkaso, za byt, ktorého výlučným vlastníkom sa stal po vyporiadaní BSM, aj táto skutočnosť, je zohľadnená už v rozhodnutí predchádzajúceho súdu tak, ako to vyplýva z jeho odôvodnenia. Vychádzajúc z uvedeného mal súd za to, že na strane otca nedošlo k takej výraznej zmene - zhoršeniu pomerov, ktorá by odôvodňovala prípadné zníženie vyživovacej povinnosti.
Na základe takto zisteného skutkového stavu v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na zníženie vyživovacej povinnosti otca k mal. I. a zároveň neboli splnené ani podmienky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca podľa návrhu matky, nakoľko zvýšené výdaje na starostlivosť o mal. dieťa pokrýva zvýšený príjem matky, ktorý v súčasnosti dosahuje oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu a súčasné príjmové a majetkové pomery otca takéto zvýšenie neumožňujú. Súd preto aj návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti, aj návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti, ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého navrhovateľovi i napriek plnému úspechu v konaní náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporcovi trovy konania nevznikli a neúspešná navrhovateľka na ich náhradu právo nemá.
Štát nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. g) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov je konanie o vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí od poplatku oslobodené.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedenýmv § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh a súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).