Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_60Nsre-13-2023.pdf
PDF · 101.85 KB
Case nature
Area
Subarea
60Nsre/13/2023
Uznesenie
Okresný súd Trnava
v právnej veci navrhovateľa
Obchodné meno:
Pernebox s. r. o.
Sídlo:
Názov ulice (iného verejného priestranstva) a orientačné číslo (príp. súpisné číslo): Mikovíniho 9548/19 Názov obce: Trnava PSČ: 917 02 IČO: 55 352 839
o námietkach podaných proti odmietnutiu vykonania zápisu takto
rozhodol:
Súd námietky navrhovateľa podané proti odmietnutiu vykonania zápisu zamieta
odôvodnenie:
Navrhovateľ svojim návrhom na zápis podaným dňa 25.07.2023 požadoval vykonanie zmeny zapísaných údajov.
Vyšší súdny úradník dňa 26.07.2023 podľa § 8 ods. 3 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov odmietol vykonať zápis do obchodného registra.
O odmietnutí vykonania zápisu a o dôvodoch odmietnutia vykonania zápisu bol navrhovateľ podľa § 8 ods. 4 zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov upovedomený oznámením o odmietnutí vykonania zápisu zo dňa 27.07.2023.
Navrhovateľ dňa 04.08.2023 podal proti odmietnutiu vykonania zápisu námietky.
Po preskúmaní námietok proti odmietnutiu vykonania zápisu podľa § 285 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku v rozsahu danom § 6 a 7 zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov súd podľa § 286 ods. 1,2 Civilného mimosporového poriadku námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu zamietol z dôvodov:
Vyšší súdny úradník podľa § 8 ods. 3 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obchodnom registri“) odmietol vykonať zápis do obchodného registra v spojení s § 6 ods. 1 písm. a) zákona o obchodnom registri z dôvodu, že návrh nepodala oprávnená osoba.
Podľa § 6 ods. 1 zákona o obchodnom registri platí, že: „registrový súd pred zápisom údajov do obchodného registra, zápisom zmeny zapísaných údajov a výmazom zapísaných údajov (ďalej len: „zápis“) z predložených listín preverí, či:
a) návrh na zápis podala oprávnená osoba, b) je návrh na zápis úplný, c) sú spolu s návrhom na zápis predložené všetky prílohy ustanovené osobitným predpisom, d) sú prílohy predložené vo forme ustanovenej osobitným zákonom, e) údaje uvedené v návrhu na zápis sa zhodujú s údajmi vyplývajúcimi z predložených príloh, f) bol zaplatený súdny poplatok okrem podaní, ktoré podľa osobitného zákona nepodliehajú poplatkovej povinnosti.“
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. zákona o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len: „zákon o advokácii“) platí, že: „výkon advokácie je zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu (ďalej len „právne služby“).“
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len: „Civilný mimosporový poriadok“) platí, že: „na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.“
Podľa § 278 Civilného mimosporového poriadku platí, že: „konaniami vo veciach obchodného registra sú a) konanie o zápise údajov do obchodného registra (ďalej len „konanie o zápise údajov“), b) konanie o zosúladenie údajov v obchodnom registri so skutočným právnym stavom (ďalej len „konanie o zosúladenie údajov“), c) konanie o zrušenie zápisu údajov do obchodného registra (ďalej len „konanie o zrušenie zápisu údajov“).“
Podľa § 89 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len: „Civilný sporový poriadok“) platí, že: „ak zvoleným zástupcom podľa odseku 1 nie je advokát, súd uznesením, ktoré doručí zastúpenej strane, rozhodne, že zastúpenie podľa odseku 1 nepripúšťa, ak zástupca zjavne nie je spôsobilý na riadne zastupovanie alebo ak ako zástupca vystupuje vo viacerých konaniach.“
Súd vykonal lustráciu v online dostupnom zozname advokátov na internetovej stránke Slovenskej advokátskej komory, avšak meno a priezvisko splnomocneného zástupcu navrhovateľa sa v uvedenom zozname nenachádza. Následne pristúpil k prevereniu skutočnosti v zmysle § 89 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku, či splnomocnený zástupca navhovateľa vystupuje pred súdom vo viacerých konaniach.
