Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26C-57-2012.pdf
PDF · 87.53 KB
Case nature
Area
Subarea
26C/57/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou, v právnej veci navrhovateľky M. O., Z.. X.XX.XXXX, B. Q., L. XXXX/X, zastúpená JUDr. Dagmar Hornáková, advokátka so sídlom v Seredi, A. Hlinku č. 3044, proti odporcovi P. O., Z.. XX.X.XXXX, B. Q., L. XXXX/X, o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, takto
rozhodol:
Súd zrušuje právo spoločného nájmu účastníkov konania k bytu č. XX na X. poschodí bytového domu v Q. na L. ulici XXXX/X, vchod X, zapísaného na LV č. XXXX Správy katastra U. pre k.ú. Q. ako vlastníctvo Q. B. L. Q. v celosti, postavený na parcele reg. „C.“ č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1128 m2, zapísanej na LV č. XXX Správy katastra U. pre k.ú. Q..
Navrhovateľka bude byt č. XX na X. Poschodí bytového domu v Q. na L. ulici XXXX, vchod X, užívať ako nájomkyňa a členka Q. B. L. Q., so sídlom Q., L.. Š. XXXX/X, D.: XXXXXXXX.
Navrhovateľka je povinná zabezpečiť odporcovi náhradný byt a odporca je povinný byt č. XX na X. poschodí bytového domu v Q. na L. ulici XXXX/X, vchod X, vypratať do 30 dní odo dňa zabezpečenia náhradného bytu.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 99,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia navrhovateľky vo výške 478,16 eur do 3 dní k rukám právnej zástupkyne navrhovateľky.
odôvodnenie:
Návrhom podaným 7.3.2012 navrhovateľka požiadala tunajší súd, aby zrušil právo spoločného nájmu bytu účastníkov konania po právoplatnom rozvode manželstva účastníkov, a to k bytu nachádzajúcemu sa v Q. na L. R. XXXX/X, na Š. poschodí, byt č. XX Z. X. X. bytového domu v Q. na L. R. XXXX/X, vchod X, zapísaného na LV č. XXXX Správy katastra U. pre k.ú. Q. ako vlastníctvo Stavebného bytového družstva Q. v celosti, postavený na parcele reg. „. Č.. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1128 m2, zapísanej na LV č. XXX Správy katastra U. pre k.ú. Q. a určil, že výlučnou nájomkyňou a členkou SBD Q. bude navrhovateľka. Zároveň žiadala, aby súd odporcovi uložil povinnosť vysťahovať sa z bytu do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu a zaplatiť navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia.
Odporca s návrhom nesúhlasil.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu, právneho zástupcu navrhovateľky, nájomnou zmluvou z 31.8.1992, výdavkovými dokladmi a ostatnými listinnými dôkaznými prostriedkami obsiahnutými v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
Z vyjadrenia právnej zástupkyne navrhovateľky, z návrhu a nájomnej zmluvy vyplynulo, že manželstvo účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 17C/271/2011 zo dňa 21.10.2011. Rozhodnutím Stavebného bytového družstva v Q. bol účastníkom konania na základe nájomnej zmluvy zo dňa 31.8.1992 (manželstvo uzavreli dňa X.X.XXXX) pridelený do nájmu 3-izbový družstevný byt č. XX vyššie špecifikovaný (ďalej len „byt“). Byt pozostáva z 3 izieb, kuchyne a príslušenstva. Na základe uvedeného spoločný nájom bytu a členstvo v bytovom družstve účastníkom vzniklo dňom 31.8.1992. Odporca sa v byte zdržiava len sporadicky, a to vtedy, keď navrhovateľka a spoločné deti nie sú v byte. Deti účastníkov konania sú už plnoleté, avšak žijú v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou. Byt zveľaďuje na svoje náklady navrhovateľka. Odporca sa v novembri a v decembri 2011 na platení nájomného nepodieľal, v januári a februári 2012 začal prispievať úhradou polovice sumy nájomného a elektriny.
Navrhovateľka uviedla, že do 13.12.2011 odporca platil za byt nájomné a energie celkovo vo výške 255,- eur. 13.12.2011 bolo určené odporcovi výživné na plnoletú dcéru vo výške 300,- eur mesačne, na základe čoho odporca za byt začal na základe vlastného rozhodnutia platiť len 80,- eur mesačne, zvyšok platila navrhovateľka. V priebehu konania začal platiť polovicu nájomného vo výške 121,- eur mesačne.
Odporca uviedol, že členský podiel vo výške 90.000,- Sk zaplatil on, na čo si vzal pôžičku, ktorú splácal zo svojho osobného účtu. Viackrát navrhovateľke navrhol, že z bytu ju vyplatí on, on zostane výlučným nájomcom a členom SBD, nakoľko navrhovateľka vlastní časť rodinného domu a mala by sa kam vysťahovať, kým on nie. Počas manželstva vzhľadom na vyšší príjem byt zveľaďoval on, nakupoval veci do domácnosti. Dcéry sú už plnoleté, pričom jedna z nich býva v podnájme s priateľom a v byte prespáva len cez víkend. Potvrdil, že v byte sa nezdržiava sústavne, nakoľko niekedy prespí u priateľa. Pracuje na tri zmeny.
Z vyjadrenia Stavebného bytového družstva Sereď zo dňa 16.11.2012 vyplynulo, že rozhodnutie o tom, ktorý z účastníkov sa stane výlučným nájomcom bytu a členom bytového družstva, ponecháva na úvahe súdu.
Podľa § 703 ods. 1 OZ ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.
Podľa § 705 ods. 1 OZ ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca.
Podľa § 705 ods. 3 OZ pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.
Podľa § 712a ods. 8 OZ ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí.
Podľa § 712c ods. 1 OZ ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je povinný vysťahovať sa z bytu a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada. Spoloční nájomcovia majú právo len na jednu bytovú náhradu.
Podľa § 712c ods. 3 OZ nájomca, ktorý má byt vypratať, je povinný uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady; ak nájomnú zmluvu bezdôvodne neuzavrie, jeho nárok na bytovú náhradu zanikne.
Súd po zvážení všetkých vykonaných dôkazov dospel k záveru, že návrh je dôvodný, a to v plnom rozsahu. Po právoplatnom rozvode manželstva účastníci konania neboli schopní uzavrieť ohľadne ukončenia spoločného nájmu bytu dohodu, navrhovateľka teda podala návrh na rozhodnutie súdnou cestou. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že nemožno od účastníkov konania, najmä nie od navrhovateľky, spravodlivo požadovať, aby s odporcom naďalej žila v spoločnej domácnosti, nakoľko spolužitie právoplatne rozvedených účastníkov konania by nevytváralo harmonické prostredie pre život, a to ani pre jedného z nich. Vzhľadom na neutrálny postoj k budúcemu vysporiadaniu práv a povinností účastníkov k bytu a členstvu v bytovom družstve zo strany Stavebného bytového družstva Q. a vzhľadom na plnoletosť detí z rozvedeného manželstva pochádzajúcich, súd pri rozhodovaní prihliadol na to, ktorý z účastníkov sa akým spôsobom na úhrady spojené s užívaním bytu prispieva od času rozvodu manželstva. Z vykonaného dokazovania v tejto súvislosti vyplynulo (zhodná výpoveď navrhovateľky a odporcu), že od času rozvodu manželstva navrhovateľka a plnoleté dcéry z manželstva bývajú v byte sústavne, pričom alternatívna možnosť zabezpečiť si bývanie na strane navrhovateľky zostala len na úrovni nepodložených tvrdení odporcu. Rovnako bolo preukázané, že odporca počnúc 13.12.2011 (necelý mesiac po právoplatnosti rozvodu manželstva) začal na základe vlastného rozhodnutia platiť na náklady spojené s užívaním bytu 1/3 vo výške 80,- eur mesačne s odôvodnením, že mu bolo na jednu z plnoletých dcér určené výživné vo výške 300,- eur mesačne. V tom čase zvyšnú sumu nákladov platila navrhovateľka. Až v priebehu konania odporca začal platiť polovicu uvedených nákladov vo výške 121,- eur mesačne. Zo zhodných vyjadrení účastníkov mal súd za preukázané, že odporca v byte nebýva sústavne, pričom sám uviedol, že občas prespáva u priateľa, z ktorého dôvodu mal súd za to, že odkázanosť k predmetnému bytu je v súčasnosti väčšia na strane navrhovateľky. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, že právo spoločného nájmu bytu účastníkov konania zrušil.
V ďalšom za súd zameral na dôvodnosť navrhnutej bytovej náhrady v podobe náhradného bytu. Tu vychádzal z ust. § 712a ods. 8 OZ, kedy v danej situácii v zásade účastníkovi, ktorý je povinný byt vypratať, súd prizná právo na náhradný byt. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa však môže súd tomuto účastníkovi priznať právo len na náhradné ubytovanie alebo prístrešie; v prípade, že sa počas manželstva alebo po jeho zániku správal k druhému manželovi alebo deťom tak, že ich psychicky alebo fyzicky týral resp. sa k nim správal násilne, môže súd nepriznať účastníkovi právo na bytovú náhradu. Nebolo preukázané, že by v danom prípade existovali dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd pri rozhodovaní o bytovej náhrade nepriznal odporcovi právo na náhradný byt. V konečnom dôsledku bytovú náhradu vo forme náhradného bytu v prospech odporcu navrhla zabezpečiť aj navrhovateľka. Z uvedeného dôvodu jej súd túto povinnosť rozsudkom uložil.
Odporca sa v zmysle vyššie cit. zákonných ustanovení má povinnosť vysťahovať a vypratať byt do 30 dní od preukázania zabezpečenia bytovej náhrady navrhovateľkou, nakoľko toto je najdlhšia možná zákonná lehota na uzavretie zmluvy o nájme s potenciálnym prenajímateľom zabezpečeným navrhovateľkou, po márnom uplynutí ktorej a bezdôvodnom odopretí zmluvu uzavrieť nárok na bytovú náhradu odporcovi zaniká.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., kedy navrhovateľka ako procesne plne úspešná účastníčka konania by mala nárok náhradu trov konania proti odporcovi, ktoré trovy konania predstavuje súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 99,50 eur a trovy právneho zastúpenia navrhovateľky celkovo vyčíslené na 478,16 eur (4 x úkon právnej pomoci - prevzatie a príprava veci, návrh an začatie konania, pojednávanie 6.11.2012 a 17.1.2013 - plus režijný paušál 4 x 7,63 eur a náhrada za stratu času - 4 x 12,72 eur). Súd navrhovateľke náhradu trov konania priznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.