Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11C-60-2023.pdf
PDF · 113.44 KB
Case nature
Subarea
11C/60/2023
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci sporu žalobcu: K.. M. H., Z.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXXXX/XC, F., zastúpený: X-legal, s.r.o., IČO: 55 213 022, Riazanská 806/66A, 831 03 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, proti žalovanému: K.. Y. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX/XX, T., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e zabezpečovacie opatrenie, ktorým sa zriaďuje záložné právo v prospech žalobcu k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného v podiele X/X, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. T., vedenom Okresným úradom T., katastrálny odbor, a to ku stavbe - C. súpisné č. XXXX postavený na parcele registra „. č. XXXXX/XX, za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu vo výške 40.000,- eur s príslušenstvom z titulu nevrátenej časti istiny pôžičky a nezaplateného úroku z pôžičky zo Zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 08.04.2021.
II. Vo zvyšku sa návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .
III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom zo dňa 30.08.2023, doručeným súdu dňa 30.08.2023, domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým navrhol, aby súd zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného nachádzajúcim sa v okrese T., obci T., katastrálnom území T., zapísaným na LV č. XXXX vedenom I. úradom T., katastrálnym odborom ako: - T. parcela registra „. KN parc.č. XXXXX/XX, druh pozemku: A. T., o výmere XXX m2; - T. parcela registra „. KN parc.č. XXXXX/ XX, druh pozemku: E., o výmere XXX m2 a L. - C. so súpisným číslom XXXX, stojaci na parcele registra „. KN parc.č. XXXXX/XX, na zabezpečenie pohľadávok žalobcu proti žalovanému na zaplatenie sumy 40.000,- eur s príslušenstvom vzniknutých na základe Zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 08.04.2021, ako aj priznania nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil žalobca tým, že dňa 05.03.2021 poskytol žalobca ako veriteľ pôžičku vo výške 100.000,- eur žalovanému ako dlžníkovi. Žalobca poskytol žalovanému pôžičku prostredníctvom bezhotovostného prevodu realizovaného z bankového účtu žalobcu na bankový účet žalovaného. V rámci príkazu na úhradu uviedol žalobca nasledovnú informáciu pre príjemcu: „T.“. Dňa 08.04.2021 žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili k pôžičke Zmluvu o pôžičke, ktorou spoločne písomne potvrdili svoje dojednania týkajúce sa lehoty splatnosti pôžičky, úroky, ako aj spôsob vrátenia pôžičky. Konkrétnu textáciu Zmluvy o pôžičke koncipoval, resp. predložil žalobcovi, žalovaný. Podľa článku I. ods. 1. Zmluvy o pôžičke účelom poskytnutia pôžičky bola výstavba C. na parcelách reg. „. KN, parc. č. XXXX/X a XXXX/X v k. ú. L. M.. V zmysle článku I. ods. 2. Zmluvy o pôžičke lehota splatnosti pôžičky bola dojednaná do 31.12.2021. Podľa článku III. ods. 1. Zmluvy o pôžičke sa zmluvné strany dohodli na úroku vo výške 10 % p.a. pre obdobie do zmluvného dátumu splatnosti pôžičky alebo do dátumu uhradenia pôžičky, podľa toho, ktorá z
možností nastane skôr. V zmysle článku III. ods. 2. Zmluvy o pôžičke celková suma, t.j. požičaná suma spolu so zmluvným úrokom, bola dojednaná vo výške 110.000,- eur (pôžička vo výške 100.000,- eur a úrok vo výške 10.000,- eur). Podľa článku IV. ods. 1. Zmluvy o pôžičke sa zmluvné strany dohodli, že žalovaný vráti žalobcovi pôžičku vrátane úroku v lehote splatnosti jednorazovo. V článku V. ods. 1 Zmluvy o pôžičke samotný žalovaný navrhol zabezpečenie pôžičky záložným právom k nehnuteľnostiam v tom čase vo výlučnom vlastníctve žalovaného vedeným v k.