Ku dňu podania návrhu navrhovateľa na zápis údajov do Obchodného registra len Okresný súd Trnava celkovo eviduje v súdnom registri od tohto navrhovateľa až 42 rôznych konaní (Re/Nre), a to v časovom rozpätí od začiatku kalendárneho roka 2018 ku dňu vydania tohto rozhodnutia. Súd v tomto smere uvádza že až 14 rôznych konaní je evidovaných v roku 2023, z čoho vyplýva, že sa jedná o pravidelnú a opakovanú činnosť. Zoznam všetkých konaní v ktorých ku dňu vydania tohto rozhodnutia vystupoval splnomocnený zástupca navrhovateľa je súčasťou spisového materiálu.
Podľa Komentára k Civilnému sporovému poriadku (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. 2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, komentár k § 89 os. 2 Civilného sporového poriadku) platí, že ak fyzická alebo právnická osoba bez oprávnenia poskytovať právne služby podľa zákona o advokácii alebo osobitných predpisov vystupuje vo viacerých konaniach ako všeobecný zástupca, súd zastúpenie sporovej strany takouto osobou v zmysle § 89 ods. 2 Civilného sporového poriadku nepripustí. Ide o tradičné procesné ustanovenie, ktoré okrem iného zamedzuje neoprávnenému a opakovanému poskytovaniu právnych služieb za odmenu (pokútnictvo). Trestnoprávna zodpovednosť za neoprávnené podnikanie podľa § 251 ods. 2 písm. e) Trestného zákona tým nie je dotknutá. Súčasne je nevyhnutné zdôrazniť, že zastupovanie v konaní pred súdmi je výkonom advokácie v zmysle § 1 ods. 2 zákona o advokácii, ktorý je ex lege vyhradený advokátom. Z tohto dôvodu by malo byť zastúpenie všeobecným zástupcom pomerne výnimočné.
Z uvedeného dôvodu súd per analogiam vyhodnotil návrh navrhovateľa tak, že návrh nepodala oprávnená osoba podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona, pretože navrhovateľ opakovane, často a vo veľkom množstve zastupuje svojich splnomocniteľov pred registrovým súdom, pričom súd súčasne v zmysle § 89 ods. 2 Civilného sporového poriadku nemá za preukázané, že navrhovateľ je advokátom zapísaným v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory.
Uvedený nedostatok bolo možné odstrániť predložením osvedčenia od Slovenskej advokátskej komory potvrdzujúcej, že navrhovateľ je podľa zákona o advokácii oprávnený vykonávať advokátsku prax spolu so správne opraveným plnomocenstvom, alebo podaním návrhu na zápis obchodnej spoločnosti do obchodného registra, ktorý bude podpísaný inou oprávnenou osobou (t.j. konateľom oprávneným konať v mene obchodnej spoločnosti), alebo návrhom na zápis do obchodného registra, ktorý bude podpísaný inou oprávnenou osobou (splnomocneným zástupcom navrhovateľa, t.j. napríklad advokátom zapísaným v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory).
Súd navrhovateľovi uviedol, že na predložené plnomocenstvo nie je možné prihliadnuť z nasledujúcich dôvodov. Podľa obsahu plnomocenstva vyplýva, že bolo udelené okrem iného aj na zastupovanie pred registrovým súdom. Všetky úkony pred registrovým súdom sú procesnoprávneho charakteru a z uvedeného dôvodu malo byť plnomocenstvo udelené podľa § 89 a nasl. Civilného mimosporového poriadku a nie Občianskeho zákonníka. Z vyššie uvedeného a citovaného komentára k ustanoveniu § 89 Civilného sporového poriadku vyplýva, že „právna teória vo všeobecnosti akceptuje záver, že procesné splnomocnenie má individuálny charakter a spravuje sa predpismi procesného práva. Na otázky, ktoré nie su procesnoprávne upravené, sa primerane aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o zastúpení na základe plnomocesntva ( § 31 až § 33b Občianskeho zákonníka).“ Týmto však nie sú však dotknuté osobitné ustanovenia o procesnom zastúpení v správnom alebo daňovom konaní. Uvedený nedostatok bolo možné odstrániť predložením opraveného plnomocenstva.
