Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-6C/25/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., A. D. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Matejom Valjentom, advokátom so sídlom v Partizánskom, Jesenského 232, proti žalovanému E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, zastúpenému KOTRUSZ - BENČÍK, s.r.o., so sídlom v Nitre, Štefánikova 57, o určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu o určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom, zamieta.

II. Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v prvej inštancii a trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, vo výške o ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súdny úradník.

odôvodnenie:

(1) Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala proti žalovanému určenia, že nehnuteľnosť špecifikovaná v žalobe ako „nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území H. I. a to Parcela č. XXX/X – Orná pôda o výmere 1503 m2, ako parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, umiestnenie pozemku: 1, ktorá je evidovaná v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade Partizánske, odbore katastrálnom na liste vlastníctva číslo XXXX“ nie je zaťažená záložným právom v prospech žalovaného a zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti špecifikovanej ako „nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území H. I. a to rozostavaná stavba: Rodinný dom + garáž na parcele č. XXX/X, ktorej výstavba bola povolená na základe Stavebného povolenia vydaného Mestom Partizánske zo dňa 02. júna 2011, č. SocÚ 4150/2011/SP-Uo, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27. júna 2011, pričom parcela č. XXX/X – Orná pôda o výmere 1503 m2 ako parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, umiestnenie pozemku: 1, je evidovaná v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade Partizánske, odbore katastrálnom na liste vlastníctva číslo XXXX“. (2) Žalobu odôvodnila tým, že dňa 04.01.2012 bola medzi ňou ako záložcom a žalovaným ako záložným veriteľom uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanej, ktorá má vyplývať zo zmluvy o pôžičke zo dňa 04.01.2012, na základe ktorej mal poskytnúť žalovaný žalobkyni pôžičku vo výške istiny 40 000 € s lehotou splatnosti do 04.01.2032. Záložná zmluva nezabezpečovala reálnu pohľadávku. Písomná zmluva o pôžičke neexistuje. Nikdy nebola poskytnutá žiadna pôžička zo strany žalovaného žalobkyni, ani vo výške istiny 40 000 €, ani v inej sume. Nebola uzatvorená ani žiadna ústna zmluva o pôžičke. Záložnú zmluvu žalobkyňa podpísala z dôvodu, že žalovaný mal vynaložiť určité náklady na kúpu materiálu na rozostavanú stavbu. Ona však nemá vedomosť o tom, aké náklady a aký materiál skutočne kúpil a použil na rozostavanú stavbu. Ani pred podpisom záložnej zmluvy, ani nikdy po jej podpise žalovaný žalobkyni neposkytol reálnu pôžičku vo výške 40 000 €. Nakoľko záložné právo má akcesorickú povahu a nemôže existovať bez reálnej pohľadávky, nemôže platne vzniknúť. Záložná zmluva teda

zabezpečuje neexistujúcu pohľadávku, nakoľko prípadné nároky žalovaného z titulu kúpy materiálu na rozostavanú stavbu vyplývajú už z titulu podielového spoluvlastníctva k rozostavanej stavbe, nakoľko podľa právoplatného stavebného povolenia je taktiež stavebníkom, a teda aj podielovým spoluvlastníkom rozostavanej stavby v spoluvlastníckom podiele 1/2. Záložné právo zriadené záložnou zmluvou je len fiktívne, nakoľko nemôže existovať bez reálnej pohľadávky a preto ako také ani nevzniklo, resp. je absolútne neplatné. (3) Právne poukázala na ustanovenia , a nasl. . Ako dôkazy označila výsluch svedkov C. C., J. K. G. a L. I. a zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 04.01.2012. (4) Okrem toho sa domáhala aj zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k rozostavanej stavbe, avšak keďže v tejto časti predmetu konania vzala žalobu so súhlasom žalovaného späť, súd konanie v tejto časti zastavil. (5) Súd žalobu doručil dňa 15.08.2019 do vlastných rúk žalovanému, poučil ho o jeho procesných právach a povinnostiach a umožnil mu k žalobe sa vyjadriť. Žalovaný svoje právo nevyužil a k žalobe sa v súdom určenej lehote písomne nevyjadril. (6) Súd na prejednanie sporu nariadil na 16.03.2020 podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len "") predbežné prejednanie sporu. Predvolal naň strany a právneho zástupcu žalobkyne. Z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie v Slovenskej republike pre šírenie ochorenia COVID-19 a v tom čase aktuálne protipandemické opatrenia bolo predbežné prejednanie sporu zrušené. Nový termín predbežného prejednania sporu bol nariadený na 14.09.2020. Strany, respektíve v tom čase ich zástupcovia, boli na predbežné prejednanie sporu riadne predvolaní. Za žalovaného sa predbežného prejednania sporu zúčastnil zástupca, ktorého splnomocnil plnou mocou predloženou na predbežnom prejednaní sporu. Súd otvoril predbežné prejednanie sporu podľa , bez prítomnosti žalovaného, pretože mu bolo riadne doručené predvolanie, svoju neprítomnosť na predbežnom prejednaní sporu neospravedlnil a nežiadal z dôležitých dôvodov o jeho odročenie. (7) Súd na predbežnom prejednaní sporu určil ktoré skutkové tvrdenia považuje medzi stranami za sporné a ktoré za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie a ako vec predbežne právne posúdil. Súd uviedol, že žalobkyňou uvedený skutkový stav bol v tom čase nesporný. Naliehavý právny záujem podľa na podaní žaloby súd videl v tom, že nijako inak ako autoritatívnym súdnym rozhodnutím nemôže žalobkyňa dosiahnuť skutočný zápis vecných práv k nehnuteľnosti. Keďže strany sa nedohodli o úprave sporných práv, jedine verejná listina (rozsudok) môže byť podkladom pre zápis skutočného stavu v katastri nehnuteľností. Zároveň súd určil termín pojednávania vo veci na 14.12.2020. Z dôvodu ospravedlnenia zástupcu žalovaného a z dôvodu, že nebolo v tom čase ešte skončené znalecké dokazovanie vo veci súd pojednávanie určené na 14.12.2020 zrušil. Súd nariadil ďalšie pojednávanie vo veci na 20.10.2021. Predvolal naň právneho zástupcu žalobkyne a zástupcu žalovaného. Zástupcovi žalovaného bolo predvolanie doručené fikciou doručenia. Žalovaný doručil súdu dňa 19.10.2021 žiadosť o odročenie pojednávania a zároveň svoje vyjadrenie k veci. Vo vyjadrení popísal, že dňa 4.1.2012 ako záložný veriteľ poskytol žalobkyni pôžičku vo výške 40 000 € v hotovosti a žalovaná sa ju zaviazala splatiť v lehotách a spôsobom uvedeným v zmluve. Dňa 4.1.2012 spísali zmluvu o zriadení záložného práva, ktorá bola uzatvorená a podpísaná 9.1.2012 s osvedčeným podpisom žalobkyne pred Mestským úradom v Partizánskom. Ak neexistovala žiadna písomná zmluva o pôžičke, prečo potom