Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/1/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, v konaní zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Doláková, PhD., s.r.o., IČO: 50 361 368, so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti žalovanej: K. D., E.. XX.XX.XXXX, I. A. XXX, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že Kúpna zmluva zo dňa XX.X.XXXX, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod číslom K. XXXX/XXXX dňa 13.7.2021 uzavretá medzi predávajúcim P. L., E.. XX.XX.XXXX, J. I. A. XXX a žalovanou ako kupujúcou na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané na P. Č.. XXX Z. D.. Ú.. A. ako rodinný dom so s.č. XXX, postavený na parc. reg. "C" č. XXX W. Z.. X.. ". Č.. XXX-Y. Z. W. E. F. K. XXX A., v spoluvlastníckom podiele 1/1 je voči žalobcovi neúčinná.

II. Súd žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 12.01.2023 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že Kúpna zmluva č. K.-XXXX/XXXX, ktorej vklad bol povolený dňa 13.07.2021 medzi prevodcom P. L., trvale bytom A. XXX a nadobúdateľom K. L., X.. L., I. A.Á. XXX, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam: rodinný dom súp. č. XXX, Z. E. Z.. X.. „. Č.. XXX W. Z.. X.. „. Č.. XX - Y. Z. W. E. F. K. XXX A., Y. E. P. Č.. XXX, K. F. Ú. M., katastrálny odbor, pre k.ú. A., F. A., F. M. K. podiele 1/1, je voči žalobcovi právne neúčinná.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca nadobudol pohľadávku voči dlžníkovi P. L. F. Z. K. - Z. I., W..S.. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok. Okresným súdom Trnava pod sp. zn. bol vyhlásený konkurz na majetok P. L., E.. XX.XX.XXXX, J. I. A. XXX (ďalej len „dlžník“). Dlžník kúpnou zmluvou previedol svoj nehnuteľný majetok (citovaný v bode 1. odôvodnenia) na žalovanú, pričom k prevodu došlo polroka pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, na základe ktorej skutočnosti je možné vyvodiť záver o nie poctivom zámere a úmysle dlžníka predmetným prevodom poškodiť žalobcu ako jeho veriteľa tým, že prevodom vylúčil prevádzané nehnuteľnosti z konkurznej podstaty, z ktorej by pohľadávka žalobcu bola uspokojená. Dlžník previedol nehnuteľnosti na svojho rodinného príslušníka, svoju sestru, (žalovanú), ktorá okolnosť svedčí o tom, že dlžník mal úmysel poškodiť žalobcu a vymaniť nehnuteľnosti z konkurznej podstaty. Žalovaná musela mať vedomosť o úmysle dlžníka, nakoľko sa jedná o blízkeho príbuzného a už v dobe prevodu musel mať dlžník ako i žalovaná vedomosť, resp. úmysel podať návrh na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok. Navyše žalovaná a dlžník bývajú v jednom dome, tak úmysel jednej strany musel byť známy druhej strane.

3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

4. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami, a to úverovou zmluvou, zmluvou o postúpení pohľadávky, P. Č.. XXX Z. D..Ú.. A., Kúpnou zmluvou V 3038/2021 zo dňa 11.02.2021, výpoveďou zástupcu žalobcu, uznesením F. S. J. S.. Y.. XXOdK/XXX/XXXX zo dňa 18.01.2022 a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Právny predchodca žalobcu Z. I., W..S.. B. XX.XX.XXXX Q. S. B. Y. F. Ú. Č.. XXXXXXXXXX, na základe ktorej Z. I., a.s. poskytla dlžníkovi úver vo výške 1.000,- eur, pričom dlžník sa zaviazal úver Z. I., W..S.. splatiť v mesačných splátkach. Dlžník si svoju povinnosť riadne neplnil, čím vznikla pohľadávka Z. I., W..S.. K. B.. E. Z.Š. I., a.s. so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1/2012 postúpila pohľadávku dlžníka postupníkov, spoločnosti BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, so sídlom Arch. Makarlou & Kalogralón 4, Nicolaldes Sea, View City, 9 th Floor, Fiat/Office 903-906, Block A-B, P.C., 6016, Larnaca, Cyprus, č. registrácie HE 275225. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.01.2013 uzavretou medzi spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupcom a spoločnosťou PRO CIVITAS s.r.o. ako postupníkom bola postúpená pohľadávka na spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o.. Na základe Zmluvy o zlúčení došlo dňa 09.08.2017 k zlúčeniu spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o. a spoločnosti BENCONT COLLECTION, a.s., pričom spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s. sa stala nástupníckou spoločnosťou spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o., ktorá zanikla, čím sa spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s. stala novým veriteľom.