Vyšší súdny úradník odmietol návrh ešte z ďalšieho dôvodu a to podľa § 6 ods. 3 písm. d) zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri, že návrh na zápis je nezrozumiteľný. Navrhovateľ v rámci svojho návrhu v časti konateľa a spoločníka zapísať iný identifikačný údaj pri konateľovi a súčasne spoločníkovi, pričom registrovému súdu z predložených príloh vyplýva, že by sa malo jednať o tú istú fyzickú osobu. Uvedený nedostatok sa dal odstrániť predložením opraveného návrhu.
Splnomocnený zástupca navrhovateľa bol v oznámení o odmietnutí vykonania zápisu poučený o možnosti odstrániť uvedené nedostatky. Bol taktiež poučený o skutočnosti, že proti odmietnutiu vykonania zápisu môže podľa § 8 ods. 5 zákona o obchodnom registri podať písomné námietky. Lehota na podanie námietok je 15 dní odo dňa doručenia alebo vydania oznámenia o odmietnutí vykonania zápisu.
Podľa § 282 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku, ak registrový súd v konaní o zápise údajov do obchodného registra odmietne vykonať zápis, môže navrhovateľ podať námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu (ďalej len „námietky“). V námietkach môže navrhovateľ odstrániť nedostatky, najmä doplniť chýbajúce údaje alebo opraviť nesprávne údaje, pre ktoré bolo vykonanie zápisu odmietnuté.
Splnomocnený zástupca navrhovateľa podal na registrový súd námietky v zákonom stanovenej lehote, pričom vo svojom vyjadrení v rámci podaných námietok uviedol najmä, že: „Dňa 31.07.2023 sme prijali oznámenie o odmietnutí vykonania zápisu, a to podľa § 8 ods. 3 v spojení s § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z dôvodu že návrh nepodala oprávnená osoba. Tento záver nepovažujeme za správny a zákonný. Tvrdenie, že splnomocnenec nie je advokátom, vystupuje ako zástupca vo viacerých konaniach a teda sa zastupovanie ním nepripúšťa je nedostatočne odôvodnené a nesprávne. Vágne konštatovania, že od začiatku kalendárneho roka 2018 vystupoval Splnomocnenec v 42 rôznych konaniach nie je relevantné, nakoľko plnomocenstvo udelené splnomocnencovi je vždy len na dobu určitú – na dobu vykonania veci, a teda vykonaním tejto veci zaniká a zástupca už viac nevystupuje v konaní. Z § 89 ods. 2 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku explicitne vyplýva, že sa má jednať o konania súčasne prebiehajúce a nie konania ukončené v minulosti.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o advokácii“) je výkonom advokácie: „Zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu (ďalej len „právne služby“).“ Splnomocnenec nevykonáva túto činnosť sústavne ani za odplatu. Činnosť splnomocnenca a splnomocniteľa je prípustná podľa § 1 ods. 4 písm b) zákona o advokácií, nakoľko sa jedná o obdobný pracovný vzťah pri ktorom je poskytovanie týchto služieb súčasťou povinností vyplývajúcich z tohto vzťahu. Z ustanovenia § 89 ods. 2 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku ďalej jasne vyplýva, že pokiaľ súd zastúpenie nepripúšťa je povinný doručiť zastúpenej strane uznesenie v ktorom o neprípustnosti zastúpenia rozhodne. Zákon jasne definuje, že takéto rozhodnutie má byť formou uznesenia, a nie formou oznámenia o odmietnutia vykonania zápisu. Do dnešného dňa sme takéto uznesenie neobdržali, a preto toto zastúpenie považujeme aj naďalej za prípustné a odmietnutie výkonu zmeny zapísaných údajov za absolútne neodôvodnené.