podpísala záložnú zmluvu a túto skutočnosť nijakým spôsobom takmer 9 a pol roka nerozporovala a nepodala v primeranej lehote príslušnú žalobu. Žalobkyňa neuvádza, že by bol na ňu vyvíjaný nátlak zo strany žalovaného, aby zmluvu podpísala. Žalobu považuje za "právne irelevantnú" a "účelovú". Žalobkyňa odcudzila všetky originály zmluvy o pôžičke zo spoločnej domácnosti pri rozchode v roku 2015 a odmietla mu vydať originál alebo kópiu zmluvy o pôžičke. Pri uzavretí zmluvy boli prítomní traja svedkovia, ktorí zároveň videli, ako prevzala a prepočítala si poskytnutú pôžičku vo výške 40 000 €. Zmluvu podpísali a uzatvorili vo vnútorných priestoroch Pestovateľskej pálenice Koros vo Veľkých Bieliciach, pri uzatváraní boli prítomní svedkovia. Spoločne podali návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, ktorého prílohou bola aj zmluva o pôžičke. Tento bol osobne podať na správe katastra v Partizánskom, pri čom bol prítomný M. E.. Podľa žalovaného na určení neplatnosti záložnej zmluvy nie je daný žiadny naliehavý právny záujem, pričom poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. . Polemizuje s tým, či je žaloba procesne prípustná, pretože podľa neho nejde o určovaciu žalobu, ale ide o inú žalobu, ktorá je prípustná len keď to zákon výslovne pripúšťa. Žalobkyňa podľa neho nevie odôvodniť, prečo uzatvorila záložnú zmluvu, podľa neho ňou uvedený dôvod neobstojí. Žalobkyňa si je podľa neho vedomá, že do stavby rodinného domu nedala žiadne svoje peniaze a celú stavbu zo svojich osobných peňazí financoval žalovaný. Z toho dôvodu nie je možné z jej strany si nárokovať na

akýkoľvek spoluvlastnícky podiel a žiadne spoluvlastnícke právo na stavbe jej nevzniklo. Vzniesol aj "námietku premlčania podania žaloby", dôvodí, že ak záložnú zmluvu uzatvorila 9.1.2012, tak domáhať sa určenia, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom mohla najneskôr do 9.1.2015. Ako dôkazy vo svojom vyjadrení uviedol zmluvu o pôžičke, záložnú zmluvu, výsluchy svedkov N. G., M. E., J. I. a N. D.. (8) Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 20.10.2021 bez prítomnosti žalovaného, v súlade s . Vykonal na ňom dokazovanie listinnými dôkazmi - zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam na čísle listu spisu (ďalej len "č.l.") 11, listom vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie H. I. na č.l. 10, stavebným povolením zo dňa 02.06.2011 č. SocÚ 4150/2011/SP-Uo na č.l. 14, znaleckým posudkom na č.l. 94, dodatkom k znaleckému posudku na č.l. 127, ohodnotením nehnuteľnosti na č.l. 157 a 158 a pojednávanie odročil na 10.01.2022 za účelom doplnenia dokazovania. (9) Žalobkyňa sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila k vyjadreniu žalovaného. Uviedla, že žalovaný prostriedky procesného útoku nepoužil včas a domáhala sa využitia inštitútu sudcovskej koncentrácie konania. Žalobkyňa poprela pravdivosť skutkových tvrdení žalovaného v jeho vyjadrení. Súčasne zotrvala na svojich skutkových a právnych tvrdeniach. (10) Na písomnosti predložené súdu inými subjektami ako stranami, ktoré neboli označené stranami ako dôkazy, súd neprihliadal (č.l. 222 až 226, č.l. 238 až 244). Dokazovanie v civilnom sporovom procese je prísne formálne a súd v zásade nemôže vykonať iný dôkaz, ako navrhli strany, hoci by taký dôkaz aj mal k dispozícii. (11) Na pojednávaní dňa 10.01.2022 súd vypočul svedkov N. G., M. E. a J. I. a pojednávanie odročil na 02.03.2022 na doplnenie dokazovania výsluchom ďalších navrhnutých svedkov. Žalovanému uložil, aby zabezpečil prítomnosť ním navrhnutého svedka N. D. na ďalšom pojednávaní. (12) Svedkyňa označená žalobkyňou J. K. G. sa na pojednávanie neustanovila, s tým, že písomne vyhlásila, že si nespomína na žiadnu pôžičku ani zriadenie záložného práva na mená strán sporu. Preto svoju účasť na pojednávaní nepovažuje za nutnú. Účasť svedka N. D. žalovaný nezabezpečil. Súd v súlade s vec prejednal v neprítomnosti svedkov, ktorí sa neustanovili - J. G. a N. D., pretože ich prítomnosť na pojednávaní nebola nevyhnutná. (13) Súd na pojednávaní oboznámil výzvu na zaplatenie pôžičky (č.l. 246) a návrh na vykonanie dôkazu predložený žalovaným - spisu V 66/2012 za účelom zistenia, či sa v ňom nachádza zmluva o pôžičke a výsluchu pracovníčky podateľne OÚ - katastrálneho odboru v Partizánskom, ktorá dňa 17.01.2012 prezvala zmluvu o zriadení záložného práva a zmluvu o pôžičke. Súd návrh žalovaného na doplnenie dokazovania zamietol, pretože bol podaný oneskorene a vykonanie tohto dôkazu by si bolo vyžiadalo ďalšie odročenie pojednávania. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov L. I. a C. C.. Po zákonnom poučení o dokazovaní umožnil stranám urobiť záverečné vyjadrenia a s poukazom na uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené. (14) V súlade s súd pojednávanie odročil na vyhlásenie rozsudku na 28.03.2022. (15) Rozsudkom zo dňa 28.03.2022 č.k. -255 súd konanie v časti o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území H. I., a to k rozostavanej stavbe: "Rodinný dom + garáž" na C. O. XXX/X, ktorej výstavba bola povolená na základe Stavebného povolenia vydaného Mestom Partizánske dňa 02. júna 2011, č. SocÚ 4150/2011/SP-Jo, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27. júna 2011, pričom parcela č. XXX/X - Orná pôda o výmere 1503 m2 ako parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, umiestnenie pozemku: 1, je evidovaná v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade Partizánske, odbore katastrálnom na liste vlastníctva číslo XXXX zastavil. V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.04.2022. Súd rozhodol aj o znalečnom a zúčtovaní preddavkov na dokazovanie, aj tieto výroky sú právoplatné. (16) Vo výroku II. súd určil, že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území H. I. a to Parcela č. XXX/X - orná pôda o výmere 1503 m2 ako parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, umiestnenie pozemku: 1, ktorá je evidovaná v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade Partizánske, odbore katastrálnom na liste vlastníctva číslo XXXX, nie je zaťažená záložným právom v prospech žalovaného - E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, C.: XXX XX, D. P.. Vo výroku III. súd rozhodol o trovách konania. Tieto dva výroky včas napadol žalovaný odvolaním. (17) Krajský súd v Trenčíne na odvolanie žalovaného napadnuté výroky rozsudku zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozhodol tak uznesením zo dňa 30.11.2022 č.k. -316. (18) Podstata odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu spočíva v tom, že súd prvej inštancie nesprávne použil sudcovskú koncentráciu konania bez toho, aby bol žalovaný o takom postupe a jeho následkoch vopred poučený, hoci v tom čase nebol zastúpený advokátom.