6.Uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. XXOdK/XXX/XXXX Y. B. XX.XX.XXXX I. K. D. E. A. B. P. L., E.. XX.XX.XXXX, J. I. A. XXX.

7. Kúpnou zmluvou K. XXXX/XXXX Y. B. XX.X.XXXX, v zmysle ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva žalovanej dňa XX.X.XXXX - K. XXX/XX D..Ú.. A., brat žalovanej, previedol na žalovanú svoje vlastnícke právo zodpovedajúce jeho podielu k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané na P. Č.. XXX Z. D.. Ú.. A., W. J.: X. B. S. S..Č.. XXX, Z. E. Z.. X.. ". Č.. XXX W. Z.. X.. ". Č.. XXX-Y. Z. W. E. F. K. XXX A.. Daná skutočnosť vyplýva aj z pripojeného Listu vlastníctva č. XXX, D. Ú. A., F. A., kde je žalovaná zapísaná ako podielová spoluvlastníčka a titul nadobudnutia je uvedená D. Y. K.-XXXX/XXXX, K. Z. B. XX.X.XXXX - Č..Y.. XXX/XXXX.

8.Zástupca žalobcu vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 5.9.2023 v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe a žiadal, aby súd určil, že napádaný právny úkon a to kúpna zmluva týkajúca sa špecifikovaných nehnuteľností, ktorej vklad bol povolený pod K. XXXX/XXXX, a ktorá sa týkala nehnuteľností zapísaných na P. Č.. XXX Z. D.. Ú.. A., je voči nemu neúčinný. Zároveň doplnil, že tvrdenia žalobcu žalovaná v priebehu celého konania nijako nespochybnila. Jej správanie je možné vyhodnotiť ako pasívne.

9.Podľa ( ďalej len ,,“),veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

10.Podľa , odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobi lv posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

11.Podľa , odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľdlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom aa) osobou jemu blízkou ( a 117),b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho

orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase,keď sa uskutočňuje tento právny úkon,alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebod); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmyseldlžníka ukrátiť svojho veriteľa.právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo

12.Podľa , právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

13.Podľa , právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

14.Podľa , právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

15.Podľa , blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

16.V konaní nebolo sporné, že brat žalovanej, teda dlžník, kúpnou zmluvou previedol na žalovanú vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v katastrálnom území A., F. M., F. A., Y. E. P. XXX, Z. K. K. Z. Ž. I. Z. B.W. XX.X.XXXX Z. K. XXXX/XXXX.

17.Odporovateľnosť právnych úkonov spočíva v tom, že právne úkony dlžníka, pokiaľ ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, môžu byť veriteľom napadnuté na súde odporom. Cieľom odporovacej žaloby je dosiahnuť rozsudok súdu, ktorým sa právny úkon dlžníka vyhlási za právne neúčinný. Prostredníctvom odporovateľnosti sa poskytuje teda ochrana veriteľovi pred právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu jeho majetku, a tým aj k zmareniu či ohrozeniu možnosti, aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka riadne a včas uspokojená.