Predmetné rozhodnutie o odmietnutí vykonania zápisu z dôvodov uvedených Okresným súdom Trnava narúša ustálenú rozhodovaciu prax súdov a narúša právnu istotu. Nielen, že sa jedná o nezákonné rozhodnutie kde súd nedodržal základné postupy ustanovené zákonom, ale aj po obsahovej stránke je predmetné rozhodnutie neudržateľné, nedostatočne odôvodnené a vecne nesprávne. Súd síce preveril, či v súčasnosti nie je Splnomocnenec advokátom (aj to len v súčasnosti, konania v minulosti neskúmal), avšak nijak nezohľadnil ďalšie výnimky ustanovené zákonom – či splnomocnenec nie je notárom alebo mu táto činnosť nevyplýva v súvislosti s pracovným či obdobným právnym vzťahom. Súd nedodržal zákonom prikázanú formu uznesenia a neuviedol ani zoznam konaní v ktorých vystupoval splnomocnenec ako zástupca.
K splnomocneniu – Zo žiadneho zákona nevypláva uvádzať podľa akého zákona bolo udelené. Podstatné je, aby úkony, ktoré sú špecifikované v splnomocnení, zodpovedali konaniu splnomocnenca. Môj právny názor je, že splnomocnenie je správne koncipované a je nutné na neho prihliadať. – treba ako na splnomocnenie neprihliadame.“
Po preskúmaní námietok proti odmietnutiu vykonania zápisu podľa § 285 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku v rozsahu danom § 6 a § 7 zákona o obchodnom registri, súd podľa § 286 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu zamietol na základe nižšie uvedených dôvodov:
Súd ku všetkým tvrdeniam splnomocneného zástupcu navrhovateľa uvedených v námietkach uvádza, že problematika neoprávneného poskytovania právnych služieb v Slovenskej republike má viacero právnych hľadísk. Vo všeobecnosti možno uviesť, že problematiku neoprávneného poskytovania právnych služieb (tzv. pokútnictvo) možno chápať v rovine hmotného práva a v rovine procesného práva. Rovnako tak je možné na uvedenú problematiku nazerať v rovine občianskeho práva procesného a trestného práva. Registrový súd návrh splnomocneného zástupcu navrhovateľa odmietol z dôvodov majúcich právnych základ v právnych normách občianskeho práva procesného.
Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o obchodnom registri registrový súd pred zápisom údajov do obchodného registra vždy musí skúmať, či návrh na zápis podala oprávnená osoba. Oprávnenou osobou ako navrhovateľom v tomto prípade môže byť samotná zapísaná osoba alebo osoba oprávnená podľa osobitného predpisu, ako napríklad štatutárny orgán obchodnej spoločnosti alebo napríklad likvidátor obchodnej spoločnosti. Oprávnená osoba sa môže dať v konaní pred registrovým súdom zastúpiť. Pokiaľ sa však dá oprávnená osoba zastúpiť všeobecným zástupcom a nie advokátom, Civilný sporový poriadok zastupovanie všeobecným zástupcom v konaniach pred súdom limituje spôsobom uvedeným v § 89 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Podľa § 13 ods. 1 zákona o obchodnom registri platí, že na registráciu údajov v obchodnom registri a ukladanie listín do zbierky listín sa vzťahuje osobitný zákon (poznámka súdu: Civilný mimosporový poriadok), ak tak ustanovuje tento zákon.
Podľa § 1 písm. c) zákona o obchodnom registri platí, že tento zákon upravuje postup pri zápise údajov do obchodného registra, zápise zmeny zapísaných údajov a výmaze zapísaných údajov (ďalej len „registrácia“),
Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku platí, že na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 89 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že ak zvoleným zástupcom podľa odseku 1 nie je advokát, súd uznesením, ktoré doručí zastúpenej strane, rozhodne, že zastúpenie podľa odseku 1 nepripúšťa, ak zástupca zjavne nie je spôsobilý na riadne zastupovanie alebo ak ako zástupca vystupuje vo viacerých konaniach.