(19) Ďalším dôvodom zrušenia odvolaním napadnutého rozhodnutia v napadnutej časti bolo podľa názoru odvolacieho súdu neúplné zistenie skutkového stavu, nesprávne vyhodnotenie skutkových okolností a ich nesprávne právne posúdenie. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tým, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, na ktorej bol podpis žalobkyne úradne osvedčený, obsahovala vyhlásenie o konkrétnej pôžičke vrátane jej výšky, spôsobu prevzatia pôžičky žalobkyňou a lehoty splatnosti. Konštatovanie žalobkyne, že išlo len o podstatnú náležitosť záložnej zmluvy v zmysle , neobstojí, keďže bez ohľadu na to, či ide o zákonnú náležitosť zmluvy, bolo potrebné zaoberať sa obsahom zmluvy a riadne ho vyhodnotiť. Okrem toho pre naplnenie náležitostí záložnej zmluvy podľa citovaných ustanovení postačovala podstatne všeobecnejšia charakteristika zabezpečovanej pohľadávky (s uvedením najvyššej hodnoty istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje). Pokiaľ je v záložnej zmluve špecifikovaná zabezpečovaná pohľadávka čo do dôvodu aj do výšky, je možné predmetnú listinu považovať podľa obsahu súčasne za uznanie dlhu (prinajmenšom je potrebné považovať osvedčený podpis dlžníka na listine, ktorá takto podrobne špecifikuje pohľadávku, za listinný dôkaz o existencii tejto pohľadávky). Pri takomto právnom posúdení by bolo potrebné vychádzať z toho, že dlh v čase podpisu záložnej zmluvy existoval a (aj pri zohľadnení tzv. negatívnej dôkaznej teórie) nebolo povinnosťou žalovaného "nad všetky rozumné pochybnosti" preukazovať existenciu pôžičky, ale naopak, dôkazné bremeno o nepravdivosti ňou podpísanej listiny bolo na žalobkyni. Súd prvej inštancie na jednej strane uveril tvrdeniu žalobkyne, že záložnou zmluvou mali byť kompenzované investície žalovaného do stavby domu, na druhej strane však bez logického zdôvodnenia neuveril tvrdeniu žalovaného, že mu žalobkyňa pri rozchode vzala podpísanú zmluvu o pôžičke. Dôležité je tiež to, že žalobkyňa k svojmu tvrdeniu o neexistencii pôžičky uviedla len to, že záložnou zmluvou mali byť zabezpečované nejaké investície žalovaného do stavby domu, avšak neuviedla, o aké investície malo ísť, v akej výške, kedy mali byť vynaložené, a najmä prečo podpísala záložnú zmluvu práve v takom znení ako je založená v spise (prečo neuviedli v záložnej zmluve skutočnú pôžičku určenú na stavbu domu, prečo súhlasila s uvedením pôžičky v hotovosti a práve vo výške 40 000 eur) a neuviedla ani žiadne iné okolnosti, ktoré by svedčili v prospech nezhody prejavov vôle uvedených v záložnej zmluve so skutočnou vôľou zmluvných strán, čo bolo zásadné vzhľadom na dôkazné bremeno na strane žalobkyne. Súd prvej inštancie síce správne uviedol, že zmluva o pôžičke patrí medzi reálne kontrakty, avšak dokazovanie vyhodnocoval tak, ako keby neexistencia písomnej zmluvy bola kľúčovým dôkazom o neexistencii pôžičky. Aj keď hodnotenie dôkazov je plne v kompetencii súdu prvej inštancie, je podstatné, s akým právnym posúdením súd tieto dôkazy konfrontuje a čo v nich z tohto dôvodu "hľadá". Je potrebné prisvedčiť žalovanému v tom, že súd prvej inštancie - vedený názorom o výlučnom dôkaznom bremene na strane žalovaného - vyhodnocoval dôkazy tak, že poukázal na rozpory medzi výpoveďami svedkov, z ktorých niektoré boli ľahko vysvetliteľné a boli aj žalovaným vysvetlené (napr. to, že svedkovia, ktorí mali byť prítomní pri podpisovaní zmlúv a odovzdávaní peňazí vypovedali, že im žalovaný neskôr hovoril o pôžičke, ktorú poskytol žalovanej, nemožno považovať za logický rozpor, ktorý by nasvedčoval tomu, že títo svedkovia pri odovzdávaní peňazí v skutočnosti neboli

- je bežné, že sa ľudia o takýchto dôležitých veciach rozprávajú aj neskôr, to však neznamená, že sa o tom dozvedeli až vtedy). Súd pritom vôbec nebral do úvahy to, čo svedkovia vypovedali zhodne - najmä že boli prítomní pri stretnutí žalobkyne so žalovaným v pálenici, že tam prišiel ešte im neznámy pán, ktorý doniesol nejaké listiny (podľa iného svedka zmluvy) na podpis (nik zo svedkov nepovedal, o aké zmluvy išlo, takže neobstojí tvrdenie žalobkyne, že svedkovia nesprávne uvádzali, že videli žalobkyňu podpisovať záložnú zmluvu v pálenici, kým ona ju v skutočnosti podpisovala na matrike v Partizánskom) a že dvaja zo svedkov videli odovzdávanie peňazí (svedok I. mal vidieť sumu 40 000 eur rozloženú na stole, svedok G. mal vidieť odovzdávanie peňazí v obálke s tým, že žalobkyňa ich vyťahovala). Okrem toho je potrebné dať za pravdu žalovanému aj v tom, že súd prvej inštancie označil výpovede svedkov G., E. a I. za menej relevantné kvôli ich kamarátskemu vzťahu k žalovanému "s prihliadnutím na možnú motiváciu vypovedať tak, aby žalovanému v spore pomohli" bez toho, aby vysvetlil, ako zistil takúto motiváciu u svedkov a na čom sa zakladá nižšia hodnota ich svedeckých výpovedí. Napokon, pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva o pôžičke tak, ako bola opísaná v záložnej zmluve, bola simulovaná, vôbec sa nezaoberal otázkou, či môže byť platný prípadný disimulovaný (zastretý) právny úkon. Samotná žalobkyňa vysvetľovala dôvody podpisu záložnej zmluvy ako snahu o určité vyporiadanie investícií žalovaného do stavby domu a súd prvej inštancie túto jej argumentáciu prevzal a označil zmluvu o pôžičke za fiktívnu (simulovanú), pričom sa však vôbec nezaoberal existenciou a platnosťou prípadnej disimulovanej zmluvy - či už o (inej) pôžičke, vyporiadaní alebo inej prípadne nepomenovanej zmluvy a následnou udržateľnosťou záložného práva vo vzťahu k takejto disimulovanej zmluve. Bez prejudikovania výsledku takéhoto posúdenia odvolací súd uvádza, že toto posúdenie súd prvej inštancie mal urobiť.