ú. L. M. (v súčasnosti vedené na LV č. XXXXX). Napriek skutočnosti, že samotný žalovaný ponúkol žalobcovi zabezpečenie pôžičky formou záložného práva k nehnuteľnostiam, žalovaný po poskytnutí pôžičky zo strany žalobcu nikdy nepristúpil k uzatvoreniu zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam so žalobcom na zabezpečenie pôžičky, ako ani k podaniu príslušného návrhu na vklad záložného práva žalobcu k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností SR. Žalovaný poskytnutú pôžičku od žalobcu v celom rozsahu prijal bezhotovostným prevodom realizovaným na účet uvedený žalovaným v Zmluve o pôžičke, avšak túto pôžičku žalobcovi ako veriteľovi v termíne stanovenom v Zmluve o pôžičke nevrátil. Žalovaný po lehote splatnosti pôžičky vykonal niekoľko čiastočných úhrad pôžičky v hotovosti, a to v celkovej výške 70.000,- eur. Žalobca uvedené čiastočné úhrady dlžnej sumy v celkovej výške 70.000,- eur započítal v súlade s § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka na istinu pôžičky. Zostatok dlžnej sumy pôžičky, po zohľadnení uvedených čiastočných úhrad žalovaného, je vo výške 30.000,- eur. Okrem zostatku istiny pôžičky vo výške 30.000,- eur žalobca eviduje voči žalovanému tiež nárok z titulu úroku z pôžičky dojednaný v zmysle článku III. ods. 2. Zmluvy o pôžičke vo výške 10.000,- eur. Celkovo tak žalobca eviduje voči žalovanému pohľadávky po lehote splatnosti vo výške 40.000,- eur. Žalovaný napriek jeho prezentovanej vôli zabezpečiť vrátenie pôžičky prostredníctvom zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam a napriek skutočnosti, že si bol vedomý existencie svojho záväzku voči žalobcovi na vrátenie pôžičky a vyplatenie jej príslušenstva, pristúpil v roku 2021 a 2022 k predaju nehnuteľností, ktoré mal vo výlučnom vlastníctve, tretím osobám, pričom žalobca v návrhu tieto prevedené nehnuteľnosti bližšie konkretizoval. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný vlastnil ako výlučný vlastník nehnuteľný majetok značnej hodnoty v k.ú. L. M., ktorý predal pred splatnosťou pôžičky a jej príslušenstva, daroval pred splatnosťou pôžičky a jej príslušenstva, resp. predal po splatnosti pôžičky a jej príslušenstva. Napriek skutočnosti, že žalovaný len z predaja nehnuteľností s ohľadom na ich trhovú hodnotu mal zrejme nadobudnúť finančne zdroje niekoľkonásobne prevyšujúce výšku jeho záväzkov voči žalobcovi z titulu pôžičky a jej príslušenstva, žalovaný si tieto svoje záväzky voči žalobcovi doposiaľ nesplnil. Za uvedených okolností má žalobca dôvodnú obavu, že žalovaný nemá záujem o splnenie zostatku jeho záväzkov voči žalobcovi, naopak, realizuje úkony, ktorými sa zbavuje svojho majetku, ktorý by mohol byť v budúcnosti postihnuteľný núteným výkonom rozhodnutia (exekúciou) a z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávky žalobcu. Žalovaný je podľa dostupných údajov v súčasnosti naďalej výlučným vlastníkom nasledovných nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese T., obci T., k.ú. T., zapísaných na LV č. XXXX vedenom I. úradom T., katastrálnym odborom: a) T. parcela registra „. KN parc. č. XXXXX/XX, druh pozemku: E., o výmere XXX m2; b) T. - parcela registra „. KN parc. č. XXXXX/XX, druh pozemku: E., o výmere XXX m2; c) L. - C. so súpisným číslom XXXX, stojaci na parcele registra „. KN parc. č. XXXXX/XX. K nehnuteľnostiam je ku dňu podania návrhu na príslušnom LV zapísané záložné právo v prospech M. banky, a.s.. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný v roku 2023 získal prostredníctvom úveru poskytnutého financujúcou bankou M. a.s. finančné prostriedky neznámeho rozsahu, ktoré opätovne