18.Podstata občianskoprávnej odporovateľnosti právneho úkonu spočíva v tom, že právny úkon, ktorému veriteľ odporuje, stráca za stanovených podmienok právnu účinnosť ( a ).Táto neúčinnosť nemá všeobecnú povahu, ale pôsobí iba vo vzťahu k veriteľovi, avšak vo vzťahu k ostatným subjektom zostávajú účinky právneho úkonu zachované. Preto hovoríme v tomto prípade, že právnym dôsledkom odporovania právneho úkonu dlžníka je relatívna neúčinnosť právneho úkonu. To, že právny úkon napadnutý odporom zostáva platným právnym úkonom, znamená, že vyvolal všetky predvídané právne následky, ako je najmä prevod vlastníctva dlžníka k veci na tretiu osobu. Iba v pomere medzi veriteľom a treťou osobou (ktorá od dlžníka nadobudla vlastníctvo k prevedenej veci) sa na tento právny vzťah hľadí, ako keby k právnemu úkonu vôbec nedošlo a jeho účinky, avšak iba v tomto vzťahu,

19.Dôvodom podania odporovacej žaloby je existencia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi. Dlžník nie je síce stranou sporu o odporovateľnosti, avšak hmotnoprávnou podmienkou pre podanie odporovacej žaloby je to, že dlžník urobil v prospech tretej osoby odporovateľný úkon, ktorým sa zbavil majetku s úmyslom ukrátiť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky svojho veriteľa.

20.Základnou hmotnoprávnou podmienkou odporovateľnosti je skutočné ukrátenie veriteľa. Ukrátením veriteľa je odňatie možnosti, aby sa jeho pohľadávka mohla reálne uspokojiť z majetku dlžníka. K tomu smerujú odporovateľné právne úkony dlžníka s treťou osobou. Ide o také právne úkony, ktoré vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak má v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka (na základe exekúcie), hoci, nebyť týchto úkonov, by sa mohla z majetku dlžníka inak uspokojiť.

21.Preukázanie úmyslu dlžníka je jednou z najzložitejších a najpodstatnejších otázok odporovateľnosti právneho úkonu v konkrétnom prípade. Preukázanie úmyslu dlžníka nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak sú „druhou stranou“ osoby blízke dlžníkovi. V takomto prípade sa úmysel dlžníka ukrátiť svojho

veriteľa predpokladá a závisí od osôb blízkych dlžníkovi, aby preukázali opak (t. j. že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohli aj pri náležitej starostlivosti poznať).

22.Poslednou podmienkou odporovateľnosti je subjektívna stránka osôb, na ktoré dlžník previedol svoj majetok s úmyslom ukrátiť svojho veriteľa. Ide o osoby, ktoré mali z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Vo vzťahu k osobám blízkym dlžníkovi sa za odporovateľný považuje nielen právny úkon, ktorý s nimi priamo urobil dlžník (spravidla darovacia zmluva alebo fingovaná kúpna zmluva), ale aj právny úkon, ktorý dlžník urobil v ich prospech (napr. na základe zmluvy v prospech tretej osoby podľa ).

23.Odporovacia žaloba smeruje voči osobe, na ktorú dlžník previedol svoj majetok, a ktorá mala prospech z právneho úkonu dlžníka. Pojem „prospech“ použitý v ustanovení nemožno vyložiť tak, že zahŕňa iba bezodplatné presuny majetku a vylučuje z možnosti odporovať odplatné právne úkony (napr. kúpnu zmluvu).

24.Povinnou osobou môže byť i osoba blízka dlžníkovi. Osoby blízke dlžníkovi vymedzuje ustanovenie . Sú nimi jeho príbuzní v priamom rade, súrodenci, manžel, ako aj iné osoby, ktoré sú k dlžníkovi v pomere rodinnom alebo obdobnom, ak by ujmu, ktorú utrpel dlžník alebo taká osoba, druhý z nich dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu.

25.Predpoklad vedomosti blízkej osoby o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa vychádza z toho, že v prípade blízkych osôb zákon predpokladá vedomosť týchto osôb o úmysle dlžníka. Zákonodarca tu vychádza z toho, že medzi dlžníkom a jemu blízkymi osobami existujú pevné rodinné väzby, príp. tieto osoby žijú s dlžníkom v úzkom majetkovom, resp. spotrebnom spoločenstve, ktorého členovia vzájomne poznajú svoje majetkové pomery.

26.Osoba blízka dlžníkovi sa môže podľa ustanovenia ubrániť odporovacej žalobe, len ak preukáže, že o dlžníkovom úmysle ukrátiť veriteľa odporovateľným právnym úkonom nevedela a ani nemohla vedieť, napriek tomu, že vyvinula „náležitú starostlivosť“ na poznanie tohto dlžníkovho úmyslu. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba blízka dlžníkovi vykonala vzhľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa, ktorý tu bol v dobe odporovateľného právneho úkonu, z jeho výsledkov poznala (t. j. aby sa o tomto úmysle dozvedela).