(20) Súd prvej inštancie, súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v uvedenom uznesení, nariadil pojednávanie na 15.05.2023. Predvolal naň právnych zástupcov strán a požiadal Okresný úrad Partizánske, odbor katastrálny o zapožičanie kompletného spisu alebo jeho kópie týkajúceho sa vkladového konania V 66/2012. Z dôležitého dôvodu na strane právneho zástupcu žalobkyne súd zmenil termín pojednávania vo veci na 22.05.2023. (21) Na pojednávaní dňa 22.05.2023 súd oboznámil podstatný obsah rozhodnutia odvolacieho súdu a doplnil v súlade s vysloveným právnym názorom predbežné právne posúdenie veci. Oboznámil aj podstatný obsah kópie spisu Okresného úradu Partizánske, katastrálneho odboru (Správy katastra Partizánske) na č.l. 335 až 342 spisu. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že vo zvyšnej časti netrvajú na návrhu na vykonanie dokazovania výsluchom pracovníčky katastrálneho úradu. Keďže žalovaný na vykonaní tohto dôkazu netrval, súd tento dôkaz nevykonal. (22) Z oboznámeného spisu súd zistil, že predmetom konania Správy katastra Partizánske vo veci V 66/2012 bola zmluva o zriadení záložného práva, pričom vec došla 17.01.2012. Súčasťou spisu je návrh na vklad záložného práva, kde sú navrhovateľmi žalobkyňa a žalovaný. Návrh na vklad je datovaný dňom 04.01.2012 a podpísaný oboma stranami. V spise sa ďalej nachádza zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam uzavretá medzi žalovaným ako záložným veriteľom a žalobkyňou ako záložcom – dlžníkom. Zabezpečovaná pohľadávka je špecifikovaná ako pohľadávka zo zmluvy o pôžičke zo dňa 4.1.2012, ktorú poskytol záložný veriteľ dlžníkovi pri jej podpise vo výške 40 000 € a dlžník sa zaviazal splatiť pôžičku do 4.1.2032. Zmluvou boli zabezpečené aj ďalšie nároky zo zmluvy. Zálohom bola nehnuteľnosť v katastrálnom území H. I., a to parcela registra „C“ č. XXX/X vo výmere 1 503 m2 orná pôda v podiele 1/1. Zmluva je datovaná dňom 04.01.2012 a podpísaná žalobkyňou bola dňa 09.01.2012– jej podpis je osvedčený mestom Partizánske. (23) Súd následne vyzval strany, aby prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré ešte v spore chcú použiť, označili alebo predložili v lehote 20 dní a pojednávanie odročil na 07.08.2023. Žalobkyňa navrhla vykonať vlastný výsluch. Žalovaný navrhol vypočuť svedka N. D. a prečítať obsah zmluvy o pôžičke medzi stranami sporu spolu s čestným vyhlásením N. D.. (24) Súd na pojednávaní dňa 07.08.2023 oboznámil zmluvu o pôžičke na č.l. 354 spolu s čestným vyhlásením a vypočul svedka N. D. a žalobkyňu. Z oboznámenej listiny súd zistil, že ide o nepodpísané vyhotovenie zmluvy o pôžičke, kde ako veriteľ je označený žalovaný a ako dlžník žalobkyňa. Dátum uvedený na zmluve je 4.1.2012. Predmetom zmluvy je pôžička vo výške 40 000 €, ktorú sumu mala prevziať žalobkyňa v deň podpisu zmluvy od žalovaného. Splatnosť pôžičky bola podľa zmluvy dohodnutá na tri splátky – prvá splátka 20 000 € dňa 4.1.2022, druhá splátka 10 000 € dňa 4.1.2027 a tretia splátka 10 000 € dňa 4.1.2032. V čl. IV. bolo dohodnuté zabezpečenie formou záložného práva, ktoré malo byť zriadené osobitnou zmluvou k nehnuteľnosti v katastrálnom území H. I., a to pozemku parc. reg. „C“ č. XXX/X vo výmere 1 503 m2 orná pôda, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX Správou katastra Partizánske. Za textom listiny – zmluvy nasleduje čestné vyhlásenie N. D., v ktorom sa uvádza, že zmluvu o pôžičke pripravil a spísal na žiadosť žalovaného, priniesol ju 4.1.2012 na stretnutie v pálenici vo Veľkých Bieliciach, kam ho zavolal žalovaný. Túto dal žalovanému, ktorý ju odovzdal pred ním a prítomnými pánmi žalobkyni. Obaja si zmluvu prečítali a podpísali ju pred prítomnými svedkami. Po podpísaní odovzdal žalovaný žalobkyni peniaze a povedal, že je tam suma 40 000 €. Žalobkyňa peniaze prevzala a prepočítala, povedala, že je to v poriadku, že je tam 40 000 €. Peniaze si uschovala. Nepodpísaná zmluva je identická s tou, ktorú odovzdal dňa 4.1.2012 žalovanému a ktorú pred ním a prítomnými svedkami v tento deň aj podpísali. (25) Svedok N. D. uviedol, že žalovaného pozná z Q., robil pre neho stolárske práce, sú známi. Žalovanú videl prvýkrát v pálenici, predtým ju nevidel, nepociťuje k nej žiadny vzťah. Niekedy koncom roka 2011 mu žalovaný volal, či mu môže pripraviť zmluvu o pôžičke. Vedel, že sa zaoberá právnymi vecami, robí s realitami, pripravuje zmluvy. Tak sa dohodli, že mu ju vypracuje. Povedal, že chce poskytnúť 40 000 € svojej priateľke. Bavili sa telefonicky o obsahu zmluvy, prvá splátka mala byť splatná po 10 rokoch, druhá po nasledujúcich 5 rokoch a tretia po 5 rokoch. On odporučil do zmluvy dať stratu východy splátok v prípade nezaplatenia splátky. Ostatný obsah nechal na neho (svedka). Návrh spísal, dohodli sa, že keď to bude aktuálne, tak mu ho prinesie a vysvetlí jemu aj žalobkyni jej obsah. 04.01.2012 mu ráno telefonoval, či môže prísť do Partizánskeho. On do zmluvy dopísal dátum 04.01.2012, zmluvy vytlačil a prišiel do pálenice vo Veľkých Bieliciach. Tam sa zdržiavali traja páni, ktorých on nepoznal. Ich mená si nepamätá. Z tašky vytiahol dve vyhotovenia zmluvy, dal ich žalovanému, on jedno odovzdal žalobkyni a začali ich čítať. Po prečítaní ich podpísali. Zmluvy sú identické s tou, ktorú on poslal do spisu aj s čestným vyhlásením. Potom žalovaný vytiahol obálku s peniazmi, ktorú odovzdal žalobkyni, ktorá peniaze prepočítala tak, že ich rozložila na stôl. Povedala, že je tam 40 000 € a dala si ich do kabelky. Bolo mu čudné, že sú tam tí páni. Potom on odtiaľ odišiel. Asi dvakrát telefonoval so žalovaným,