- hoci vedel o pohľadávkach žalobcu, ktoré v tom čase boli značnú dobu po splatnosti - využil na neznáme účely a nevyužil ich na zaplatenie pohľadávok žalobcu ani len sčasti. Žalobca je toho názoru, že v prípade vyššie popísaného konania žalovaného: postupný odpredaj nehnuteľností a nakladanie s finančnými prostriedkami získanými z predaja týchto nehnuteľnosti; darovanie nehnuteľností, ako aj nakladanie s finančnými prostriedkami získanými z úveru TB, sa môže jednať o úkony, ktorými žalovaný ukrátil žalobcu ako veriteľa, resp. ktorými priamo ohrozil vymožiteľnosť pohľadávok žalobcu ako veriteľa v prípade núteného výkonu rozhodnutia. Ani zriadené záložné právo TB prakticky nijakým spôsobom neobmedzuje žalovaného v prípadnom predaji nehnuteľností tretím osobám. Predaj nehnuteľností so zriadeným záložným právom v prospech financujúcej banky je pomerne bežnou transakciou, kedy v zásade splnením podmienky financujúcej banky - splatením zostatku úveru a jeho príslušenstva zabezpečeného záložným právom k prevádzaným nehnuteľnostiam - sa financujúca banka vzdá svojho záložného práva k zabezpečeným nehnuteľnostiam (vydá kvitanciu s návrhom na výmaz záložného práva). V danom prípade trhová hodnota nehnuteľností podľa informácií žalobcu niekoľkonásobne prekračuje hodnotu poskytnutého úveru TB, ako aj hodnotu pohľadávok žalobcu. S ohľadom na konanie a postup žalovaného vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ako aj k úveru TB, má však žalobca dôvodnú obavu, že v prípade predaja nehnuteľností by žalovaný uspokojil len pohľadávku financujúcej banky z úveru TB zabezpečenú záložným právom TB a zostatok finančných prostriedkov získaných ako kúpna cena
nehnuteľností po vyplatení zostatku úveru TB a jeho príslušenstva by, rovnako ako v prípade ostatných nehnuteľností, resp. finančných prostriedkov získaných z úveru TB využil pre svoje neznáme potreby, resp. na iný účel ako na účel splatenia pohľadávok žalobcu. Uvedený právny úkon - predaj nehnuteľností môže žalovaný realizovať prakticky kedykoľvek, pričom pri podaní návrhu na vklad zrýchlenou formou je zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech nových vlastníkov - kupujúcich možný do 15 dní odo dňa podania návrhu na vklad. V uvedenej dobe by bolo pre žalobcu prakticky nemožné akýmkoľvek spôsobom dosiahnuť ochranu svojich práv a zabezpečiť vymoženie jeho pohľadávok prostredníctvom súdu, resp. exekútora, resp. zabezpečiť nehnuteľnosti alebo finančné prostriedky získané ich predajom. Žalobca dňa 29.08.2023 podal na Okresný súd Banská Bystrica ako príslušný súd v upomínacom konaní návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáha voči žalovanému zaplatenia pohľadávok spolu s ich príslušenstvom a trovami konania. Žalobca si tak splnil svoju povinnosť podania návrhu na súd vo veci samej. Ku dňu podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nebol vo veci vydaný platobný rozkaz. Súdne konanie je v súčasnosti vedené len pod č. konania: XXXXXXXXXX. Žalobca podnikol všetky jemu dostupné aktívne právne kroky smerujúce k zabezpečeniu exekučného titulu na pohľadávky a ich príslušenstvo a - v prípade absencie vôle žalovaného dobrovoľne plniť pohľadávky a ich príslušenstvo priznané exekučným titulom - následne k nútenému výkonu rozhodnutia (exekúcie) na majetok žalovaného ako povinného, prostredníctvom ktorej by bolo možné uspokojiť pohľadávky žalobcu vrátane ich príslušenstva a trov konania vo veci samej. Ako vyplýva z odôvodnenia podaného návrhu na platobný rozkaz, žalobca sa v súdnom konaní domáha z právneho titulu nevráteného zostatku pôžičky a jej príslušenstva od žalovaného zaplatenia sumy 40.000,- eur spolu s príslušenstvom - úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 30.000,- eur odo dňa 29.08.2023 do zaplatenia a trovami konania. Vzhľadom na značnú výšku pohľadávok žalobcu a ich príslušenstva, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný doposiaľ (napriek uplynutiu značne dlhej doby odo dňa splatnosti pôžičky a jej príslušenstva) nevykonal úhradu dlžnej sumy ani len sčasti, ani sa nepokúsil svoj záväzok voči žalobcovi nijakým relevantným spôsobom riešiť, žalobca preskúmal v rámci verejných registrov majetkové pomery žalovaného, pričom zistil nasledovné skutočnosti. Žalovaný je jediným spoločníkom v obchodnej spoločnosti K. ktorej