Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-43P/156/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II rozhodol sudkyňou JUDr. Agátou Burkušovou v právnej veci navrhovateľa Q. T., A..X.XX.XXXX, W. X. X, O. proti odporkyni U. T., H.. S., A.. XX.X.XXXX, W. M. XX, O., v konaní o príspevok na výživu rozvedeného manžela takto

rozhodol:

Návrh zamieta.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručenom tunajšiemu súdu dňa 2.7.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu - jeho bývalú manželku prispievať mu na výživu v sume 100 eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že je nezamestnaný, poberá len dávku v hmotnej núdzi. v sume 118 eur mesačne.

Odporkyňa sa k návrhu písomne vyjadrila, v tom zmysle, že s návrhom na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela nesúhlasí v celom rozsahu, nakoľko mala za to, že navrhovateľ vo svojom návrhu nijakým spôsobom nepreukázal, že nie je schopný sa sám živiť. Ďalej mala za to, že aj napriek tomu, že navrhovateľ je nezamestnaný, poberá príjem v sume 118 eur mesačne pozostávajúci zo soc. dávok, táto skutočnosť nezakladá nárok navrhovateľa na priznanie výživného pre rozvedeného manžela, keďže v prípade navrhovateľa existuje objektívna schopnosť zabezpečiť si príjem svojou vlastnou prácou (zaistiť si zamestnanie zodpovedajúce aspoň jeho zdravotnému stavu). Ďalej mala za to, že priznanie sociálnych dávok, je dôvodom, pre ktorý by mal byť tento návrh zamietnutý, nakoľko tieto mu zabezpečia náklady na priemernú výživu. Ďalej mala za to, že navrhovateľ podľa jej vedomosti žije s partnerkou v spoločnej domácnosti, ktorá je zamestnaná, má pravidelný prijem. Zároveň poukázala na to, že návrh navrhovateľa je v rozpore s dobrými mravmi, keďže odporkyňa žije v spoločnej domácnosti s 19-ročnou dcérou, ktorá nie je schopná sama sa živiť, ich príjem je cca 283 eur mesačne, čo predstavuje sumu 142 eur na jednu osobu mesačne. Z tohto príjmu odporkyňa len s ťažkosťami stačí pokrývať náklady na domácnosť a na výživu plnoletej dcéry, preto mala za to, že jej nepriaznivá sociálna situácia jej neumožňuje prispievať navrhovateľovi na výživu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to sobášnym listom, vyjadrením navrhovateľky, správou od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Sociálnej poisťovne, pracovnou zmluvou, rozsudkom Okresného súdu Košice II, č.k. -66, odpisom mzdových listín odporkyne, rozsudkom Okresného súdu Košice II, č.k.12C 137/2007-85, výsluchom účastníkov konania.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že žiada určiť zo strany odporkyne, ktorá je jeho bývalou manželkou, primerané výživné a i keď v návrhu uviedol čiastku 100 eur mesačne, súdu v súčasnosti

už presne uviesť nevie výšku požadovanej výšky výživného. Dôvodil skutočnosťou, že okrem dávok v hmotnej núdzi nemá žiaden iný príjem, pričom z tohto príjmu je povinný platiť výživné A. F. T. T., A.. XX.X.XXXX, ktorá ešte študuje na strednej škole. Taktiež uviedol, že po rozvode začal poberať dávky sociálnej pomoci, pričom sa mu podarilo zamestnať v decembri 2011, dňa 1.12.2011 pracoval do 28.2.2012 ako skladník v obchode Milk Agro, avšak požiadal o rozviazanie pracovného pomeru a odišiel bez uvedenia dôvodu. K ukončeniu prac. pomeru došlo z jeho strany, pričom jeho priemerný mesačný zárobok činil sumu 400,- eur. Od tej doby je opätovne nezamestnaný, býva sám v rodičovskom 1-izbovom byte, poplatky za byt uhrádza jeho matka, ktorá je na starobnom dôchodku, ale ešte pracuje. Ako svoje výdavky uviedol výživné na mal. dieťa v sume 70 eur mesačne, aj keď bolo určených 66,38 eur a bežné výdavky.

Odporkyňa vo svojej účastníckej výpovedi uviedla, že s návrhom navrhovateľa nesúhlasí, keďže jej príjem z pracovnej činnosti predstavuje sumu 300 eur mesačne a ak by bola zaviazaná k vyživovacej povinnosti vo vzťahu k navrhovateľovi bolo by to proti morálke, keďže sa stará aj o dcéru Dominiku, ktorá študuje, je v maturitnom ročníku, teda sú s ňou spojené zvýšené výdavky. Uviedla, že pracuje ako predavačka, s čistým mesačným príjmom 300,- eur, iný príjem nemá, býva v 3 -izbovom byte, ktorý zdedila po svojom otcovi, za ktorý mesačne platí so všetkými poplatkami sumu cca 230,- až 250,- eur, UPC v sume 20,- eur, Antik v sume 20,- eur , poistky pre dcéru v sume 22,- eur a svoju poistku štvrťročnú v sume 166,- eur, telefóny v sume 30,- eur, stravné v školskej jedálni dcére v sume 23,- eur, cestovné v sume 10,- eur mesačne.

Manželstvo účastníkov uzavreté dňa 20.12.2003 v Košiciach, zapísané v knihe manželstiev Q. N. XXX, H. XXXX, A. X. XX, F. F. Č. XXX bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice II, č.k. -85 zo dňa 4.9.2008. P. T., A.. XX.X.XXXX W. na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky, pričom otec bol povinný prispievať im na výživu mal. sumou 4.000 Sk mesačne vopred k rukám matky. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť vo výroku o rozvode manželstva, zverení mal. do starostlivosti matky dňa 25.10.2008, vo výroku o výživnom nadobudol právoplatnosť dňa 11.6.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.4.2009, č.k. -115.

Rozsudkom Okresného súdu Košice II, č.k. -66, zo dňa 17.2.2011 bola znížená vyživovacia povinnosť otca vo vzťahu k mal. Dominike zo sumy 83 eur mesačne na sumu 66,38 eur mesačne od 1.2.2011. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.3.2011.

Z oznámenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny zo dňa 16.11.2012 vyplynulo že navrhovateľ je poberateľom dávky v hmotnej núdzi, od 1.7.2012 vo výške 118,30 eur mesačne. Zároveň je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1.6.2012 doposiaľ.

Zo správy úradu práce, soc. vecí a rodiny zo dňa 9.11.2012 ďalej vyplýva, že odporkyňa je poberateľkou prídavku na dieťa od septembra 2003 doposiaľ v sume 22,54 eur mesačne.

Z odpisu mzdových listín odporkyne vyplýva, že táto je zamestnaná v spoločnosti SETCOM, s.r.o. (Žilina), s čistým priemerným mesačným príjmom za obdobie od 1/2012 do 12/2012 v sume 303,35 eur.

Zo správy Sociálnej poisťovne zo na 13.4.2012 vyplýva, že navrhovateľ bol poberateľom nemocenských dávok za obdobie 2/2012 v sume 5,70 eur, za 3/2012 v sume 189,80 eur, za obdobie 4/2012 v sume 187 eur, za 5/2012 v sume 193,20 eur.

Podľa ust. o rodine, môže rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Podľa ust. § 72 ods. 2 cit. zákona, ak sa bývali manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

Podľa ust. § 72 ods. 3 cit. zákona, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť , ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych príčin schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim sústavnú opateru.