o tejto záležitosti sa významne nebavili, pýtal sa, či je všetko v poriadku, žalovaný povedal že áno. Asi pred tromi rokmi mu telefonoval, či by ho nezastupoval v tomto spore, povedal mu, že žalobkyňa podala na neho žalobu a spochybnila zmluvu o pôžičke a záložnú zmluvu. Vie, že ide o pozemok v jej vlastníctve. Nechcelo sa mu do toho vstupovať, chcel vystupovať iba ako svedok. Inú zmluvu pre účastníkov nepripravoval, ani ho o to nikto nežiadal. Pripravoval len návrh zmluvy o pôžičke. Žalovaný mu žiadne iné informácie okrem sumy nedával. Záloh si on sám vyhľadal na katastrálnom portáli. Nevie, prečo ho žalovaný nepožiadal aj o vypracovanie záložnej zmluvy. Bankovky on videl letmo na stole pri prepočítavaní, boli tam prevažne bankovky zelenej farby. K účelu pôžičky uviedol, že sa mu zdá, že žalovaný mu vravel, že žalobkyňa si musí vyplatiť úvery. Myslí si, že peniaze pochádzajú z úspor žalovaného, z predaja bytu, myslí si, že mu to žalovaný povedal pred uzavretím zmluvy. Oni so žalovaným majú viacero spoločných známych, ktorí svedkovi povedali, že pre žalovaného to nie je problém, že disponuje oveľa väčším obnosom. Celé stretnutie trvalo veľmi krátko, išlo len o prečítanie zmlúv, ich podpísanie, prepočítanie a prevzatie peňazí, mohlo to byť 15 minút. Účastníci nemali otázky k zneniu zmluvy. Rovnopisy boli dva, hoci sa v zmluve spomínajú tri. Jedno vyhotovenie si zobral po podpise žalobca a jedno žalovaná. On osobne videl podpisy. So žalovaným sa o tejto veci naposledy rozprával pred tromi – štyrmi mesiacmi. So žalovaným sa stretávajú pri určitých príležitostiach, ktoré sú zriedkavé, napríklad pri rybolove. Je to jeho známy. Na podpis čestného prehlásenia bol oslovený žalovaným. O podanie svedeckej výpovede ho žalovaný požiadal pre rokom, rokom a pol. V tom čase bol v zahraničí, nedostavil sa. On bol trestne stíhaný, konalo sa proti nemu ako proti ušlému. Žalobkyňa vyzerala 04.01.2012 rovnako, nespomína si, aké mala vlasy, nebolo to pre neho podstatné. Za zmluvu o pôžičke zaplatiť nežiadal. Miesto podpisu zmluvy navrhol žalovaný. Osvedčenie podpisu neodporúčal, pretože tam boli traja svedkovia a videl na vlastné oči, že účastníci zmluvy podpísali. Myslí si, že tí traja páni tam boli náhodne. Žalovaný sa poznal s majiteľom pálenice. On nemal dôvod mať pochybnosti a nevidel dôvod osvedčovať podpisy, žalobkyňa a žalovaný boli partneri. Žalovaný mu v minulosti nepožičal žiadne prostriedky, ani svedok žalovanému. O účel pôžičky sa nestaral, lehoty splatnosti žiadal žalovaný. (26) Žalobkyňa na pojednávaní k veci uviedla, že v roku 2010 sa so žalovaným stali pár. Po roku vzťahu sa dohodli, že idú stavať dom, lebo ona mala pozemok a 2-izbový byt, ktorý predala za 22 500 €. Prvotnú investíciu na dom poskytla ona. Z tých peňazí sa platil stavebný materiál, povolenie na cestu, projektová dokumentácia. Keď sa peniaze pomaly míňali, tak ju žalobca začal vydierať s tým, že potrebuje byť v kolónke „ťarchy“, keďže neboli manželia. Bol to žalovaný, trval na tom, že pokiaľ nebude v kolónke „ťarchy“, nedá svoje investície na dostavanie domu. V máji 2011 začali stavbu. Jej syn išiel do prvého ročníka, vozila ho do bielickej školy, aby nemenil kolektív, myslela, že v Bieliciach budú bývať. Nepotrebovala jeho peniaze, napriek tomu dal právne vyhotoviť zmluvu o záložnom práve. Keďže chcela čím skôr bývať, tak s ňou súhlasila. Obsah zmluvy o záložnom práve ju nezaujímal, lebo bol iba fiktívny. Dohodli sa, že po skolaudovaní a nasťahovaní sa vezmú, majetok dajú spoločne do BSM. Plánovali budúcnosť, rok sa snažili o dieťa. Nemala dôvod brať od neho žiadne finančné prostriedky. Dom sa staval dva roky svojpomocne. Potom žalovaný predal svoje motorové vozidlo BMW, bolo skoro nové a motorku Honda svedkovi I. J., ktorý mu sľúbil splácať ich dva roky po 1 500 € mesačne. Za čo mu svedok I. podpísal záložnú zmluvu k pozemku v obci K.. Do roku 2015, kedy sa rozišli v marci, mu tento nevyplatil žiadne peniaze a myslí, že za neho to vyplatil jeho otec. Auto vybuchlo pred pánovým I. domom, čo mal veľa podlžností. Ona si myslí, že svedok I. mu bol dlžný falošnú výpoveď. Svedok G. mu bol dlžný veľa peňazí z predchádzajúceho podnikania. Svedka E. nepozná. Po dvoch rokoch stavby domu, v stave v akom je teraz, žalovaný už nemal financie, tým pádom sa na stavbe prestalo pracovať. Žalovaný nikde nepracoval štyri roky, čo boli spolu partnermi, neprispieval na stravu ani chod domácnosti, vysvetľoval to tým, že pracoval na stavbe, čo je najväčšia položka. Posledné dva roky vzťahu nepracoval nikde, stretával sa s podvodníkmi, plánoval ju už vtedy obrať o pozemok falošnou zmluvou o pôžičke, ktorá nebola nikdy podpísaná a videla ju prvýkrát, keď ju predložil súdu na poslednom pojednávaní. Zmluvu o záložnom práve dal napísať právničke, stretli sa na matrike, kde ju podpísali, predmet záložnej zmluvy ju nezaujímal, ani obsah, pretože žalovaný bol uspokojený. Hneď zaniesol zmluvu z matriky na kataster. Po rozchode v marci 2015 ju niekoľkokrát oslovili rôzni ľudia z podsvetia pod vyhrážkami, aby ten dom nechala tak, lebo ešte len uvidí, čo sa začne diať. Mala vtedy malé dieťa, tak sa bála. Dvakrát ju vymkol z jej pozemku, vymenil fabku, nedovolil jej prístup k pozemku, za ktorý platí dane. Policajtom povedal, že jej kľúč nedá. Po rozchode sa snažila so žalovaným dohodnúť, ale nebola dohoda možná. Na základe fiktívnej zmluvy o záložnom práve, ktorej obsah ju nezaujímal, si nárokuje na celý jej majetok. Žalovaný na ňu stále vymýšľa podvody. Na otázku, či bola 04.01.2012 v pálenici vo Veľkých Bieliciach odpovedala žalobkyňa záporne. Zmluvu o pôžičke nepodpisovala. Žalovaný investoval do stavby po podpise záložnej zmluvy, predal garsónku v R. za 16 000 €, kupoval krov a škridlu. Ona podstate záložnej zmluvy rozumie.