základné imanie je vo výške 5.000,- eur, pričom obchodný podiel žalovaného predstavuje podiel na základnom imaní spoločnosti vo výške 5.000,- eur; spoločnosť generuje dlhodobo stratu, ktorá sa naďalej prehlbuje, voči uvedenej spoločnosti sú ku dňu podania návrhu evidované aj dlhy a nedoplatky voči štátu. Žalovaný je zároveň jedným z troch spoločníkov obchodnej spoločnosti Y. ktorej základné imanie je vo výške 5.000,- eur, pričom obchodný podiel žalovaného predstavuje podiel na základnom imaní spoločnosti vo výške 2.500,- eur; spoločnosť v roku 2022 nevytvorila žiadne tržby, v predchádzajúcich obdobiach dosahovala stratu, resp. len zanedbateľný zisk svedčiace o nulovej, resp. len veľmi obmedzenej podnikateľskej činnosti. Žalovaný nie je evidovaný ako samostatne zárobkovo činná fyzická osoba - živnostník a žalobcovi nie je známa ani žiadna informácia svedčiaca o tom, že by bol žalovaný zamestnaný na trvalý pracovný pomer. S ohľadom na hospodárske výsledky obchodných spoločností K. a Y. v ktorých je žalovaný spoločníkom, ako aj s ohľadom na absenciu akéhokoľvek príjmu žalovaného z podnikateľskej činnosti (SZČO) alebo z trvalého pracovného pomeru zrejme nie je možné očakávať, že žalovaný bude schopný splatiť pohľadávky voči žalobcovi zo svojich príjmov, ale výlučne len predajom svojho majetku. Žalovaný v súčasnosti nevlastní žiaden majetok, ktorý by postačoval na uspokojenie pohľadávok žalobcu a ich príslušenstva okrem uvedených nehnuteľností. Žalobca ďalej uviedol, že má dôvodnú obavu, že žalovaný sa po doručení platobného rozkazu súdu vydaného v súdnom konaní bude zbavovať špecifikovaných nehnuteľností - tieto prevedie na tretie osoby a prípadný výťažok z ich predaja opätovne nepoužije na uspokojenie pohľadávok žalobcu a ich príslušenstva, pričom prípadná exekúcia na majetok žalovaného na vymoženie pohľadávok žalobcu by za týchto okolností bola ohrozená, resp. (s ohľadom na absenciu iného hnuteľného alebo nehnuteľného majetku žalovaného) výslovne zmarená. Nakoľko žalovaný aj finančné prostriedky získané predajom nehnuteľností, resp. získané z úveru TB využil na iné účely ako na splatenie pohľadávok žalobcu, ani prípadný predaj špecifikovaných nehnuteľností a výťažok z predaja (kúpna cena) po zaplatení zostatku úveru TB tak nepredstavuje pre žalobcu žiadnu istotu, že zo strany žalovaného dôjde v prípade predaja nehnuteľností k splateniu pohľadávok žalobcu a ich príslušenstvo, a to ani v prípade, ak by boli žalobcovi medzičasom priznané exekučným titulom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vzhľadom na naliehavú a neodkladnú potrebu ochrany práv žalobcu, žalobca podáva tento návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žiada o dočasnú úpravu pomerov medzi stranami formou zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam. Žalobca má za to, že podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v danom prípade boli splnené a že žalobca osvedčil reálnosť a dôvodnosť svojej obavy ako aj objektívne existujúce okolnosti súvisiace s reálne hroziacim nebezpečenstvom vzniku bezprostrednej ujmy vo sfére jeho majetkových práv vyžadujúce si okamžitú ochranu porušeným a/alebo ohrozeným
právam. Žalobca je tiež toho názoru, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nezasiahne negatívnym spôsobom do majetkovej sféry žalovaného. Žalovaný nebude nariadením zabezpečovacieho opatrenia nijakým spôsobom obmedzený v užívaní nehnuteľností, rovnako nebude obmedzený ani ich ďalší predaj v prípade, ak sa žalovaný pre predaj nehnuteľností rozhodne. Zriadenie sudcovského záložného práva k nehnuteľnostiam však zabezpečí právnu istotu pre žalobcu, že v prípade predaja nehnuteľností budú jeho pohľadávky spolu s ich príslušenstvom uspokojené z kúpnej ceny získanej z tohto predaja a zo strany žalovaného nedôjde k uprednostneniu iných záujmov žalovaného ako splatenia pohľadávok žalobcu s ich príslušenstvom.
3. Ako dôkazy žalobca predložil SEPA príkaz na úhradu zo dňa 05.03.2021, Zmluvu o pôžičke zo dňa 08.04.2021, Výpis z LV č. XXXXX pre k.ú. L. M., Výpis z LV č. XXXXX pre k.ú. L. M., Výpis z LV č. XXXXX pre k.ú. L. M., Výpis z LV č. XXXX pre k.ú. L. M., Výpis z LV č. XXXXX pre k.ú. L. M., Výpis z LV č. XXXXX pre k.ú. L. M., Výpis z LV č. XXXX pre k.ú. T., Žalobu s návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 28.08.2023, Detail notifikácie, Detail podania.
4. Súd mal za osvedčené, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá Zmluva o pôžičke zo dňa 08.04.2021, na základe ktorej žalobca požičal žalovanému finančné prostriedky v sume 100.000,- eur so splatnosťou pôžičky do 31.12.2021. Žalobca sa v konaní pred upomínacím súdom domáha od žalovaného zaplatenia sumy 40.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 30.000,- eur od 29.08.2023, ako aj náhrady trov konania. Z Výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. T. vyplýva, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností uvedených v odseku 1. tohto uznesenia.
5. Podľa § 324 ods. 1 a 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. (1) Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. (3)
6. Podľa § 343 ods. 1 až 3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (1) Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. (2) Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. (3)
7. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
8. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (1) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. (2)
9. Podľa § 328 ods. 1 a 2 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. (1) O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. (2)
10. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (1) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (2)
11. Podľa § 151a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo
domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
12. Podľa § 151b ods. 1 veta prvá OZ, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom.
13. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
14. Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
15. Podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (1) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. (2)
16. Podľa § 185 ods. 2 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. V zmysle ustanovenia § 343 ods. 1 CSP slúži zabezpečovacie opatrenie na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom podmienkou pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia je opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ako aj opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená. Súd nemôže mať závažnejšie pochybnosti o samotnom nároku žalobcu. Hoci pred vydaním zabezpečovacieho opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Zároveň musí byť osvedčené, že existuje obava z ohrozenia exekúcie, ktorej účelom je nútené uspokojenie veriteľa. Ohrozenie nároku žalobcu pritom musí byť konkrétne a žalobca ho musí osvedčiť, nestačí len pravdepodobná možnosť ohrozenia práv žalobcu. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, pričom záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra. Zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred neodkladným opatrením, ktoré súd nariadi iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Zmyslom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva.
18. Zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len v rozsahu potrebnom na naplnenie jeho účelu, a preto ho nemožno zriadiť v rozsahu, ktorý by obmedzoval žalovaného vo výkone jeho práv nad nevyhnutnú mieru, teda v rozsahu, v akom nemožno uložené obmedzenie od povinnej osoby spravodlivo požadovať. Zriadené zabezpečovacie opatrenie musí spĺňať znak primeranosti, teda medzi zásahom do majetkových pomerov dlžníka a pohľadávkou na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie, nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd teda musí rešpektovať požiadavku proporcionality.
19. Súd po oboznámení sa s návrhom, ako aj s prílohami, dospel k záveru, že žalobca osvedčil danosť práva, keď preukázal uzavretie Zmluvy o pôžičke zo dňa 08.04.2021, na ktorej bola pravosť podpisu dlžníka úradne osvedčená, a z ktorej zmluvy nemala byť doposiaľ vrátená časť istiny pôžičky vo výške 30.000,- eur, ako ani úrok z pôžičky v sume 10.000,- eur, hoci splatnosť pôžičky uplynula dňa 31.12.2021. Žalobca sa svojho nároku domáha žalobou podanou na upomínacom súde, o ktorom nároku zatiaľ nebolo rozhodnuté. Zatiaľ by bolo v tomto štádiu konania bez vykonania riadneho dokazovania predčasné tvrdiť, že nárok, ktorý si žalobca uplatňuje vo veci samej na upomínacom súde vo výške 40.000 eur s príslušenstvom, je očividne vylúčený. Súd bol preto názoru, že jeden z predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to osvedčenie nároku žalobcu uplatňovaného žalobou na upomínacom súde, je daný.