Z uvedených ustanovení jednoznačne vyplýva, že postup pri registrácií údajov do obchodného registra upravuje najmä zákon o obchodnom registri. Konanie pred registrovým súdom je konaním podľa § 278 písm. a) Civilného mimosporového poriadku. Samotná problematika registrácie údajov do obchodného registra v zmysle § 1 písm. c) zákona o obchodnom registri je len určitá časť mimosporového konania, ktoré je upravené v § 278 písm. a) a nasl. Civilného mimosporového poriadku. Z uvedeného dôvodu nie je prekážkou aplikácie ustanovení Civilného mimosporového poriadku ustanovenie § 13 ods. 1 zákona o obchodnom registri. Súčasne z vyššie uvedeného ustanovenia § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku platí, že na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
V zmysle vyššie citovaných ustanovení § 13 ods. 1 zákona o obchodnom registri v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku vyplýva, že inštitút zastúpenia splnomocneným zástupcom navrhovateľa nie je súčasťou špeciálnej právnej úpravy zákona o obchodnom registri a Civilného mimosporového poriadku, a preto je potrebné aplikovať všeobecné ustanovenia Civilného sporového poriadku v časti inštitútu všeobecného zastúpenia.
Podľa § 89 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku jednoznačne vyplýva, že súd uznesením rozhodne, že zastúpenie sa nepripúšťa, ak splnomocnený zástupca vystupuje pred súdom vo viacerých konaniach. Ide o tradičné procesné ustanovenie, ktoré okrem iného zamedzuje neoprávnenému a opakovanému poskytovaniu právnych služieb za odmenu (tzv. pokútnictvo). Uvedenú druhú časť druhej vesty predmetného ustanovenia Civilného sporového poriadku je potrebné aplikovať na všetky konania bez ohľadu na ich sporovú alebo nesporovú povahu. Je tomu tak preto, nakoľko predmetné ustanovenie je z hľadiska systematiky zaradené v rámci všeobecných ustanovení o zastúpení na základe splnomocnenia v Civilnom sporovom poriadku a podľa právneho názoru súdu nič nebráni tomu, aby sa predmetné ustanovenie a jeho racio aplikovalo aj na problematiku zastúpenia v konaní o zápise údajov do obchodného registra podľa § 278 písm. a) Civilného mimosporového poriadku.
Súd z uvedeného dôvodu nemôže akceptovať tvrdenie splnomocneného zástupcu navrhovateľa, že ustanovenie § 89 ods. 2 Civilného sporového poriadku nemožno aplikovať na daný prípad.
Súčasne podľa § 1 ods. 2 zákona o advokácii platí, že výkon advokácie je okrem vyššie citovaného aj zastupovanie klientov v konaní pred súdmi. Konanie o zápise údajov do obchodného registra je konaním vedeným pred registrovým súdom. Z uvedeného dôvodu sa nie je možné stotožniť s argumentáciou splnomocneného zástupcu navrhovateľa, že bežné vypísanie formulára nie je výkonom advokácie, nakoľko na to nepotrebujete ani právnické vzdelanie. Súd v tomto smere uvádza, že podaním návrhu na zápis údajov do obchodného registra navrhovateľ iniciuje začatie konania pred registrovým súdom a pokiaľ je navrhovateľ zastúpený splnomocneným zástupcom, tomuto zástupcovi v zmysle obsahu plnomocenstva vzniká celý rad procesných práv a povinností ako všeobecnému zástupcovi navrhovateľa pred registrovým súdom, napríklad podanie námietok, prostredníctvom ktorých sa okrem iného odstraňujú aj právne nedostatky, čo je spojené s potrebou kvalifikovaného právneho zastúpenia.