Svedka D. videla prvýkrát na súde. Krov a škridla stáli okolo 3 000 €. Iné vlastné finančné prostriedky žalovaný na dom nepoužil. Žiadnu sumu jej nikdy nepožičal. Ona chcela uspokojiť žalovaného potrebu „byť v kolónke ťarchy“. Účel podpisu záložnej zmluvy podľa žalovaného bol, že ona často cestovala, mal obavu, že by sa jej mohlo niečo stať na cestách a v prípade jej úmrtia chcel mať istotu, aby mu niečo za prácu na dome ostalo. Dom stavali svojpomocne. Voči údajom na záložnej zmluve nenamietala, zmluva nebola pre ňu podstatná. Chcela len uspokojiť potrebu žalovaného, aby bol dom dostavaný. Keby zmluvu nepodpísala, dom by sa prestal stavať. Dom nie je dostavaný, staval sa dva roky a dva roky sa na ňom nerobilo nič. Je pod strechou, nie sú tam okná, dvere, je to hrubá stavba. V januári 2012 mali základovú dosku a oplotenie, dávali návažku do svahu. Ona sa pred podpisom zmluvy neradila o tom, akým mechanizmom uspokojiť pohľadávku žalovaného. Žalobu podala až v roku 2019, lebo mala malé dieťa, neustále vyhrážky, bála sa kvôli synovi, niekoľkokrát jej povedal (žalovaný), že ju dá odstrániť, takže zo strachu. V roku 2019 bol syn väčší, odsťahoval sa k babke, bál sa bývať v jej dome. Ona si povedala, že iná cesta nie je. Vie, že má možnosť podať trestné oznámenie. Nepodala ho, ale má to v pláne. Ona nevie, koľko bolo investované do stavby domu, kupoval sa materiál, práce robili obaja spolu, iba krov im robil odborník, ktorý chcel za prácu 500 €. Priatelia motorkári im naložili strechu zadarmo. (27) Súd v súlade s odročil pojednávanie na vyhlásenie rozsudku na 06.09.2023. (28) Súd v spore aplikoval nasledujúce právne predpisy: (29) Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. (30) Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. (31) Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. (32) Podľa ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý. (33) Podľa zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. (34) Podľa pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa zabezpečuje pohľadávka zálohom veci alebo práva, je upravené v časti o vecných právach. (35) Podľa záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. (36) Podľa , záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. (37) Podľa v zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. (38) Podľa , záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná. Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky. (39) Podľa záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak. (40) Súd už neposudzoval opätovne otázku naliehavého právneho záujmu ani uplatnenú námietku premlčania, k obom inštitútom sa vyjadril v rozsudku zo dňa 28.03.2022 v odsekoch 37 až 41 odôvodnenia. Na týchto záveroch nie je dôvodné nič meniť, súd na ne len poukazuje a opakovať ich už nebude. Žalobkyňa má naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby, pretože inak sa nemôže domôcť uplatneného práva a zároveň právo na určenie neplatnosti právneho úkonu nepodlieha premlčaniu. (41) Opätovne súd uvádza, že záložné právo je zabezpečovací inštitút, ktorý slúži na zabezpečenie plnenia pohľadávky zo strany dlžníka. Môže vzniknúť k hnuteľnej i nehnuteľnej veci a jedným zo spôsobov jeho vzniku je aj záložná zmluva. Jeho podstatou je, že veriteľ sa môže uspokojiť zo zálohu, a to v prípade, ak dlžník riadne a včas neplní. Má teda zabezpečovaciu funkciu a v prípade riadneho

a včasného neplnenia zo strany dlžníka aj funkciu uhradzovaciu. Záložné právo sa vždy vzťahuje na konkrétnu pohľadávku (ktorú zabezpečuje). Nemôže existovať záložné právo, ak zanikla alebo neexistuje pohľadávka, ktorú zabezpečuje. Inými slovami, ak je právny dôvod vzniku zabezpečovanej pohľadávky neplatný, respektíve ak neexistuje, nemôže existovať ani záložné právo. Na druhej strane, záložné právo môže zabezpečovať aj takú pohľadávku, ktorá v čase jeho vzniku ešte neexistuje, ale vznikne až v budúcnosti. Zároveň platí aj, že ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. (42) V posudzovanom spore žalobkyňa tvrdí, že neexistuje medzi stranami žiadna zmluva o pôžičke. Ak neexistuje zabezpečovaná pohľadávka (zmluva o pôžičke), nemôže byť platná záložná zmluva. Žalovaný tvrdí, že zmluva o pôžičke existuje a záložná zmluva zabezpečuje práve plnenie z tejto zmluvy o pôžičke. Listinou obsahujúcou zmluvu nedisponuje, pretože mu ju žalobkyňa vzala (v minulosti boli partnermi). (43) Niet žiadneho sporu o tom, že žalobkyňa ako záložca a žalovaný ako záložný veriteľ uzavreli zmluvu o zriadení záložného práva, pričom ako záloh bol dohodnutý pozemok vo vlastníctve žalobkyne, a to parcela registra „C“ parc. č. XXX/X orná pôda v katastrálnom území H. I. vo výmere 1 503 m2. Záložná zmluva bola uzavretá dňa 09.01.2012, kedy ju podpísala žalobkyňa. Zmluva má všetky náležitosti zmluvy o zriadení záložného práva. Má písomnú formu (zálohom je nehnuteľnosť, preto forma musí byť písomná), je v nej určená zabezpečovaná pohľadávka a je jasne a zrozumiteľne špecifikovaný záloh. Z formálneho hľadiska ide o platnú zmluvu a na jej podklade bol vykonaný aj vklad do katastra nehnuteľností. (44) Žalobkyňa tvrdí, že zmluva zabezpečuje neexistujúcu pohľadávku, pretože k uzavretiu žiadnej zmluvy o pôžičke nedošlo. Toto jej skutkové tvrdenie však nie je preukázané vykonaným dokazovaním. (45) Žalovaný skutkové tvrdenie o neexistencii zmluvy o pôžičke poprel. Neexistuje síce, respektíve súdu nebola predložená písomná zmluva o pôžičke, avšak jednak zmluva o pôžičke nemá povinne písomnú formu a jednak existenciu zmluvy o pôžičke preukazujú iné dôkazy. Najmä zo samotnej zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 09.01.2012 vyplýva, že žalovaný ako záložný veriteľ poskytol žalobkyni ako dlžníčke pôžičku vo výške 40 000 €, splatnú do 4.1.2032. Samotná žalobkyňa pritom toto vyhlásenie (v rámci zmluvy o zriadení záložného práva) podpísala, pričom svoj podpis aj úradne osvedčila. Nemožno síce podľa názoru súdu toto vyhlásenie považovať za uznanie dlhu (taký prejav výslovne v zmluve o zriadení záložného práva urobený nebol, z ničoho nevyplýva, že zmluvou mala žalobkyňa v úmysle aj dlh uznať s účinkami podľa ), ale možno ho považovať za významný dôkaz preukazujúci existenciu zmluvy o pôžičke. Celkom jednoznačne z neho vyplýva, že žalobkyňa v tom čase podpísala listinu, z ktorej takisto celkom jednoznačne vyplýva, že žalovaný jej dňa 04.01.2012 požičal sumu 40 000 €. Tvrdenie žalobkyne, že jej na