27.Úspešná obrana osoby blízkej dlžníkovi podľa ustanovenia spočíva nielen v jej tvrdení, že o úmysle dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nevedela a ani nemohla vedieť, ale aj v tvrdení a preukázaní toho, že o tomto úmysle nevedela a ani nemohla vedieť, hoci vyvinula „starostlivosť“ na spoznanie tohto úmyslu dlžníka, pričom išlo o „náležitú starostlivosť“. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba blízka dlžníkovi vykonala so zreteľom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v čase odporovaného právneho úkonu objektívne vzaté musel byť, z jej výsledkov spoznala (t. j. aby sa o tomto úmysle dozvedela).

28.Zákon teda od osoby blízkej dlžníkovi vyžaduje, aby sa pri právnych úkonoch s dlžníkom alebo pri právnych úkonoch, ktoré dlžník urobil v jej prospech, týmto spôsobom presvedčila, že právny úkon neukracuje veriteľa dlžníka a vedie ju k tomu, aby nerobila právne úkony (neprijímala podľa nich plnenia) na ujmu práv veriteľov dlžníka. V prípade, že sa tak nezachová, musí byť uzrozumená s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky tiež z majetku, ktorý na základe takéhoto právneho úkonu od dlžníka nadobudla.

29.Súd je toho názoru, že právny úkon, a to kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovanou ako kupujúcou a jej bratom ako predávajúcim, ktorý je dlžníkom žalobcu v zmysle úverovej zmluvy, je úkonom, ktorým došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa - žalobcu, nakoľko sa ním brat žalovanej (dlžník), vzdal majetku, z ktorého by žalobca ako veriteľ mohol byť uspokojený. Žalobca uniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že dlžníkov právny úkon ukracuje uspokojenie jeho pohľadávky.

30.Žalobca preukázal aj existenciu jeho vymáhateľnej pohľadávky, a to predložením Zmluvy o úvere Č.. XXXXXXXXXX Y. B. XX.X.XXXX uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu, Z.J. I., W..S.. a dlžníkom (bratom žalovanej).

31.V prípade právneho úkonu, ktorým bol žalobca ako veriteľ dlžníka ukrátený, bol tento urobený medzi dlžníkom a jeho sestrou, teda blízkymi osobami v zmysle . Žalovaná sa mohla odporovacej žalobe ubrániť len ak by preukázala, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Žalovanej sa nepodarilo preukázať, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, keď dôkazné bremeno na preukázanie tejto skutočnosti bolo na jej strane.

32.Súd poukazuje, že v danej právnej veci vzhľadom na to, že ide o osoby blízke, sa úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa - žalobcu a vedomosť žalovanej o tomto úmysle predpokladá, prezumuje. Bolo na žalovanej preukázať, že úmysel jej brata ako dlžníka ukrátiť žalobcu nemohla v čase urobenia odporovaného právneho úkonu - uzatvorenia kúpnej zmluvy, ani pri vyvinutí náležitej starostlivosti rozpoznať.

33.Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba blízka dlžníkovi vykonala vzhľadom na okolnosti prípadu s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka takú činnosť, aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý v čase odporovaného právneho úkonu musel byť, z ich výsledku spoznala. Nie je pritom významné, či dlžník plnil týmto právnym úkonom svoj morálny alebo právny záväzok. Zákonná požiadavka náležitej starostlivosti znamená, že osoba ktorá s dlžníkom odporovaný právny úkon uzatvorila, sa mala presvedčiť o tom, že právny úkon neukracuje dlžníkovho veriteľa. Vyžaduje sa teda aktívne konanie takejto osoby, aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa z jeho dôsledkov poznala.

34.Dané skutočnosti však žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala, k žalobe sa nevyjadrila.

35.Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.

36.Podľa ( ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37.Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38.V danom prípade súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a preto žalobcovi voči žalovanej priznal nárok na plnú náhradu trov konania s tým, že o výške trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie žalobca, a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení