Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Dopĺňací_rozsudok_21P-85-2012.pdf
PDF · 75.56 KB
No categories available
21P/85/2012
DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa
C. J., nar. XX.XX.XXXX
zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov matky: Ľ. C., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. D., T. X, a otca C. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., S.. D. Č.. XX, maloleté dieťa bytom ako matka, v konaní o návrhu matky o úpravu práv a povinností, t a k t o
rozhodol:
I. Návrh matky o určenie výživného sa vo zvyšku o zaplatenie 10 Eur z a m i e t a.
II. Návrh matky o určenie výživného s účinnosťou od 01.04.2012 z a m i e t a.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom domáhala úpravy práv a povinností, pričom žiadala, aby súd zaviazal otca platiť na maloletého výživného v sume 100 Eur mesačne, počnúc dňom 01.04.2012 vždy k 15 dňu v mesiaci k rukám matky.
Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 21P/85/2012-42 zo dňa 14.09.2012, v ktorom rozhodol tak, že maloletého zveril do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazal platiť výživné dieťa v sume 90 Eur mesačne, a to vždy vopred do dvadsiateho dňa mesiaca s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.
Súd po vyhlásení rozsudku zistil, že nerozhodol o časti predmetu návrhu matky.
Podľa § 166 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, o trovách konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže účastník do pätnástich dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.
Podľa § 166 ods. 2 druhá veta O.s.p. doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, pre ktorý platia obdobne ustanovenia o rozsudku.
Podľa § 152 ods. 2 prvá veta O.s.p. rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej veci.
Matka v návrhu žiadala priznať výživné na maloletého v sume 100 Eur mesačne s účinnosťou od 01.04.2012. Súd v časti návrhu matke vyhovel a rozsudkom zo dňa 14.09.2012 jej priznal výživné na maloletého v sume 90 Eur mesačne, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.
Z uvedeného bolo preto potrebné rozhodnúť o časti návrhu, o ktorej súd nerozhodol, t.j. rozhodol o zvyšku nároku na výživné t.j. tak, že vo zvyšujúcej časti výživného (10 Eur) a určenia výživného s účinnosťou od 01.04.2012 návrh matky zamietol, pričom pri rozhodovaní zobral do úvahy tieto ustanovenia zákona o rodine:
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine /ďalej iba ZR/ rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 prvá veta ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 ZR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 prvá veta ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods. 1 ZR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Na podklade cit. ust. zákona o rodine, ako i z už vykonaného dokazovania mal súd za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca platiť súdom určenú výšku výživného, pričom pri rozhodovaní o výške výživného zobral do úvahy vyjadrenie matky, vychádzajúc zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 14.09.2012, na ktorom uviedla, že súhlasí s určením výživného v sume 90 Eur mesačne. Súd mal z vykonaného dokazovania za zistené, že matka bola s otcom doposiaľ dohodnutá na výške výživného na mal. v sume 50 Eur mesačne, preto súd priznal výživné až s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Z uvedeného preto, v časti návrh matky zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline (§ 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. v platnom znení; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).