obsahu zmluvy nezáležalo, súd vyhodnotil ako účelové, urobené dodatočne v úmysle vyhnúť sa následkom vyplývajúcim pre ňu zo zmluvy o zriadení záložného práva. Súd neverí tomu, že žalobkyňa ako osoba plne spôsobilá na právne úkony, bez tvrdeného duševného obmedzenia v zmysle duševnej poruchy, súc si podľa vlastného vyjadrenia vedomá podstaty záložného práva (uviedla, že zmluvu podpísala, aby mal žalovaný „ťarchu“), podpísala zmluvu o zriadení práva bez toho, že by chcela dosiahnuť jej účinky. Tým viac, že predmetom zmluvy bola nehnuteľnosť v jej vlastníctve. Uviedla, že rozumie čo je záložné právo. Žalobkyňa mala v úmysle uspokojiť potrebu žalovaného „byť v kolónke ťarchy“. Chcela teda záložné právo zriadiť. Vznik záložného práva podľa názoru súdu zodpovedá úmyslu oboch strán. (46) V prospech úmyslu žalobkyne strpieť záložné právo na svojom pozemku svedčí aj tá skutočnosť, že hoci bolo záložné právo na liste vlastníctva zapísané od 02.02.2012, žalobu podala až 26.04.2019, teda po viac ako 7 rokoch od vzniku záložného práva. Hoci uvádza, že tak neurobila, lebo sa bála, so žalovaným sa rozišla už v roku 2015 a ani dovtedy žiadne úkony smerujúce k zániku zapísaného záložného práva neurobila, hoci musela vedieť, že záložné právo je v katastri nehnuteľností zapísané. Do dňa konania ostatného pojednávania vo veci nepodala ani trestné oznámenie. (47) Výpovede svedkov v konaní preukazujú tvrdenie žalovaného, že zmluva o pôžičke medzi ním a žalovanou bola uzavretá. Svedok G. potvrdil, že videl stretnutie žalobkyne, žalovaného a nejakého pána v pálenici vo Veľkých Bieliciach, pri ktorom podpisovali nejaké papiere. Žalovaný vytiahol nejaké peniaze, ktoré boli v obálke, povedal, že tam je 40 000 €. Mal pocit, že tam niečo podpisovali, videl, že žalobkyňa peniaze prerátala. Výpoveď svedka teda potvrdzuje tvrdenie žalovaného, že zmluva o pôžičke existuje a bola podpísaná v pálenici a že došlo aj k odovzdaniu peňazí. Svedok E. si nepamätal, či niekedy videl žalobkyňu a žalovaného niečo podpisovať alebo si niečo odovzdávať. Raz stretol v pálenici viac ľudí, a to svedkov I., G. a žalovaného, ale nevybavoval si, že by tam bol ešte niekto. Skutočnosť, že žalovaný mal požičať žalobkyni 40 000 € sa dozvedel od žalovaného. Z tejto výpovede súd zistil, že tvrdenie o pôžičke a jej výške sa svedok dozvedel len sprostredkovane od žalovaného, preto

z tohto tvrdenia svedka E. súd nevychádzal. Svedok pripustil stretnutie viacerých ľudí v pálenici, vrátane zvyšných svedkov vypočutých na rovnakom pojednávaní ako on, avšak podrobnosti si nepamätal. Svedok I. potvrdil, že u neho v pálenici sa „robila“ pôžička, žalovaný ho požiadal, či môže prísť, že príde nejaký pán z Nitry a žalobkyňa a dá jej peniaze. Pán z Nitry prišiel „ohľadom toho, že sa má založiť pozemok“. On (svedok) mal zákazníkov, odbiehal, pri podpisovaní zmluvy nebol. Vie, že to boli dve samostatné listiny, keď on prišiel do kuchyne, kde sa mali podpisovať, už boli podpísané. Žalobkyňa povedala, že je tam 40 000 € a je to v poriadku, peniaze boli rozložené na stole. Sumu 40 000 € priniesol žalovaný, nevie ako. Bola tam kopa peňazí, nevie v akých nominálnych hodnotách. Svedok teda potvrdil ako existenciu dvoch listín, tak aj odovzdávanie peňazí. Bezpečne z výpovedí svedkov vyplýva, že k stretnutiu žalobcu a žalovanej v pálenici vo Veľkých Bieliciach došlo. Svedok L. I. uviedol, že strany mu povedali, že majú medzi sebou takú zmluvu, že majú všetko ošetrené, aby „nikto neprišiel nakrátko“. On žiadnu zmluvu na vlastné oči nevidel ani žiadne konkrétne sumy nepadali. Aj svedok teda potvrdil, že právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným existoval, pričom jeho predmetom bolo vysporiadanie vzájomných nárokov. To síce nepotvrdzuje priamo existenciu zmluvy o pôžičke, potvrdzuje to však nepriamo úmysel strán zabezpečiť vzájomnú pohľadávku. Svedok uviedol, že mali „ošetrenú stavbu domu“, čo by svedčilo skôr verzii o zabezpečení pohľadávky žalovaného na náhradu vynaložených prostriedkov na stavbu, ale zároveň to priamo nevylučuje ani tú možnosť, že by žalovaný žalobkyni skutočne požičal prostriedky. Svedkyňa C. potvrdila, že strany „chceli uzavrieť zmluvy, keby sa niečo stalo, aby žalovaný voľačo mal“. Toto tvrdenie nepriamo potvrdzuje vôľu strán uzavrieť zmluvu o zriadení záložného práva. O právnych úkonoch medzi stranami však nevedela nič. Potvrdila však, že žalovaný od žalobkyne žiadal sumu 40 000 €, čo nepriamo potvrdzuje existenciu pohľadávky žalovaného práve v takejto výške. Svedok D. priamo potvrdil, že pripravoval pre strany zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bola pôžička vo výške 40 000 €, ktorú mal poskytnúť žalovaný ako veriteľ žalobkyni ako dlžníčke. O jej vypracovanie ho žiadal priamo žalovaný. Uviedol, že prvá splátka mala byť splatná po 10 rokoch a ďalšie dve každá o ďalších 5 rokov. On odporučil do zmluvy zaviesť aj dohodu o strate výhody splátok. Návrh svedok priniesol 04.01.2012 do pálenice vo Veľkých Bieliciach. Výpoveď svedka v spojení s výpoveďami svedkov G. a I. potvrdzujú verziu o tom, že dňa 04.01.2012 skutočne došlo k stretnutiu, ktorého účastníkmi okrem strán boli aj obaja uvedení svedkovia (svedok E. si okolnosti nepamätal). Žalobkyňa pritom popiera, že k takémuto stretnutiu vôbec došlo. Svedok D. takisto potvrdil odovzdanie a prevzatie sumy 40 000 €, výšku sumy mala uviesť priamo žalobkyňa, ktorá si peniaze prevzala a dala do kabelky. O prípravu inej zmluvy svedka strany nežiadali. Vie, že pôžička mala byť krytá formou „ručenia pozemku“ vo vlastníctve žalobkyne, nevie, prečo ho žalovaný nepožiadal aj o prípravu zmluvy o záložnom práve. On videl bankovky, ktoré mala žalobkyňa v pálenici prepočítavať, boli tam prevažne bankovky zelenej farby. Celé stretnutie trvalo 15 minút a účastníci zmluvy nemali k jej zneniu žiadne otázky. Vie, že boli 2 rovnopisy zmluvy, hoci sa v nej spomínajú 3. Jedno vyhotovenie si vzala žalobkyňa a jedno žalovaný. On osobne videl podpisy. Miesto podpisu zmluvy navrhol žalovaný. Výpoveď svedka je konzistentná s výpoveďami svedkov G. a I., vyplýva z nej existencia zmluvy o pôžičke i výška pôžičky, ako aj podmienky jej splatnosti. (48) Aj ak by súd pripustil tvrdenie žalobkyne, že zmluva o pôžičke v skutočnosti uzavretá nebola, hoci samotná zmluva o zriadení záložného práva i uvedené svedecké výpovede nasvedčujú opaku, žalobkyňa v žalobe uviedla, že záložnú zmluvu podpísala z dôvodu, že žalovaný mal vynaložiť určité náklady na kúpu materiálu na rozostavanú stavbu a vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že účelom uzavretia zmluvy o zriadení záložného práva bolo zabezpečenie žalovaného pre prípad smrti žalobkyne – aby mu za prácu na dome niečo ostalo. Samotná žalobkyňa teda potvrdzuje, že mala úmysel zriadiť záložné právo v prospech žalovaného ako záložného veriteľa. Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Ani neexistencia zmluvy o pôžičke teda nemusí brániť existencii záložného práva, ak zmluva o jeho zriadení zastiera iný právny úkon, teda aj ak skutočná pohľadávka je čo do dôvodu iná, ako je uvedené v zmluve o zriadení záložného práva. Výška zabezpečovanej pohľadávky je podľa zmluvy o zriadení záložného práva 40 000,- €. Keďže zo znaleckého posudku na č.l. 94 a jeho doplnenia na č.l. 127 vyplýva, že všeobecná hodnota rozostavaného domu v roku 2021 bola 90 400 €, nejaví sa ani výška pohľadávky za neprimeranú, a to ani ak by mala zabezpečovať vklad žalovaného do spoločne stavaného domu, hoci aj boli stavebníkmi obaja. A to dokonca ani vtedy, ak by súd vychádzal z ocenenia nehnuteľností na č.l. 157 a 158 (najnižšia hodnota z uvedených je 70 000 €). Svedok I. potvrdil, že vedel o tom, že strany uzavreli medzi sebou zmluvu, aby nikto neprišiel nakrátko a svedkyňa C. potvrdila, že žalovaný žiadal od žalobkyne 40 000 € pred tromi alebo piatimi rokmi pred jej výpoveďou (teda v roku 2019 alebo 2017). Aj tieto skutočnosti teda nasvedčujú tomu, že bolo skutočnou vôľou strán, aby žalobkyňa zriadila záložné právo na svojej nehnuteľnosti v prospech žalovaného na zabezpečenie pohľadávky do výšky 40 000

€. Pre platnosť zmluvy o zriadení záložného práva pritom postačuje uvedenie najvyššej hodnoty istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, nevyžaduje sa uvedenie dôvodu vzniku pohľadávky. Žalobkyňa na jednej strane tvrdila, že nemala dôvod požičiavať si peniaze od žalovaného, doslova uviedla, že nepotrebovala jeho peniaze, na druhej strane ale uviedla aj, že keby zmluvu (o zriadení záložného práva) nepodpísala, dom by sa prestal stavať, lebo žalovaný odmietol dať svoje investície. Uviedla aj, že stavať sa prestalo, lebo žalovaný nemal financie. Priebeh stavby teda evidentne bol závislý na finančnom vklade žalovaného. Je logické, že tieto „investície“ mohli byť zabezpečené práve zriadením záložného práva na pozemok žalobkyne. Takisto nie je vylúčené, aby tieto „investície“ mali formu pôžičky. Strany teda v roku 2012 mali motív uzavrieť zmluvu o zriadení záložného práva a zároveň nedostatok zdrojov na stavbu domu mohol byť dôvodom pre poskytnutie pôžičky žalovaným žalobkyni. (49) V prospech záveru, že zriadenie záložného práva k pozemku žalobkyne na zabezpečenie pohľadávky žalovaného na zaplatenie sumy 40 000,- € z titulu pôžičky zodpovedá aj vôli žalobkyne svedčí aj tá skutočnosť, že žalobkyňa podpísala nielen zmluvu o zriadení záložného práva, ale aj návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, teda dve samostatné listiny, ktoré celkom jednoznačne pohľadávku identifikovali čo do dôvodu ako zmluvu o pôžičke (v zmluve o zriadení záložného práva aj čo do výšky). (50) Z vykonaného dokazovania teda vyplýva, že nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že neexistuje žiadny právny úkon, z ktorého by vyplývala existencia zabezpečeného záväzku. Existencia záväzku vyplýva zo samotnej zmluvy o zriadení záložného práva, ktorú žalobkyňa vlastnoručne podpísala a svoj podpis osvedčila a po podpise ktorej podpísala aj návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností. Nepriamym dôkazom o existencii pôžičky sú výpovede svedkov G., I. a D., ktorí jednoznačne všetci potvrdili stretnutie žalobkyne a žalovaného v pálenici vo Veľkých Bieliciach 04.01.2012, čo je relatívne krátka doba pred podpisom zmluvy o zriadení záložného práva žalobkyňou. Na stretnutí sa mali podpisovať listiny a odovzdávať peniaze – okrem svedka E. ostatní svedkovia existenciu peňazí a ich prítomnosť na stretnutí potvrdili. Zodpovedalo by aj logike, ak by po takomto stretnutí a uzavretí zmluvy o pôžičke na ňom žalobkyňa o 5 dní podpísala zmluvu o zriadení záložného práva na zabezpečenie pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke. (51) Na druhej strane, aj ak by súd pripustil (vykonané dokazovanie tomu však nenasvedčuje), že k uzavretiu zmluvy o pôžičke v skutočnosti nedošlo, z dokazovania jednoznačne vyplýva, že bolo vôľou strán zabezpečiť pohľadávku žalovaného zriadením záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne. Výška pohľadávky bola v úkone, ktorým bolo záložné právo zriadené (v zmluve o zriadení záložného práva), stanovená. Podstatné náležitosti zmluvy o zriadení záložného práva teda boli naplnené, vrátane vôle strán byť účastníkmi takéhoto právneho vzťahu vyplývajúceho zo zmluvy o zriadení záložného práva. Žalobkyňa podstate záložného práva rozumela. Preto súd po vykonaní dokazovania a jeho prehodnotení aj v súlade so závermi odvolacieho súdu dospel k záveru, že zmluva o zriadení záložného práva je platná a žalobu je potrebné v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. (52) Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.Podľa (53) Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. (54) Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (55) Podľa ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. (56) Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o jeho trovách. Keďže súčasťou konania bolo aj odvolacie konanie, v ktorom bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušené a vec mu vrátená na ďalšie konanie, bolo potrebné rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania, a to v novom rozhodnutí o veci. (57) Žalobkyňa bola v spore v celom rozsahu neúspešná. K jej neúspechu súd pripočítal aj tú časť predmetu konania, kde žalobu vzala bez zavinenia žalovaného späť. Žalobkyňa teda nesie plnú zodpovednosť za trovy konania (sčasti z dôvodu procesného neúspechu a sčasti z dôvodu zavinenia zastavenia konania). Preto patrí žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, a to v oboch inštanciách. O výške trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súdny úradník. S. C. T.. D. S. J. T. U.. . V.. I. M. X F. H. D. D. D. T. S.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na súde, ktorý ho vydal.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na toto podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.