20. Žalobca zároveň osvedčil, že žalovaný je evidovaný ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností. Z lustrácie žalovaného v rozsahu celého územia SR (dôkaz vykonaný v súlade s § 185 ods. 2 CSP) zároveň vyplýva, že žalovaný iný nehnuteľný majetok v dostatočnej hodnote nevlastní. Žalovaný je okrem predmetných nehnuteľností (LV č. XXXX. pre k.ú. T.) iba podielovým spoluvlastníkom (o veľkosti podielu 1) T. parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2 - M. (LV č. XXX pre k.ú. H.), čo nemožno považovať za dostatočný majetok vzhľadom na pohľadávku žalobcu voči žalovanému vo výške 40.000,- eur s príslušenstvom. Vzhľadom na nepriaznivé hospodárske výsledky obchodných spoločností K. s.r.o. a P.., v ktorých je žalovaný spoločníkom (verejne dostupné na internetovej stránke finstat.sk), nemožno konštatovať, že by tu bol iný majetok žalovaného, z ktorého by bolo možné pohľadávku žalobcu zo zmluvy o pôžičke zo strany žalovaného uspokojiť.
XX. Osvedčená bola zároveň hrozba zbavovania sa majetku, keď napriek tomu, že v zmluve o pôžičke (článok V.) bol vyjadrený záujem zabezpečiť pohľadávku žalobcu zo zmluvy záložným právom k nehnuteľnostiam - pozemok parc.č. XXXX/X a XXXX/X v k.ú. L. M., tieto nehnuteľnosti boli podľa LV č. XXXXX prevedené kúpnou zmluvou na tretie osoby, avšak dlh žalovaného splatený celý nebol.
22. Z vyššie uvedeného mal súd za osvedčené, že okrem nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX pre k.ú. T. žalovaný nevlastní žiaden hodnotný majetok. Žalobca tak osvedčil, že nútený výkon v budúcnosti judikovanej pohľadávky môže byť ohrozený, a to aj s poukazom na nie zanedbateľnú výšku pohľadávky.
23. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že podľa listu vlastníctva na nehnuteľnostiach viazne záložné právo v prospech M., a.s., čo samotné predstavuje obavu z ohrozenia exekúcie, keďže podľa § 61q ods. 2 Exekučného poriadku by bolo možné exekúciu na záloh (nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného) viesť iba vtedy, ak by záložný veriteľ (M., a.s.) s exekúciou súhlasil.
24. Z uvedeného dospel súd k záveru, že je daný dôvod zriadiť záložné právo na nehnuteľnom majetku žalovaného v prospech žalobcu, za účelom zabezpečenia jeho peňažnej pohľadávky voči žalovanému, keď existuje obava, že exekúcia bude ohrozená, a to najmä s poukazom na výšku dlžnej sumy, nedostatok iného hodnotného majetku žalovaného a zaťaženie nehnuteľného majetku žalovaného záložným právom banky.
25. Súd dodáva, že obavu z ohrozenia exekúcie môže vyvolať akákoľvek skutočnosť svedčiaca o tom, že žalobca nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť svoj súdom priznaný nárok voči konkrétnemu žalovanému, pričom ustanovenie § 343 CSP nevyžaduje, aby žalovaný vykonával faktické úkony smerujúce k prevodu vlastníctva nehnuteľností napr. uverejnením inzerátu o predaji nehnuteľností. Ak by aktivita žalovaného bola podmienkou pre vyhovenie návrhu, mohlo by sa stať, že požadovaná ochrana nebude žalobcovi poskytnutá včas, keďže žalovaný by mohol nehnuteľnosti rýchlo previesť.
26. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/48/2016-123 zo dňa 09.02.2016, ktoré je analogicky aplikovateľné aj na tu prejednávanú vec, a v ktorom odvolací súd uviedol, že „v prípadoch nakladania s vlastníckym právom k nehnuteľnostiam totiž v zásade platí, že ak by povinný už urobil právny úkon smerujúci k zbaveniu sa ním vlastníctva; niet tu prakticky žiadneho efektívneho prostriedku schopného zabrániť aj evidenčnej zmene vlastníckeho práva v katastri. Práve preto robenie faktických úkonov smerujúcich k prevodu vlastníctva (ktorých absencia v prejednávanej veci bola konštatovaná súdom prvého stupňa a jej dôsledkom zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia), pritom nemá na potrebu úpravy pomerov predbežným opatrením zásadný vplyv.“
27. Súd tiež poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR č.k. III.ÚS 741/2017-20 zo dňa 20.12.2017, v ktorom ústavný súd uviedol, že „formulácia použitá v odôvodnení napadnutého uznesenia odvolacieho súdu („Návrh žalobcu nebol osvedčený takými dôkazmi, z ktorých by vyplývalo úmyselné konanie žalovaného zbavovanie sa jeho majetku na úkor žalobcu...“) nemá dostatočnú oporu v zákone vo forme takto ustanovenej podmienky, ako na to správne sťažovateľka poukazuje“.
28. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer.
29. Pri posudzovaní návrhu žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia súd prihliadol na vyššie uvedený princíp proporcionality zásahu do majetkového práva žalovaného k zabezpečovanej pohľadávke. Súd dospel k záveru, že zriadením záložného práva v navrhovanom rozsahu by tu bol zrejmý nepomer, pretože hodnota zálohu (rodinný dom s pozemkami) by niekoľkonásobne prevyšovala hodnotu zabezpečovanej peňažnej pohľadávky žalobcu (40.000,- eur s prísl.). Súd mal za to, že rodinný dom v meste Piešťany, ktorý je podľa všetkého bydliskom žalovaného, nepochybne dosahuje všeobecnú hodnotu vyššiu ako suma 40.000,- eur. Súd preto dospel k záveru, že je namieste zriadenie záložného práva žalobcu v menšom rozsahu, a to iba k rodinnému domu, keď takýmto spôsobom bude pohľadávka žalobcu voči žalovanému zabezpečená v dostatočnom rozsahu, ale zároveň nebude bezdôvodne záložným právom zaťažený ostatný nehnuteľný majetok žalovaného.
30. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov tak súd návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo výroku I. tohto uznesenia čiastočne vyhovel (v časti zriadenia záložného práva k nehnuteľnosti - L. súpisné č. XXXX postavená na parcele č. XXXXX/XX) a vo zvyšku (v časti zriadenia záložného práva k pozemkom parc.č. XXXXX/XX a 10162/35) návrh vo výroku II. uznesenia zamietol.
31. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
32. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)
33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)
34. K rozhodnutiu o náhrade trov konania o zabezpečovacom opatrení súd uvádza, že Civilný sporový poriadok neobsahuje samostatné ustanovenie, ktoré by upravovalo náhradu trov konania v súvislosti so zabezpečovacími opatreniami. Súd preto analogicky (čl. 4 ods. 1 CSP) použil ustanovenie § 255 ods. 2 CSP, ktoré je v spojení s § 262 ods. 1 CSP potrebné vykladať tak, že takýmto rozhodnutím nemusí byť iba rozhodnutie vo veci samej. Ďalej súd poukazuje na to, že výsledok konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nezávisí od výsledku konania vo veci samej. Keďže konanie o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môže byť samostatným konaním, so samostatným návrhom, a toto konanie samostatne končí nariadením zabezpečovacieho opatrenia, súd mal za to, že s poukazom na § 262 ods. 1 CSP je povinnosťou súdu rozhodnúť o náhrade trov tohto konania v tomto uznesení. Podporne súd poukazuje napr. na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 17Co/52/2017 zo dňa 02.05.2017, sp.zn. 19Co/27/2017 zo dňa 13.04.2017.
35. O nároku na náhradu trov konania o zabezpečovacom opatrení rozhodol súd potom podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP. Žalobca mal v konaní len čiastočný úspech, keď bol úspešný len v časti rodinného domu a vo zvyšku (pozemky) bol neúspešný, a preto súd v súlade s § 255 ods. 2 CSP vo výroku III. uznesenia rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. d), m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).