Práve z tohto dôvodu má byť zastúpenie všeobecným zástupcom skôr výnimočné a v intenciách ustanovenia § 89 ods. 2 Civilného sporového poriadku splnomocnený všeobecný zástupca nemôže vystupovať vo viacerých rôznych konaniach, pretože opakované a časté zastupovanie splnomocnených zástupcov (svojich klientov) pred súdom je v zmysle § 1 ods. 2 zákona o advokácii výkonom advokácie, čo prináleží výlučne advokátom. Ustanovenie § 89 ods. 2 Civilného sporového poriadku predstavuje garanciu, aby sa zo zastupovania všeobecného zástupcu pred súdom nestalo pravidelné a opakované zastúpenie majúce znaky podnikania v oblasti zastúpenia splnomocniteľov všeobecným zástupcom pred súdmi.
K problematike pokútnictva sa vo svojej rozhodovacej činnosti vyjadril aj Najvyšší súd Českej republiky sp. zn.: 30 Cdo 2320/2015 zo dňa 25.11.2015, podľa ktorého účelom takýchto procesných ustanovení (poznámka súdu: v Českej republike je takýmto ustanovením § 27 odst. 2 Občanského soudního řádu) je záujem na ochrane účastníkov konania pred nekvalifikovaným zastupovaním osobami nenachádzajúcimi sa v špecifickom profesionálnom postavení osoby znalej práva (predovšetkým advokáta) a ochrana v zásade výlučného postavenia advokáta v systéme ochrany práv, teda ochrana pred tzv. pokútnictvom. Obdobne sa k uvedenej problematike vyjadril aj Ústavný súd Českej republiky vo svojom uznesení sp. zn.: I. ÚS 2428/08 zo dňa 10.02.2009, ktorý vyslovil právny záver, že inštrument, ktorý slúži k zaisteniu predpokladov právneho štátu, je tak výkon advokácie, t.j. služba kvalifikovaných právnikov, ktorí poskytujú právne služby pre neobmedzenú verejnosť ako svoje povolanie, pri súčasnom zakotvení niektorých obmedzení a podmienok výkonu advokácie, pretože tie vo svojom súhrnne predstavujú záruku odbornej a morálnej úrovne jednotlivých advokátov a tým aj garanciu kvality a tiež dostupnosti právnej pomoci pre všetkých. Zmyslom a účelom § 27 odst. 2 Občanského soudního řádu (poznámka súdu: analogicky § 89 ods. 2 Civilného sporového poriadku) je ochrana jednotlivcov ako účastníkov konania pred nekvalifikovaným zastupovaním osobami nenachádzajúcimi sa v špecifickom profesionálnom postavení osoby znalej práva (predovšetkým advokáta) a súčasne ochrana (v zásade) výlučného postavenia advokátov v systéme ochrany práv.
Súd preveril, že v súčasnosti, nie je splnomocnenec advokátom, ani notárom a táto činnosť je sústavná, pravidelná a opakovaná a je v rozpore s ustanovením podľa čl. 3 ods. 1 a § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku v spojení s § 89 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Nakoľko je konanie ohľadne zápisu údajov do obchodného registra špecifickým registrovým konaním, ktoré upravuje Civilný mimosporový poriadok, na nedostatky tohto konania sa použije § 282 až § 287 Civilného mimosporového poriadku (súd vady podaného návrhu oznamuje navrhovateľovi prostredníctvom oznámenia o odmietnutí vykonania zápisu do obchodného registra) a na účely tohto špecifického samostatného konania sa pri vadách návrhov nepoužívajú uznesenia, výzvy a iné špecifické procesné prostriedky na odstránenia vád podania ktoré upravuje Civilný sporový poriadok.
Na základe ustanovenia § 89 ods. 2 Civilného sporového poriadku vyšší súdny úradník postupoval správne, keď pristúpil k lustrácii v online dostupnom zozname advokátov na webovom sídle Slovenskej advokátskej komory.