Podľa ust. § 77 ods. 1 prvá veta cit. zák. právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

Súd v súlade s cit. zák. ustanoveniami skúmal v tomto konkrétnom prípade, či sú splnené základné hmotno-právne podmienky, za ktorých možno priznať príspevok na výživu rozvedeného manžela, a to že manželstvo je právoplatne rozvedené, jeden z rozvedených manželov nie je schopný sám sa živiť a schopnosti a majetkové pomery druhého z bývalých manželov umožňujú príspevok priznať, pričom účastníci sa nevedia dohodnúť o poskytovaní takéhoto príspevku. V tomto prípade manželstvo bolo rozvedené, účastníci sa na príspevku nedohodli, a preto sa súd zameral pri dokazovaní na ostatné podmienky a skúmal, či navrhovateľ nie je schopný sa sám živiť, ďalej skúmal či schopnosti odporkyne priznanie príspevku umožňujú a v neposlednom rade prihliadol na príčiny rozvratu manželstva, ako aj to či priznanie príspevku nie je v rozpore s dobrými mravmi.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s cit. zák. ust. súd dospel k záveru, že navrhovateľ nemá nárok na príspevok na výživu rozvedeného manžela, tento je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevku k dávke, pričom zároveň mu bola naposledy rozhodnutím súdu znížená vyživovacia povinnosť voči mal. Dominike zo sumy 83 eur mesačne na sumu 66,38 eur mesačne, avšak odporkyňa síce je zamestnaná, t.j. má pravidelný príjem v sume cca 303,35 eur mesačne, zároveň je jej vyplácaný rodičovský príspevok v sume 22,54 eur mesačne, výživné od navrhovateľa na Dominiku (ktorá nie je schopná sama sa živiť, keďže študuje), okrem ktorých nemá nemá iný zdroj príjmu. Odporkyňa sa naviac stará o dcéru Dominiku, ktorá jej bola rozhodnutím súdu zverená do osobnej starostlivosti. Súd mal zároveň za to, že mesačný príjem odporkyne je približne rovnaký ako príjem navrhovateľa, ktorý je evidovaný ako nezamestnaný a poberá len dávku v hmotnej núdzi a príspevky v hmotnej núdzi, pričom príjem odporkyne postačuje len na jej bežné mesačne výdavky a výdavky súvisiace so starostlivosťou o dcéru, v dôsledku čoho je životná úroveň navrhovateľa približne rovnaká ako životná úroveň odporkyne a teda priznaním príspevku na výživu navrhovateľovi by došlo k rozporu s požiadavkou primeranosti prispievania na výživu rozvedeného manžela. Zohľadnením vyššie uvedených skutočností mal súd za to, že odporkyňa ako bývalá manželka s ohľadom na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery nie je schopná mu uvedený príspevok poskytovať bez tohto aby ohrozovala svoju výživu a výživu svojej dcéry, ktorá sa ešte pripravuje na svoje budúce povolanie, t.j. nie je schopná sa sama živiť. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a návrh v celom rozsahu zamietol.

Súd ďalej poukazuje na to, že v prípade vyživovacej povinnosti medzi rozvedenými manželmi zákon stanovuje rozsah zodpovedajúci „primeranej výžive" t.j. užší rozsah oproti vyživovacej povinnosti medzi manželmi, kde manželia majú dosahovať v zásade rovnakú životnú úroveň. Uvedené má vplyv aj na určenie schopnosti, či neschopnosti navrhovateľa samostatne sa živiť. Zákon tu vyžaduje kvalifikovanú mieru odkázanosti, keď navrhovateľa nie je možné považovať za neschopného samostatne sa živiť, ak poberá dávky v hmotnej núdzi, ako je to v tomto prípade. Teda súd má za to, že navrhovateľ nespĺňa požiadavku odkázanosti .

Zohľadnením vyššie uvedených skutočností mal súd za to, že navrhovateľ nespĺňa požiadavky na priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a návrh v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. v zmysle ktorého má úspešný účastník právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, ale keďže odporkyni ako úspešnému účastníkovi žiadne trovy konania nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust. v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh a súdny výkon rozhodnutia ( ).