Súd vykonanou lustráciou zistil, že ku dňu podania návrhu od splnomocneného zástupcu navrhovateľa na zápis údajov do Obchodného registra len Okresný súd Trnava celkovo eviduje v súdnom registri od tohto splnomocneného zástupcu navrhovateľa až 42 rôznych konaní, a to v časovom rozpätí od začiatku kalendárneho roka 2018 ku dňu vydania tohto rozhodnutia. Súd v tomto smere uvádza že až 14 rôznych konaní je evidovaných v roku 2023, z čoho vyplýva, že sa jedná o pravidelnú a opakovanú činnosť. Zoznam všetkých konaní v ktorých ku dňu vydania tohto rozhodnutia vystupoval splnomocnený zástupca navrhovateľa je súčasťou spisového materiálu. Samotné iniciovanie konania pred registrovým súdom sa považuje za zastúpenie v zmysle § 89 ods. 2 Civilného sporového konania. Súd vykonal lustráciu navrhovateľa v online dostupnej databáze zapísaných advokátov vedených Slovenskou advokátskou komorou, avšak meno a priezvisko navrhovateľa sa v uvedenej databáze nenachádza a nenachádza sa ani v databáze notárov a nemá ani vysokoškolské právnické vzdelanie.
Z uvedeného vyplýva, že splnomocnený zástupca navrhovateľa pred Okresným súdom Trnava opakovane, často a veľkom množstve zastupoval ako splnomocnený zástupca svojich splnomocniteľov vo viacerých konaniach týkajúcich sa obchodného registra, pričom z predložených dokumentov nevyplýva, že splnomocnený zástupca navrhovateľa disponuje oprávnením vykonávať advokáciu v zmysle zákona o advokácii. Samotné iniciovanie konania pred registrovým súdom sa považuje za zastúpenie v zmysle § 89 ods. 2 Civilného sporového konania, na základe ktorého splnomocnenému zástupcovi vzniká celý rad procesných práv a povinností voči registrovému súdu a svojmu splnomocniteľovi.
Nakoľko vyšší súdny úradník vykonanou lustráciou dospel k čiastočnému záveru, že meno a priezvisko splnomocneného zástupcu navrhovateľa sa v uvedenom zozname nenachádza, pristúpil správne v zmysle § 89 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku k overeniu, či splnomocnený zástupca navrhovateľa nevystupuje pred súdom vo viacerých konaniach.
Súd uvádza, že predmetná argumentácia sa týka na účely výkladu a aplikácie § 89 ods. 2 Civilného sporového poriadku a je právne irelevantná, pretože súd zamietol návrh navrhovateľa z dôvodu porušenia právnych noriem občianskeho práva procesného. Súd k tejto problematike uvádza, že v zmysle zásady ex iniuria ius non oritur (právo nevzniká z bezprávia) platí, že výkon činnosti v rozpore so zákonom nemôže legitimizovať výkon činnosti v rozpore so zákonom iného.
Súd k predloženému plnomocenstvu uvádza, že navrhovateľ neopravil nedostatok týkajúci sa aj predložením opraveného plnomocenstva v zmysle vyššie uvedeného (nachádzajúceho sa v odmietnutí vyššieho súdneho úradníka).
Podľa § 286 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku platí, že registrový súd námietky zamietne, ak nie sú splnené podmienky na vykonanie zápisu.
Podľa § 286 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku platí, o zamietnutí námietok sa rozhoduje uznesením. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 287 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku platí, že o námietkach rozhoduje sudca okrem prípadu podľa odseku 2.
Nakoľko splnomocnený zástupca navrhovateľa v námietkovom konaní nedoložil registrovému súdu osvedčenie od Slovenskej advokátskej komory alebo iného osvedčenia oprávňujúce podávať návrh na zápis do obchodného registra tak, aby potvrdzovalo, že je podľa § 89 ods. 2 Civilného sporového poriadku oprávnený zastupovať obchodnú spoločnosť v registrovom konaní. Navrhovateľ súčasne neopravil predložené plnomocenstvo a ani nepodal námietky spoločne s návrhom na zápis do obchodného registra oprávnenou osobou (konateľom oprávneným konať v mene obchodnej spoločnosti), registrový súd na základe vyššie uvedeného postupom podľa § 286 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku námietky navrhovateľa zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré je možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava.
Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh, § 363 Civilného sporového poriadku).